2,5 ročný chlapec má strach z ľudí. Ako mu pomôžem?

Zodpovedané
30. apr 2020

Dobrý deň,

môj 2,5 ročný syn má strach z ľudí. Nie zo všetkých, väčšinou z neznámych. Nechce nikam chodiť.

Ono to trvá v podstate od malička, vtedy sa bal každého. Aj ľudí, ktorí boli s nami často. Spustí veľký plač a neviem ho utíšiť a ani upokojiť.

Na chvíľku ho to prešlo a teraz sa mu to opäť vrátilo. Chodíme sa hrávať kamarátke, ktorá má rovnako starého syna. Majú suseda, ktorého už len keď počuje, tak hneď spustí plač. Pritom je za ohradou, ale nemôže ho ani vidieť. Nepohne sa ďalej od ich terasy, aby ho náhodou neuvidel.

Dokonca kvôli nemu tam teraz už nechce chodiť. Nemôžem ho zobrať k susedke, lebo tam má tiež strach z jej rodičov. Boji sa aj ľudí, s ktorými pred polrokom nemal žiadny problém. Snažím sa mu vysvetľovať, že sú to dobrí ľudia. Prirovnávam ich k niekomu, koho sa nebojí.

Často používa slovné spojenie bojím sa, bojím sa Damianka, bojím sa Majky. Niekedy to povie s úsmevom na tvári, inokedy nie. Nakoľko v septembri nastupuje do škôlky, obávam sa ešte viac.

Čo mi odporúčate?

Ďakujem

Dobrý deň,

rozumiem, že vás daná situácia trápi. Rada by ste synčekovi nejako pomohli, pochopili, čo sa deje.

Dôvody môžu byť rôzne. Môže ísť len o obdobie. U detí sa rôzne obdobia strachu striedajú. Avšak píšete, že to už trvá dlho. Možno je synček senzitívnejší a nemá rád, resp. ťažko znáša zmeny. Možno niečo nepríjemné zažil.

Dôležité je sledovať prejavy tohto strachu, ich intenzitu, frekvenciu. Sledovať či synček nezachádza až do úzkostí. Tiež je dôležité či má nejaké stratégie na prekonanie strachu, popr. či mu ho vy viete pomôcť nejako prekonať, alebo či sa skrátka musíte tej situácii vyhnúť, utiecť z nej.

Dôležité je so strachom pracovať. Synčekovi ho priznať, pomenovať. Pracovať s tou emóciou. Preňho je ten strach reálny. Tým sa synček upokojuje, učí sa spojiť telesný pocit s emóciou a jej pomenovaním. Dajte mu najavo, že ste pri ňom, snažíte sa mu rozumieť, počúvate ho. Opýtajte sa čo by mu pomohlo, či mu vy viete pomôcť, popr. ponúknite nejaké stratégie, povedzte, čo pomáha vám.

Naučte ho rozlišovať strach - odstupňovať ho, pomenovať jeho silu (napr. pokiaľ ho má - po kolená atď). Tiež sa ho môžete pýtať kde ten strach cíti v tele. Toto robte keď bude v kľude, napr. večer keď sa budete vracať k tej situácii v rozhovore. Pýtajte sa ho, čo by mu vtedy pomohlo, poprípade mu dajte nejaké návrhy na výber, ponúknite stratégie, ktoré pomáhajú vám.

Hľadajte alternatívne kreatívne stratégie - vyrobte si postrek proti strachu, tomu, čoho sa bojí. Môže si strach skúsiť nakresliť a potrhať ho. Vyskákať, vybehať, vydupať, striasť. To sa dá robiť keď viete, že sa ocitnete v takej situácii. Pripravte sa spolu na to.

Doma mu poskytujte bezpečie a prijatie. Pracujte s emóciami. Prejavujte synovi lásku a pozornosť. Tiež porozumenie. Komunikujte empaticky a láskavo. Potrebuje istotu, veľa sa objímajte, ubezpečujte ho. Prejavujte mu dôveru, nechajte ho o niektorých veciach rozhodovať, dávajte mu na výber a jeho voľbu rešpektujte. Oceňujte ho. Sledujte jeho signály a napĺňajte potreby.

Ak sa vám jeho prejavy strachu zdajú neprimerané, príliš časté, také, že ich nevie prekonať ani s vašou pomocou, že ho ten strach veľmi ovplyvňuje a mohol by aj v škôlke, popr. ak sa objavia nejaké alarmujúce prejavy strachu, určite kontaktujte odborníka, aby niečo nezostalo zanedbané.


Prajem vám pekné dni!

Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com