Aj sekcia môže byť zážitok alebo ako prišiel na svet náš Áron
Tento článok som sa rozhodla napísať z dôvodu, že veľakrát tu na Modrom Koníku ale aj inde čítam, počujem ako sú budúce mamičky zdesené už len pri pomyslení na sekciu. Mala som tú možnosť zažiť pôrod sekciou dvakrát, prvýkrát sa to skončilo akútnou sekciou, kedy pôrod nepostupoval a druhýkrát to bola sekcia plánovaná aj napriek mojej túžbe rodiť prirodzene. Musela som sa zmieriť s tým, že si už v živote nikdy nevyskúšam aké je rodiť prirodzenou cestou. Rozhodla som sa že z toho celého "vycucnem" všetko pozitívne, negatívne myšlienky dám bokom, naladím sa pozitívne a svoj pôrod si užijem naplno aj napriek tomu že to bude trochu iné ako klasika.
Ked´ som bola prvý krát tehotná, čím viac sa blížil termín pôrodu, tým viac som uvažovala ako asi bude môj pôrod vyzerať. Mala som obavy či to zvládnem, zaujímalo ma ako veľmi to bude bolieť, či bude potrebný nástrih, predstavovala som si ako mi malú položia ihned´ na brucho a ako si užijeme tie 2 hodinky po pôrode v trojici ako novopečená rodinka. Ani vo sne by ma nenapadlo, že všetko môže dopadnúť úplne inak. Bola som už po termíne, prenášala som, pekne som si chodila na kontroly do pôrodnice, kde mi síce každý týždeň povedali to isté : zatvorená, krčok neskrátený, pôrodné cesty nepripravené.(bola to riadna irónia osudu, kedže som v 7. mesiaci skoro porodila predčasne). Ako správna budúca mamička som si však čítala príbehy z pôrodov a stále som sa upokojovala prípadmi kedy aj napriek nepripraveným pôrodným cestám sa behom niekoľkých hodín všetko zmenilo a mamička porodila bez problémov. Ked´ som prenášala už cca 7.deň, povedali mi že ak cez víkend neporodím v pondelok mi podajú tabletky na dozretie pôrodných ciest. Bolo to v piatok. Dr. ešte spravil Hamiltonov hmat a išla som domov. Verila som že sa to rozbehne, no opak sa stal pravdou a v pondelok 29.10.2012 po celodennom vyvolávaní pôrodu bez akéhokoľvek náznaku kontrakcií sa narodila Ella akútnou sekciou. Nasledovali dlhé hodiny (presne 24) na JIS. Pripadalo mi to ako večnosť a nevedela som sa dočkať kedy sa postavím na nohy. Moje nadšenie veľmi rýchlo vymizlo pretože som bola taká ubolená, že som si nevedela predstaviť ako sa to dá vôbec rozchodiť. Nikdy som sa nebála viac ako vtedy, ked´ mi oznámili že sa ide na operačku. Bála som sa o Ellu aj seba, triasla som sa od strachu, bolo mi zle. Celkové zotavenie po prvej sekcii trvalo dosť dlho a dnes už viem, že za všetko bola na vine moja psychika.
Ked´ sme sa začali snažiť o druhé bábätko už na začiatku som si zisťovala všetky dostupné informácie o VBAC (vaginal birth after cesarean section alebo vaginálny pôrod po sekcii), pýtala som sa svojho gynekológa, chcela som jednoducho vedieť či bude prirodzený pôrod tentokrát možný. Priebežne mi povedal že áno, samozrejme všetko stále závisí od okolností, komplikácií a presne ako som nechcela, zistila sa u mňa komplikácia (u môjho árona chýbala jedna cieva pupočníka) ktorá v kombinácii s mojou útlou postavou, úzkou panvou a dosť vysokou pôrodnou váhou mojej prvorodenej Elly sa zdal pôrodnikovi ako dosť vážny dôvod opäť to ukončiť sekciou a k tomu aj trochu skôr ako v termíne.. Priznám sa že sa v tom až tak nevyznám a nie som ani lekár aby som nazbierala odvahu oponovať človeku - primárovi ktorý odrodil stovky žien. Mal moju dôveru a do konca života mu budem vdačná že mám zdravé deti.
9.7.2015 som bola hospitalizovaná v pôrodnici. Mala som tam byť do 13:30. Ráno som pobalila Ellu k babke, zabalila som si posledné chýbajúce maličkosti do tašky a samozrejme s motýlikmi v bruchu, trochu aj so strachom, ale nadšená a šťastná že na druhý deň uvidím nášho vytúženého Árona, som s úsmevom na tvári nastúpila do pôrodnice. Samozrejme už niekoľko týždňov som si intenzívne nahovárala že to bude super pôrod a budem kľudná čo je v mojom prípade takmer nemožné - mám obrovský stres z nemocníc kedže som si v nich ako dieťa pobudla dosť veľa..
Do večera som na izbe háčkovala, pripravila som postieľku pre Árona, zjedla som svoje zásoby Bebe keksov kedže po 18:00 hodine som už nemohla jesť 🙂, zapila som ich Vineou, dostala som injekciu na zriedenie krvi a o polnoci som zaľahla. Samozrejme, že som spala asi tak hodinu za celú noc a o 5:00 ráno ma začali obskakovať sestričky 🙂 Jedna mi zmerala tlak, druhá napojila infúzie a podala kompresné pančuchy, tretia prišla z novorodeneckého aby som jej nadiktovala meno a priezvisko nášho bábätka 🙂 cca o 7:00 po mňa prišiel milý sanitár a odprevadil ma na operačnú sálu. Dostala som obrovskú modrú košeľu a zelenú čiapku v ktorej som vyzerala s mojimi kilami navyše ako kuchárka 😀 vtedy sa mi poriadne rozbúchalo srdce, kedže som vedela že od prvého stretnutia nás delí už iba niekoľko minút. Odkráčala som priamo na operačku, posadili ma na operačný stôl. Prišiel anesteziológ, pôrodník, asistujúci lekár a ešte plno ľudí, ani neviem čo tam robili 😀 V momente kedy mi povedali že mi pichnú spinálnu analgéziu som sa úplne ukľudnila, pulz sa mi postupne spomalil a už som sa nesústredila na nič iné ako na spoluprácu s lekármi a v mysli som bola už iba pri mojom bábätku 🙂 O pár minút som si už necítila nohy, vtedy mi pomohli ľahnúť si, natreli mi brucho dezinfekčným roztokom, dali predo mňa plachtu, zapli rádio a konečne to začalo 🙂 napojili ma na kyslík a zhlboka som dýchala a čakala kedy zaznie druhý krát v mojom živote tá najkrajšia hudba, plač môjho Árona 🙂 cítila som iba ťahanie a o pár minút bol na svete môj syn a ja som sa nezmohla na nič iné ako slzy šťastia...bol to ten najrkajší pocit a ja som ho zažila už druhý krát a tentokrát hlavne bez strachu a stresov. Bola som uvolnená akokeby som sedela doma pri TV 🙂
Maličkého vyšetrili, pozreli sa na pupočník a konečne mi oznámili že môj chlapček je v poriadku a zdravý !! vtedy som sa rozplakala druhý krát a zo srdca mi padol obrovský kameň , kedže neraz ma počas tehu upozorňovali že dvojcievný pupočník môže súviesieť s vývojovými vadami...bol to ten najúžasnejší pocit a užívala som si ho naplno. 🙂
do trištvrť hodinky bolo po všetkom a viezli ma na JIS. pred operačkou ma čakal manžel, obaja sme sa vznášali od šťastia a ja môžem za seba povedať, že aj napriek tomu že mi nebolo dopriate rodiť prirodzenou cestou bol môj druhý pôrod užasným zážitkom a pri prvom som sa bála úplne zbytočne ! Všetko je v našej hlave a ak sa k tomu postavíme s úsmevom na tvári a pozitívne, všetko dopadne najlepšie a dokážeme z toho vyťažiť to najlepšie 🙂
po 24 hodinách na JIS som sa bez pomoci postavila a od prvého dňa som fungovala skoro bezbolestne, kedže som si tú bolesť vôbec nepripúšťala. sama som po hodine odkráčala do sprchy a odvtedy takmer neviem že som rodila sekciou 🙂
žienky ktoré vás to z akéhokoľvek dôvodu čaká tiež, nezúfajte a naladťe sa pozitívne, garantujem vám že budete rovnako šťastné ako ja, skutočne to môže byť zážitok, verte mi 🙂
Odporúčame
Za tyzden ma to caka druhy krat,velmi mi pomohlo precitat si to.dakujem:-)
Tiež mám za sebou dve... 🙂 a poslušne hlásim, idem do toho aj tretíkrát 😀 Krásne napísané 🙂
Presne ako u nas !!! a dufam ze aj to moje druhe bude take v decembri 🙂)))
Tiež mám za sebou dve sekcie a podľa mňa to bola brnkacka. Takto by som rodila pokojne aj každý rok 😀
@elusive ja som sa bála, tiež hlavne pri prvej ked mi to oznámili a o 20 min som ležala na operačke, bol to šok. nemala som čas prirpaviť sa, no už teraz viem že človek musí počítať so všetkými variantami a nikdy nevie ako to skončí, tak asi je lepšie s pripustiť aj túto možnosť a vsporiadať sa s ňou vopred. možno sa to hovorí ľahko, ako ono to nie je až tak zlé ako to vyzerá, fakt ide o to ako sa naladíš, mne sa to podarilo a bolo to fakt super 🙂 dozvedela som sa dokonca aj novinky zo sveta steakov 😀
@barbs24 tak s tým odberom krvi, to je trefa... 😀 keď sa ma sestričky chodili pýtať, či ma dačo nebolí, tak jední na čo som pindala, bola infúzia... ja s takou napichanou rukou jednoducho neviem fungovať 😀 a moc tomu ani nepomohol fakt, že to boli moje prvé infúzie v živote 😀 Zato tabletky od bolesti tie som ignorovala... povedali, že ich mám brať, ak to začne bolieť... 😀 nebolelo a kôpka rástla 😀
@elusive Ja som rodila prirodzene prvy porod a sekcia druhy. Mozem movedat ze sekcia bola omnoho lepsia. A to som mala prvy porod bezbolestny, rychly no super. Len som sa velmi potrhala a rekonvalescencia bola asi 7 tyzdnova. Po sekcii som po tyzdni odchadzala z porodnice uplne v pohode a po 2 tyzdnoch od porodu som ani nevedela ze som rodila. Takze ničoho sa nebojte, je to uplne v pohode. azdy porod je super. Ja by som radsej 2 krat do roka rodila ako chodila k zubarovi napriklad 🙂 🙂🙂
Sekciové baby, a spomeniete si na prvý kašeľ? 😀 Mne zabehol tretí deň obed... to bola moja jediná kritická chvíľka 😀
Krasny clanok, az mi slzy vysli. Ja som rodila normalne, no mozem stebou suhlasit,ze vsetko je to v hlave. My sme sa na malu tak neskutocne tesiii ze ja ani neviem ako som porodila. Za 3 a pol hodky bola na svete od vtedy co sme prisli do nemocky, cely cas bol pri mne mm a rozpravali sme sa. Uplne som bola kludna ze je somnou. A este v ten den po porode som sla sama do sprchy kde na mna sestricky kukali ako na blazna, s otazkou ved vy ste rodili pred par hodinami a teraz uz takto? Nepripustala som si nic, len som sa tesila zo zdravej dcerky a uzasneho porodu. Verim,ze tento druhy porod bude aspon kusok podobny prvemu 🙂
Presne tak, uplne rovnako to prebiehalo pri mojich dvoch porodoch, tiez som prvu mala akutnu sekciu a druha bola planovana kedze bola do roka 🙂 hudba, relax, VIP izba a pocit stastia ;)))
@barbs24 ako by si mi čítala myšlienky, keď si napísala tento článok😊 v piatok mi bolo povedané, že malý je priečne a šanca, že sa otočí je minimálna, keďže mám len 150cm😊 takže tiež ma čaká sekcia. Keď mi to prvý raz povedali, tak som sa rozplakala....tak veľmi som chcela rodiť prirodzene...no aj vďaka tvojmu článku viem, že to nemusí byť naozaj také zlé...hlavne, keď je to vopred plánované...a samozrejme sa snažím brať všetko z pozitívneho hľadiska a nič zlé si nepripúšťať...tak to robím celé tehotenstvo a zatiaľ to funguje...tak snáď aj sekcia nakoniec dobre dopadne😊
mám za sebou tiež dve, nebojte sa mamičky, je to presne tak, ako Barbs píše ... 🙂
Ja dufam,ze pôjdem druhou sekciou opäť. 😉
Suhlasim s tym ze fakt najviac zalezi na psychike.... ! ja aj ked mam neskutocne obrovsky strach z akychkolvek operacnych ukonov, som to napodiv pri 3 uspesnom porode, zvladla fajn... aj ked, az po sekcii...
opat tvrdim ze nikdy viac to zazit nechcem, zvlast ked ti tvrdia ze 70 % bude dietatko postihnute ... nejde o to postihnutie, milovala by som ho rovnako ako zdrave (inak by som sa ho vzdyla) ide o ten strach co ked to fakt bude pravda... clovek stale veri ze sa lekari mylia v takych pripadoch...
jedno tvrdim, pri sekcii clovek nema na vyber, babatko sa narodit jednoducho musi, a ked to tak ma byt nech bude 😀
Dakujem za clanok, pozeram ze si rodla v Saci tak ako aj ja. Pred rokom a pol somta tiez porodila akutnou sekciu a preano ako pises pri prvom porode som bola ibolena a ustrachana a mam taku traumu ze si neviem predstavit mat druhe dieta. Snad to raz prejde.
Baby a zotavenie po druhej sekcii nie je horšie? To sa ide po tej istej jazve?
Ja som mala tiez sekciu...tyzden ma napchavali liekmi a vyvolavackami a noc tak nakoniec sa jeden lekar zlutoval a odoperoval....na operacku som si doslova odskakala od stastia a jedna sestricka namna pozerala ako puk...ze este take cosi nezazila aby sa mamicka tesila..ale ja som uz bola tak nadne ze uz mi bolo vsetko jedno leb nech uz je maly na svete a zdravy..na druhy den od sekcie som cupitala ako srnka ;)
ja som u primara rodila dva krat prirodzene. ale sjednym sa stotoznim. aj ja som mala strach o dieta a ked mi povedal ze Maxima nema downa ani ine viditelne syndromi plakala som ako o zivot od stastia 🙂 ani na umytie som im ju nechcela dat. uplne stastie 🙂
Barborka, padam na hubu... Este sa pamatam ako sme si fejsbukovali po prvom porode, este si bola v nemocnici, pamatam sa na nase rozhovory, ked sme si vymienali skusenosti ako dve vyhukane cerstve mamicky, co ich hodili do vody a chytali sa kazdeho stebla... Uz su to pomaly tri roky a z 'vyhukanej' mamicky sa s teba stala zrela, skusena a velmi racionalna zena a matka. Jasne su chvile, ze clovek ma pocit, ze vsetko je naprd, ale ty sa rychlo postavis, zvitazi rozum nad emociami a ides dalej.... Si dokazom toho, ze psychicky zrely clovek nemusi mat zakonite 35+ 🙂
Ďakujem,ani nevieš ako si mi týmto vtipne a nežne napísaným článkom pomohla.🙂
u nás prvé tehu spontáne dosť rýchlo tak pohoda, druhé tehu udržiavanie v bolestiach od 7 mesiaca nakoniec sekcia ktorú som stále odmietala ale prišlo rozhodnutie pri spontánom bud ja aledo mimi ktoré sa zaliesnilo v panve a ja mám ochorenie krvi zo zrážanlivosťou hrozilo vykrvácanie, bola sekcia napriek obavám bopadla dobre, bála som sa že pokiaľ mi malú prinesú z inkubátora bude to dlho trvať a zo stresu pridem o mliečko ale malinká ako bojovala celé tehu tak sa rýchlo zotavovala aj potom a prvý kontak s nou mal bračak čo ich neskutočne spája a stále mi to syn spomína🙂
krasne, s nadhernymi citmi napisane, az sa mi parkrat zaleskli oci🙂 Aj ja som obe moje deti rodila sekciou a presne ako pises, nerobila som si flipy z toho, ze to nie je tak, ako som si predstvovala (prirodzene) , ale ze je to tak a bodka a ja si to uzijem najviac ako sa da...tesila som sa na moje deti!!!To jedine je dolezite🙂 prajem vsetko dobre celej rodinke a vela lasky a trpezlivosti pri vychove deticiek🙂
@barbs24 wau, krásny článok a až na nejaké malé detaily, mám veľmi podobné skúsenosti so sekciou 🙂 Tiež som najprv mala akútnu sekciu pre nepostupujúci pôrod v celkovej narkóze ..... zotavovanie trvalo dlho a druhý pôrod plánovanou sekciou a tiež spinálka a tak ako píšeš aj ty, po 2 - 3 dňoch som takmer ani nevedela, že som rodila 🙂
Veľmi pekný článok.
Krásny článok. Ja som tiež rodila sekciou. Môj prvý pôrod bol veľmi podobný Tvojmu. Nepostupoval, malému klesali ozvy. Takže akútna sekcia. Bála som sa neskutočne. A veľmi ma hnevalo, že som bola v narkóze. Ale nadránom, keď mi malého doniesli, som na všetko zabudla 🙂 Bola som v úplnom happyende z môjho anjelika. Na druhý deň som behala ako srnka, doktor ma chválil, že ako super to znášam. Naozaj sa treba prestať báť. Doktori vedia, čo robia, ich cieľom je pomocť nám. 🙂
Presne moj pripad,prvy akutna sekcia a druhy tiez sekcia,ale spinal a uzasny porod aj zotavenie a mam dve krasne dcerky
aj ja som mala prvú akútnu sekciu a malá sa narodila 23.10 2012 🙂 prenášala som 9 dní druhé chlapčeka som porodila tento rok vo februári plánovanou sekciou a tak isto som si to užívala bol to aj napriek tomu krásny pôrod 🙂 a vôbec nelutujem že som nerodila prirodzene 🙂
Takisto som rodila sekciou nestihla som sa ani zbalit 🙂)) rodila som predcasne takže som sa ani nechystala na pôrod no prišlo zlyhanie obličiek,pečene,strata krvných dosticiek a najhoršie strata zraku.nepremyslala som co bude so mnou ale s mojí. Synom.no zvladli sme to.dáky Hellp syndróm nás nepolozi:P ja osobne som nič necítila po prebudeni a to som mala celkovú narkozu.sama som sa dvihla ,chodila som akoby mi noc nebolo🙂)) keď nás na 5 deň prepustili z nemocnice hneď som šla s malym a kociarom na 6 hodinovú prechádzku.a nič žiaden tlak v podbrusi žiadna bolesť.dúfam že aj ďalšie porody budú sekciou🙂)) hlavné je myslieť len na to že máte doma krásne a zdravé dieťa 🙂)))
@barbs24 ja som pri prvej lekarom exla na stoole, takze ked mi lekar po prvon porode pp psr mesiavoch oznamil, ze som opat tehu a medzi detmj nebude ani rok, temer som odpadla. Bala som sa druhej sekcie, kazdy mi vravel, ze druha boli viac. Ale pripajam sa k autorke clanku. Vsetko je o komunikacii s lekarmi a v hlave. Druhy porod prebehol bez komplikacii, cvicila som nohami ako ma ucili po prvom a bez problemov som sa postavila a fungovala bez problemov. Suhlasim s kazdym slovom 😉
Skoro akoby si o mne pisala... Prva akutna sekcia,tiez som tyzden prenasala a nic sa nedialo... Kontrakcie zacali ale mala nepostupovala a ja som sa neotvarala.... A druha sekcia tiez po termine,obavali sa natrhnutia jazvy tak sme naplanovali sekciu a tu druhu sekciu som si fakt uzila, dr.normalne pokecali, anesteziologicka mi este urobila priamo na sale fotky, hned mi aj malu ukazali nad plachtu co pri prvej sekcii som ju videla az zabalenu....a takisto zotavenie super po druhej sekcii som sa postavila sama po 11 hod.- vraveli,ze sa mame prevalovat a hybat s telom,co po prvej sekcii som lezala nehybne 12 hod.a hned ma supli na nohy to bol sok aj pre spolubyvajucu co potom odpadla... Nehovoriac o prvom prilozeni - nehybne som lezala a prso vykrutili nabok k spiacej dcere.... A pri druhej dcere mi pekne pomohli napolohovat sa trochu nabok,prichytit dceru,kedze som sa sama ledva drzala nabok a mala sa krasne prisala, nehovoriac o tom,ze ju ku mne pravidelne nosili kym som sa nepostavila na nohy, pri prvej dcere som si ju musela vyziadat na kojenie...Takze zeny nebojte sa a sekcie,hlavne,ze sa babo narodi zdrave 🙂
Ja som mala 3 sekcie a vsetko dopadlo ok. 3 som ani necitila 🙂
Pekne napisane. Caka ma druha sekcia. Obe planovane zo zdrav. dovodov. Pri prvej som sa s tym dlho zmierovala. Teraz som s tym stotoznena, takze si to teraz uzijem bez obav. A verim, ze vsetko dopadne dobre a budeme sa tesit z nasho nadherneho uzlicka.
Ano presne suhlasim, mam tri SC za sebou a spomínam na ne len v dobrom, aj ked prvu som prezivala najhorsie a museli ma dat do celkovej pri synovi a dcerke som si to uzila 🙂
Prepac že sa pytam zrovna toto - ty si nemala pred planovanou sekciou klystír? Ak nie, píšem dodatocne reklamaciu 😄
pekne napisane, akoby som citala o sebe, tiez mam dve sekcie za sebou a kazda bola ina, a prizanm sa ze ta druha bola lepsia a lahsia :D
Je dobre pocuj ze Vela z vas malo porod sekciou a ste si ho uzilo.co ja vobec nemozem povedat a to uz mam 3 za sebou.ale nechcem nikoho odstrasit. Proste u kazdeho je ine.asi naj bola prva kde som nevedela co ma caka.ani som sa nebala.a najhorsia ta posledna presne pred mesiacom po ktorej som mala take bolesti ze som v duchu zomierala.to boli prve 2dni fakt zle. Ani maleho som si neuzila vtedy.ale potom to slo pomaly uz lepsie. Aj ked boli tazke chvile.pomaly budem uz fit to je teraz 6tyzdnou.hlavne ze je maly v poriadku a na bolesti casom zabudnem.on Stall za vsetky bolesti sveta.
Dobre,že si napísala taký článok,ja sa stotožňujem 🙂
Ja som mala plánovanú sekciu kvôli polohe KP a bol to zážitok,nebála som sa nejak,len som bola zvedavá,nakoľko som chcela spinál ... takže obavy človek má,ale bolo to super,že som hneď vedela,že naša babulka je v poriadku a hneď som ju videla a pohladkala 🙂 A potom tie bolesti - toho som sa tiež nebála,veď bolo jasné,že to bude potom bolieť,takže nejak som to neriešila...a hej,bolelo to potom,ale tak to musí byť 🙂 A o 2 týždne som bola už skoro úplne fit 🙂 Ja som si sekciu UŽILA 🙂
@dominika86 no ja som nemala, ani pri planovanej sekcii (a to som sa sestricky na to pytala) a ani pri akutnej (a ze cas mali)
Baby ja sa bala ze sak roztrhnem ked kychnem nahodou 🙂
super clanok, ako keby si pisala o mne :D aj ja dve sekcie, prva akutna a druhu som si doslova uzila kedze som presne vedela o co ide a co cakat a obe deti su ok.
@lyrrya ak by bolo nejaké nabudúce, aspoň budem vedieť, že to absolvovať nemusim 😁 môžem sa opýtať v ktorom meste si rodila?
Ahojte, dakujem vam vsetkym za precitanie mojho clanku, ani si neviete predstavit ako ma potesilo ze sa vam paci 🙂 ktore vas to caka, drzim silno palce aby bolo vsetko v najlepsom poriadku a aby ste mali rovnako pozitivny zazitok aky som mala ja a prajem rychle zotavenie !!!
@dominika86 ahoj, nie klystir mi chceli podat, no ja som odmietla. Vopred som sa opytala porodnika, bola som zvedava ci to povazuje za dolezite Aj v pripade sekcie. Povedal mi, ze to nie je absolutne potrebne a je iba na mne ci si ho prajem aj napriek tomu. Odmietla som, pretoze pri prvom porode mi bol skor na skodu a rozhodla som sa spravne, bolo by mi to uplne na nic 🙂
@barbs24 tak ja som bola doslova vyhukana prvorodička, ani mi nenapadlo nad niecim pochybovať, teraz by som už bola za mudru 😁 inak myslím že nespominas ani cievkovanie - to ti tiež nerobili pred cs? Toto a napichovanie zily kvôli infizii bolo pre mňa najhoršie.
@dominika86 rodila som v Trencine a v Piestanoch
@galganka hehe pre mňa po sekcii boli najkritickejsie momenty prdy 🙂🙂
ak budem niekedy rodiť, budem myslieť na to čo som teraz čítala, krááááása 🙂
Jeeej plačem 😍 úplne som si vybavila ako som pred pol rokom ležala na sále 😊 krásne popísané 😉
Aj ja som napisala v mojom blogu o planovanom cs🙂 Tiez som mala prvy porod akutnu sekciu a druhy s dvojkami preto radsej planovany..a nelutujem🙂 a uz ma nevytacaju ani nazory ludi, ze to nie je "porod"...no, tak mam vyoperovane krasne tri deti, no a co🙂)) urcite sa nebojte dievcata, ktore to caka...najlepsi liek na bolest po je pohlad na ten krasny vonavy uzlicek🙂...aj po rokoch😀
U mňa dosť podobné. Prvá bola akútna sekcia a zlý zážitok na niekoľko rokov...Pred druhou som si povedala, že viem, do čoho idem, bolesť pominie, všetko bude OK a tak aj bolo. Ja, čo sa bojím nemocníc som sa na sále usmievala a vôbec neľutujem, že som nezažila prirodzený pôrod. Hlavne, že mám krásne a zdravé deti. ☺
@jankacaa To ma mrzi, mam za sebou oba pripady: Akutnu sc a prirodzeny porod a teda pre mna bol ten prirodzeny 100% lepsi. Aj ked po SC som sa naozaj rychlo zotavila (po tyzdni uz som fungovala 100% a ranu som mala zahojenu) - stale som sa nezbavila pocitu, ze to tak nemuselo byt... vela robi pristup zdravotnikov.
tak pri druhom tehotenstve som si doslova vsugerovala, ze porodim bez komplikacii. Ja som po porode vstala a fungovala okamzite, isla som do sprchy, sedela som, chodila, fungovala uplne bezne. Zelala by som to kazdej zene 🙂
@gumimaci ja som po porode fungovala tiez super. Uz na druhy den som sedela, problemy nastali, ked sa mi po prepusteni uvolnili stehy a na pohotovosti mi ich vybrali a zasili ma nanovo a na prd. Skoda rozoberat. Tiez si stale opakujem, ze pri druhom to bude lepsie, ale aj tak otehotnenie stale odsuvam. Kedysi som manzelovi povedala, ze v marci, teraz, ze v auguste .. asi na to nie som psychicky pripravena. Najhorsie je, ze potrebujem prirodzeny porod, aby to tam dali doporiadku a nemusela som ist na plastiku
Tiez som 29.10.2012 rodila synčeka sekciou ;)
Ahoj. Krásne napísané 🙂 ako keby som čítala svoj príbeh 🙂 dominik - akútna sekcia ... Bibka - plánovaná sekcia ... Nič nebolo krajšie ako keď mi ju vybrali z bruska (ten pohľad ) a po vyšetrení povedali ze je to. Krásne zdravé bábätko . polovicu tehotenstva som prežila v neistote keďže sme mali pravdepodobnosť Downovho syndrómu 1:65 a odber plodovej vody som odmietla ... A máme krásne zdravé dve detičky
Tiez som si mala 2 sekcie,prvu celkovej strasny strach a dodnes to lutujem,ze som svoje babo videla 1x na fb,pri druhom som si tonuz nenechala ujst a sla som spinalom,uzastny pocit vidiet babo hned,vsetko bez problemov,hovoria co sa deje,co bude nasledovat, my sme sa rozhodli aj pre 3 babo
Vďaka za článok, tiež som mala prvú akútnu sekciu...samé komplikácie pred a aj potom s malou (od začiatku mala na monitoroch hraničnú tachikardiu, odišla mi voda, a oni ma nechali čakať, pôrod v nedohľadne, mala tep 200 pomaly 6 hodín.... lekár debil čo Vám poviem... nakoniec. keď mu už snáď na 3X volali mladé kolegyn, že e už zle aj so mnou tak to ukončil, malá drobné krvácanie do hlavičky, sledovaná na srdiečko..ale klopem, mala by byť v poriadku...ale tie nervy a stresy :( manželovi nedali vôbec vedieť, mne dochrámali rebrá, jazva sa mi rozpadla, rodinné vzťahy s rodičmi manžela-keďže sa starali do čoho nemali, takže aj vzťah s mm sa zhoršil, mm videl prvý deň malú len na diaľku, ani mu nedovolili ju vôbec pohladkať, na ďalší deň keď už som mohla vstať, tiež stále na detskej jiske vymýšľali no bol to neskutočný týždeň....) môj lekár vravel, že ak budeme mať ďalšie, tak už len sekciou... dnes už viem, že až sa to podarí, budem to chcieť inak.... hlavne inak prežívať
tiez som mala 2 sekcie a obe planovane a super,nelutujem.keby som bola mladsia tak idem aj na tretiu...inac to neslo.
V rovnakom čase sme boli v porodnici 🙂 7.7. 2015 som rodila 3.x sekciou...Vsetko sa dá vydržať pre to malinke...ja dom si vždy hovorila:ja sa dam dokopy,len nech je babo zdravé..;)
Baby mňa čaká v máji druhá sekcia...Prvú som zvládala v pohode ale pocula som že po druhej sú väčšie bolesti....Je to pravda?
Aj mňa čaká druhá sc, prvá akútna a teraz plánovaná ☺ mam aj trošičku obavu, ale.skor sa teším, už nech je to tu 😉 verím ,že plánovaná SC je lepšia ☺🌼
@barbs24 nadherny clanok a krasne napisany...Skutocnost vystihnuta presne do bodky...Ja mam za sebou tiez 2xSC, prvu planovanu, ktoru som mohla este v den jej terminu odmietnut a ist domov cakat na prirodzeny porod, no ja som to neurobila a zostala som uz v nemocke a na obed som mala malickeho na svete - taka som bola nedockava vtedy...Druha SC sa konala na moju osobnu ziadost po 38-hodinovych kontrakciach, 50-tich hodinach bez spanku a pomaly sa otvarajucemu krcku (stale len na 3cm)...No aj tak si to obcas vycitam vsetko, ze preco som prvykrat radsej nesla domov a neporodila prirodzene...Myslim, ze potom by som bola mala aj druhy porod lahsi, hlavne ak by bol byval prirodzeny...Moja tuzba rodit normalne je stale neskutocne silna a ak by som este nahodou tretikrat otehotnela, budem si chciet vybojovat rodit prirodzene a do vody, aj ked prve 2 boli SC...No co a ako bude je vo hviezdach a hlavne vola Bozia 🙏❤
Začni písať komentár...
Ďakujem za tento článok. Ja sa bojím sekcie ako čert kríža a trochu si ma upokojila 🙂