Môj drobček žil len 24 hodín

Ahoj, v prvom rade ti vyjadrujem moju úprimnú sústrasť. Je to pre teba určite veľmi ťažké a k tomu ešte aj toto Vianočné obdobie. Mrzí ma čo sa ti stalo :( :( nikdy nepochopím tento princíp.. prečo sa dejú také veci..a prečo musia od nás odchádzať malé a bezbranné detičky.. je to krátka doba nato aby si sa s tým vyrovnala takéto rany na srdiečku potrebujú najmä čas - potom sa s tým naučíš žiť...aj keď bolieť to iste neprestane nikdy.. veľmi ti držím palčeky aby si to všetko zvládla a aby toto ťažké obdobie bolo čo najskôr za tebou.. pevne verím tomu že sa ti podarí opäť čo najskôr otehotnieť a tento krát to dopadne dobre..máš v nebíčku dvoch anjelikov ktorý budú dávať na vás pozor. držkaj sa !!!

drz sa .Úprimná sústrasť

Prajem veľa sily,aby si sa dokázala s tým čo najskôr vyrovnať. Je to veľmi smutné...Drž sa!

Uprimnu sustrast, smutne, velmi smutne

Úprimnú sústrasť prajeme celej rodinke... Je mi to naozaj veľmi ľúto... ☹

@atija1 prajem uprimnu sustrast a rychle otehotnenie a krasne zdrave babatko. Urcite to pride,musi. Aby si bola stastna.

@atija1 Úprimnú sústrasť. Tiež som mamou anjelika a je to veľká bolesť. Aj tu sú skupiny, kde sú mamičky s podobným osudom - Mamičky anjelikov. Prípadne www.anjeliky.sk Kľudne sa pridaj. Mne práve tieto skupiny pomohli, nakoľko len oni vedeli, ako sa cítim. Drž sa

Je mi to hrozne velmi luto,uprimnu sustrast

Milá Atija, v prvom rade úprimnú sústrasť a neochvejnú vieru, že dvoch anjelikov máš v nebi a ešte budeš mať doma svoj poklad/y. Vrelo Ti odporúčam prečítať si nejakú literatúru k tejto téme, ideálne od žien ktorým sa stalo to isté, veľmi to pomáha, pretože si myslím, že nikto iný Ťa nemôže lepšie pochopiť ako žena ktorá prišla o dieťa. Pomôže Ti to pochopiť, že nie si v tom sama a že aj takéto trápenie sa dá s vierou prežiť. Ja som nedávno čítala knižku o Chiare Corbelle Petrillo, mladej žene ktorej vieru nezlomili ani 3 ťažké kríže. Alebo aj Náděje pro Chanu je fajn. Prajem Ti všetko dobré.

ahoj presne viem ako sa cítiš moja prvá dcéra sa narodila v 7 mesiaci žila necelé 4 týždne vtedy mi pomohla práca po dvoch rokoch sa narodila druhá dcéra našťastie zdravá no ked sme chceli pre nu súrodenca po dlhej dobe som otehotnela a v 5 mesiaci tiež missed abort bola somna dne ale stále som sa nevzdávala po dlhých 6 rokoch sa nám narodila dalšia dcéra našťastie tiež zdravá .Ked sme pátrali po príčine zistilo sa že mám problém s krvou a to bola aj príčina môjho nešťastia.hlavne sa nevzdávaj hlavu hore zabudnúš nikdy nezabudneš ale bolesť časom nebude taká krutá neboj slniečko zasvieti aj tebe velmi ti to prajem .

Úprimnú sústrasť 😔 viem je ťažké a dúfam že to časom prekonáš a budeš mať krásne zdravučké babetko . Máš v nebičku anjelikov ktorý na teba dávajú pozor posielam Ti pozitívnu energiu 🍀🌞 nevzdávaj sa .

To je zle uprimnu sustrat prajem vsetky mamicky ti dobre napisali tak ja suhlasim so vsetkymi je mi to luto

Ja uz nevladzem...je to velmi tazke...neviem sa zmierit s tym ze moj drobcek nezije...doma mam rocnu neter ale kazdy pohlad na nu mi trha srdce....nikto nechape ze je to este cerstve aby som len tak prestala smutit,len preto lebo oni si to zelaju,ich uz asi netrapi ze prisli o vnuka a synovca...najradsej by som bola niekde sama len ja a moj smutok...uz mi asi sibe...ani sa nemam komu vyrozpravat...nikto ma nechape

@atija1 Uprimnu sustrast. ☹ Viem ako sa citis, ta prazdnota vnutri... Je to ozaj velmi tazke sa tym vyrovnat, niekomu to trva aj dlhsie. Mozno by si mala najst niekoho s podobnym osudom a spolu s nimi po case to nejako prekonas. Ked chces plakat, poplac si. Drz sa, urcite nie si sama.
Posielam vela sil a energie.

@atija1 je mi to velmi luto, ani nevies ako... Viem presne, ako sa citis, prezila som si to iste pred par mesiacmi... Nikdy to neprestane boliet, da sa s tym len naucit zit... Mame tu skupinu Mamicky anjelikov, kde sa mozes vyrozpravat, nik iny ta nedokaze pochopit tak ako zeny s podobnym osudom... Mamicky su tu sice empativne, no nikdy nepochopia to co prezivas, ak si to samy neprezili a reci typu musis byt silna, este budes mat dalsie deti a bla bla bla su sice myslene dobre, no cloveka este viac deptaju... Mne sa doteraz nozik vo vrecku otvara, ked mi niekto povie nieco take, hoci je to aj s tym najlepsim umyslom, ale radsej nech nehovori nic... Prajem ti vela sil, kludne sa vyplac, vykric, ponadavaj, ak sa ti ulavi, len to v sebe nedus, bude to este horsie... A posielam velke objatie.

úprimnú sústrasť. Veľa síl.

je mi to uprimne luto. aj mne zomrela prva dcerka jeden den po akutnej sekcii v 34tt,... u teba je to este velmi skoro, aby si prestala smutit, mne trvalo dva roky, kym som sa dostala z najtazsieho smutku, najhorsi bol prvy pol rok po jej smrti...myslela som , ze od zialu zomriem. az narodenim druhej dcerky sa mi vratila chut znova sa tesit a znova sa uprimne smiat. musis smutit, je to to najlepsie, co urobis. aj ja som mala podobnu skusenost s blizkymi....zrazu bolo okolo nej ticho akoby tu nikdy nebola a nikdy nemala byt...ale rozumej, ze oni to prezivaju inak...urcite smutia velmi, iba ta nechcu rozrusovat...nechapu, ze potrebujes pocut, ze aj oni za tvojim syncekom placu, ze je to ich synovec, vnuca uz navzdy a ani smrt to nezmeni, ako ho velmi stale lubia ...ale ak ti mozem poradit, neber to osobne, skutocne ludia sa tvarou v tvar smrti tvaria ako hluchi a slepi a myslia, ze tak je to najlepsie
Je to tvoj syncek, uz navzdy..nikdy na nho nezabudnes, ale da sa s tym zit, na dcerkin hrob chodime pravidelne, dokonca sa tam uz aj zasmejeme...aka by uz bola skolacka, mne pomaha aj teraz, ze si predstavuje ako sa ma v nebi, uz tam nieje sama, tiez som potratila...no mam aj tuna dve dcerky, s ktorymi sa o nich oboch stale rozpravame...pri hocijakej prilezitosti ich spomenu a mna to velmi tesi...pretoze, ak clovek zije v niecom srdci, nikdy skutocne nezomrie..vela sil a aby ti cas ubiehal a trocha tu bolest otupil

úprimnú sústrasť ☹

@atija1 moja škoda že si ďalej ale keby si mala chuť môžme sa porozprávať v súkromných správach alebo zavolať .

Ahoj,mne sa to stalo v oktobri.....tiez akutna sekcia a malinky to po 3apol hodine nezvladol.....chapem ta,ani nevies ako.....prezivam to rovnako.....a taktiez sa mi zda ze vsetkym okolo to je jedno nikto uz ani nevie ze som bola tehotna.....najhorsie je ze ani kamosky sa so mnou nechcu poriadne bavit,pravdepodobne im to je neprijemne.....

zazila som to iste, dcerka sa narodila mrtva vinou lekara, zdrava zivotaschopna donosena krasna..moja..a jedine co mi ostalo je oci pre plac srdce pre smutok a hrobcek..smutila som po svojom, radili mi to a ono, ale ja som sedela doma, v pyzame a tak smutila..nezila doslova..co sa tyka okolia, oni nevedia ako maju reagovat, ci potesit alebo byt smutni a zhrozeni ze oni by to isto neprezili a to prejde a aj ona a tamta potratila..a dokola to iste, tieto reci mi vadili ale oni nevedeli ze to nechcem pocut, chcela som byt sama dokonca muza som odmietala, nechcela som aby sa mi prihovaral, bral ma von bol mily, vsetko okolo mi vadilo..stacilo mi byt na cintorine a rozpravat sa s malou preco prave nam dvom sa to stalo. Cas je liek, ano je to pravda, bolest sa zmensi ale nestrati. Mam dve zdrave deticky, tesim sa im velmi, ale spomienky ostanu a tie bolestive navzdy. Drzim palce vsetkym smutnym maminkam, nech bolest pomienie tak rychlo ako sa len da.