Alergia je abnormálna, prehnaná reakcia nášho imunitného systému, ktorý sa snaží ochrániť naše telo pred látkami, ktoré v skutočnosti nie sú škodlivé a nemali by sme na ne reagovať. Alergia sa prejaví po kontakte organizmu s rôznymi látkami životného prostredia - alergénmi. Alergická reakcia môže byť nádcha, žihľavka, alebo naopak anafylaktický šok¹, ktorý môže končiť aj smrťou pacienta.

Typy alergií

• Inhalačná alergia: Alergén sa do tela dostáva vdychovaním. Jedná sa o pele¹, roztoče, prach, zvieracie alergény (perie, srsť) alebo plesne.
• Alergia na potraviny: Alergén sa do tela dostáva jedením. V našich zemepisných šírkach sa najčastejšie jedná o mlieko¹, sóju, vajcia, obilniny, ryby, orechy, druhy ovocia zo stromov, koreňovú zeleninu.
• Alergia na bodnutie hmyzom: Najčastejšie sú reakcie na bodnutie včely, osy, sršňom a inými druhmi.
• Alergia na lieky¹: Alergiu môžu spôsobiť aj lieky, najmä antibiotiká⁴, ďalej barbituráty a lokálne anestetiká.
• Kontaktná alergia: Jedná sa o reakcie na látky alebo predmety, ktoré prichádzajú do kontaktu s kožou, napr. kozmetika, kovy (bižutéria) .
• Profesionálna alergia: Jedná sa o reakciu na pracovné prostredie a látky sa v ňom vyskytujúce (napr. múka, drevené piliny).
• Alergia súvisiaca so zmenou počasia: U človeka sa môže počas roka pri zmenách teplôt a počasia vyskytnúť žihľavka, ktorá môže byť spôsobená alergiou na chlad alebo na slnko.

Prejavy alergií

• dojčenská kolika²
• hnačka
• zápcha
• zvracanie
• hlieny či krv v stolici
• pocit pálenia v ústach
• nechutenstvo¹
• nepriberanie
• chudokrvnosť
• atopický ekzém²⁶
• ekzém
• vyrážky
• svrbenie
• opuchy
• časté ochorenia horných dýchacích ciest
• časté zápal stredného ucha
• dlouhodobá nádcha či kašeľ
• astma
• alergický zápal spojiviek
• nepokoj
• poruchy spánku¹
• poruchy správania

Skrížená alergická reakcia

Viď samostatný článok Skrížená alergia

Alergická nádcha

Ide o jednu z najfrekventovanejších alergických chorôb. Pacienti trpia nádchou chronicky, alebo sa im toto ochorenie neustále vracia. Patrí medzi najčastejšie celoročné (nesezónne) alergické ochorenia. Od sezónnych ochorení (napríklad od sennej nádchy) sa líši tým, že pacienta trápi po celý rok. Alergény, ktoré spôsobujú ťažkosti u sezónnych alergických ochorení, sa naproti tomu vyskytujú len po určitú časť roka.

V praxi však býva ťažké určiť faktor, ktorý alergický stav spôsobil. Zistiť pôvodcu ochorenia je najjednoduchšie u sezónnej nádchy v prípade, že jej vznik je reakciou na vdýchnutý peľ. V poslednej dobe sa diskutuje aj o negatívnom vplyve výfukových splodín áut v mestách a sociálnych aspektoch ochorenia.

Počet pacientov s alergickou nádchou od začiatku 20. storočia výrazne stúpa. Kým vtedy predstavoval počet chorých jedno percento populácie, dnes sa blíži ku dvadsiatim percentám. Alergická nádcha sa väčšinou nevyskytuje u malých detí. Prepukne najčastejšie v puberte a ranej dospelosti. S nádchou väčšina pacientov k lekárovi nechodí, takže skutočný počet chorých bude podľa odhadov odborníkov približne dvojnásobný. Neliečená alergická nádcha však môže spôsobiť vznik astmy.

Alergická astma

Astma vzniká v dýchacích cestách. Imunitné bunky reagujú na peľ, prach, zvieracie chlpy a ďalšie alergény. Tieto látky prenikajú do organizmu pri dýchaní a spôsobujú alergickú reakciu, ktorú nazývame astmatický záchvat.

Najzávažnejším prejavom býva dýchavičnosť a sťažený dych, dráždivý chronický kašeľ, sipot. Pri záchvate astmy sa zužujú hladké svaly priedušiek, dochádza k opuchu slizníc dýchacích ciest a tvorbe hustého hlienu. Zhoršuje sa dýchanie. Dôvodom vzniku prieduškovej astmy môžu byť podľa niektorých odborníkov faktory moderného "západného spôsobu života." Výskyt astmy rastie u detí aj dospelých predovšetkým vo väčších mestách so znečisteným ovzduším.

Žihľavka a opuchy

Žihľavka je krátkodobé začervenanie kože s tvorbou pupienkov. Táto alergická reakcia môže byť sprevádzaná opuchmi, ktoré postihujú kožu aj podkožie. Okrem alergénov môže žihľavku spôsobiť aj psychický stres, teplo, zima a iné ochorenia imunitného systému.

• Krátkodobá akútna žihľavka - trvá niekoľko hodín až dní a často býva reakciou na lieky alebo potraviny.
• Krátkodobá chronická žihľavka - netrvá dlhšie ako 4 týždne. Opäť sa týka neznášanlivosti na lieky či jedlo.
• Akútna intermitentná žihľavka - prejavuje sa nárazovo, dlhodobé intervaly prežíva pacient bez ťažkostí. Väčšinou ide o reakciu na lieky a potraviny, ojedinele na pele a ďalšie alergény.
• Dlhodobá akútna recidivujúca žihľavka - trápi pacienta dlhšie ako 4 týždne s krátkymi intervalmi bez prejavov.
• Dlhodobá chronická recidivujúca žihľavka - máva miernejšie prejavy a rovnaký časový priebeh ako predchádzajúci typ žihľavky, vyskytuje sa pri infekčných ochoreniach.
• Dlhodobá chronická kontinuálna žihľavka - pacient sa jej nezbaví mesiace, niekedy aj roky.

Atopický ekzém

Atopický ekzém je charakteristický svrbivou, začervenanou a suchou kožou. Objavuje sa u približne každého 10. človeka v republike a trápi hlavne malé deti. Po ukončení puberty by sa príznaky atopického ekzému mali upokojiť. Nikdy ale nevymiznú úplne.

Viac o atopickom ekzéme v samostatnom článku: Atopický ekzém.²⁶

Rizikové faktory vzniku alergie

Príčina vzniku alergií a ich reakcií nie je zatiaľ známa. Na vzniku alergie sa podieľa viac podnetov, ktoré ju môžu vyvolať.

Najväčším podnetom pre vznik alergie je dedičnosť. Ak má alergiu aspoň 1 rodič, je 30% pravdepodobnosť, že alergiu bude mať tiež dieťa. Ak sú alergici obaja rodičia, zvyšuje sa pravdepodobnosť ochorenia alergií u dieťaťa na 60 až 80%.

Ďalšie faktory pre vznik alergie sú:

• Priemyselne znečistené ovzdušie (hlavne riziko astmy).
• Dieťa žije v prostredí, kde sa vyskytujú fajčiari.
• Zvyšovanie životnej úrovne (z detí sa stávajú tzv. "skleníkové deti," kedy sú chránené aj pred prirodzenou nečistotou v prírode, sú očkované takmer proti všetkému.)

Je vedecky dokázané, že predošlé generácie, ktoré vyrastali medzi zvieratami, pili vodu z lesných studničiek a neumývali ovce po ich zozbieraní zo záhonov, mali ďaleko nižšiu pravdepodobnosť výskytu alergie ako v dnešných rokoch.

Ľudia sa môžu alergiou nakaziť aj pri dlhodobom a nadmernom styku s nebezpečnými a život ohrozujúcimi látkami, napr. v práci.

Prevencia rozvoja alergií u detí

Už tehotná žena by sa samozrejme mala vyvarovať potravín, na ktoré je sama alergická. Nadmerná konzumácia niektorých ostatných potravín (jedná sa hlavne o mlieko a nezakysané mliečne výrobky) znižuje riziko vzniku alergií, astmy, atopického ekzému²⁶ či autoimunitných ochorení u dieťaťa. Žena by sa mala snažiť napraviť svoju črevnú mikroflóru najlepšie už pred otehotnením,

Viac o možnosti prevencie vzniku atopických a autoimunitných problémov úpravou stravy ženy pred a počas tehotenstva, pri dojčení a potom dodržiavanie zásad stravovania bábätka aj staršieho dieťaťa sa dočítate v samostatnom článku: Potravinová alergia.

V tehotenstve môže žena svoje bábätko pred vznikom alergie chrániť zvýšeným príjmom zinku, selénu a antioxidantov. Tiež fajčenia počas tehotenstva môže u narodených detí vyvolať časom astmu, alergiu aj ekzémy.

Diagnostika alergie

Ak má obvodný lekár alebo pediater podozrenie na alergiu, pošle pacienta k odborníkovi, teda k alergológovi. Ten sa najskôr zameria na to, aby detekoval alergén, ktorý alergiu spúšťa.

Na pacientovo predlaktie sú aplikované zriedené alergény a po pol hodine od aplikácie sú pacientovi odobrané výsledky. Lekár sa pozrie, ako koža pacienta na jednotlivé alergény reaguje, či pokožka sčervenie, alebo či sa objaví pľuzgierik, ktorý sa následné zmeria.

Po vykonaní testov odoberie alergológ pacientovi aj krv a pošle ju na vyšetrenie do laboratória a vyžiada si stanovenie hladiny protilátok (hlavne protilátky typu IgE). Výsledky stanovujú závažnosť alergie a pomôžu lekárovi, aby pacientovi naordinoval vhodnú liečbu. V prípade, že si pacient sťažuje na zlé alebo bolestivé dýchanie, je pacientovi vykonaná spirometria - vyšetrenie zisťujúce funkciu a obsah pacientových pľúc.

Liečba alergie

Pacientovi sú často predpisované sezónne antihistaminiká (podľa výskytu alergénov v ovzduší). Ak má pacient tiež dýchacie problémy, sú mu predpísané lieky vo forme aerosólu alebo prášku na inhaláciu. Lieky je možné užívať pravidelne alebo len pri ťažkostiach.

Ak sa u pacienta objavujú ekzémy, sú mu často predpisované mastičky s kortikoidmi. Tie zmierňujú imunitnú reakciu na alergiu. Kortikoidy nie je vhodné používať dlhodobo, pretože majú vplyv na metabolizmus pacienta alebo na jeho vysoký krvný tlak).

V súčasnosti je pri liečbe alergií v obľube tzv. desenzibilizácia, kedy sú injekčne do organizmu pacienta vpichované alergény, na ktoré si pacient začne postupne zvykať. Ich dávkovanie sa časom zvyšuje a pacient na alergény prestáva byť úplne alergický. Nevýhodou tejto liečby je nejasný výsledok s vysokou cenou a nutnú pravidelnosťou, kedy pacient musí na injekcie dochádzať do ordinácie lekára. Po aplikovaní injekcie musí pacient zostať nejakú dobu v ordinácii lekára, aby zostal pod jeho dohľadom v prípade, že by sa u pacienta objavila alergická reakcia.

Alergici, ktorí trpia výraznou alergickou reakciou, napr. anafylaktickým šokom po bodnutí hmyzom sú vybavení pohotovostným balíčkom, ktorý obsahuje potrebné antihistaminikum, kortikoidy a injekciu adrenalínu. Tieto lieky si môže pacient v prípade potreby aplikovať sám a predísť tým najhoršiemu, smrti.

Ak alergiou trpia deti, je nutné o tejto skutočnosti informovať učiteľa v škôlke, škole, vedúci na táboroch, ktorí sa budú o dieťa bez prítomnosti rodiča starať a tráviť s ním čas.

Pri liečbe inhalačných alergií, kedy sa alergén dostáva do tela vdychovaním, je nutné pristúpiť aj zmenám v správaní alergika a tiež zmenám v prostredí, kde alergik žije. Cieľom týchto opatrení je minimalizácia vzdušných alergénov (pele, roztoče, prach, zvieracie alergény (perie, srsť) alebo plesne), ktoré alergik vdychuje. Režim alergika a vhodné prostredie je jediná možnosť ako prejavy inhalačných alergií eliminovať.

Viac o tom, ako zmierniť alergiu bez použitia farmakoterapie, si môžete prečítať v samostatnom článku Ako zmierniť alergiu bez liekov.

Viac o alergii na modrykonik.sk

• Článok: Ako nahradiť vajíčko ak je dieťa naň alergické.

Článok: Máme doma alergické dieťa

• Skupina užívateľov: Deti s alergiou

Použité zdroje

1. http://www.alergia.sk/
2. http://www.alergie.cz/typy-alergii-a-jejich-priznaky
3. https://web.archive.org/web/20061007222724/http://www.sandoz.sk/home.php?id=114&category=4&subid=117
4. http://cs.wikipedia.org/wiki/Alergie
5. http://www.proalergiky.cz
6. http://www.pylovasluzba.cz/pylovy-kalendar-ke-stazeni
7. http://nemoci.vitalion.cz/alergie/
8. http://www.zlatos.sk/pre-vas-rezim-a-opatrenia-pri-alergii
9. http://www.prealergikov.sk/