Popôrodný smútok

@xmischelkax Ahoj. Neprešla som si tým. Skús sa o tom porozprávať so svojou svokrou, popros aby ti pomohla prekonať pocit úzkosti a robila ti viac spoločnosť. Viem, že ti chodí na 2 -3 hod navariť, upratať, ale hlavne rozprávajte sa. Nedus to v sebe. Skús sa motivovať, že za chvíľu tá hnusná zima skončí, príde jar a s ňou všetko ožije. Maličká každým mesiacom bude viac spoločenská, bude objavovať všetko okolo seba. Za pár týždňov sa už usmeje, teš sa s maličkosti. Ak by to nepomohlo, určite by som zašla k dr. gynekológovi, zdôver sa mu.

@xmischelkax ahoj moja,uplne Ta chápem.ked sa mi narodila prvá dcerka po ktorej sme velmi túžili asnažili sa o nu rok,hoci som bola šťastná,že je zdravá a rychlo prebehol pôrod ,cítila som sa podobne.Manžel išliel do práce o 3dni nato ako som došla z pôrodnice.Cítila som sa ako v base,nemala som sa ským pozhovárať anavyše som cítila strašne velkú zodpovednosť nad dcérkou,bála som sa ju aj okúpať ,pred tým kúpaním som revala ako najatá amalá somnou.ja neviem ale mne pomohlo ked som prestala kojiť.Tým ta nechcem nahovárať aby si skončila skojením ale dcérka vela plakala aja som to psychycky nezvládala.Detská lekárka mi pomohla apredpísala umelé mlieko ,depka zmyzla aja som sa tešila z mojej dcerky.druhú dcerku som už kojila dlhšie anato obdobie som sa už vedela pripraviť.Jednoznačne potrebuješ aby bol niekto stebou,ale ak nemá kto 😒 Skús poprosiť svokru aby ostala dlhšie,alebo skoč do obchodu ty anech ona ostane s bábom na tu polhodinku.Pomôže ti to že sa prevetráš

@xmischelkax nic sa neboj to prejde 🙂 ja som mala krasne obdobie pri synovi 🙂 prvom dietatku to bolo takmer dokonale 🙂
ked som ocakavala ze pri dcerke po 7 rokoch ma uz nic nemoze prekvapit 😲 to bude este lepsie 😝 akoby sa zrutil cely svet 🙄
nedokazala som malu kojit,po umelom mlieku mala bolesti ,nedokazala sa bez mojej pomoci vykakat 😔
tiez pri sebe nemam nikoho len priatela,mne nemal ani kto oprat a navarit 🙂
zvladli sme to 😉

mozno by si si mala oprat a navarit a svokra nech uteka kocikovat babo 😉pobehaj obchody 🙂kup si nieco pekne 🙂nech svokra okupe sem tam babo 🙂

@xmischelkax Myslím, že si si presne opísala svoj stav, baby blues... si na "všetko" sama, spoznávate sa s malinkou navzájom, čiže veľa nový situácií prišlo do tvojho života. Minule na joj-ke spomínala v tej ich mamičkovskej relácii, že v minulosti bolo okolo rodičky kvantum žien, ktoré poradili, pomohli, podporili, teraz ľudia žijú sami, myslím partneri, rodičia buď ďaleko alebo sú tak pracovne zaneprázdnení, že nemajú čas. Počasie sa vylepší, o chvíľu budeš môcť svoju malú pýchu kočíkovať a sledovať na nej tie rýchle zmeny osobnosti 🙂 A určite popros svokru, prípadne manžela a ty si nájdi nachvíľku čas aj na seba a svoje kamarátky alebo zbehni do obchodu, ak teda si schopná už takto vybehnúť po fyzickej stránke. Keď som prišla z pôrodnice, manžel doviezol moju mamu k nám, bola tu štyri dni, potom išla domov (nebývame v rovnakom meste) a keď za sebou zavrela dvere, rozplakala som sa, z dôvodu či to sama zvládnem starať sa o malého, keď tu nikto môj na blízku nebude 🙂 ale prešlo to a už musím poúčať mamu ako na neho 🙂 a mimochodom, keď je tu už téma svokra, tá moja býva v rovnako meste, ale ani raz ju nehlo, žeby prišla pozrieť, pomôcť alebo aspoň po mužovi zo začiatku poslať navarené, lebo sa sústavne chváli, že ona varí v desiatkach litrov, keďže je tak zvyknutá, napriek tomu, že sú v domácnosti už iba dvaja, jedine tak si zavolala môjho manžela v sobotu na obed samého, lebo ju malé deti otravujú a nie je stredom vesmíru ...
Hlavu hore, každým dňom to bude len a len lepšie 😉

Ahoj, nezazila som baby blues, len Ti chcem poradit, co pomahalo proti zufalstvu mne. Ked drobec plakal, opakovala som si, ze kazdy plac ma svoj koniec a predstavovala som si ako sa na tom budeme smiat az bude mat 18 rokov... Ber to ako prechodny stav, nie definitivu. A popros o pomoc.. Svokru, muza, kamosky...

@marmete mne rodina tak pomohla ze svagrina doniesla svojho syna aby som ho strazila a mala som v doma 3 deti 😀 😀 😀 😀 pred vianocami 😀 😀 😀 este povedala synovi ze ma posluchat kedze mame babatko 😀
to bola obrovska pomoc z ich strany 😝 😠
nie aby mna odbremenila ale k nim prisla navsteva a mulacakovali a ich syn spal u nas 😲 😲 😲 😲
nikdy viac 😝 skoncili u mna 😝

Skús sa tváriť, že maličká je veľká, rozprávaj sa s ňou ako s kamoškou, opisuj jej všetko čo robíš, vypi si "spolu s ňou" čajík, všetko jej rozprávaj, ...robte všetko spolu, mne toto pomáhalo, hlavne pozitívne 🙂

@lea641981 Tak to poteší 🙂 pekná rodinná pomoc... ako keby nevedela sama aké to je mať čerstvého človiečika 😝 Niektorí ľudia žijú ako keby iba pre seba a ostatní sa môžu resp. musia prispôsobovať 😀

@mokon toto ja teraz robim ked ma mala 7 mesiacov 🙂 dame spolu cajik mala si drzi flasku a papame spolu lebo mala si potrebuje poblabotat a poprskat tak medzi tym krmim aj seba 😀 sranda 😀

@marmete je to take 😝 no nechapem to celkom 😲 najlepsie sa vyhybat tymto ludom 😖
som sa smiala ked sa ku mne nasackovali lebo nahodou som ich stretla v meste a krmila som malu a prebalovala som malu a uvarila som im kavu jej a jej muzovi moj brat xi xi a dostala som vynadane ze co to do akej malej sialky som im uvarila 😀 😀 😀 😀 😀 😀 😀 😀 to bolo velmi mile 😔 pri tych mojich starostiach okolo babatka este im vyhoviet 😲

niektori ludia by sa mali zamysliet a hlavne rodicia ktori uz nejako to dietatko vypelhali 😠

ahoj,ja som prežívala niečo podobné,takže ťa úplne chápem.To obdobie smútku prejde,je to normálne,musíš si zvykať na všetko nové.Ja ešte k tomu žijem s priateľom,ktorý pracuje mimo SR a chodí domov tak na 3 dni v mesiaci a som v podstate stále sama s malou a s depresiou sa stretávam veľmi často.Hlavne keď všetko musím riešiť sama,o všetko sa postarať a pod.Ale človek si asi zvykne na všetko 😉

@simojka som vdacna ze mame ocina doma s nami 🙂 prave v tych tazkych dnoch ma podrzal a venoval sa malej 🙂 bol velmi zlaty a trpezlivy 🙂 podpora muza je velka obrovska pomoc 🙂 odbremenit mamicku trosku 🙂

Kočky ďakujem vám všetkým za vaše príbehy a povzbudenie. Veľmi mi to pomáha, keď viem, že aj niekto iný si niečím takým prešiel a zvládol to 🙂 Našťastie to v mojom prípade nemá vplyv na starostlivosť o malinkú, len aj ona určite cíti, že nie je všetko v poriadku a nechcela by som, aby ju to veľmi ovplyvnilo.
Dnes by sa tu svokra mala zdržať troška dlhšie, od budúceho týždňa bude chodiť každý deň aj švagriná, aj môj ocino sľúbil, že príde (maminu už nemám) tak sa to snáď už bude zlepšovať.

@lea641981 tak to je super,teším sa s tebou 🙂

@lea641981 aj môj manžel mi veľmi pomáha, práve preto mi teraz tak strašne chýba keď tu nie je. ale veď piatok sa už blíži 🙂

Tvoj stav je uplne prirodzeny, vela zmien a strata istoty, ktoru si mala v manzelovi. Ale neboj sa, postupne si s dcerkou vytvorite rezim dna a dni ti budu utekat ovela rychlejsie. Bude sa dat ist von, bude dlhsie svetlo. A na prechadzkach s kocikom sa da zoznamit s inymi mamickami (pre mna to bol neuveritelny zoznamovaci prostriedok 🙂 ) Mna napr. oslovilo par mamiciek pocas kocikovania a boli to mamicky ako si ty. Privydali sa do nasho meste, boli tu same, manzel v praci a ony boli stale same a nemali sa s kym zhovarat, kedze maline babatko vam toho vela nepovie. Skus to aj ty takto. Ja som s tymi mamickami zostala kamaratka, deticky sa neskor pohrali, bolo to super obdobie.
Predpokladam, ze mas dobry vztah so svokrou, podla toho co pises. Skus jej navrhnut, aby zostala troska dlhsie a nasla si cas aj na rozhovor s tebou. Ako sa tu iste docitas, dobre vztahy so svokrou su tu vzacnostou a preto by ste si mali pestovat vzajomny vztah. Co takto zajst spolocne do cukrarne, do obchodu? Alebo skus najst niekoho tu na MK z tvojho bydliska a urcite sa najde maminka, s ktorou si porozumies a hned bude zivot krajsi.
Dietatko je uzasne, ale zaroven musis zostat nejaky cas doma alebo nemozes niekam ist a preto dochadza k izolacii. Riesenie by som videla v svokre a v nejakej kamaratke. Cez deticky sa zoznamuje najlahsie.

@hajajanka No ja žijem v malej dedinke, ale momentálne sa tu natodila veľa detičiek cca v rovnakom termíne, len tento mesiac 4 🙂 ,takže sa teším, keď sa už bude dať ísť von, že sa troška postretávame a pokecáme.
A ako aj Ty píšeš, postupne si snáď urobíme nejaký režim, ktorého sa budeme aspoň Trocha držať a pôjdu tie dni rýchlejšie, lebo zatiaľ je to také rozhádzané celý deň a stále si na seba zvykáme.

@xmischelkax to je obrovske plus budete si vymienat skusenosti medzi sebou a pokocikujete snad a bude ti veselsie 🙂

Aj ked som staršia a mám veľké deti viem,ako ti je.neboj to prejde.prechádzaš aj hormonálnymi zmenami v tele.hovorí sa tomu aj popôrodná depresia/smútok,obavy,strach/ ja to prežívala dlho a pôrodom sa mi vyplavil jeden hormon,ktorý sa mi potom netvoril.bol to serotonín. človeku pomáhajú banány,čokoláda,mandle,oriešky,a veľa svetla,hlavne slniečko. časom to prejde.užívaj si malinkú,lebo tieto časy sa už nezopakujú.ona bude zo dna na den sa meniť,reagovať,budeš sa s nou rozprávať.a ide jar a začnú prechádzky,slniečko. neboj zvládneš to.

Dievčatá ešte raz ďakujem za všetky povzbudenia. Dnes tu bola svokra dosť dlho, aj sme sa veľa rozprávali, sľúbila, že bude chodiť na dlhšie a dokonca som sa bola si na pol hodinku prejsť kým malá spala, tak mi je hneď lepšie.

Ahojte. Tema sita aj pre mna. Akurat ze moja malinka ma 6 tyzdnov a ja mam muza doma. 😒
Mala som velmi stresovy porod, v detailoch sa mi vracia, priserne bolesti z vyvolavacky, porodna asistentka na mna kricala a nadavala mi. Nemala som dost sil na objatie babatka po porode, dokonca som si pomyslela, ze ake je skarede...Ale uz druhy den som sa pozbierala a starala sa o dcerku. Potom prisli momenty, ked som si pri utisovani toho placuceho uzlicka hovorila v duchu, ci je toto naozaj to, co som chcela ( nevyspana, v bolestiach, a to bola vytuzene babatko, snazili sme sa o nu skoro dva roky ). Odrazu som si uvedomila, ze odteraz budem uz iba unavena, vycerpana, strapata s mastnymi vlasmi a tucna.

Celu moju situaciu zhorsuje niekolko faktov naraz: pred 5 mesiacmi sme sa vratili zo zahranicia po 6 rokoch, znova si musime zvykat na nove a pristahovali sme sa do mesta, kde nikoho nepozname. Rodicia i cela rodina ziju v inom meste. Vidime sa mozno tak raz za mesiac. Sli sme sem kvoli lepsim pracovnym prilezitostiam, manzel sa mi snazil doteraz pomahat s malou, momentalne si hlada pracu a ja som na nervy z toho, ze ak si ju nenajde, ako budeme potom fungovat. Navyse ma zacina frustrovat, ze ja nemam cas obcas ani pol hodinky pre seba a jeho vidim neustale surfovat na internete alebo pozerat televizor. Dozrie mi na malu, to ano, ale nie je to dlho.

Kazdy den je pre mna uplne ten isty, ako pretiahnuty cez kopirak. Ked nevyzaduje moju pozornost dcerka, tak manzel, ked nie manzel, tak pes. Toho nam napadol na jesen velky pes, ochrnul, bol na operacii a doslova sme ho stavali na zadne labky odznova, bolo to psychicky i fyzicky vycerpavajuce. Okrem toho je vonku hrozne pocasie. Hormonalne vykyvy su u mna normalne aj z obdobia spred porodu, ale posledny tyzden je velmi zly, stale placem, najma po veceroch, ked malinka robi sceny, lebo nemam dost mliecka. Odmieta dokrmovanie cez flasu, cez laktacnu pomocku ... a place. A ja som z toho na nervy.
Na vsetko sa stazujem, vsetko mi pride ako obtazujuce bremeno. Vtedy si zase hovorim, ze aky fajny zivot sme mali predtym...Som z toho nestastna. Ale rano vstanem - nastastie mala sa budi len na jedno kojenie v noci - a je vsetko dobre, nesmierne sa na nu tesim.
Potrebovala by som sa s niekym porozpravat, potrebujem aj, aby mi niekto pomohol, poradil ohladom dietatka, ale mojej maminke pred Vianocami diagnostikovali leukemiu, tak ju nechcem zatazovat - hoci jeden vikend co bola u nas, tak bol pre mna velmi refreshujuci, lebo mi aj malu uspala, aj navarila, aj som pri nej pookriala pri kavicke a rozhovore 🙂
Svokra je ochotna pomoct, som jej vdacna, ked pride raz za cas na vlaku a navari, ale ona sama je vysavac energie.

Dnesny den placem uz asi 10ty-krat. Dokonca som vecer trochu zdvihla hlas na dcerku, ked hyperaktivne metala nozickami a rucickami pri kojeni a neslo jej mliecko dost rychlo. Neviem, ci je to z vycerpania alebo frustracia z celej tej mojej zivotnej situacie alebo to uz zachadza do depresie. Fakt niekedy banujem za tymi pohodovymi casmi.
Potrebovala by som pocut objektivne nazory od mamiciek, co mali/ maju podobne pocity, ci je to normalne co zazivam.

@aneke ahoj, chcela by som vediet, ci to obdobie smutku u teba uz pominulo alebo este trva. Mam 2 tyzdnoveho vytuzeneho synceka a neustale sa premaham, aby som neplakala. Mam vycitky kvoli mojim myslienkam, s ktorymi sa nemizem nikomu zverit, lebo by ma urcite odsudzovali, ci mi toto bolo treba.. ako nam s muzom bolo dobre, vela sme sa spolu smiali, vsetko spolu riesili, travili spolu kopec casu a zrazu mam pocit ze som ostala na svete sama s tymto malym uzlickom. Muz je v praci alebo ma pracu okolo domu a ja som cele dni sama so svojim smutkom. Preto by som rada vedela, ci a kedy to u teba pominulo.

@janinka14 takto som sa citila aj ja, to prejde
Neviem, ci to bolo poporodne blues, ale nebolo to nic prijemne. Fakt som sa citila hrozne, mala som vycitky svedomia...
Je to z vycerpania, z porodu, z bolesti, zo soku, ktory nastane so zistenim, ze mat dieta je priserne narocne a vobec nie take super, ako vsetci opisuju. Navyse ked si na vsetko sama. Vsetky maminky pravdepodobne na tie prve tyzdne zabudnu a spominaju uz len tie super casy, ktore nastanu okolo druheho mesiaca, ked babatko uz zacina vnimat a usmeje sa na teba a potom je to uz len lepsie a lepsie .... Ver mi. Mne velmi pomahal manzel. Aj teraz pomaha. Sice som velakrat az musela plakat a kricat na neho, ze som sialene unavena, nech ju okupe a a vezme mi ju aspon nachvilu... 😖 Ale teraz je uz vsetko super. Mame 4 mesiace a hoci si casto este povzdychneme nad tym fajnovym zivotom predtym, uz by sme nemenili. Manzel ju nesmierne miluje a vie sa o nu postarat aj sam. Lebo som na tom trvala, aby sa to naucil.
Nie som z tych zien, ktore manzela odbremenuju len preto, ze chodi do prace. Zena starajuca sa o babatko je vytazena 10krat viac ako pracujuci clovek, a tym, ze ti bude s babom pomahat, budete aj citit viac spolupatricnosti a mozno nebudes mat taky pocit osamelosti.

Kazdopadne to, ako sa teraz citis, prejde. Ked potrebujes plakat, tak plac. Ja som sa casto pozerala na seba do zrkladla a hovorila si: Pozbieraj sa, pozbieraj sa! Prvy mesiac resp. prvych 6 tyzdnov je najtazsich: ide vlastne o nudzovy stav prezitia teba a babatka: bez TV, bez sprav zo sveta, bez spanku, trapenie sa s mlieckom, s papanim, s bruskom ( u chlapcekov aj dlhsie ). Takze tvoje pocity su normalne. Tiez som si myslela, ze to tak asi bude stale. Ale zmeni sa to. Treba len vydrzat. Bude to dobre, neboj.

@aneke Dakujem velmi pekne za povzbudenie. Myslela som, ze to vsetko zvladnem sama, ale prisla by som o zdravie.. Porozpravala som sa s manzelom, vysvetlila mu, ze moje stavy su normalne a POTREBUJEM jeho pomoc viac ako kedykolvek predtym a cuduj sa svete, beha okolo nas, upratuje,perie, ked nevladzem, ponosi maleho, dufam, ze mu to vydrzi. Ono je pravda, ze som hrala hrdinku, ako to zvladnem, no neda sa.. v nedelu ma prist sestra na navstevu, rovno som ju poprosila,aby mi priniesla navarene a od pondelka poziadam mamu, aby nam tiez pomohla (bola odcestovana doteraz). Ako som si to takto premyslela, ukludnils som sa a hned mi je lepsie. A zacala som tym, ze som sa postavila pred zrkadlo a povedala som si: pozbieraj sa, je to len docasne, to zvladnes.😉 este raz dakujem.

@janinka14 drzim prsty, nech to manzelovi naozaj vydrzi co najdlhsie, postavila si sa k tomu super, je uplne samozrejme poziadat rodinu o pomoc
Ja som napriklad prisla domov z nemocnice dva dni pred Stedrym dnom, 23ho prisla svokra ( ani nie mama, ale svokra!! ) a vyzdobila s manzelom stromcek, priniesla napecene, navarila komplet stedru veceru, pripravila stol ( este aj obrus, sviecky a servitky vianocne priniesla ), naplnila celu chladnicku a urobila nam tak prekrasne Vianoce. Vtedy mi vyhrkli slzy.
Ale tak vtedy som plakala pre hocic 😀 😀
Zelam ti, nech je drobec dobrucke dieta ako nasa Ema, byt mamou - ked prejdu tieto prve najtazsie tyzdne - je nadherne.

keby mi svokra chodila každý deň variť a upratovať, tie by som chytila depku 😀

@aneke
@janinka14 Dievčatá ako by som čítala o sebe...a aj pri tom čítaní len placem a placem.mám krásnu zdravú 2-týždňový dcérku,skvelého manžela kt.mi veľa pomáha a aj tak mám takú depresiu že koniec.dostane vyčerpaná,precitlivela,stale placem.zbožňujem malú no zároveň sa devin že kedy sa zas zobudí,otravuje má kojenie,cítim sa nie ako žena ktorou som bola ale len ako taká doska.mám preto strašné výčitky kvôli mojej malej.nechcem aby mi ušiel čas s ňou kvôli depresii.neviem ako si mám pomôcť :( :( :(

@nini1010 Po prve to chce psychiatra, aby zvazil nasadenie liekov.

Po druhe zavolaj na pomoc mamu, sestru, profesionalnu opatrovatelku, aby si zmiernila svoje vycerpanie a zataz. Ak nezvladnes dalsie dojcenie, dieta dostane umele mliecko. Nebudes prva ani posledna nedojciaca mama.

Po tretie si uvedom, ze takyto stav nebude nastalo a jedneho dna to babo bude maturant.. Proste zavisle bude na Vas len pomerne kratku dobu. Teda kazdy jeho plac ma svoj koniec.

Po stvrte neobvinuj sa. Nie je to Tvoja chyba, ze mas z hormonalnych zmien depresie.. ;)

Takze v skratke: zadovaz si riadnu pomoc, vyhladaj psychiatra a neurob ziadnu hlupost..

@nini1010 preboha nepotrebujes urcite psychiatra...je to normalne, moja poporodna depka trvala presne 6 tyzdnov, plakala som vkuse, nebavilo ma nic, nechcela som jest, kojenie som neznasala, mala som pocit ze chcem odist do lesa a tam sa stratit a nevratit...hrozne pocity. Moja sestra ma drzala nad vodou lebo ma uistovala, ze to urcite prejde a preslo. Hlavu hore a ked ti bude velmi zle tak mi napis 🙂 viem cim prechadzas, bolo to peklo.