Vzdor a sebeubližovanie 20 mesačného chlapčeka

zuzanocka1984
27. máj 2012

Ahojte maminky,
moj 20 mesačný synček neskutočne vyvádza.Keď odídem z miestnosti(nezostane sám) začne vyvádzať ako zmyslov zbavený,vrieska,kričí búcha do zábrany no úplne nervačí až kým sa nevrátim.Keď mu niečo nedovolím tak začne revať a najviac ma trápi že si začne ubližovať(hryzie sa do rúčky,bije sa po hlavičke a vrieska ale uplne nasilu že aaaaaaaaaaaaaaaaa,nie že iba reve.Doma stále behá,sa nezastaví a keď už nevie čo zo sebou tak začne liezť na stol....kde mu príde.Po ulici ani nemyslieť že by šiel sám,sa mi vytrhne a uteká o dušu a nepočúvne aby sa vrátil.Sám nespí ani náhodou a keď zaspí a odídem zo spálne tak sa po čase zobudí a plače a volá ma.Stáva se teraz dosť často plače aj v spanku.To že nepočúva a robí naschvály je primerané k veku ale trápi ma to ubližovanie si.Ešte nerozpráva ,iba pár slov inak je šikovný,behá od roka zvláda sám šmýkačky,ihrisko atd.s inými detmi nie je komfliktný a je zlatý taký smejko hyeraktývny,rád sa predvádza.....len nesmiem ísť nikam.Na záchod aj s ním,osprchovať sa tiež.....miestami som zúfalá.Máme ešte aj 5 mesačné dievčatko ktoré už tiež začína vyžadovať viac pozornosti tak neviem čo budem robiť ďalej...keď somto vravela dr tak mi povedala že mu musím ukázať hranice a že je to normálne v jeho veku,ale mne to tak nepríde a bojím sa aby so niečo nezanedbala a aby z neho nevyrástol nejaký neurotik.nepomáh ani keď si ho nevšímam ani keď mu dám na riť ani pevné objatie.Pritom je milovaný až až stále ho hladkám ,mojkám,šalim sa s ním a vravím mu že ho milujem.Neviem čo robím zle a už som z toho zrelá na psychu já.Myslíte že mám ísť s malým k psychológovi?ale čo mu povie ked ešte nerozpráva? vonku až tak nevyvádza iba doma.Mala ste niektorá takýto problém?

lenka311
27. máj 2012

@zuzanocka1984 K psychológovi by si s ním mala ísť - hlavne Ti dá nejaké konkrétne rady na konkrétne situácie ak už nič viac.. Tie sedenia budú hlavne formou rád pre Teba.
Myslím že toto správanie má veľa spoločné aj s mladším súrodencom.
Navštív toho detského psychológa, isto Ťa neodmietne. Nenechávaj to tak. Samo sa to nevyrieši, zvlášť keď si nevieš dať rady sama. Čo keď si nejako vážne sám sebe ublíži v tom "záchvate"?
Mne keď malá vyvádza, tak bije mňa a všetko naokolo, ale sebe si neublíži, to by ju predsa bolelo 😎 😎 😎
Musí to byť pre Teba frustrujúce. Veľa trpezlivosti želám, snáď Ti ten psychológ /študovaný/ - nie na koníku 😀 pomôže 😉 .

svetlankat
27. máj 2012

@zuzanocka1984 ja nemam taky problem, cize z vlastnej skusenosti eporadim, napisem len svoj nazor. podla mna to patri k veku, niektore deti v obdobi vzdoru si aj samoublizuju, ale presne ako pise @lenka311 kludne navstiv psychologa, ktory ti poradi ako zvladat tieto stavy. Nemyslim si, ze s malym nieco nie je v poriadku, alebo ze by z neho vyrastol neurotik, to podla mna nie. Ale psycholog ti vie naozaj poradit ako to zvladat bez ujmy na zdravi. Vela trpezlivosti

tanyja
27. máj 2012

@zuzanocka1984 mne malý tiež vie vyvádzať, ale štýlom tým, že dupká, keď mu nie je po vôli, to si aj ja podupkám a začne sa z toho smiať. Teraz vážne, tvoj malý je na teba priveľmi naviazaný a teraz keď máte druhé bábo, snaží sa stále na seba upútať pozornosť, je to prejav žiarlivosti, chce ťa mať len pre seba. s tým ubližovaním je to horšie, najlepšia by bola rada psychologičky. Keď ti von uteká, nereaguje na žiadny pokyn? potom máš čo robiť, zvládnuť prechádzku s dvoma deťmi. Kým prišla dcérka na svet, tiež bol takýto?

bambulka026
27. máj 2012

Mne to Matko tiez robil, v zachvate zurivosti sa bil do hlavky.
Mala som strach ci si neublizi, alebo to nie je dosledok nejakeho padu na hlavku - a tych sme mali dost.
Tiez je to sidlo neposedne, no trvalo to iba iste obdobie, potom s tym prestal sam od seba...
Boli sme s tym u neurologa, ktory skonstatoval ze mu nic nie je, a tym to haslo....
Ak si zufala, psychologa mozes navstivit, aspon budes pokojnejsia.

adelaine
27. máj 2012

ahoj.
U nas je to nieco podobne, moj maly ma 23mes. a presne ako u vas, tiez ma chvilky, ked vobec nezabera slovne upozornenie, ani zvyseny hlas, az capnutie po zadku zabralo...tiez sa inak nedalo, robil presne co tvoj, utekal na cestu uplne bezhlavo...v takej chvili len po zadku bol ten spravny vychovny moment, ked sa ukludnil, nebol rozjaseny, tak si dal vysvetlit, ze nemoze, ze musi ist so mnou za ruku a podobne. Moj maly je tiez ako vietor, on je fakt v kuse v pohybe, stale uteka...a to ze mi zdrha berie on ako vyzvu k nahananiu..nie je to tak aj u vas?
a moj maly ked je rozjaseny, tak sem tam svacne nas, seba po tvari..nie v zlom umysle, mne to pride ako..ze uz nevie, co so sebou...my to riesime tak, ze mu dohovarame, on uz si sam potom ukaze, ze nie nie 🙂
...ja osobne si myslim, ze to co tvoj syn robi, je v tomto veku normalne, jednak zacina vzdorovat a chce sa presadit...a po dalsie, ako pises ze nevie este rozpravat, nevie sa inak prejavit, podla mn to robi preto..ked zacne rozpravat, podla mna zisti ze mu rozumiete a bude kludnejsi.
Nechcem ta odhovarat od psychologicky, len neviem co by poriesila v takom veku u dietata.. mozno to chce len cas.

alexandrah
27. máj 2012

ahoj, nechcem povedat, ze je to bezna vec, asi nie mozno az v takom rozmere, ale mava to vela deti, aj moj syn, ked mal roka a pol, cca ako tvoj, u nas sa tiez narodilo babo, tak podla mna chcel pozornost pre seba ... ked som malu kojila, tak sa schvalne hadzal o zem, buchal hlavu do steny ... podla mna si anozaj iba vyzaduje pozornost, to ti asi povie aj psycholog, ja som ho ani necapla po zadku, ani nic, dohovaranie v takej chvili nepomaha, iba neskor, tak som zacala tieto prejavy ignorovat ... aj som si nacitala knizky, ze proste chce pozornost, hoc aj negativnu, len nech ju ma, cize je mu jedno, ze aj dostane po zadku ... opodla mna je to aj tym, ze mas malu dcerku ... tak ked sme napr. boli v detskom centre, a on sa roznervacil, a zacal si buchat hlavu o smyklavku, tak som sa proste schvalne otocila akoze sa nepozeram, nebolo mi vsetko jedno, ale naozaj to prestalo ... ked nemal publikum, aj ho to bolelo, nemal dovod to robit ... alebo by som proste odisla z miestnosti, nech si robi co chce ... on vlastne vzdy dosiahne svoje, ked sa vratis ... je to aj ok, ale nie takym sposobom ... napr. ked bol na rukach, a udrel nas, kusol nas, tak sme ho proste polozili dole, povedali mu, ze takto sa s nim nebudeme hrat, zacal plakat, to sme odignorovali, lebo si to vyvolal sam, po 10 sekundach prestal, a vedel, ze nas nemoze udriet, lebo potom sa s nim nehrame ... takze, je to asi brutal rada, ver mi, ze inak je nas syn dost rozmazmavany, a nebijem ho, ma co chce, najviac pozornosti na svete, viac ako mladsia dcerka, ale v tomto pomohla proste ignoracia, a pevnym hlasom som povedala, dobre, ked si chces buchat hlavu, buchaj si, mna to nevadi, a otocila som sa ... iba vtedy to prestalo ... predtym sme skusali vsetko mozne ... myslim, ze ut psycholog moc nepomoze, lebo toto je podla mna normalna vyvojova faza dietata, v 2. rokoch je to obdobie vzdoru, mas to trochu skor, ako sme mali aj my, lebo mas malu dcerku ... doporucam knihu "rodicovstvo je veda" (alebo po cesky??), je super, na vsetky mozne pripady ...

alexandrah
27. máj 2012

este aj v tej knizke bolo, jak pise ta predchadzajuca mamicka, ze dieta fakt potrebuje vediet, ze mu rozumies, co je o to vtazsie, ked este nerozprava, ze mu povies, ja viem, ze ta hneva toto a toto, ale ... bla bla ... a fakt maly vidi, ze mu aspon rozumies ... a potom sa s nim, ked je kludny dlho rozpravat, vela vysvetlovat ...

mamavera
27. máj 2012

@alexandrah výborný postreh, výborné rady

haslerka31
27. máj 2012

@zuzanocka1984 nie si sama,nas maly surodenca ani nema a tiez sa zacne bit,ak nie je tak,ako chce on.Tiez to ignorujem,ale aj ked sa otocim ,viem ,co robia boli to nie len jeho,ale aj mna 😢 Syncek ma 25m

anjelicek26
27. máj 2012

Deti nevedia ovladat svoje emocie a pohryzt sam seba, udriet si hlavu je prejavom vzdoru a hnevu, ktory nevedia inak usmernit... treba mu ponuknut inu alternativu ako napr. boxovaci vak... robi to strasne vela deti.... Psycholog ti moze dat tipy, ako zvladat a PREDCHADZAT stresovym situaciam, to je totiz to najlepsie. Nenechat to zajst tak daleko, ked uz je dieta v amoku, tazko sa z toho dostava.

alexandrah
27. máj 2012

@mamavera dakujem.-)) teraz uz sme dalej, syn ma temer 2.5 roka, dcerka 14 mesiacov, a ona mu vsetko berie z ruky, chce sa s tym hrat, a on samozrejme neda, alebo aj da, ze paci sa, nech sa s tym dcerka hra, ze on sa bude s inym hrat, a ona mu aj to ine zoberie, tak je tazko ... tak napr. nemalo zmysel, mu dohovarat, ze ved jej to daj, hraj sa s inym, tak sme mu povedali, mas pravdu, toto je tvoje, ale dcerka by sa velmi potesila, keby si jej to pozical, tak sa s tym asi minutu hral, a potom jej to dal, za co sme ho veelmi pochvalili, my ho napr. straasne, ale straasne chvalime za dobre veci, ktore urobi, a zle, ak neni su moc zle ignorujeme, lebo pre dieta je ignoracia horsia, ako akakolvek pozornost, hoc aj vo forme hresenia, tak nam fakt casto robi dobre veci, napr. vzdy zastane na prechode, lebo ho za to straasne pochvalime, a ani ho nenapadne urobit daco zle, za co nema ziadnu odozvu, ... ... A POtom nam to chce furt dokazovat, ako vyborne "ulohu" zvladol - ze zastal, dal nieco sestricke, a podobne ...

mamavera
27. máj 2012

@alexandrah robíš to výborne!!

mandragora22
27. máj 2012

@zuzanocka1984 ahoj, ano, mame doma taketo dieta, zacalo to dokonca takmer v roku, stupnuje sa to... dnes ma 27 mesiacov, zuri, akonahle nedostane co chce, alebo teda nedosiahne co chce, hadze sa o zem, kope, mlati rukami, jednoducho ju tresnem po zadku, vysvetlim, ze to nesmie, ona si poreve a za chvilu je pokoj. zial, o par minut, hodin, ci o den, opat to iste a dokolecka. treba len vydrzat. na rovinu ti poviem-napisem, ze ak si na dieta sama s partnerom, caka ta "psychiatria", casom to nebudes zvladat psychicky. odporucam caste navstevy rodicov, rodiny, pripadne nejake ine "okruhy" ludi, kde sa ti dieta "vyvenci", vysanti, vyskace... ja som si kvoli tomu kupila byt xyz kilometrov od nasho trvaleho bydliska, len aby som bola medzi ludmi, ktori mi s malou v podstate pomozu a trosku ju spolocnymi silami vypiplame, lebo teraz tu zijeme len traja, ja partner a mala a faktom je, ze toto spravanie nezvladam uplne sama.
dalsia vec: vetu, aby si navstivila psychologa....co ja viem? ja by som ignorovala. toto ti poradi clovek, ktory ma pokojne dieta a nevie, co je to "diablik" v tele anjelskeho dietata... poznam ludi, ktori maju podobnych diablikov a vsetko prejde, len pevne nervy a chce to cas.... aj ja som uz mnohokrat v koncoch, ale verim, ze este maximalne 1-2 roky a bude lepsie 😅 😅 😅 😅 😅 😅 😀 😀 😖 😖 😖 ☹ 😒 😢 😀

dadka1010
14. jan 2013

Baby neviem či tu ešte niektorá chodíte, ale potrebujem radu, alebo link, kde by som to mohla s niekým prediskutovať. Malý začal byť veľmi protivný. Nepomáha nič, ani dohováranie, napomínanie, zmena témy, pohrozenie... Robí si čo chce, už som na pokraji mojich nervov. Zhadzuje knižky z políc, rozhadzuje hračky, rozsvecuje svetlá v celom dome, hádže toaleťák a vôňku do WC, púšťa vodu v WC a nechá ju tiecť, posúva sa na nočníku po celej izbe.... a samozrejme sa pri tom ohromne zabáa, lebo mu to je smiešne. No ja neviem ako mu vysvetliť, že sa to robiť nemá. Pomôžete mi?

zabkalu
21. jan 2013

No ja tiež nemám doma anjelika. No tiež verím, že to čoskoro prejde. ale ešte stále sa to dá, len keď sme doma, behá, lieta nezastaví sa je ako s vrtuľou v zadku, ale ak ideme vonku, tak všetka energia je preč. nechce behať a pýta sa stále na ruky. Na ihrisku je to fajn, ale prechádzku nezvládame. No a keď niečo nie je po jeho vôli??? zatne päste, vystrie ruky k telu, napne sa celý a začne kričať, alebo si ľahne na zem a reve na zemi. No tiež ma najviac štve to, že si obíja hlavu. kde a o čo príde. prvý krát len tak pomaly aby zistil tvrdosť materiálu a ak je to mäkšie, tak si ju potom obíjava opakovane a kričí pri tom. dúfam, že to čoskoro prejde, lebo sa bojím že raz neodhadne a rozbije si ju.

bobos35
22. jan 2013

ahojte,mam malu dceru ma 2,5roka,a mam taky problem,ze je hrozne zla,som uz z toho aj moj priatel vycerpany,je strasne vzdorovita,robi si zle,bucha si hlavicku o skrinu,nikde sa nemozem pohnut,ano na wc,jaci,bije nas,nepocuva nas,v noci musim kazdu hodinu zapinat telku,lebo jaci ze je velka tma,rozpravky ju nebavia,hracky na chvilu,snazila som sa chodit na navstevy ku kamoskam,co maju male deti,ani to nepomahalo,vecne namne nalepena,v obchode sa hadze ,ked jej nieco nekupim,ona si to da kosika,darmo ju upzornim,zacne jacat,uz som sa velakrat vyplakala,psychicky to niekedy nevladzem,aj po zadku jej dam a ona jaci ako keby som ju drala,ale psychologovi nechcem ist,cakam ze z toho vyrastie a este sa velmi bojim ked ju dam do skolky,mala este nikdy nebola bezomna,nik mi ju este nevzal,ani stari rodicia,vraj ze toho mali dost,som nestastna ☹