Som tehotná - neplánovane a bez radosti

ja cakam moje prve babo a tez z priatelom sme spolu len pol roka teda nie velmi dlho ked som si robyla test a vysli 2 ciarky neverila som a zacalo som mysliet ze som mlada a zivot pred sebou tez som raz mala myslienku ze potrat ale hned som nanu aj zabudla nakoniec som mu to povedala a on je teraz velmi rad a na potrat by my nedovolil ist tak nastastie sme stastne ze budemem mat babo 🙂 a je to krasny pocit ked ho citis v brusku ako sa hybe a tak... poviem ti ze lasku si mozes este najst ale pocit byt matko ti nik a nic nenahradi je to krasne tak drzim palceky a myslim si ze by mal vediet ze cakas babetko predca je aj jeho pa 🙂
@rachelgreen

Ahojte, tak uplynule dni boli vselijake. Raz take, inokedy onake. Raz uplakane inokedy som na vsetko zabudla.
Na zakrok som objednana, ale co bude dovtedy, to este uvidim. Chce to cas a rozhodnutie v dany moment. Momentalne mi plati len jedine, ze to rozhodnutie je spravne. Sme bez penazi. Nema mi kto pomoct. Nemam kde byvat. Nemala by som na podnajom. Moja materska by bola vo vyske okolo 220 eur aj to len na polroka. Z tejto sumy by som musela uzivit dieta, seba, poriesit ubytovanie a nemoct sa spolahnut na nezamestnaneho chlapa. Pomoc od rodiny tiez nemozem cakat, nemaju ani cent nazvys. V tejto situacii si neviem predstavit ani kupu kociaru a bezne vydavky, zili by sme len z pomoci inych, pravdepodobne cudzich ludi. Je mi tazko, ale nevidim ine vychodisko. Som si vedoma, ako to mnohe zeny vnimaju, a ako odsudeniahodna zena som, zial, kazdy si nesie svoj kriz sam.

@rachelgreen nikto by ťa nemal odsudzovať,aj ked do tej situácie si sa dostala sama 😔
všetko si premysli a tak konaj,moja rada aj do budúcnosti.a s priateľom ostávaš dalej?

@rachelgreen No ak si sarozhodla je to tvojde rozhodnutie a nikto by ta nemal odsudzovat. Mas na to svoje dovody len by som este skusila pouvazovat ci by sa predsa nedalo stym priatelom nieco spravit trebarz naist si robotu. Predsa len je to 9 mesiacov a za tu dobu sa vsetko moze zmenit.
V mojej situacii ked som zistila ze som tehu manzel o tyzden stratil pracu a to potrebujeme platit uver a tiez nic moc zijeme v zahranici a tu matersku dostavas len 6 tyzdnov a potom nic. A tiez som rozmyslala vselijako aj ked to bolo vytuzene dieta ale nakoniec sme sa rozhodli ze ideme do toho manzel si nasiel novu pracu a zivot ide dalej. Naozaj si to poriadne premysli nech si to nevycitas neskorsie a to uz sa nebude dat vratit ☹ drzim palce nech to vsetko dobre dopadne

@rachelgreen videla si film Bella? odporúčam ešte pred "zákrokom"..
ak je najväčším problémom finančná situácia, tak sa skús poobzerať po rôznych možnostiach... napr. http://www.zachranmezivoty.sk/o-projekte/ alebo http://www.alexisporadna.sk/ ...

krásne to popísali všetky mamičky hore, nebudem sa opakovať - to dieťa, ktoré nosíš pod srdcom je hotový človek... už sa mu formujú orgány... súčasť Teba a zároveň samostatný život...nechaj ho žiť ďalej, prinesie Ti oveľa viac, ako Ti zoberie.

kopec vecí si vieš za lacný peniaz kúpiť aj v bazári, vyzerajú ako nové a dá sa na tom pekne ušetriť... niektoré mamičky ponúkajú aj oblečko zadarmo, lebo sa toho chcú zbaviť...

neboj sa aj odkázanosti na pomoc hoc aj cudzích ľudí - aj ty by si možno chcela niekomu nezištne pomôcť a nevadilo by Ti, že sú tí ľudia cudzí... z cudzích sa často stávajú blízki.. 😉 . môžno si nájdeš skutočných priateľov

nechcem ťa strašiť, lekári často pred potratom nehovoria o dôsledkoch potratu... tzv. postabortívny, al. popotratový syndróm... hrôza a des na celý život, kamoška o tom písala rozsiahlu diplomovku... skús si vygoogliť a prečítaj si sama, s čím budeš musieť bojovať... bolo by to horšie ako riešenie finančnej situácie, o ktorú sa teraz strachuješ.

rozhodneš sa nakoniec sama, tak urob zodpovedné rozhodnutie - zisti si o "zákroku" všetko - ide predsa o zásah to tvojho tela i psychiky - ako bude zákrok prebiehať, ako sa bábatko usmrtí, čo sa urobí s telom bábatka po "zákroku"(ako to sama tak light nazývaš), aké sú možnosti ďalšieho otehotnenia/či vôbec budú/, aké sú riziká, ako sa dá do poriadku tvoje telo, čo bude riešiť psychika/postabort. syndrom -po potrate, niekoľko rokov neskôr, do konca života...v deň "výročia" potratu, pri pohľade na tehotné ženy, deti v kočíkoch/

prepáč, nechcem ti nič vyčítať, len sa tak zamýšlam a predstavujem si tvoje dietatko, jeho bijúce srdiečko a všetky argumenty finančného charakteru, ktoré si uviedla mi v tom momente prídu veľmi slabé na to, aby sa jeho život ukončil. Dieťa je najväčší DAR v živote človeka. Je mi ľuto tvojho rozhodnutia. Podla mna ak sa zdravá žena rozhodne pre potrat zdravého babatka je velké riziko, že to olutuje. Naopak ak sa rozhodne, že mu dá šancu žiť, nikdy svoje rozhodnutie neolutuje, to ti potvrdí každá maminka na tomto foré... každopádne držim palce, aby si neolutovala akokolvek sa rozhodnes.

@rachelgreen ahoj kočka, no ja som prežila niečo podobné keď som sa dozvedela že som tehotná, vo vzťahu som bola 5 rokov, pol roka na výške, s priateľom sme sa nebavili, chodil ešte na týždnovky a celé tehotenstvo som sa cítila hrozne sama ako prst, dnes má malý 1,5 roka a všetko je okej, len to chvílu trvalo 🙂 neboj nič, ked bude dieťa už ti nič nebude chýbať lebo budeš vedieť že ono ťa vždy bude ľúbiť, netráp sa a teš sa z neho, bude ti možno liesť na nervy ale to sú deti, no bude len tvoje a tvoja večná láska 🙂

@rachelgreen Viem ,že teraz veľmi premyšľaš čo urobiť, maš to naozaj ťažke.Dieťatko ten krasny pocit držať ho v naruči,počuť prve slovko mami ,je krasny pocit.Nerob niečo čo ti v buducnosti veľmi ubliži,Zavri si oči a predstav si seba tvoje babo,ste šťastny...Uvidiš ako sa tvoj priateľ zachova,ale on nerozhoduje či daš život svojmu babetku.Veľa dievčat to zvladlo a pritom nemali ukončenu ani strednu školu.Ty si inteligentna ,rozumna,ale aj veľmi citliva,určite ťa mama pochopi a veľmi rada ti pomože.Ver tomu.

Premyslam v jednom kuse. Ale nechcem byt socialny pripad. Asi to znie divne, ale nechcem. Nechcem, aby moje deti raz boli socialne pripady ako som bola ja. A v tejto situacii som na ceste stat sa socialnym pripadom. Moja mamka mi samozrejme pomoze, ale financne nie. Nema ako. Ani nikto v okoli. Pre mna je tato predstava hrozna. A nemyslite si, ze som bezcitna, ked tu takto pisem. Pre mna je to obrana, vytlacit vsetky emocie a city, iba ciste racio. Potlacat srdce. Vypomsti sa to asi neskor. Ale teraz inak mysliet neviem. Druha vec je, ze ak si myslite, ze volim to "mensie zlo" tak opak je pravdou, volim vacsie zlo, lebo aj napriek vsetkym rizikam, ktore sa s tymto spajaju, od fyzickych, po psychicke som zatial ochotna podstupit. Aj napriek tomu, ze viem, ze by som to zvladla aj s 200 eurami.

@rachelgreen kazda sa rozhodne podla svojho. nie kazda zena je schopna sa postarat aj keby mozno mohla /vedela.
drzim palce nech sa rozhodnes uz akokolvek - je to len a len tvoje rozhodnutie a kasli na tych kt o tom budu vediet a budu ta odsudzovat.

@rachelgreen je to tvoje rozhodnutie na kt. mas pravo. Ale mysli aj na to, co pride potom. Uvidis dieta a spomenies si na to, co by bolo keby....Nieje to lahke a aj keby si ani trosku nevahala, po zakroku sa moze ozvat vnutro a vycitky.

@rachelgreen - ved mozes ist do prace a na materskej ostat priatel. Neuvazujes nad tym? Ved aj to je riesenie. Rodicak budu vyplacat jemu a ty budes mat plat. Nikto ti nekaze byt socialny pripad.

Ked je nezamestnany - ostane doma on. Ak by sa dovtedy zamestnal - s peniazmi vyjdete.

@rachelgreen Ahoj moja, pozri - raz by si určite chcela mať bábo, nie? No, ono sa len trochu poponáhľalo... Skús mu dať šancu sa narodiť. Ja VIEM, že to nie je ľahké - hlavne finančná situácia, ale život je predsa viac... Neboj sa, určite máš okolo seba priateľky, rodinu, ktorí ťa stopercentne nenechajú v štichu, aj keď píšeš, že tiež nemajú peňazí nazvyš. Nemáš z rodiny niekoho, kto by ti daroval veci pre bábätko po tom svojom? A ozaj, po narodení dieťaťa sa dostáva príspevok vo výške asi 20 000 ešte slovenských korún, takže výdavky na kočík a základné veci sa ti vrátia... A ešte ti chcem poradiť, aby si si pozrela tento dokument - ukazujú tu, ako vlastne prebieha potrat - mnohé ženy, čo sa ho zúčastnia, vlastne ani netušia, čo s jej telom presne lekári robia. Je to rozdelené na tri časti:

Prajem veľa síl a odvahy, nevzdávaj to!

@rachelgreen no ty musíš vedieť ako sa s tým všetkým vysporiadaš, je to tvoj život, ja ťa neodsudzujem, to určite nie. Ja som študentka, a keďže som išla so strednej na výšku, nemala som vôbec nárok na materskú, iba rodičovský čo je niečo cez 200 eur a prídavky. Je to ťažké, niekedy je fakt o hubu, žije sa zo dňa na deň. A aj keď ty nechceš aby tvoje dieťa bolo sociálny prípad, ja som tiež nad tým takto uvažovala ked som bola tehotná, teda na začiatku, ked som sa to dozvdela, a chcela som úsť si to dať vziať, no ked som prišla k doktorovi, ten mi tak pekne povedal, že som tehotná, že som to nemohla urobiť. No ja som rada že som žila tak ako žila a nemohla som si vyberať, lebo práve to zo mňa urobilo takého človeka aký som a za to, aj ked to znie ako klišé, som vďačná. ALE! čo človek nechcel, ked matúsko mal vyše pol roka otehotnela som znova, a to už mi fakt prišlo ako duch svätý, lebo sme spolu vôbec nespali, resp som si nevedela vybaviť že kedy aj ked mi to nejako približne vyrátal a to by sme už naozaj nezvládli a tak som si to dala vziať. Bolo mi to veľmi ľúto, ale racio prevážilo, no za Matúška som veľmi rada. Je to moja jediná láska, lebo na chlapa sa nemôžem spoľahnúť, nakoľko už zamilovanie opadlo a dalo by sa povedať že sme spolu zo zvyku, no Matúško už je môj navždy a nik mi ho nezoberie

u nas dcerka bola tiez neplanovana a teda ja som si az do porodu nevedela predstavit ake bude materstvo a nemala som k babetku v brusku nejaky extra citovy vztah. este v porodnici som sa pozrela na dcerku, hmm a toto ako teraz na cely zivot? ale ta laska ktora sa vo mne rozvinula teraz je neskutocna a kazdym dnom lubim svoju dcerku viac a viac a viac a neprezila by som keby sa jej nieco stalo. ked uz viem ake to je vsetko uzasne tak k druhemu babetku budem mat uz uplne iny vztah. chapem teda Tvoje pocity a rozumiem Tvojim myslienkam na potrat. navyse z vlastnej skusenosti tvrdim ze dieta vztah neutuzi, prave naopak. prebdene noci, nevyspatie, starostlivost, je to dost narocne, vela krat sme sa s muzom prve mesiace hadali. nastastie sme to uhrali a tvorime skvely tim. musis sa rozhodnut sama a so svojim rozhodnutim potom zit. lebo dieta to je na cely zivot

nechem nikomu radit ani odsudzovat ja som rada a vdačna za všetky svoje deti aj ked mam po štyridsiatke som rada že mam svoju dcerku vela ludi sa čudovali že na môj vek som sa rozhodla mat dieta no a čo ? prišlo to nečakane my sme chceli skôr ale nedalo sa a chalani ju zbožnuju aj ked je velke šidlo berie im všetko čo vidi 🙂 ale preč by som ju nedala ten pocit jak sa hlasi na svet a potom jak som ju videla tak to sa neda ani opisat .Tiež nemame penazi naviac ale jak sa hovori kde sa najedia dve deti naje sa aj tretie 🙂 a ten prispevok je niečo cez 800 e len je vela papierovačiek.Dieta je dar a človek nema pravo mu brat život je to len môj pocit ale každy sa musi sam rozhodnut prajem ti spravne sa rozhodnut

situacia moze byt rozna, no myslim si, ze by som si proste nedokazala vziat dieta, nech je ako chce, neviem to vysvetlit, ze preco, ale je to take zasadne pre mna a zda sa mi, ze ani ty si ho nechces nechat vziat, len tie rozumne dovody ti moc nehraju do karat, ale mozno sa okolnosti zidu a nebude to take zle alebo, nejako z toho vykorculujes...najlepsie za pomoci rodiny a blizkych...velmi ti prajem, aby sa na teba stastie usmialo

@rachelgreen Ty si sa už zrejme rozhodla,Len nechapem čo tu toľko vypisuješ.Chceš počuť,že je to spravne čo ideš urobiť?Chceš sa niekomu ospavedlniť,ospravedlň sa svojmu Nenarodenemu dieťatku,ktoremu si dala život a ideš mu ho aj zobrať.Vyhovorky nezvladnem to finančne-nebuď smiešna je veľa možnosti ADOPCIA.,detsky domov.Pride mi to veľmi krute pre to dieťatko,pre to nežne svorenie,ktoremu bije srdiečko a ty ho chceš zabiť? ☹ Som z toho veľmi smutna.

@ivia123 - tak tak, hlada dovody, preco to nejde, nie cesty, ako by to islo, lebo ono by to islo - ale muselo by sa chciet a je za tym vela prace. Ale pri tej druhej moznosti by aspon nemusela nikoho odstranit

@rachelgreen chápem ťa 😔 rozumiem ti a veľmi ťa ľutujem. Rozumiem aj tvojmu rozhodnutiu, ale priprav sa na obrovskú bolesť. Pocit obrovskej straty a prázdnoty. Pocit viny, niečo čoho ťa už nik nikdy nezbaví 😔 a to ťa nestraším 😔 len to tak proste bude 😔 držím ti palce.

Samozrejme, necakam ani lutost, ani rady ako sa rozhodnut, je to len a len na mne. Aj to bremeno si budem niest iba sama. Len ma mrzi, ked tu verejne citam vela pozitivnych reakcii, ako ste ktora vsetko zvladli. No do internej posty mi chodia spravy, ako su maminky nestastne, dieta s nespravnym chlapom, priputane, bez penazi. To je ta odvratena strana, ta neverejna, ticha, lebo maloktora mamina by sa predsa priznala, ze sa trapi. Ved predsa mas dieta, bud stastna a tes sa. A ked zvazim, ze mi nema kto pomoct. Ono je pekne mat kamaratky, ktore sa budu tesit, povedia, ze pomozu,blizke osoby v rodine, ale oni sa pridu len pohrat, ved same viete ako to chodi, ze len co navsteva odide zvysok casu budem s tym dietatom len sama, bez muza, bez penazi. Ale neobranujem sa, nesnazim sa v sebe obranovat svoje rozhodnutie, len zvazujem pre a proti, racio, city, buducnost, moju minulost, otca dietata. Naozaj nepochybujem, ze by som to nezvladla. V tomto som si sebou ista. Len ma prilis tlaci racio, ze takto zit nechcem, a nechcem aby moje deti a ja sama ako zena zila v samote, bez partnera, v cudzom, a z ruky do ust odkazana na pomoc inych. Viem, asi to vyznie hlupo, co napisem, ale niekedy by som chcela mat v hlave toho menej, aby som mohla viac zit, ak ako ziju jednoduchi ludia, netrapia sa, neanalyzuju, nepretriasaju, ziju s tym, co pride a vedia sa tesit zo zivota aj z mala. Mna ovplyvnuje moje racio prilis.

@rachelgreen - moja ale tych nestastnych nespokojnych zien je kopa a ony sa pre to dieta rozhodli, bolo planovane, len boli slepe, dovercive, alebo sa chlap proste po case zmenil o 180 stupnov. To, ze je ten chlap ten pravy nema na cele vytetovane, tam treba doverovat a verit v to najlepsie. Lebo ja neviem, asi som divna, ked ste vo vztahu, asi si niekedy na nom nieco milovala, ci nie?

Mne sa tazko radi, ja viem, ze som bola strasne na dne, depka, tehu som si vobec neuzivala... stale strach, co bude, ako bude, ci to vsetko zvladnem. Dodnes sa za to na seba hnevam. Lenze ono.. vsetko prislo postupne. Dnes sme stastny. Ono mne je jasne, ze to tak byt nemusi - ale moze. Ja nie som racionalista, ja som totiz velky optimista a svet to evidentne akceptuje 😅

Drzim palce, nech sa spravne rozhodnes. Ano byt sama je tazke. Ale takych zien je vela. Idu skorej do prace, ano musia sa viacej obracat, ano maju dieta skorej v jasliach... ale... ked prijdu domov, hodi sa im do narucia taky uzasny maly tvor s rozziarenymi ocami a krici mamiiii... proste to stoji za kazdu tu utrapu. Su isteze jednoduchsie zaciatky, ako zacinat vlastnu rodinu.... ale to neznamena, ze vam raz nebude dobre.

@rachelgreen V hlave trochu menej ako iní?Učim na vysol.škole,pracujem v nemocnici a my všetci sa pozerame ako vy rozhodujete-zabijate.

ale ivia, ved nikde som nepisala, ze ti mas toho v hlavke malo🙂 Nebud vztahovacna. Chapem tvoj postoj, uplne. A necakam, ze budes chapat moj. Aj som pisala, skor nez mi dosla tvoja sprava, ze vobec sa neospravedlnujem a necakam od ziadnej maminy, ani zeny, ani takej ktora to podstupila ODOBRENIE mojho rozhodnutia. Staci sa mi vyrozpravat, mozno pridem na nieco nove🙂

aha-ho, tiez v toho v hlave nemam vela ked spravim taku hrubu gram. chybu 🙂

@rachelgreen sama píšeš,že by si to vedela zvládnuť,len nechceš byť sama a chudobná,ty si ešte vlastné dieťa v brušku necítila,ty si ešte vlastné dieťa na rukách nemala a necítila si jeho vôňu a teraz tú šancu máš a možno sa už nikdy nezopakuje 😒 ja a mnohé čo ti tu píšu už ten pocit zažili a nič na svete sa mu nevyrovná a nedá sa to šťastie ani opísať 😉 moja teta otehotnela neplánovane a s partnerom oveľa starším a ostala sama s dieťaťom,boli obdobia,keď jedla celé dni chlieb s masťou a normálne jedlo mal len chlapec 😒 dnes on skončil vs,má priateľku,povahu takú,že ho mám najradšej z celej našej veľkej rodiny a keď jej pred rokom museli amputovať nohu,tak hádaj kto sa o ňu príkladne stará,všetko vybavuje,pomáha...tvoje dieťa má na tomto svete svoje miesto,svoje poslanie, je tu zhora poslané ,ale ty si dosť inteligentná a toto vieš,tak nebuď zbabelec,tvoje dieťa nebude mať značkové veci,ale bude mať more lásky od svojej mamy 😉 dievča,nerob hlúposti,neospravedňuj si sama v sebe taký hrozný skutok,ktorý chceš urobiť,už teraz vieš,že budeš ľutovať,tak prosím ťa,rozmýšľaj srdcom a nie stavom peňaženky 😒

@rachelgreen - nikto ta tu nebude presviedcat, v konecnom dosledku je to tvoje dieta, tvoj zivot, svedomie, v akomkolvek ohlade na to budes - ty sama. Musis vediet, ci ustojis lepsie jednu alebo druhu moznost. Alebo tretiu - dat dietatko na adopciu. Lebo ta moznost je stale otvorena. Kolko mas este casu sa rozhodnut?

@rachelgreen ako vieš že za 5-10 rokov nebudeš na tom tak isto ako ženy čo ti píšu do IP , čo keď stretneš chlapa o ktorom si budeš na 100 % istá že je ten pravý, založíš si sním rodinu a on nebude. Jedinú istotu máš v sebe. Naša malinká nebola plánovaná, bola nechcená od celej mojej rodiny -manžela, rodičov aj sestry, všetci ma posielali na potrat, na malinkú chvíľku som sa od nich nechala zvyklať, nechala som si ju a ubránila som ju pred všetkými- bola som sama, strašne sama najhoršie tehotenstvo aké som mala, jedinou mojou oporou boli moje staršie deti -synovia a vypadalo to tak že zostanem sama s 3 deťmi, ale bolo mi to jedno, lebo som nosila pod srdcom moju princeznú. Teraz som strašne šťastná až sa to bojím písať.. NEZABI TO DIEŤA!!!!!!! PROSÍM.

Je mi luto tvojho dietatka. Lebo ono je zive a nemoze za to, ze jeho mamina si ho NEZODPOVEDNE urobila a teraz ho nechce. Ano, nezodpovedne! Ja sama som otehotnela neplanovane, vo vztahu, ktory uz vlastne neexistoval. No cim viac otec dietata to malicke nechcel, tym viac som si ho ja branila a citila potrebu ho ochranit a nedat si ho. Nemala som nic, vlastny byt, auto, peniaze.... Ale vedela som, ze nemozem zabit dieta, ktore sa pocalo i mojim nezodpovednym konanim. Ono je to to najjednoduchsie: odstranit "prekazku" v tvojom vysnivanom zivote (skvely manzel, vlastne byvanie, dostatok fin. prostriedkov.. atd atd). Nakoniec sme to s partnerom ustali, a teraz je mojho syncekovi tym najlepsim otcom na svete. Navyse ty tiez pises, ze tvoj partner dieta chce.. to v podstate ty nechces jeho, to je ten problem ze. Si uvedom, ze je tu aj riziko, ze uz viac deti mat nebudes.. Poznam jednu zenu, ktora otehotnela v 16-tich,, a ake to bolo stastie! Lebo kratko na to ochorela a uz viac deti mat nemohla.. Keby si ho bola dala vziat, nemala by nikdy ziadne deti.
Kde beries istotu, ze raz stretnes nejakeho vysnivaneho princa a zalozite si stastnu rodinu? Mozno ano, mozno nie... A aj ked budes slobodna maminka, neznamena to, ze si nemozes najst milujuceho partnera a budes velmi stastna. Tvoje dietatko si nezasluzi, ze ho chces zabit. Videla si ho na ultrazvuku? Ako mu bije srdiecko? Som velmi nahnevana!! Mat nechraneny sex to ano, ale niest za to zodpovednost uz nie!!