Skrátený kŕčok maternice

ja som mala nález ako ty od polovičky tehu,pri všetkých troch babatkach,donosila som v pohode.len sa šetri a odpočívaj a bude to ok.ja by som sa pýtala domov,ale je to tvoje babo,ak ti má kto pomôcť,ja by som šla domov kvôli psychike,tá urobí veľa

Ahoj. Prežila som si niečo podobne. Začali mi kontrakcie a skracovanie krcka už v 20 týždni. Pár dni som bola v nemocnici a pár dni doma na striedačku. Veľmi ťažko som psychicky zvládala pobyt v nemocnici. No v 26 týždni som musela znova do nemocnice, kde mi zašivali krčok ( serklaž) a po tom som mala tie kontrakcie ešte silnejšie a vlastne moje bruško bolo tvrdé stále. Už som sa z nemocnice nedostala. Doteraz si pamätám, že má prijímali v zimnej bunde vo februári a odchádzala som z nemocnici až v máji a to už s malou v náručí. Presne viem, ako ti je, ale z vlastnej skúsenosti tiež viem, že tie prvé týždne sú najhoršie. Človek s tým bojuje vo svojom vnútri, nevie sa zmieriť s tým, že musí ležať v nemocnici. Ja som ešte dieťa nemala, tiež sa mal kto o mna starať, žiaľ , ale ja som mala silne kontrakcie a musela som byt na infuzii 24 hodín denne. Takze mna domov ani pustiť nemohli. Dosť často som plakala a myslela si, že to nemá konca a môj život skončil tam na tej nemocnicnej posteli.
Potom som sa s tým nejak začala zmierovat a vytvorila som si počas dňa take zachytené body a situácie, na ktoré som sa tešila. Úplne obyčajne až smiešne , ale nejak ten deň musel zbehnut na tej posteli bez toho, aby som sa nezblaznila. Strašne veľa som čítala dobre knihy, take, čo som si vždy chcela prečítať, ale nebol čas. Mala som notebook s internetom( moje spojenie so svetom 😀 ), vždy som si po obede urobila take bezkofejnove kaficko a prečítala pri tom časopisy, dala niečo sladké. Večer som si vždy pustila film, alebo som kecala s babami na izbe. Moja rodina mala za úlohu sťahovať mi tie najlepsie filmy, dotovať má casopismi a kvalitnymi knihami, ktoré ma vtiahnu hneď do deja a nebudem myslou na tej hroznej posteli v nemocnici. Môžem naozaj povedať, že ten prvý mesiac bol najhorší , tie dva ďalšie som už bola tak nejako vžitá s prostredím.
Ku koncu som bola už aj rada, že v tej nemocnici som. Sú na tom aj pozitíva.. Naučila som sa trpezlivosti, čo sa mi teraz pri malej zíde 😀 , spoznala som tam pár fakt super žien, dá sa povedať, že teraz už sú kamarátky, lebo sa stretávame doteraz . A to najlepšie pozitívum bolo vedomie, že som urobila všetko čo som mohla preto, aby som porodila čo najneskôr. Ja som na začiatku tiež s mojim doktorom bojovala , bránila som sa tomu, ostať v nemocke do pôrodu , no keď by sa čokoľvek stalo, asi by som si cely život vycitala, že možno by to dopadlo inak, keď by som tam ostala.
Ty si teraz 30tom týždni, toto je ešte take kritické obdobie. Možno si chcú len odsledovat pár dni, ako sa bude krcok správať , či sa nebude ešte ďalej otvárať a potom ťa pustia . Môj gynekolog mi vždy vravel, že nás magicky týždeň, kedy si vydychneme je 34 tt, tak ty to máš už o chvíľu.. Veľa veľa pozitívnej energie ti prajem!!!!

ahoj. ja som v 24tt začala krvácať a otvorila som sa na jeden prst krček skráteny a uplne mäkký. Musela som tak ako ty ležať brala som Mg a tešila sa z každeho dna, ktorý sme zvládli. len s tým rozdielom že mňa nechali ležať doma, bývam cca 10min od nemocnice tak to možno preto. tak som čakala na 29tt ktorý je vraj prelomový, potom na 34tt aj že môj drobček už bude mať realnejšie nádeje na prežitie. tak sme prežili aj 35 a 36tt a vravela som si že sme za vodou že teda už môžem porodiť kedykolvek. oddychový režim som pomaly zrušila a začala sa pripravovať na to že sa drobec každý den narodí. a predstav si že sa narodil týžden po termíne aj to len vďaka vyvolávačke. prišla som do pôrodnice so skráteným krčkom otovrená na takmer 3 palce bez plodovej vody (tá mi niekedy odtiekla ale vobec netuším kedy... ) a kontrakcie nikde. vtedy mi to čakanie a ležanie prišlo nekonečné ale teraz na to spomínam ako na pekné obdobie, ked bol ešte v brušku a čakala som na ten den D. A o mesiac už môj drobček bude mať 1 rok...

@lenkasam porad sa s lekarmi, ci je pre tvoj stav nutna infuzia , hlavne guajacuran a magnezium.zrejme dostavas vysoke davky, ktore by si tabletkovou formou do seba asi nedostala, resp. by to nebolo az tak ucinne. a guajacuranove infuzie ti doma nepotecu. ak ti povedia, ze tieto infuzie sa daju nahradit niecim inym, co doma zvladnes, tak sa pytaj domov, samozrejme na reverz. zodpovednost ale mas na svojich pleciach..

Ja beriem infuzie nie guajacuran ale magnezium a iba malu flasu rano.guajacuran mam tabletky. Pockam este v pondelok je zase velka vizita tak dufam ze ma pustia. Uz sa tu niekto pytal na reverz? Nechcem ublizit miminku ale myslim ze viac trpy ze sme v nemocnici lebo ja som tu zufala. Ako dlho zvyknu drzat v takom tyzdni?

Ahoj ja som byvala na striedacku raz v nemocke raz doma v 11 tt v nemocke koli celodennym nevolnostiam tyzden nevolnosti neprestavali do 20 tt v 19 tt zistine skracovanie krcka 3 cm vyse tyzdna v nemocke po tyzdni hospitalizovana zas skratenie krcka na 17 mm hospitalizovana vyse 6 tyzdnov prepustena domov skore krcka 20 mm po 3 tyzdnoch lezania pridneho kludoveho rezimu hospitalizovana s oblickovou kolikou na tyzden skore krcka nezmeneny po 2 tyzdnoch som zas skoncila v nemocke skore krcka 18 mm a mierne tvrdnutie bruska zajtra budem ukonceny 35 tyzden som tu uz vyse tyzdna ale uz je to ine lezanie bez stresu stale sa bojim a midlim aby sme to vydrzali este do 36 tt a bude dobre a kedy domov to netusim ale uz aj ten tyzden lezania vydrzim drzim palce ak ti to ma predlzit co najdlhsie byt 2v1 to pretrpis a stoji to za to ubehne to ako voda uvidis