Pôrod. Príbehy matiek.

tappetty  Ahojte, skoda ze niekto nema podobny zazitok ako ja, mohli sme sa spolu dobre zasmiat.

- Nedela sedim v kine a mala zacina sialene kopat
- Pondelok navsteva u pana porodnika Borovskeho na antolskej, vraj rodit nebudem najblizsi mesiac a uz - nemusim chodit buduci tyzden mam sa stavit za 3 tyzdne:}}.
- Utorok v noci odtiekla mi plodova voda, utekame na antolsku, s manzelom sa rehoceme a robime fotky pred nemocnicou kde sa tvarim akoze rodim a ze to strasne boli :}
- zaklopeme hovorim zenskej dole na CP ze rodim, zavrela dvere a vysla za 15 minut so slovami: ,,karticku poistenca,, .
- za dalsich 15 minut vysla so slovami : ,, chodte na 5te poschodie,, plodova voda spliechala krasne po celej antolskej a ja som sa so strasnym rehotom aj so starym valila na 5te poshodie
- na 5 tom poschodi mi hovori pani: ,,rodite? chodte na 3 tie poschodie,, skoro nam spole vytryskli ako sme sa rehotali
- na 3tom poschodi ma vzali vysetrili a hovoria mi= ,,vy naozaj rodite ale my mame plno, ak nemate zazmluvneneho lekara chodte do ruzinova,,
- sme v ruzinove, vysetrili ma a hovoria mi : ,,vy rodite chodte do vzdycharne,, .
- zo vzdycharne kde som sa rehotala jak kon ma hned vzali na porodnu sal a supli mi epidural, 2 hodiny som tam lezala potom prisla doktorka a vravi mi ze nie som otvorena ani na 1 cm a ci by som mohla odist lebo su tu aj ine zeny co chcu rodit:}}}}} vybrali mi epiduralku aj infuzku z ruky a sla som prec,

- za dalsie 2 hodiny ma volaju na sal , znovu, . opat mi pichli dorgy, opat dalsie dve hodiny na sale po ktorych prisiel dalsi lekar { vystriedali sa u mna 3 smeny} a vravi mi ze nie som otvorena ani na 1 cm a ci by som mohla odist lebo su tu aj ine zeny co chcu rodit:}}}}} vybrali mi epiduralku aj infuzku z ruky a sla som prec

- tak som sla, druhy krat prec z porodnej saly, uz som sa velmi nesmiala :}} za dalsie dve hodiny ma opat volaju na sal a opat sa to cele zopakovalo , dve hodiny na sale po ktorych mi dalsia lekarka povedala ze nie som otvorena, vravim im dobru noc ja idem spat, vtedy prisla dalsie lekarka ktora na mna kukla a vravi ; ,, jezis vy ste otvorena na 10 cm, zatlacte ,,

- zatlacila som jeden krat a videla som tu najkrajsiu pliagu malu na celom svete , ktora ma dnes uz 3 roky a za par tyzdnov sa jej ma narodit sestricka

To kam pojdem rodit a kto ma odrodi je mi u .....



-

zuzka38  tak ako sa na kurzoch predpripravy hovorilo, nikam sa neponahlajte, prvorodicky mate cas, aj 17 hodin, tak som sa teda neponahlala.. prve kontrakcie zacali rano o 5tej (ale to som netusila, ze su kontrakcie). skrucala som sa na posteli kazdych 20 minut, bolesti sa stupnovali a zdaleka ma pozoroval manzel a nas pes (RR). manzel ma stale nutil, ze podme radsej do porodnice. ja som ho ukludnovala, ze to nic nie je, ze to urcite je len chaby zaciatok a ja nikam nejdem, nebudem predsa cakat a vzdychat v nemocnici cely den.. odtrpim si to radsej doma.. isla som do sprchy, tam som stala asi polhodinu a kontrakcie sa stupnovali (to som uz tusila, ze su teda kontrakcie a uz boli kazdych 5 minut). na naliehanie manzela som povedala ok, podme teda do poradne. cesta nam trvala len 10 minut medzitym na parkovisku som rozdychavala dalsie dve kontrakcie.. tam som uz privolila, ze teda podme rovno na prijem. po ceste dalsia kontrakcia. na prijme dalsia kontrakcia, vo vytahu dalsia kontrakcia.. ked ma sluzbukonajuca lekarka pozrela o 10.00 rano, s udivom na mna pozera, kde ste boli doteraz? ste otvorena na 9 prstov, rodime! ani som sa zlaknut nestacila, presli sme do porodnej saly aj s manzelom, ktory este stale nechapal ako rychlo to ide.. ale stihol ma zvozit pod ciernu zem, ze sme mali ist davno, ze som skoro doma porodila... maly bol na tri kontrakcie von, narodil sa 10.42 hod., cize od prveho naznaku neubehlo ani 6 hodin... bol to adrenalinovy zazitok so stastnym koncom z teda nie vzdy plati, ze prvorodicka musi rodit 10, 17 ci viac hodin... drzim palce vsetkym

lucka1987  taaak .. ja som mala uzasny porod..

-v sobotu 10 sept, som rano po styku zazala dost krvacat, tak mi v nemocke povedali ze otvorena ani nie na 2 prsty a krcok spotrebovany na 1 cm ze do nedele to budem mat za sebou..... tak sme cakali ako na bociana ze kedy " to " pride
-ked nic neprichadzalo v stredu rano som dostala prostin vyvolavacku a strasne bolesti kosti, ale ziadne kontrakcie
- v stredu vecer vcetko preslo a ja kukam panelak,... a zrazu z minuty na minutu kontrakcie kazde dve minuty, zvracanie do toho a prehnanie tiez... no nevedela som ze co skor....
-o 21.00, ked som sa v nemocnicnej jedalni kukla na serial Panelak mi zacali kontrakcie kazde dve minuty, bezim teda za doktorom ze co a ako a on ze na ctg
- na ctg mi vravi ze ziadne kontrakie nevidi ze to je len take strasenie ( neboli silne, dali sa vydrzat, ale tak viem ze to boli kontrakcie)
- pre istotu ma siel vysetrit zospodu a ahaaa prekvapko.. zacal sa usmievat ze krcok je fuc a ja na 4 volne prsty otvorena
- takze klystír, sprcha a sup ho na salu... 3 kontrakcie som predychala, a na dalsie 3 sa drobec narodil
-o 22.35 bol Marek, nas smejko na svete
-o 23.00 uz som lezala pozasivana a telefonovala som kade komu s placom

a co sa tyka bolesti.... myslela som ze to bude horsie. takto by som zvladla rodit aj kazdy rok
a dr a aj asistentka boli uplne super. este sme stihli s doktorom medzi kontrakciami aj pokecat.. a cuduj sa svete... on chodi na konika si sem tam precitat prispevky a aj mna poznal podla nicku.. taky mladý sympoš no radost rodit

dolezita je aj Vasa psychika. ja som asi divna ale nebala som sa. Povedala som si ze to bude mozno narocnejsie, ale stoji to za to. Ked clovek pride o babatko stava sa k veciam trosku inak. / prisla som on po dlhsom cakani v 10tt / Povedala som si ze radsej fyzicka bolest pri narodeni babatka ako ta psyhcicka z jeho straty, ktoru sme prezili.

Pre prvorodicku je to nieco nove a urcity strach tam je. No cím viac budete stresovat, tym to bude vsetko horsie. takze Nádych, vydych a myslite pozitívne na to, ako budete drzat svojich drobcekov v naruci. cim viac je zena v psychickej pohode, tym su kontrakcie menej neprijemne a tiez to plati aj co sa tyka spoluprace pri porode s lekarom, ked povie netlacit, jednoducho sa zatnite a netlacte aj keby ako bolo, a ked tlacit , tak zatlacte co to da.. bez vykrikov, pretoze, tie vam len silu uberaju a nesustredite sa potom na samotne vyvinutie tlaku... no asi tolko, co by som mohla poradit..

evil15  Aj tu sa s Vami podelím o pôrode ako každá z nás som čítala veľa pýtala sa ešte viacej a tie videá no povedzme si pravdu najhorší horor (( ale opak je pravdou. Ak si myslíte že som to mala ľahké tak omyl. Prijali ma 00:40h s kontrakciamy cca 10-8min intervaloch sestričky boli príjemné ako úradničky na sociálke doktorka tiež a aby ma nemuseli rodiť šupli mi infizky aby kontrakcie šli ale neboleli. No proste jedným slovom aby sa vyspali o 7 ráno prišla nová dr a to bolo o inom milá krásne sa usmievala a dodali mi toľko sili a optimizmu že to bolo až neuveriteľné. Poviem Vám ja nemám mamu nemohla som sa spýtať čo a ako môžem čakať čo to bude a veci okolo toho. Ale táto milá teta dr bola asi o 3 roky starši ako ja ma držala za ruku a hovorila čo sa bude diať. Potom ma vyšetrila dali klistír a ked ma dali na pôrodnu sálu už som bola zo 4cm na 7cm otvorená ešte srandovali že si spolu obed dáme. MM prišiel a čakal nechcela som ho pri pôrode pre mňa to bolo niečo osobné. Po 3,5h kontrakcií každých cca 4-3 minútach nastal zlom malá sa zakliesnila v pôrodných cestách a boli sme v ohrození obe a nakoľko som vedela čo by museli sparviť v najnutnejšom prípade tak mi dr skôr ako som to ja navrhla, povedala že ideme akútne CS bolo asi 12.37h a o 12.52h som prvý krát počula ten najkrajší a najúžasnejší plač na celučičkom svete, bola to naša láska naše šidielko Vikinka. Baby nebudem tu klamať kontrakcie sú sviňa bolia ale stojí to zato . Viem že každá sa bojíte tak ako som sa bála ja ale verte mi ked Vám ukážu to krásne neopísatelne originálne veldielo zabudnete na všetkú bolesť.

Nebojte sa Vy to všetky zvládnete ste predsa ŽENY

kokorunecka  Veľmi rada myslím na svoj pôrod..
V deň, na ktorý mi bol vyrátaný termín som išla do poradne... Doktorko mi spravil Hamiltona a poslal ma domov.
Večer som cítila, že mám také slabučké sťahy, nepripisovala som im dôležitosť, keďže som ich mala pravidelne asi už týždeň.
Ráno znovu to isté, rovnaká intenzita, opakovanie v priemere 6-7minút.
Tak hovorím mm, aby ma zaviezol do pôrodnice, nech kuknú na monitor, že či to niečo je alebo mi len šibe..
Stále som sa smiala, robila hlúposti, nič ma nebolelo.. V pôrodnici si ma nechali, monitor ukazoval kontrakcie v intenzite cca 10minút.
Prišla doktorka, prepichli mi vodu a urobili klystír. Upozorňovali ma, že čochvíľa na mňa prídu bolesti a budú oveľa častejšie... Tak som na ne čakala.. Čakala som dve hodiny a bolesti nikde Tak som išla do sprchy, dali mi infúzku s oxytocínom (cca o pol druhej po obede) a ja som stále hrala hry na telefóne a čakala čo sa bude diať, lebo otvorená som bola už na 4 prsty, ale bolesti nikde, časté opakovanie tiež nikde...
O druhej som preša na sálu, kde som zasa len čakala na to, čo tie bolesti vôbec prídu.. Prišli asi o tretej hodine, v návale, ale dali sa bez problémov predýchať a než prišla ďalšia kontrakcia tak som sa zasa smiala a kecala so sestričkou...
O piatej ma sestrička kontrolovala, skonštatovala, že som na 10 a že mám skúsiť zatlačiť.. Tak som skúsila, rýchlo zavolala na doktorku, ja som asi 3-4krát potlačila a 17:10 bola dcérka na svete..
Takže, pôrod som si odsmiala
Ale nebyť tej pohodovej sestričky, čo ma stále chválila a povzbudzovala tak sa asi unudím na smrť skôr jak by som mala rodiť..

geegee  Ja by som zacala este skor ako prisiel samotny porod...pretoze mi hrozilo, ze nieco take vobec nezazijem.
V cca 21. rokoch mi gynekolog oznamil, ze /pravdepodobne/ v dosledku uzivania hormonalnej antikoncepcie sa mi podari otehotniet len s velkymi problemami a mozno sa nepodari vobec. Bol to pre mna velky sok. V 28. rokoch, priamo pocas svadobnej noci sa nam podarilo /uz vo vsetkej pocestnosti / otehotniet. Asi babo cakalo kym budeme manzelia Neuveritelne sa stalo a ja som otehotnela uplne bez problemov. Od 15. tyzdna som sa zacala otvarat, babo klesalo. Kazdu poradnu som opustala so slzami v ociach, lebo som stale pocuvala, ze mi hrozi potrat, potom predcasny porod. Neostavalo mi nic ine, ako lezat. Lezat s nohami vyssie ako panva...nic prijemne. Lezala som takto 24 hodin denne, vstavala som len na WC a najest sa. Ziadne prechadzky, lebo hned som citila pichanie v krcku maternice. Lezala som takto skoro pol roka....skladala puzzle, strikovala biely minisvetricek a pocuvala za oknom prebudzajucu sa jar Ked som dosiahla 37tt, radost bola ohromna a uz som zacala normalne fungovat. Tazsia o 20kg, ale stastna, ze mozem ist von. Prisiel termin porodu a Matusko nic. Umyla som okna a on nic. Na kolenach som vylestila dlazku a nic...len slabe bolesti krizov...a kontrakcie nikde....ale ked tie bolesti krizov prichadzali a odchadzali, popri klepani masa som sledovala hodinky. Kazdych 5 minut... Fiha, ale co tie kontrakcie? Stahy bruska? Zavolala som do porodnice, kazali mi prist sa ukazat. Odchadzala som vesela, ale to ma preslo ked mi 2.7. okolo 14:00 oznamili, ze si ma tam nechaju, kedze som 3 dni po termine. Kym sme vypisovali potrebne dokumenty so sestrickou, bolesti krizov sa stavali silnejsimi. Odisla som na izbu, a vraj ma vysetri doktor. Uracilo sa mu prist o 16:00 a zistil, ze som otvorena na 8. Pomohol s odtecenim plodovej vody a vtedy to zacalo. Pamatam si len teplu manzelovu ruku a skakanie na fitlopte. O 17:00 som sa premiestnila na porodnu salu a o 17:15 sme uz mali Matuska

Ked mal Matusko 1,5 roka, podarilo sa nam otehotniet druhy krat. Opat na prvy sup bez antikoncepcie Opakovala sa historia, akurat s tym rozdielom, ze otvarat som sa zacala uz v 12tt., babatko klesalo dole a zaroven sa mji aj skracoval krcek maternice. Opat pol roka lezanie. Ale omnoho tazsie lezanie, kedze som uz mala 1,5 rocneho synceka. Nemohla som s nim ist von, nemohla som ho nakrmit pri stole. Jeho druhe narodeniny som oslavila s vedomim, ze na druhy den odchadzam do nemocnice, lebo stav sa zhorsoval a navyse som mala aj streptokoka. Po tyzdni ma v cca 36tt pustili z nemocnice so slovami, ze do 24. hodin som urcite nazad a porodim: Ha! Mylili sa! Prisla som opat 3 dni po termine V noci o 03:00 mi odtiekla voda, naskakali sme do auta a rezali do nemocnice. Cestou nas zastavili policajti...teda chceli nas zastavit. Manzel sa len vyklonil z okna a zakrical, ze rodime Scena ako z filmu V porodnici sme boli o 03:15 a hned som hlasila, ze mam streptokoka, ze treba podat Penicilin a ze som mala rychly prvy porod. Nikto nic, ziadne vzruso. Napojili ma v klude na CTG - "pasy" a 20 minut monitorovali. Zistili, ze kontrakcie su slabe a ze porod este chvilu potrva - tak isto to bolo aj pri prvom porode. O cca 03:50 mi dovolili vstat, CTG ukoncili. POstavila som sa a citila ako sa Tomasko tlaci na svet. A vtedy sestricky chytili spravne tempo a pochopili o co ide Bezali sme vedla na salu, rychlo zhanali Penicilin /ktory by mal tiect min. pol hodinu pred porodom/ Zobudili doktora, ktory prisiel rozospaty a hladal este v klude zasteru a rukavice. Prisiel, 3x som zatlacila a mali sme Tomaska. Bolo 04:00 Prve na co som myslela bolo, ci nema aj maly streptokoka...nadej zomiera posledna, aj ked mi bolo jasne, ze ten Penicilin bol asi nanic. Doktor ma zacal zasivat a vtom som pocula ako nadava, ze si zabudol okuliare. Mila sestricka mu ponukla, ze mu pozicia tie, co ma ona na ociach, ze to si pozicala od kolegyne. Vdacny doktor ich prijal a povedal: Ej, no to som ozaj dako nanic zasil
Vsetko vsak dopadlo dobre. Streptokok nebol, ja som sa ako tak zahojila, z babatiek su uz chlapi. Jedine co ma poznacilo bolo to lezanie. Prijala by som aj tretie babatko - zrejme by som ho porodila uz niekde na ceste do porodnice Ale mam strach, ze sa pripravim o pol roka zivota mojich deti, ked budem musiet opat lezat. A tak radsej nepokusam osud a tesim sa z toho, co mam

dadikadodik  tak ako som isla kludna do porodnice, ked mi v noci cvrkla plodova voda, som este nikdy nebola
Strasne som sa tesila na Šimonka, a verila som ,ze porod bude malina, a zvladneme to max.za tie 3 hodky..
Opak bol pravdou....
Prijali ma, zaspaty doki ma vysetril, zatvorena, max.tak spicku prsta, ale to je nic ...
Ok, tak ma dali lezat hned vedla porodnej saly, na ktorej boli dvere otvorene, cize som zvysok noci cumela priamo na tie kozy(porodne stoly) a panika ma trosku zacinala chytat...
Celu noc ma vysetrovali , NIC NIC NIC-.....ŠImonko si zamkol vrata a nechcel tam nikoho pustit...
Na dalsi den, ked sa pri mne na nemocnicnej posteli vystriedalo asi 5 zien, ktore "vyprdli" deti a isli prec, som uz bola fakt zufala, prosila som si vyvolavacku, moj doki ,ktoreho som mala objednaneho k porodu, mi stale volal a kontroloval situaciu, a presvedcil ma, ze je lepsie,ked dietatko pride prirodzenou cestou....
Takto som lezala a cakala celu nedelu .....nejakym jednym rozkom a divnou ryzou co mi davali, som vela sil nabrat an nemohla, tak som manzela poprosila nech mi prinesie cokolady a cukriky to som zrejme nemala robit, lebo Šimonko je sladka ritka, tak si povedal, ze von nepojde...
Prisiel pondelok rano, dali mi klystir, a ja cela happy, po zisteni ,ze som otvorena na jeden prst ...aspon nieco....
dali ma lezat na salu na kozu, napojili oxytocin, a dali cipky, CAKALI SME.....kontrakcie pomaly prichadzali, to uz som mohla zavolat aj manzela, ten sa potil viac nez ja, cely bol nervozy....Prva pollitrova flasa mi odtiekla do infuzky....NIC....kontrakcie boli silne, ale ja som bola otvorena na prst a pol....
Takto to islo do 14.00 bola som otvorena na 6 prstov, a nic sa nedialo.....dalsie dve flase oxotycinu, zosilnovace kontrakcii( nenavidela som vsetkych okolo) , dalsie cipky....dalsie injekcie...NIC
manzel mal pohryzene rameno, ocurane topanky odo mna, a vystraseny pohlad....
17.30 stale otvorena na 6 prstov...CHCELA SOM UMRIET....hned a tam.....kontrakcie sa uz nedali vydrzat, a ja som sa vobec dalej neotvarala, sestricky okolo mna chodili ,smeny sa striedali, vsetci ma obdivovali,ze tak potichucku trpim, naozaj, mne sa to zdalo,ze som vzdychala ako v dobrom pornofilme...
muz sa ma nemohol ani dotknut, lebo ma islo rozdrapit
Doki zacal trosku panikarit, a povedal, ze ked sa to nepohne, tak bude sekcia, a vzapati prisiel sam pan PRIMAR nemocnice, ktoreho zavolali z civilu, aby prisiel, lebo tu maju tazky pripad ....
pozrel ma, vlastne sa vo mne vrtala cela nemocnica dovtedy....a povedal tu pamatnu vetu , zacina sa otvarat ...uz je 7 prstov mozno 8....vydrzte do 10 a dieta mate pri sebe..... JA UZ SOM NEVLADALA VYDRZAT ANI NECHET, nieto este nejaky prst ....
OK, dali mi dalsie zoslilnovace, vtedy som naozaj skoro zosalela...a o polhodinku na to, som zacala mat pocit na kakanie.....HURAAAAAAAAAAAAAAAA na toto sme vsetci cakali ,zahlasil doktor, vydrzte este tak 15 minut....
CO???? CHcete ma naozaj zabit???
Drzala som, a ked konecne povedal, tak a ideme tlacit, skoro som sa rozplakala od stastia Este som zapocula ako sestricka hovori, zene co rodila vedla mna: nevrieskajte tolko, tu vedla mame prvorodicku uz tu rodi skoro dva dni, a pozrite ako je tichucko
A tlacili sme....zrazu tma..otvorim oci,zdalo sa mi ako keby som spala a len teraz sa zobudila, nado mnou asi 7 ludi, vsetci na mna kricali:tlacte a sestricka mi drzala na tvari kyslikovu masku....
Co mam tlacit, preco na mna kricite? Ja som normalne zabudla ,ze rodim......
ALe zatlacila som, zase tma...zase kyslik, jediny hlas, co som pocula, bol manzelov: Laska vydrz, zatlac prosim ta...
Potom doktor povedal :vidim vlasky, a ja som zacala tlacit ako o dusu a clup -Šimonko bol vonku..
Lenze sa zacal zhon, vsetci sa zbehli okolo stola, zatiahli zaves aby sme nevideli co robia, pocula som len chrcanie mojho dietatka....ziadny plac, len chrcanie...asi o minutku nato sa ozval plac a ja myslim,ze ten kamen co mi spadol zo srdca bol pocut az v Austalii....
Videla som ako doktorri na seba pozeraju , sestricky balili moje dietatko, ocinko si ho stihol odfotit, ja pohladkat po licku, a brali ho prec....do inkubatora, musel byt napojeny na kyslik a dostaval antibiotika......
Bolo mi vsetko jedno, bala som sa len o nho...manzel plakal, ale snazil sa premahat kvoli mne....
Na druhy den mi ho este stale nedali, chodila som ho pozerat, ked mi ho vecer doniesli na kojenie, strasne som sa rouplakala od stastia....
Treti den, uz bol pri mne a stvrti sme uz boli zohrana dvojka
no a na Piaty sme uz boli doma aj s ocinom ....
aj ked som si to takto nepredstavovala, ale aj tak .... o to viac si vazim svoje dieta, ci sa to vobec da...lebo viem,ze som o nho mohla prist.... doteraz sa mi vracaju ustrizky z toho porodu, neviem ci na to niekedy zabudnem, pre mna to bol horor
Noooo ale uz sme doma, papame, kakame, nespime, spime, cikame, fnukame, mravcime, kricime, reveme, a je nam fajn vsetkym trom

p4  Moj porod? Nadherny,uzasny,krasny a neopisatelny. Od prvej kontrakcie po posledne zatlacenie trval presne 21 hodin. Od 23:00 do 20:00. Moja polovica sa kazdu pol hodinu budila s otazkou ,,uz ideme?,, O tretej rano mi to uz zacalo liezt na nervy,tak sme teda isli. Na porodnej sale som stravila 10 hodin,ale sestricky boli uzasne a celkom sme sa zabavili. Otvarala som sa asi 1cm za 2 hodiny aj to na silu s pomocou lekara. Anjelik sa narodil zo 7 centrimetrovej dierky presne o 20:00 s vahou 4380g a 52cm a z prveho pohladu som si zapametala len jeho vajka. Mala som zahmleny pohlad, preto ze mi tiekli slzy od stastia. A ked mi ho priniesli, v hlave som mala stale otazky: toto je moj syncek? ako je to mozne? je iba moj? taky krasny a len a len moj? Aj 10x by som si porod zopakovala,lebo ten pocit stastia ktory vas pri nom naplna je proste neskutocny.

denverka  rodila som 11 dni dozadu a poviem vam ze ani neviem ze som rodila,mala sa mi narodila doma,nestihla som si ani umyt hlavu len rychla sprcha a kricim na muza ze volaj sanitku ja rodim,jak som si sadala na postel uz som citila hlavicku ze sa tlaci a pani dispecerka sa estelen pytala na moj rocnik a podobne hovadiny tak ked muz povedal ze vidi hlavicku uz pohotovo reagovala a hovorila mu co treba robit,za par min bola mala vonku,este prestrihol pupocnu snuru a po chvilke dosla sanitka.Bol to krasny zazitok i ked vtom momente to bol sok.Ziadne kontrakcie,len mi ,,cvrklo" trocha plodovej vody a do pol hodiny som mala odrodene.Prajem kazdej zene takyto rychly porod

cmulinko  taaaake dlhe pribehy a max 1 dieta ,ze ja to radsej napisem strucne.Vzdy sa to zacalo inak...prebiehalo inak,ale vysledok bol vzdy ten isty ...krasne dieta a stastni rodicia

elzu  Těšila jsem se, že to bude jako z amerického filmu-začnou kontrakce, já zahlásím JEDEM, naskočíme do taxíku a po cestě plné kontrakcí rozdrtím muži ruku na sále a porodím :D aaaaale...
10dní po termínu 27.1.11 byla Johanka na CTG "jakási lenivá", tak mi vzrůšo šmahem zatrhli a nechali si mě na rizikovém...muž se jel domů vyspat, já se skamarádila s maminkama, co ležely se mnou na pokoji a byla jsem šťastná, že jsem narazila na tak skvělé ženské...
Ráno 28. mi dali prostaglandin do pochvy na uzrání porodních cest s tím, že do osmi hodin buď začnu rodit, nebo mi ráno aplikují další dávku. Přišel za mnou muž a chodili jsme v Motole z mínus prvního patra do šestého, hezky pomalu nahoru a hopky hopky dolů, abychom Johanku donutili vycestovat ze svého lože po osmi hodinách jsem usoudila, že mé porodní cesty nějak nezrajou a že se to už dneska nikam nepohne. Aaaale...
Pohlo! Škoda jen, že bylo osm večer, začla noční šichta a všem se chtělo spát a ne rodit. Tak jsem si teda začala kontrahovat co 5 minut, během půl hodinky co 3, během chvíle co minutu a nechala se napíchnout na CTG-Johanka spala a mně praskla voda...
Volala jsem na sestřičku- Sestři, prosím, sundejte mě z monitoru, praskla mi voda. Ona na to: Jak to můžete vědět? Já: Něco ve mně luplo a mám to až na zádech, myslíte, že jsem se počůrala? Sestra: Dejte mi vložku, uděláme Tmešváryho test. Podala jsem s úsměve vložku a sestra nadšeně: HA, KOUKEJTEM, PRASKLA VÁM VODA!
Muž mě odvezl na porodnici o patro níž, přijali mě, zkoukli na koze a řekli: pošlete muže domů, běžte si lehnout, usněte, otevřená nejste, bude to trvat nejmíň dvanáct hodin. Popravdě-tohle byla nejkritičtější chvíle celého porodu-kontrakce co minutu přesvědčena, že rodím, v prostředí, kde se rodí, s lidmi, kteří mi měli pomoct porodit, ale kteří mi nevěřili, že rodím. Zachvátilo mě zoufalství, panika. Sprcha nepomohla, míč nepomohl, muž se mnou být nemohl, sestřičky za zavřenými dveřmi nereagující ani na mé dotazy, ani prosbu o vodu.
V kontrakcích co minutu jsem se střídavě modlila, nadávala, plakala, smála se, volala telefonem muži, že už to nezvládnu. Co hodinu přišla asistentka a skonstatovala, že se neotvírám, že přeháním, že jsou to jen poslíčci, ať okamžitě přestanu přitlačovat, že bude mít Malá šišatou hlavu a já se roztrhám skrz naskrz, pamatuju si zřetelně jednu z mých posledních vět k ní: Prosím, zůstaňte tu chvíli se mnou. Nezůstala. Zavřela dveře a šla. Však co...bylo půl druhé ráno...a já jsem usoudila, že má pravdu, že porodím až za dalších deset hodin...aaaale...
Mé porodní cesty se nade mnou slitovaly a když přišla asistentka, našla mě v krvi, protože přitlačovat jsem už musela, zastavit to prostě nešlo, řekla: zavolejte manžela, jdeme rodit!
Půl hodina na sále s mým mužem po boku, když jsem cítila, že se věci rozpohybovaly, že Johanka jde za námi, že můžu tlačit, že to už rázem nebolí, že je to téměř za námi a nový ŽIVOT před námi, mi nalil sílu do žil.
Ve 2:36 byla Johanka u mě v náruči a můj muž prohlásil: Proboha, vždyť vypadá jako moje babička!!! :D

Poprvé jsem hodila svůj porod do písmenek, slov a vět-bohužel mé umění psát neodráží nádheru, plnost, radost, štěstí a nezapomenutelnost všech těch okamžiků, které vedly ke zrození naší Prvorozené. A jak si to tak po sobě čtu-MILUJU svůj porod, MILUJU svoji Johanku a MILUJU svého chlapa

Porodům zdar!

lenka3007  fuu, moj porod. Moj maly sa narodil 5 tyzdnov pred terminov.den pred porodom som bola u gynekologa, vsetko v pohode. V noci okolo pol druhej som sa zobudila na take mierne bolesti v bruchu. Kedze som nemala este termin, myslela som si len, ze mi kruti brucho a ze malemu sa v brusku nechce spat. Nechcelo sa mi spat, tak som si zapla TV, lenze potom mi praskla plodova voda, odtekala postupne a bolesti prichadzali v pravidelnych intervaloch najprv kazdych 14 minut a nad ranom kazdych 10. Nastastie bolesti som velke nemala, skor len take, ako pri menzese. Tak som uz pochopila, ze to nie je len bolest brucha, ale ze rodim. Tak som o siedmej rano isla do sprchy a zobudila nasich, nech ma tato hodi do porodnice. Vzali ma najprv do Zlatych moraviec, lebo tam som chcela ist rodit. Tam ma napojili na pasy, to som uz mala kontrakcie kazdych 7 minut, ale stale len take mierne. Nakoniec gynekolog povedal, ze tam rodit nemozem, lebo rodim predcasne a oni nemaju vybavenie na to. ze ked by maly musel ist do inkubatoru, tak by ho museli previezt lietackou aj tak do Nitry. Tak som sadla do auta a odniesli ma nasi do Nitry. Tam uz som mala kontrakcie kazdych 5 minut. Na prijme mi urobili prehliadku, klystir a putovala som na vzdycharen. Sestricky som sa pytala, ze co a ako, ze vsak nemam az take silne bolesti, sestricka mi "milo" odpovedala :" ved pockajte, ono to este len pride" no na klude mi teda nepridala. Nastastie bolesti neprisli, lebo po chvili ked dosla, tak som sa jej pytala, ci mozem ist na velku potrebu, ona na to, ze vsak som bola na klystir, pozrela ma a vykrikla :"bože, ved vy rodite" No keby nepovedala, asi by som na to zabudla tak som sa na vzdycharni zdrzala asi 10 minut a hned som isla na salu.To bolo 11.00 doobeda. Doktor mi nechcel verit, ze nemam bolesti, hovorila som mu, ze len take slabunke ako pri menzese, tak ma navigoval, kedy mam zatlacit. Po dvoch zatlaceniach bol krpcek na svete o 11.24. ja napichana na infuzii, o ktorej mi ani nepovedali, preco ju mam (aj ked som sa tri krat pytala, tak mi povedali, ze to treba, kedze rodim predcasne) som rychlo len zazrela moj uzlicek a hned ho brali prec,ze musia, kedze je predcasne narodeny.Nastastie mal vsetko na jednotku, apgarovej skore 10 a do inkubatora nemusel ist, akurat pod tu modru lampu. Na sale si ma nechali 2 hodky. Doktor bol zlaty, ked ma zasival, tak sme si aj pokecali o dovolenke a podobne. Ked ma odviezli na oddelenie, tak mi na chvilocku doniesli mrňatko, spocitala som mu vsetky prsteky, vybozkavala tie malinke licka a tesila sa, ze je zdravy a uz konecne pri mne.

fomarik  Moj krátky príbeh....2 týždne pred termínom som v noci o 01.00 pocítila na nohách a medzi nohami čosi teplé, lepkavé...budím manžela...že asi mi praskla plodová voda...idem na wc atam plllnooooo krvi zo mna vyšplechlo - a to doslova. Všetko bolo krvavé, krv mi stekala po nohách, na podlahu, stena krvavá, pyžamo...roztriasla som sa , nevedela som čo to je...prečo tolko krvi? manžel ma v pyžame posadil do auta a hybááááj 38km do nemocnice. Stále som kontrolovala pohyby mojej babulky.... to bolo pre mna najdoležitejjšie... ale necítila som ich...tesne pred porodnicou ma tukla do pupka ... trošku som si vydýchla...že jééééj, je v poriadku. Zo mna počas cesty išli von velké zrazeniny krvi. Pri príjme mi bolo od sestričky a od službykonajuceho lekára povedané, aby som si tieto krvné "zrazeniny" odkladala ...že ukážeme to primárovi ked dojde. primár prišiel, medzitým som bola stále na ctg....srdiečko bilo .................. primár okamžite zvolal tím, rýchla sprcha, ešte rýchlejší klistír, epidurálka a malá bola na svete v priebehu 35 minut. Začala sa mi totiž odlupovať placenta Porod rýchly, vnímala som všetko.....a ten pohlad ked mi ukázali moje dievčatko....nedám za nič. Ani neplakala ked mi ju vyberali z bruška, len ked ju kupali trošku mrnkala. Milujem ju nadovšetko na svete!

katka446  ahojte...prispejem sem aj ja svojim zazitkom z porodu...POZITIVNYM zazitkom,na ktory doteraz s usmevom a rada spominam...takze cele sa to zacalo v 33. tt,ked som prisla do poradne a doktorka mi oznamila,ze si musim ist polezat aspon na 3 tyzdne do nemocnice,lebo som otvorena na 1 prst a rodit teraz by nebolo velmi dobre...takze 3 nekonecne tyzdne stravene na posteli,moja cesta bola akurat tak na wc a nazad,aby sa nerozbehol porod namahanim...zvladla som to a prepustili ma domov s tym,ze o tyzden sa mam ist ukazat svojej gynekologicke...dosla som,jej verdikt znel otovorena na 5 prstov a ja som o nicom nevedela,bez akychkolvek bolesti...poslala ma domov s tym,ze ak by sa mi nieco nepozdavalo,tak mam utekat smer porodnica,pretoze to vidi tak ze uz to dlho nepotrva...no kde nic,tu nic a o tyzden dalsia poradna u nej,vysetrila ma a vraj som otvorena uz na 7 prstov!...nechapala,ze nemam ziadne bolesti nic a este povedala,ze mam viac ako polovicku "porodu" za sebou a ani neviem ako ...pytala sa ma,ci chcem na tu hodinu H kedy to vypukne pockat doma alebo ci ma posle do porodnice...tak to som sa uz sama pytala polezat si,lebo fakt to mohlo prist v kazdej sekunde...ale mylili sme sa,tam som si polezala este 5 dni,az kym som sa s mojou gyn. nedohodla,ze mi pichne vyvolavacku,pretoze som bola uz dlho otvorena a keby sa to predlzovalo,tak tym vyssia sanca by bola,zeby maly dostal zapal pluc...takze nechceli sme riskovat a dali sme sa nato...v nedelu 11.9. o siedmej mi dali klystir,o pol osmej sup na salu,pichli vyvolavacku kedy nastupili uuuplne slabunke bolesti,7:40 mi doktorka prepichla vodu a vtedy sa to zacalo stupnovat...ani som sa nenazdala,bolesti som mala kazdu minutu,ktore trvali asi 30 sekund...nebudem klamat,bolelo to dost,ale dalo sa to vydrzat kedze som este mala medzitym zelanie,aby mi pustili aspon radio ...este sa zo mna smiali,ze ine sa deru hore stenou uz a ja by som pesnicky pocuvala ...bolo 8:50 ked mi doktorka povedala,ze ideme nato (aj keby nepovedala,tak uz by som asi sama zacala tlacit,tlaky boli riadne) tak som tlacila o dusu,az kym som o 9:05 nepocula plac mojho Jakubka ...sice trvalo mi to trochu dlhsie,pretoze bol na moje pomery dost velky,ale zvladli sme to obaja a hlavne zvladli sme to v zdravi ...teraz mam skoro 7 mesiacov po porode a uz rozmyslam o druhom tehotenstve a tesim sa na porod ...P.S:zenicky,psychika robi strasne vela,tak zahodte za hlavu vsetky tie katastroficke clanky,videa na ktorych je porod opisany ako nieco,co sa neda pomaly prezit...teste sa nato,ze po tych bolestiach a trapeni,budete mat v naruci svoj najvacsi poklad,ktory stoji za to vsetko!

littleivka  tak vam napisem aj ten moj porod
cele tehotenstvo prebiehalo v poriadku, termin som mala 30. novembra. na poradni na zaciatku mesiaca mi doktor oznamil, ze uz sa zacinam otvarat, ale nie je to nic hrozne, uvidime sa o tyzden. tak som sa o tyzden ukazala znovu, vsetko o.k. len to pomalicky postupuje. hrdlo stiahnute a otvorena na 3. vravim si, fajn ked v poriadku, tak v poriadku 18.-teho vecer pri telke ma zacalo akosi vsetko tlacit nevedela som si najst polohu ani na sedenie, ani na lezanie. bolo mi uz dlho, tak som zavolala manzelovi, kedy pride z prace nakolko mali inventuru. ze zisti a zavola. o 15 minut som mu volala zase ja, ze nech nic nezistuje a ide domov, mozno pojdem rodit :D nebola som vo svojej kozi :D ked doletel domov, so strachom v ociach stal pri dverach a cakal ja som akurat vecerala, umyla som si zuby (on na mna pozera, ci som o.k. ze som moc akosi v pohode) a vyrazili sme. po prichode do nemocnice som sla na lozkove odd. odkial ma sestricky poslali rovno si zazvonit na salu na prijem. otvori sestricka ze co sa robi, vravim ze mi je akosi divno. tak ma vzali dnu, prezliekla som sa, bolo 20,00 a napojili ma na ctg a zacali spisovat prijmaciu zapisnicu. o pol hodiny prisla doktorka, pasy dali dole,nech vyleziem na kreslo, ze ma pozre. ako som zosla z postele, praskla mi voda, tak ma hned ulozili spet a doktorka po kontrole na posteli s prekvapenim hovori, ze uz som otvorena na 7, do dvoch hodin mame porodene vravim si parada. 22,00 a ja nic... bez kontrakcii, bolesti len tak .... o polnoci to zacalo, vzala ma na salu a o 0,30 bol nas poklad Matusko na svete. velkou oporou bol pri mne manzel, ktory keby som ho nebola poslala odo mna po porode, tak by zabudol nasho drobca aj odfotit. najkrasi moment bol, ked mi ho priniesol manzel so slzami v ociach ukazat a povedal: MILUJEM VAS OBOCH!

mirka1308  Ahojte, dovolím si napísať aj ja svoj "pôrodný" príbeh.
Pred rokom keď som otehotnela, boli sme najšťastnejší pár a tešili sme sa. Hneď ako sa dalo, som išla k mojej doktorke. Tá ma privítala s úsmevom, ale po malej chvíli mi oznámila, že neregistruje tep plodu. Síce som moc tomu nerozumela, ale vedela som že sme sa tešili zbytočne. Začala som krvácať, okamžite som išla na PN a čakalo sa, či sa sama vyčistím alebo pôjdem na čistenie do nemocnice. 10 dní nato som už odchádzala z nemocnice a to zúfalstvo sa nedá opísať. Ešte sa čakalo na nejaké výsledky z genetiky no nič nepreukázali. Moja doktorka je perfektná a hneď na prvej kontrole mi povedala aby som sa netrápila, nech si dáme pauzu 3 mesiace a po mesiaci aby som prišla, dá mi nejaké tabletky na posilnenie maternice a keď otehotniem, tak by malo byť všetko v poriadku. O 2mesiace mi meškal menzes, ale nič som si z toho nerobila. Až keď mi prestala chutiť káva a stále som spala, urobila som si tehotenský test a tam 2 čiarky. Bála som sa niečo povedať, mama si všimla prvá ale k toktorke som išla až o mesiac. To sme boli už v 8 týždni a všetko OK. Celé tehotenstvo bolo ako vystrihnuté z knižky. Termín som mala 24.2 a v ten deň mi v poradni povedala dr. že určite budem prenášať, lebo som nebola vôbec otvorená. 27.2 mi v nemocnici natočili CTG, všetko v poriadku a poslali ma domov s tým, že najneskôr o 2 dni mám prísť na kontolu. Ak by ale boli problémy aj skôr. Na druhý deň ma neznesiteľne bolela hlava a doma som mala vysoký tlak. Tak som sa vybrala do nemocnice. Tam mi natočili zlé CTG a bolo na mne či prídem hneď ráno alebo už tam ostanem. Volila som ostať, lebo keby sa niečo stalo malému, nikdy by som si to neodpustila. Muž mi doniesol veci a ešte sme sa tešili, že dátum 29.2 by bol perfektný. Nič sa nedialo, tak o 2 dni mi dali vyvolávačku a vraj do druhého dňa bude dieťatko na svete. Mne to nezabralo, nebola som otvorená ani na jeden prst a žiadne kontrakcie. V noci z 2 na 3.3 ma bolelo brucho ale len tak trochu, tak som ticho ležala v posteli a čakala na väčšie kontrakcie. Nad ránom som zaspala a prebudila ma až sestra že ide sa točiť CTG. Dala pásy a odišla merať teplotu. Po chvílke som si uvedomila, že to CTG nie je pravidelné ale stále slabšie a slabšie. Do toho prišla sestrička a tá keď videla čo sa robí, vyrtrhla zo mňa pásy a kričala nech okamžite utekáme na pôrodnú sálu. No nebolo mi všetko jedno!! Na sále už bolo všetko v poriadku, tak sme čakali na doktora a stále mi natáčali CTG a chodili sa pýtať ako sa cítim. Doktor si všetko naštudoval a rozhodol sa urobiť tzv. záťažový test, či by dieťa prežilo normálny pôrod, lebo som nebola vôbec otvorená a kontrakcie boli minimálne. Hneď ako mi ho urobili, malý sa začal opäť dusiť a potom to už išlo veľmi rýchlo. Napichli kanylu, vycievkovali ma. dobehla anesteziologička a niečo mi vysvetľovala. dobehol chirurg a chystali sa na novorodeneckom, lebo nevedeli čo sa vlastne s malým deje a prečo sa dusí. O 15 minút po lokálnom umrtvení sa narodil krpček, 52cm a 3800g. Na pupočníkovej šnúre mal uzol, takže by normálny pôrod nezvládol a udusil by sa. Až s odstupom času si uvedomujem, že keby som doma čakal na rozbehnutie pôrodných bolestí a odmietla by som hospitalizáciu, moje dieťatko by sa nikdy nenarodilo Nebojte sa ísť do nemocnice skôr, lebo ak by sa niečo stalo vášmu bábätku nikdy by ste si to neodpustili!!!

danusskaaa  Ako aj ine maminky aj ja som sa vela informovala o porode... kazdy povedal nieco ine, niektore to mali lahsie, ine sa zase vytrapili! ja som sla 4dni po termine na vyvolavacku s pocitom, ze to uz chcem mat za sebou a konecne sa zbavit velkeho brucha. Chcela som uz drzat moju malunku zabku v naruci a hlavne ist co najskor domov, kde si ju mozem naplno uzit! nebala som sa porodu, skor toho ako to tych 5dni v nemocnici vydrzim Avsak, este som nevedela, co ma caka O deviatej rano som prisla na prijem, kde som sa dost zdrzala kedze prijmali viacero tehuliek, ale aj dam, ktore mali v blizkej buducnosti absolvovat nejake zakroky na zenskych veciach. nalada bola super, stretla som kopu buducich mamiciek, ktore isli este len lezat na rizikove oddelenie, ale ja som uz sla rodit. po vsetkych vysetreniach, kde ma poriadne vystrasili lebo na sone zistili, ze mala je moc lahka /vazi len 2200g, co je fakt podvaha/ som bola prijata na lozko. este ma popozeral doktor, ktory bol superny ako aj cely personal /fakt ochotní ludia sa tam zisli, co som bola aj prekvapena/ mi o pol jednej na obed bola dana tabletka na vyvolanie porodu. Doktor vravel, ze do hodiny by mali prist kontrakcie. Bolesti prisli asi za 15minut...avsak boli este fajn! zacalo ma prehanat na WC a tym sa stupnovali aj bolesti, tie uz stali za to. Po 5 hodinach trapenia sa, lebo bolesti som mala nonstop /nie, ze zacnu a na chvilku prestanu, proste som mala stale pocit, ze mi lamu panvu/ ma previezli na porodnu salu, ze mozno to uz pojde von. Avsak az tam zistili, ze som otvorena len na pol centimetra a ked malinku napojili na pristroje tak zistili, ze sa dusi a pupocna snura ju uz dobre nevyzivuje. pri nenormalnych bolestiach a behajucom personale okolo mna som vnimala len vetu, ze mala sa dusi... strasna veta!!! nevedela som co sa deje a nevedela som mysliet na nic ine len na tu hnusnu vetu! po chvilke /co sa mne zdalo nenormalne dlho/ prisiel primar a vravi, ze musim na sekciu aby malu co najrychlejsie vybrali vonku, lebo jej uz nie je pohodlne. Jasne ze som hned suhlasila, Personal, ktory bol fakt pocetny /cca 20ludi/ okolo behali, nosili mi podpisovat papiere, ze suhlasim so sekciou /pravdu povediac pri tych bolestiach by som podpisala aj to, ze ma mozu dat na organy / a musela som si nejako prejst na operacny sal /len o jedny dvere vedla ako som lezala na porodnom sale/ avsak neslo to nejako bez pomoci, lebo som bola v bolestnom krci a hlavne stale sa mi vynarala ta hnusna veta, ze malinkej nie je dobre po prichode na sal ma hned vyzliekli a uspali, co bolo super, lebo nic nebolelo. Po par hodinach si pamatam len to, ze este popri tom ako som spala som kricala, ze mi je zima ako tak si pamatam aj to, ze na chvilku bol u mna priatel /pustili ho na JISKU, aj ked sa to nesmie, ale nikto netusil co sa deje lebo som sa cely den neozvala a na cisarsky rez sme neboli pripraveny/ ked som sa uz nadobro zobudila, prikryta paplonom a 3 dekami mi sestricka /velmi mila osoba/ povedala co sa dialo a poucila ma ze sa nemam moc hybat. kedze som nerodila prirodzene, aj sestonedelie sa musi nejako vyvolat a tak nadislo to, ze popri zositom bruchu a bolestiach musi sestricka poriadne stiskat brucho kazdu hodinu, cim vytlaci krv a hlavne vsetky ostatky z tela. Nenormalna bolest nepomahaju ani infuzky proti bolesti ani nic podobne. kedze som na Jisku bola prijata o 6 vecer malu mi este neukazali az na druhy den prisla s malinkou jedna znama sestricka. Bola nadherna, nemohla som na nu prestat cucat! vtedy som si povedala, ze tie bolesti stali za to, ale uz si to nechcem tak skoro zopakovat noc som nejako prezila v bolestiach a na druhy den som sa mala postavit, to bol hnusny pocit!!! pomahali 3 sestricky, ktore sa snazili to robit co najjemnejsie, ale to bol strasny pocit, citila som kazdy sval a organ v mojom tele, ze sa pohol smerom nadol ako som vstavala... urobila som par krokov a myslela som, ze umieram... ale vsetko to preslo a vecer som uz sla na oddelenie sestonedelia, kde mi dali aj malu ku prsiam a hlavne som si ju mohla na chvilku pomojkat! najkrajsi pocit na svete aj napriek bolesti a vsetkemu co sa dialo! potom sme si uz kazdy den uzivali svoju spolocnost a zacalo trapenie s krmenim. lahko to vyzera, ze male si cucne ku prsniku a ide to, ale je to ovela zlozitejsie. na zaciatku som nemala mliecko a mala nechcela cucat naprazdno po 3 dnoch sa vsak mliecko spustilo /aj vdaka sestrickam, ktore sa pekne kazde 3 hodinky so mnou a malou trapili aby sa vedela pricucnut spravne/ a mohli sme plne kojit, co je tiez super pocit, ze dava maminka svojmu babu vsetko co moze! Na 5 den, si nas prisiel tato zobrat a aj ked bolesti este pretrvavali /ved predsa je sekcia operacia, ktora vyzaduje cas na zahojenie/ tesili sme sa domov. Som rada ze to mam za sebou, lebo moja krpana je suprova a hlavne dakujem vsetkym sestrickam, ktore boli velmi prijemne a napomocne vo vsetkom. urcite ten pobyt v nemocnici moc ulahcili a na zaciatok pomohli vo vsetkych otazkach, ktore ako prvorodicke bolo treba zodpovedat!!! baby co to citate, nedajte sa vystrasit, lebo to co sa vravi, ze porodne bolesti su najhorsie, napriek tomu sa na ne najrychlejsie zabuda!!! to je uplna pravda, lebo ked vidite, co to sposobilo budete stastne a hrde, co sa podarilo Vam a muzikovi urobit

eliaska23  Keď hovorím o svojom pôrode, chce sa mi plakať... Možno mám nízky prah bolesti, možno som len veľmi citlivá, ale na pôrod spomínam s ťažkým srdcom, napriek tomu, že ma rodil fantastický primár a vôbec celý personál bol skvelý. Svoju skúsenosť píšem preto, aby mamičky nemali len pekné ilúzie o nastávajúcom pôrode tak ako ja a potom som bola šokovaná, že to môže byť až také zlé...
Vo štvrtok som bola na záznamoch a poradni, otvorená na špic prsta a maternica nevykazovala žiadnu činnosť. Začala som 40 tt a vyzeralo to na prenášanie. Ešte v ten večer o 19.00 mi však praskla plodová voda a tiekla celú noc. Na príjme ma primár vyšetril, žiaľ vôbec som sa neotvárala. Dostala som tabletku a čakali sme. O desiatej ďalšie vyšetrenie, stále nič, otvorená len na 1 prst. Vraj to tak skoro nebude... a ani nebolo. Po tabletke mi začali kontrakcie každých sedem minút. Sestrička bola zlatá, hovorí mi: Len si pospite, tak skoro rodiť nebudete... No pri tých bolestiach a očakávaní z toho čo príde, som spať nemohla... od polnoci kontrakcie každých päť minút, bola som si pýtať niečo od bolesti, ale ponúkli mi len epidurálku a tú som nechcela. Nemohla som ani chodiť, dovolili mi jednu sprchu, musela som ležať len na boku, aby malému dobre zrotovala hlavička... V sprche som bola asi pol hodinu, voda bola fantastická a úžasne mi uľavila, aj keď iba na chvíľu. Ráno asi o pol šiestej prišiel primár, skontroloval a dal ďalšiu tabletku, predtým ma nachystali, lebo sa to konečne trochu pohlo na 4 prsty. Dali infúziu a vtedy začali tie najstrašnejšie kontrakcie, ani som netušila, že sa rozdýchavať dá tak hlasno. Sestrička ma držala okolo pása a dýchala so mnou, nevedala som sa od bolesti ani pohnúť a kŕčovito som zvierala kovovú tyč od infúzie. Volala som manželovi, že kontrakcie mám jednu za druhou bez prestávky, aby prišiel, že pôjdeme rodiť. Keď prišiel, akurát boli otvorené dvere do vzdychárne a sa čudujem, že chudáčik nezdrhol, keď videl, čo so mnou robia... Počas kontrakcie som musela vyliezť na kozu a primár mi čosi robil, myslím si, že mi rozťahoval krčok, manžel mi povedal, že mi čosi vybral a vyzeralo to ako pečienka, neviem, čo to bolo... ale tá bolesť bola neopísateľná. Vždy som tvrdila, že pri pôrode nebudem kričať... aké naivné. Kričala som hrozne, nemala som si ako inak uľaviť od tej bolesti.
Z pôrodnej sály si pamätám len útržky, bola som riadne vyčerpaná, manžel stál za mojim chrbtom a hladkal mi plecia, pri treťom zatlačení som počula primára ako vraví sestričke, že mám príliš úzku panvu ale na cisársky je už neskoro. Veľmi som sa preľakla. Vyzvali ma poriadne zatlačiť a ja som išla naplno z posledných síl, sestrička mi tlačila celou váhou na brucho a konečne bola hlavička vonku, už len jedno zatlačenie a videla som malé fialové čudo Dominik sa narodil o 7.10 ráno.
Malého mi položili na brucho, ale ja už som ho takmer nevnímala, žiadne pocity typu: Prebudil sa hneď vo mne materinský cit, som nemala... chcela som len spať, už som odpadávala od vyčerpania. Porodenie malého ma vôbec nebolelo, ani nástrih... ale to šitie bola druhá najhoršia vec na celom pôrode... na jednej strane nástrih a na druhej vo vnútri som sa potrhala, šili ma skoro hodinu a vraj sa mu to vnútorné šitie rozpadlo a musel ma šiť odznova, to viem od manžela, ktorý to videl. Myslela som, že to už ani neskončí... Nakoniec ma nechali na sále ešte dve hodiny, strašne som chcela spať, ale tak príšerne ma bolel chrbát, že sa nedalo. Manžel ma celý čas hladkal po čele a stláčal mi brucho, ja som už nevládala nič... Na izbu ma prevážali a to ako ma preniesli do postele si vôbec nepamätám.
Materinský cit sa vo mne prebudil, keď mi malého prvý krát priniesli na izbu, neverila som, že je to ten malý človiečik, čo 9 mesiacov rástol pod mojím srdcom, neverila som, že som to dokázala a že som už mama.
Radosť z narodenia malého mi však kazila hrozná bolesť dole po šití ešte veľmi dlho... Už v pôrodnici som mala baby blues, plakala som a nevedela som sa preniesť z toho, aký pôrod to bol. Nevedela som ani sedieť, ani ležať... vstať z postele bolo nad ľudské sily a kojiť malého každú hodinu, lebo sa mi pomaly spúšťala tvorba mlieka, to som jednoducho zvládala len s vypätím všetkých síl...
Ale napriek všetkým negatívnym pocitom z pôrodu, musím povedať, že som vďačná personálu v pôrodnici, mohlo to dopadnúť aj horšie a oni boli úžasní ako mi pomáhali... Napriek všetkému mám úžasného syna, je to malá veľká osobnosť už teraz v jeho 4 mesiacoch a ľúbim ho celým srdcom. A určite chcem ešte jedno dieťa, aj keď pôrodu sa bojím ako čert svätenej vody

evita860  mile mamicky moj pribeh prveho porodu kde som vobec nechce manzela pri porode sa zacal dva tyzdne pred terminom,lekari mi zacali pozorovat malo plodovej vody no nik nic nerobil.samozrejme ako prvorodicka som sa bala tak nas den po termine vzali lezat,no manzel siel za vychvalenym gynekologom od nas z nemocnice a spytal sa ho co to znamena,ze mam malo plodovej vody.on povedal ze treba cim skor porodit a ze dojde zamnou samozrejme dosiel ako sa povie rozryl ma zospodu a poslal na izbu ze za dve hodky zasa pride prisiel po mna zopakoval a uz ma bolelo v chrbte :( dosiel 3 x no uz ked som liezla na kozu odtiekl mi plodova voda a uz som volala manzelovy nech dojde porod trval 3 hodky a 20 minut a narodil sa nam syncek Marecek po roku aj 3 mesiacoch som otehotnela ako blesk z jasneho neba sice bolo placu ze je to skoro a trebalo sa s tym zosuladit ale za 2 tyzdne uz som sa tesila tehotenstvo bolo dobre brusko male a mala prist mala Anetka,manzel po zazitku z prveho porodu sa uz az tak nehrnul na druhy no ja uz som si zasa nevedela predstavit ze tam nebude!tak sme vsetko nachystali ze fotky kamera a tak porod mal byt 29.12 no pretahovala som az o 5.55 rano 3.1 to zacalo :( nic iba take stlacenie pod bruskom sla som na zachod a pritlacilo ma na velku :( sla som do postele ze asi iba toto to bolo no za chvilu zasa tak som budila manzela ze nieco sa deje a sla som zasa na wc ale tam uz to zacalo tlaky a tak volali sme mamke nech dojde rychle kedze byva cez parkovisko bola u nas za 3 minutky to bolo 6 hod a 5 minut rano.mamka vosla dnu a povedala ze to uz nic volaj zachranku :( manzel ma z wc preniesol na gauc a uz som aj tlacila,prebila som placentu vystreila plodova voda a aj hlavicka v tom dosli zachranari 3 muzi 3 sudicky zatlacte pani a bola nasa mala princezna vonku a to bolo 6 hodin aj 12 minut a uz sme boli 4 no zaver nadiktujte meno , my ze ANETA a nas syn na rukach manzela vyjaveny co sa deje zacal plakat ze on chce DIDI a tak manzel povedal ze Diana!takze nas marek vybral sestricke meno a to su moje dva porody aj ked pri tom druhom som stastna ze to nakoniec takto dopadlo da sa povedat ze stastne no mohlo sa stat kadeco :(

evuliatko_tn  tak moje dva porody boli navzajom od seba velmi odlisne..
1. porod i bol dlhy, 23.3.2008 - Cristopher (37t+5dni - 3400 g 50 cm)
- vsetko sa to zacalo v nedelu rano (Velkonocna Nedela), ako kazde rano, som sa sla poumyvat a dat do poriadku, umyvam si zuby, a zrazu puk, praskla mi plodova voda...v prvom momente sok, strach, neviem to opisat..hned som zobudila manzela, hovorim mu ze asi mi praskla plodova voda, no a on, pohodak ako vzdy mi odpovie, len bud kludna, lahni si este...samozrejme ze som nemohla byt kludna, zavolala som svokru (byvame spolu), a kedze je zdravot.sestra hned nas poslala do nemocnice, tam si ma samozrejme ze nechali, lebo porod mohol zacat kazdou minutou, to bolo 9 hodin rano. Prve 3 hodky v pohode, ziadne bolesti, nic, este som si hovorila ze porod mozno ani nie je taky strasny...noo ale okolo obeda bolesti zacali, prve kontrakcie, ze som sa nevedela dockat epiduralky...O 18-tej ma odviezli na porodnu salu, ja bez sil, este sa mi odpojila epiduralka, cize som citila vsetko..Nepamatam si vela z tychto poslednych minut, snad len tolko, ze zdravot.sestra, dost mohutna, sa mi oprela celou svojou silou o brusko aby malinkeho potlacila...Naraz, o 18.48 pocujem plac mojho anjelika, ked som ho prvy krat uvidela, aach, nikdy na ten okamih nezabudnem, nieco neopisatelne, dokonca aj moj manzel bol dojaty, so slzami v ociach, fakt krasna chvilka, hned som zabudla na tu bolest
2.porod, 8.4.2011 - Thomas (38t - 3100g 49 cm) - tento porod bol velmi rychly, hotove dobrodruzstvo
- v noci zo stvrtku na piatok som zacala mat bolesti, no kedze pri prvom porode som bolesti mala az neskor, som myslela ze sa jedna o falosne kontrakcie, tak som to nechala tak..rano manzel musel ist o 5.tej do prace, este mi hovori ze keby nieco, nech mu zavolam, ze pride po mna...reku dobre, este som do 6-tej ostala v posteli, no bolesti trosku zosilneli..isla som sa umyt, a v tom opat ako pri prvom porode, mi praskla plodova voda, no tentokrat zacali hned strasneeee bolesti, na umretie, som nevladala ani stat na nohach, esteze boli svokrovci doma, tak mi pomohli k autu, ani som sa neprezliekla, nic, a svokor ma odviezol, najrychlejsie ako vedel do nemocnice.. nechybalo vela, a bola by som porodila v aute...v nemocnici nemali nic prichystane, fakt vsetko bolo take rychle, prisli sme tam o 7.10, a o 7.14 sa maly narodil, fakt len cas co sme sa vyviezli vytahom, lahla som si na lehatko a bol vonku..fuuha dodnes mne, a aj mojmu svokrovi vyskoci husacia koza ked si na to spominame...hned po porode vola svokor manzelovi, ze som v nemocnici, a on ze ok hned pridem, aby som bol pri porode...hmm, trosku neskoro tak ho to mrzelo...
takze asi tak moje dva pribehy, rozdielne boli, a tak su aj rozdielni syncekovia, prvy bol pomaly, dost pokojny porod, a taky je aj cristopher, pokojne dietatko, 2.bol rychly, hotovy adrenalin, a taky je aj thomas, hotove zihadlo no lubim ich tak straaaasneeeeee.....

bambo308  Hospitalizovali ma 3 dni po termíne s podozrením na preeklamsiu, mala som hrozné opuchy a vysoký tlak.. To bolo v pondelok.. A tam mi povedali, že ak sa pôrod nerozbehne sám, tak mi ho v piatok vyvolajú (to bolo 7 dní po termíne). Tak sa aj stalo. O 7:15 mi dal doktor vyvolávačku a povedal, že sa mám prísť okolo obeda ukázať :D :D ale.. už za 15 minút začali kontrakcie, ako silnejšia menštruácia každých 7 minút. Po hodine už boli každé 4 minúty, tak som išla za sestričkou, ktorá ma poslala do sprchy, že to ešte potrvá.. Ale kontrakcie sa stupňovali, takže sme šli na sálu (už prišiel aj manžel z domu).. Už som bola otvorená na 4cm a pýtala som si nedohodnutú EPI, ale doktorka mi povedala, že to ide tak rýchlo, že mi ani nestihne zabrať a do hodiny porodím. Tak mi prepichla plodovú vodu a poslali ma ešte na fitloptu do sprchy a keď som sa po 40 minútach vrátila, už som bola otvorená na 7cm. To ma už vzali na pôrodný stôl. Samotné tlačenie bolo rýchle, asi 20 minút a bola Katka na svete.. narodila sa o 11:53.. takže to že sme sa mali prísť okolo obeda ukázať už bolo neaktuálne spätne to zhodnotili, že to bol veľmi rýchly pôrod na prvorodičku, ale tým, že bol vyvolávaný a rýchly boli bolestivejšie kontrakcie ale trvalo to celé do 4 hodín Miery sme mali ideálne: 3520g a 50cm. Maličkú mi hneď podali na bruško a vtedy sa udialo to "klišé", že človek na všetku bolesť zabudne, keď uvidí bábätko.. Bol to najkrajší zážitok pre mňa aj môjho manžela v živote Keď sa malá snažila prisať, tak sa spustili kontrakcie na porodenie placenty, ale to bolo von hneď ako mi sestrička zatlačila na brucho.. Následne dali maličkú hrdému tatovi a bol s ňou celú jej prvú hodinu života ju mal na rukách.. Potom keď ma zošili, tak sme ešte boli 2 hodiny na sále a okolo 15:30 som už ležala u seba na izbe.. Chcem Vás povzbudiť nemajte zbytočné obavy, mne nerobili ani klystír, keďže som bola na wecku ráno... Holenie ani neviem kedy bolo, trvalo to 2 sekundy.. Ani žiadne cievkovanie.. Takže sa vôbec netreba stresovať takými vecami.. Som čakala, že to bude oveľa horšie.. Každý dostane toľko, koľko zvládne.. A keď to už začne, tak to človek vydrží... Stojí to za to!! :*

gazovicka  jeeeej, ja mat taky porod, aky som mala, tak este minimalne raz rodim ... prvorodicka a uplne super... zazitky vyborne... prenasala som 7 dni... na siedmy den som mala byt hospitalizovana, ze ak neporodim v ten den, na druhy den vyvolavacka... moj manzel isiel so mnou na prijem.. uz som bola na 4 cm otvorena a ja som bola stale usmiata, lebo ziadne kontrakcie .. nic... vraj na salu.. aj sme sa zacudovali.. na cakacku som prisla cca o 11,15 a skontrolovali ma, vraj som uz otvorena na 5 cm (ku mojmu udivu).. pustili mi plodovu vodu, vraj ziadnu vyvolavacku netreba... , kontrakcie mi zacali o 11,45 a maly bol na svete 13,55 .. no proste pre mna super, .. ako citila som bolest, ale teraz ked tak nad tym spatne rozmyslam, tak to bolo k vydrzaniu... maleho som vytlacila na 3x, maly nastrih na 3 stichy... akurat moja odpoved na otazku doktorky, ze ako sa citim ako maminka bola, ze aby ma dali dolu, lebo som hrozne hladna.... a ozaj som aj bola .. stale som myslela na to, ako sa najem ... neopisatelny pocit, ked nam malinkeho doniesli ....

lady511  Tak moj porod?Väčšina mamičiek teda skor prvorodičiek sa bojí ,nevedia čo ich čaká ake to bude,ale ja som to brala s akýmsi nadhladom vedela som že to bude velka bolest aj velka zodpovednost moj partner bol vtedy pracovne odcestovany takže ma to čakalo samu a pravdupovediac ani sa velmi nehrnul do toho aby bol somnou pri porode ako tipický chlap(čest vínimkam)začalo to uplne bežne teda celkom som prenášala našu malu 9 dní čo bolo maximum preto som mala príst v pondelok ráno na príjem,takže soms a mohla vpodstate doma dost psychicky pripravit,mala nejavila znamky že by sa jej na svet už chcelo ,davala si riadne na čas,teda som sa "ubytovala"sestričky mi ukázali izbu ,kde sa mam prezliect,,pripadalo mi to ako keby som prišla na niaky wellnes pobyt,, a nie na porod preto že som myslela že ma to chytí doma ,teda ukrutne bolesti ako vo filme alebo mi aspon odtečie voda ale nič malej sa v brušku očividne velmi páčilo po vyšetrení som bola otvorena na 4 prsty takže ma dali na monitor a čakalo sa,,v pravidelných intervaloch ma pozerali "zo spodu"vystriedalo sa pri mne asi 5 doktorov, setričky okolo mna pobehovali ako družice s roznymy otázkami typu ake bude meno dietatka(podotíkam že som už mala riadne bolesti) strkali mi do ruky všelijake papiere na podpis,pítali sa na školu,choroby v rodine teda otázky ktore som ani poriadne nevnímala a najradšej by som ten papier im strčila niekde prijali ma o 07 30 a o 11 00 mi prepichli plodovu vodu a to už naozaj prišlo to prave "orechove" mala sm zaplatenu aj EPI teda keby niečo a nevedela som to už vydržat prvu hodinu dve po prepichnutí vody som to akosi statočne zvladala ale ked boli kontrakcie na papieri velke ako HIMALAJE a mne šlo vyvalit bok od bolesti povedala som nec mi ju už pichnu,,,bola som otvorena na 8 prstov a akosi vtedy sa to zaseklo kontrakcie boli dostatočne ale prestala som sa otvárat,,,prišiel aj primár oddelenia a skušala som teda tlačit,,ale nešlo to začalo sa niečo diat a mne nič nepovedali,,,začalo sa mi tažko dýchat preto mi aj napojili kyslík,,začali mi bandažovat nohy a stále som nevedela čo sa deje,kontrakcie boli minutove a teda som si to muslela doslova odchodit na operačku teda bude to cisárky mi zahlasil primár ešte na operačnom stole som mala kontrakciu silnu ako delo videla som už len doktorku ktora mi vraví aby som naratala do 5,na 3 si už nepametám nič,zobudila som sa okolo 5 večera prve načo som sa pozrela bolo brucho či ho náhodou ešte nemám videla som ako trčia zo mna dve hadičkya cítila som uplnu nehybnosta hroznu bolest asi o pol hodinku mi doniesli najkrajší poklad na svete sestrič a doniesla 3 bábetka na vozíčku zabalene v 3 roznofarebnych dekách boli všetky take drobne všetky tíško spinkali len moje pomrnkavalo od hladu ked mi ju dali hned hladala ustočkami moj prsník bola taka krásna taka maličká pokrčena ako male šteniatko a taka nevinná a drobnučká mali anjelik ked si pocuckala okamžite zaspinkala
Je to najkrajší dar na svete

benne  http://www.modrykonik.sk/fotoblog/benne/clanok/moj-1-porod/

michaella7  Ahoooj pre mňa bol pôrod tiež nádherným zážitkom...Do nemocnice ma prijali vo štvrtok,v deň,kedy som mala vypočítaný druhý termín pôrodu lebo som mala zlé ctg...Otvorená som bola na 1cm,takže som si myslela a samozrejme aj lekári,že sa už pomaly otváram tak na druhý deň mi dali oxytocín a čakali,čo sa bude diať...Začali mi slabunké kontrakcie ale ked mi oxytocín dotiekol tak prestali,akurát mi začala odtekať hlienová zátka...Ked som sa opýtala,že kedy sa to rozbehne,lekári mi vraveli,že to môže hocikedy..Prišla sobota a nič,dokonca som sa ani o trošku neotvorila,čo sa už oni čudovali,že prečo ved mi dali oxytocín a mysleli si,že sa začnem otvárať..V nedeľu som už mala opäť zlé ctg,natáčali ma skoro každé 3 hodiny..Bola tam veľmi milá lekárka a tá mi povedala,že v pondelok mi dajú vyvolávačku,že nemám už večer nič jesť,nič piť veľmi som sa potešila aj ked ma trošku už premáhal strach Ráno som naklusala na sálu a sestrička ma ešte z úsmevom povzbudila: "tááák a že sa hore vrátite už dvaja" Dali mi vyvolávačku a čakali sme...Došli bolesti slabunké ale predsa...Kým sa som si pomaly,kľudne odfukovala a predýchávala kontrakcie,ktoré začali postupne silnieť a intervaly medzi nimi sa začali skracovať,na sále sa rodilo ako na bežiacom páse,takže som si stihla vypočuť nejaké tie rozhovory a výkriky ale až také desné to nebolo Došiel doktor,že ma vyšetrí a na naše prekvapenie som sa ani po pár hodinách bolestí vôbec neotvorila ani o centimeter..a medzitým sa mi zase zhoršili ctg-záznamy...Doktor mi povedal,že ak sa ctg nezlepší spravia sekciu lebo sa neotváram...Už som bola zoslabnutá lebo bolesti sa rýchlo začali stupňovať a intervaly medzi nimi boli 2 minútové...Ked ma šiel doktor znova vyšetriť takmer som odpadla,nevedela som sa vyštverať na kozu taká som bola slabá..Hned mi dali infúziu z glukozou na prebratie..a vraj niečo od bolesti lenže to už nezabralo...Bolo asi 16.hodín,ctg sa znova zlepšili tak mi doktor došiel povedať,že zajtra ráno ma ukončia ako dnes neporodím...Lenže bolesti už boli silné aj ked sa priznám,že som si predstavovala omnoho silnejšie O 17.hodine priviezli do nemocky jednú pani z krvácaním v 35tt a išli jej robiť akútnu sekciu..Na to si pamätám len tak hmlisto,len viem,že tam všetci behali...A onedlho prišiel doktor a oznámil mi,že ma ukončia dnes(teraz viem,že to bolo preto lebo robili sekciu tamtej pani a boli už takpovediac "zabehnutí a pripravení" Tak došiel anesteziolog,pripravili ma a ja som si už cupitala na sálu no cupitala ako cupitala...Pichli mi spinál a pomaly to začalo..Bola som pri vedomí a poviem Vám bolo to úžasnéééé...Aj ked som bola dosť unavená...a po chvíľi to prišlo To najkrajšie prvé zaplakanie môjho chlapčeka...a potom mi ho ukázali moje malé vlasatučké bábätko...Bolo to super,najkrajší zážitok môjho života,určite ako pre každú maminu narodenie jej dieťatka So m veľmi vdačná Bohu,že to dopadlo takto dobre....a samozrejme aj pánom doktorom Boli úžasní aj napriek tomu,že som nemala zaplateného dokora Tak držím palce milé čakateľky

tibinka22  Ako každá mamička, aj ja som mala strach z pôrodu, ale zvládla som to, a to vďaka požehnaniu, ktoré mi dal kňaz pred , takže každej veriacej mamičke to odporúčam. V stredu presne v deň termínu o pol deviatej večer mi odtiekla plodová voda, ale bolesti som nemala žiadne, ale do nemocnice som ísť musela samozrejme, prišli sme tam s manželom o pol desiatej, kde bol veľmi príjemný doktor, ktorý so mnou žartoval, a tak, dokonca ja mu vravím, veď vy ste ma priviedli na svet že či mu chcem pripomenúť aký je starý no a sestrička chcela poslať ešte manžela domov, že vôbec nemám kontrakcie, že to môže prísť až ráno, ale keďže tam nikto nebol okrem mňa, tak mu tam dovolila zostať, čo bola pre mňa veľká úľava... doktor mi pichol asi tri injekcie, dal infúzku, nejaké kvapky, len aby sa to rozbehlo, lebo ctg žiadne kontrakcie nezaznamenával- a ja som mu vďačná za to, lebo ráno o 5 začali také pravidelné kontrakcie, silnejšie, no dali sa vydržať, o siedmej ma vyšetroval primár a vraví, za chvíľu to máe za sebou mamička, prišla moja doktorka, ktorú som chcela mať pri pôrode, dva krát som potlačila a malá bola vonku...nakoniec môj manžel zahlásil- " ANI NEBOLELO" doktorka a sestričky skoro odpadli od smiechu... Ale mňa to naozaj nebolelo... a ani šitie nebolelo, pri ňom som si volala a písala smsky, že sme už traja

jankavivien  Moj porod bol rýchly. Chodila som aj s manželom na psychofyzicku pripravu a tam nas strasili ze prvorodicka rodi aj 12h. Tak som sa psychicky na tých 12h chystala (radsej byt pripravena na 12h ako na 4h a potom byt sklamana). v sobotu som mala pocit ze malicku necitim bola som den po termine tak sme utekali do porodnice nech ma tam napoja na CTG..nastastie mala bola v poriadku..Dr. ma pre istotu pozrel a krcek som mala spotrebovany a bola som otvorena na 4cm tak sa ma opýtal ci chcem dnes rodit ja nato ze to nezalezi namne ale kedy sa dietatko zapyta von tak pojdem..on ze aby som nepanikarila niekde doma tak ze mi da taky cipok do krcka aby som sa zacala otvarat to bolo 15.00h poslal nas s manzelom domov ze mame prist o 3h a to ze už budem mat aj kontrakcie.lahla som si do postele tak mi kazal a cakala tak o pol siestej prisli prve bolesti take slabucke ako na mrchu tak som sa pomaly chystala aby sme tam na tu 18h boli..o 17.45h v aute do porodnice to už som sa krutila.na prijme to som mala kazde 5min. klistir sprcha tak pol hodiny na vzdycharen a tam to zacalo byt dost bolestive len som predychavala ..zrazu tlak nenormalny az som zafucala ale nie od bolesti to už bolo dobre ten tlak bola ulava od tej bolesti..len ma tak ako by stahlo do sedu s toho tlaku..dali ma na kazu..potom este jeden tlak vysla hlavicka..povedala zatlac a mala bola vonku :D ja som neverila vlastnym ociam ze to bolo take rychle..Adelka sa narodila o 20.28. cize po 2,5h od prvej slabuckej kontrakcie...tak moj porod bol nastastie rýchly..bolest poslednu hodinu bola hnusna ale stalo to zato...Ten moj chrustik mi to pripomina kazdý deň )) vela stastia tehulky prajem vam aby aj vas porod bol rýchli a bezproblemový..bez bolesti to nejde cim ale na tie rýchlo zabudnete

radka24  Ja rozpravam svoj pribeh velmi rada, spomienky na porod su velmi pekne. Prvy krat som prisla do porodnice 3. 2.2011 o 16.00 s miernymi boliestkami kazdych 8-10 minut. Pan doktor ma napojil na monitor a vsetko nasvadcovalo tomu, ze babatko sa chysta na svet, ale nalez bol otvorena na 1cm a podla personalu na prijime som mala poslickov, kedze to bolo presne 7 dni pred prvym terminom. Ok upokojila som sa a isli sme domov, ale ... doma to zacalo pomaly pobolievat viac a stale viac a viac uz som ani kludne nemohla dopozerat Seherezadu. Tak som sa hupla na fitku a pomaly predychavala kontrakcie, ktore boli coraz castejsie. moj manzel vo vedlajsiej izbe este skladal postielku, mamka mi robila spolocnost. kontrakcie boli castejsie a bolestivejsie, este sme zariadili postielocku poobliekali vankusik, paplonik, pripravili hniezdocko. Kontrakcie boli kazde 4 minutky a to sme si povedali, ze ideme. trosku som sa bala teda skor velmi, ale bola som spokojna pri myslienke ze mam s primarom ARA dohodnutu EPI. Pocas 8 minut co sme isli do nemocnice som mala 3 kontrakcie v aute. Do nemocnice som sa ledva vytrepala po schodoch, po vysetreni bol ortiel ocakavany bola som o 22.15 otvorena na 8 cm. Hodili namna rychlo bielu koselu a polozili na prvy porod. stol, este sommala chabi pokus upozornit pana doktora, ze mam dohodnutu EPI. Bohuzial alebo chvalabohu som si nestihla uzit nic v predporodnej faze teda ani obavany klistir. Maly sa teda narodil do pol hodinky co som darazila na porodnicu. Bolo to sielane rychle a nepamatam si ani na ziadnu bolest. Navzdy budem dakovat panovi doktorovi a porodnej asistentke, ktori mi velmi pomohli aj po psych. stranke . takze toto je moj super porod

meg_junova  Ja mam termin az o 4 tyzdne (hoci som otvorenana na 3 prsty...) a aj vdaka vasim prispevkom sa na samotny porod velmi tesim Je uzasne precitat si tolko roznych pribehov, ktore maju vzdy rovnaky koniec Moc vam vsetkym za svoje podelenie sa o skusenosti a zazitky dakujem a vsetkym bud.maminkam drzim palce. My zeny sme vsetky tiche bojovnicky

zuzu8655  Neboj sa, porod je hlavne o psychike, takze podla toho, ako sa nan nastavis, bude aj prebiehat. Ja som si povedala, ze nemozem byt sebecka, pretoze cim viac budem v strese ja, tym viac babo. Ja som chcela rodit vo ZV, ale nakoniec mi lekar odporucil BB z toho dovodu, ze ak sa nahodou nieco spacka, nevydari a pod., budu musiet babo prenasat. Nelutujem. Porod bol ok, mala som zazmluvneneho doktora, no a zvysok pobytu bol pre mna fakt ako dovolenka. Sestricky na sestonedeli boli skvele, vzdy poradili, ked som nieco potrebovala, aj ked to bol viackrat za den ci noc. Nemozem sa absolutne na nic stazovat. No a co sa tyka mojho porodu: Bolesti mi zacali doma asi okolo 22:00, aj ked sa to neda nazvat bolestami v pravom zmysle slova: skor take nutkanie na stolicu, kazdych 10 minut. Potom mi odtiekla hlienova zatka, plodova voda mi odtiekla pri cikani Potom som zacala mierne krvacat spolu s takym hlienom a kontrakcie boli castejsie a silnejsie - cca kazdych 7 minut. Ked boli kazdych 5 minut, sli sme do nemocnice, tam sa mi interval vratil na 7 minut. Ked ma vysetrovali, bola som otvorena na 1 prst, takze som mala kontrakcie celu noc v 7-minutovych intervaloch. Nadranom mi dali klystir, sla som sa osprchovat (odporucam horucu sprchu na krize, kontrakcie som v sprche ani poriadne necitila ) Rano okolo 7:15 prisiel doktor, vysetril ma, bola som na 8 prstov, ale este sme cakali do 8:00. Na porodnej sale mi robili este zaznam, tam som mala uz pomerne silne kontrakcie a este mi dali do infuzie oxitocin, aby sa mi to urychlilo. Nic prijemne, ale da sa to vydrzat, len treba predychat. Potom si doki odbehol, ze este pockame 10 minut, no akurat, ked bol prec, prisla ta hlavna kontrakcia, kedy musis potlacit, lebo ta inac roztrhne , tak ho sli zavolat a behom 16 minut bola mala na svete. Tlacenie je super, ulava jak hovado. Doktor ma sil nejaku tristvrte hodinu, bola som roztrhana aj vovnutri aj von, sitie nejak neboli, to ta napichaju, len citis take trhnutia, ked robi tie stahy...Doniesli mi malu a ked mi robil ten najhorsi steh (konecnik), tak som to ani necitila, lebo som ju mala na rukach. Porod je jeden z najemotivnejsich zazitkov a pravdou je, ze sa nan musis nastavit. Nehovorim, ze som sa nebala, nebolo mi vsetko jedno, ale ked sa teraz pozeram na ten spiaci poklad v postielocke, zvladla by som to aj 1000 krat, len, aby som mohla vidiet, ako mala bambulka zo dna na den rastie, ako chyta hrkalku do ruciciek so strachom v ockach, ci to zvladne, ako sa na mna usmieva poza cumlik, vlastne preto, ze je

janka3a  Ahojte..vsetko sa to zacalo den predtym, ked som tusila, ze sa blizi den, kedy uzriem nasu slecnu. Dokupena posledny vybava, veci v taske skontrolovane, ci nic nechyba...
Den D...
Este rano som sa s manzelom lucila, nech sa ponahla z prace domov, ze chcem byt s nim, kem pojdem do porodnice a on mi povedal, ze mam este cas a este spolu budeme, ale, nebolo to tak. Ani neviem, co ma to napadlo, ale povysavala som nase auto, aby som ho mala ciste, ked pojdem do porodnice a z porodnice.Do porodnice som sa nim vsak nestihla zaviest. Den, bol ako kazdy iny.Krasny a slnecny...bol koniec Marca...mali nam v meste otvarat obchod a ja som chcela sledovat kamaratov dakeohladom z okna, kto sa bude hrnut ako prvy.Prvy den otvorene, sak budu akcie..kto by nesiel?? Mohla som ich tak maximalne pozorovat z okna nemocnice, vzialenej 20kilometrov....
Ale, troska sa vratim do deja spat..este som mame volala, ze citi, ze sa nam coskoro mala narodi...
Manzel sa neskoro vratil domov z prace..vraj, sa zastavil aj na pive s kamaratmi ( vtedy som si myslele, ze je to od neho pekne, ked ho cakam doma s velkym pupkom)..bolo 21:00 a mala slecna zacala byt nepokojna, kopala , kopala, a nechcela prestat...
Ako prvorodicka som nevedela skoro nic o porode, len co -to, som si precitala na nete.Ale aj to stacilo, aby som bola v obraze.Dnes, uz ocakavame Maleho princa.Uz sme hadam na vsetko pripraveni.
Zacala som si zapisovat a stopavt kontrakcie...este som vravela manzelovi : " tatinko, ja sa bojim, co si mi to urobil... "...presla 22, 22,blizila sa polnoc..
Kedze byvame este u manzelovych rodicov, dedko upokojoval manzela a mna, ze aj ked sa mal on narodit ( moj manzel)..ze tiez, tak babka pobehovala po byte, sla do porodnice...a poslali ju hned domov...Ale to nebol moj pripad...
Este sa pamatate, ako som pisala, ze som vysavala auto?? Neviem, kam som odlozila kluce...Po hodine hladania sa nasli...Ale mne uz nebolo vsetko jedno...bolesti boli silnejsie a coraz viac som pocitovala skory prichod nasho prveho babatka....
Auto nestartovalo....
Jedina moznost bola sanitka...
Bolo rano cosi pred 2:30 a prisla 112...chcela som, aby siel aj manzel so mnou, ale jeho nevzali, so slovami, " ak ste chceli, aby s vami siel manzel, mali ste si volat obycajnu sanitku"...Cesta sanitkou nebola prijemna..hadzalo to z boku na bok...a porodne bolesti k tomu nedavali prijemnu atosferu...
Pred nemocnicou volali, ci maju volne lozko, a nastastie sa este jedno mne uslo...
Na porodnu salu sme prisli 2:50....o 10 minut prisiel doktor...napichol plodovu vodu ...odtiekla...
Cakala som, co sa bude diat..vsetko som sa pytala, co a preco robi a on mi vzdy odpovedal...
Porod bol rychly, lebo Mala slecna sa nam narodila 3:15 este v ten den, tak som to mala velmi rychlo za sebou...
Este som stihla vykriknut v bolestiach, ze manzela zabijem, co mi to spravil, ze to boli...a doktor povedal," este ho nezabijajte, budete ho potrebovat"...Este som ostala lezat po porode na sale asi dve hodiny...potom ma presunuli na izbu, kde som spala a kde ma aj rano kruto asi po hodinovom spanku zobudili, ze vizita.
Po nej, bolo 7:00 som volala, ze uz je na svete a ako co dopadlo a prebiehalo.
Manzel v tu noc nespal, pozeral do stropu a myslel na mna, co je s nami babami...
Dostali sme krasnu kvetinku a motylikom( ktoreho nam niekto vzal)..
Porod je jedna uzasna vec, ktoru moze zena zazit, sice, nie moc prijemna, ale naopakovatelna...

evkakorcek  Minulý rok v máji som oslávila svoje 21. narodeniny s priateľmiveľkou oslavou na chate a hned o tri mesiace na to sedím s priateľom na posteli a kukáme sa na dve červené čiarky. Zvláštne pocity prebiehali mojou hlavou, ked si to tak spätne pemietnem.........
- kedže som počas celého tehotenstva mala dostatok času sa venovať svojmu brušku a tomu čo skrýva, pretože som bola od 11tt na PN, kvôli silnej anémii a neskutočným nevoľnostiam, ktoré som mala až do ôsmeho mesiaca, našudovala som si teda všetko o pôrode. Svojim spôsobom som sa veľmi tešila, pretože som čítala veľmi pozitívne príbehy, ale to som netušila čo čaká mňa
- termín som mala 19.2.2012. Na sv. Valentína sme boli spriateľom na kontrole u gyn. kde mi povedl, že už máme krásny nález - som otvorená na 3cm! Tak veľmi som sa tešila. Dni ubiehali akosi pomaly a ja stále nič. po piatich dnoch sme utekali do pôrodnice pretože sa mi niečo nezdalo, moje bábo sa hýbalo v ten deň veľmi málinko. No v nemocnici ma ubezpečili že je všetko v najlepšom poriadku a že ak sa pôrod nerozbehne do 1. marca, tak mám prísť toho 14. marca na hospitalizáciu.
- 29.2 od rána som mala zvláštne bolesti v krížoch, kedže som mala "naštudované" že sa treba ísť osprchovať a bud sa kontrakcie stratia alebo sa naštartujú. No poviem vám sprchovala som sa za ten asi osem krát a stále sa to ani kontrakciami nedalo nazvať. Bola som smutná, lebo som nevedela čo sa deje.....či už ísť alebo zas neísť do pôrodnice, a zas to bude planý poplach a ja sa budem cítiť trápne, že som to zas neodhadla. Všetko sa to naštartovalo až v noci okolo pol 12. Prišli pre nás svokrovci, pretože mi sme vtedy mali ako naschál pokazené auto, ktoré trčalo v oprave už dva týždne. Kontrakcie boli už každých 5 minút, tažko sa mi v aute predýchavali. Miestami mi až vyrážali dych.
- klasika, pršili sme do nemocnice, hned vyzliecť, kontrola zospodu (stále 3cm) a klistírik. Doteraz nechápem prečo, ale celý svoj pôrod ako som prišla na pôrodnu sálu až po tlačenie som bola na ctg. Hrôza, vôbec som sa nemohla prechádzať, ani dať na bok, pretože mi hned sestrička prišla vynadať, že sa mi ctg zle načítava, a že nech sa nečudujem prečo tak ručím, ked neviem predýchať bolesť. Môj manžel jej mal chuť kopnuť do zadku. Naozaj.
- Moje bolesti, vôbec neboli ako niektoré ženy opisuju ako silné menštruačné, mna vôbec bruško nebolelo, mna boleli kríže a chrbát. Kdže som musela celých 11hodín ležať na chrbte a zvýjať sa od bolesti v dvoj minutových intervaloch, ako ryba na súši, prešla som si triaškou, stratou vedomia, zvracaním a zvýšenou teplotou nad 40! medzitým som bola ešte napichnutá stále na infuziu!! Môj zlatučký manželíček bol pri mne, hladkal ma a povzbudzoval, aj sme si spolu poplakali. A nad ránom po prepichnutí plodovej vody a nepostupovaním pôrodu, som zo zúfalstva požiadala o EPI, čo mi v tej chvíli prišlo ako dar o boha. Bolesti sa trošku zmiernili, ale len trošku, ale v tej chvíli som sa mohla aspon poriadne nadýchnuť a uľaviť si od bolesti. Ked boli už kontrakcie takmer nepretžité (á1min) a ja som cítila silný tlak na konečník, zavolali sme dokotra. Bol mladučký - 26. ročný, ale veľmi profesionálny, dokonca sme si aj potykali
- Môj synček prišil na svet po 11 hodinách utrpenia. Samotný pôrod trval 10 minút. Naozaj som tlačila s posledných síl, zahmlievalo sa mi pred očami, ale povedala som si toto je situácia, v ktorej nejde len o mna, jednoducho to musím zvládnuť, strácala som dych, ale tlačila som ako o život. Všetky žilky na tvári mi popukali, manžel povedal že ma takú fialovú, ešte nevidel, až sa zľakol. na piate zatlačenie bol náš Adamko na svete. 1. marca o 10:09, 3680g, 52cm
- Stratila som vedomie, prebrala som sa až na izbe s tranfúziou krvi v žile. Mala som 5 vnútorných a 7 vonkajšícj štichov.
Našťastie sa mi laktácia rozbehla veľmi krásne, mliečko tieklo sem a tam, vždy som sa budila mokrá po celom pyžame, takže odsávala a dokonca krmila polku oddelenia novorodencov .
- Najhoršie bolo sa prvý krát postaviť po pôrode, stále som odpadávala, mala som nedostatok krvi a bola som vyčerpaná......Ked mi Adamka priniesli na izbu až po 20 hodinách, nejako som tej sily pozbierala ani neviem kde, a už sme sa hned začali túliť k sebe. Od tej chíle ho milujem
- Chcem dodať trošku odvahu maminkám, ktoré budú čoskoro rodiť. Je to chaos stres a panika, a tie emócie. Oh! Ale nakoniec, ved predsa len všetko zlé je na niečo dobré. Tehotenstvo nemôže trvať večene a každé sa končí pôrodom. Nejko to bábo víjsť von musí. Či už to je ľahšie alebo ťažšie! Pôrod je taký silný zážitok, že každá žena si bude pamätať každú kontrakciu až konca svojho života.

nata288  Ahoj porod je jedna neopisatelna a jasna vec nezabudnutelna vec pre každu z nas, rodila som pred 2 rok.. ale je to ako včera ked ma primali, rodila som po termine 5 dni na vyvolavacku, v nemocnici som už ležala čiže na pohodličko som niak tak už zvyknuta bola pan doktor povedal že po vyvolavačke by ma maly bolesti chiti rano, tak aj bolo o 6 rano som sa zobudila a bolesti nastali, moje pocity boli zmiešane tešila som sa na Sebinka ale zaroven bala z nepoznaneho
po vyšetreni mi bolo jasne že to nebude prechadzka ružovou zahradou bolesti silili, po par minutach som mala kontrakcie asi každych 5 min, po okupani a preneseni na box boli bolesti este silnejšie nevedela som čo zo sebou dychanie či prechadzanie bolo pre mna nič, ležala som na boxe priaatelovu ruku som lamala ako sa len dalo, pri každej kontrakci som myslela že to ja jedina zo všetkych mamičiek asi nezvladnem čas išiel neskutočne pomali, vydela som 4 mamičky odrodit len sebinko stale nič, prišiel jeden lekar po nom dalši a dalši a stale nič len maminka dychajme a dychajme, už som nevladala bola som unavena ubolena, už len spat a spat, po neuveritlnych 12 hod, mi začali trpnut ruky a skrucat sa maly nedostaval dostatok kyslika , sestričky mi dala kyslik a ja som vedela že niečo neni v poriadku, hned nato prisiel primar zo slovami čo tam este robim ved ja normalne neporodim, ked som počula slovo sekcia sa m pred ocami odohral cely život, preložili ma z postele na postel pichli inekciu po ktorej somm nemala ziadnu bolest vypila som niečo v pohariku jasne že mi bolo jedno co to je taka som bola smedna že som to supla do seba a už som isla na salu, zacali davat plachty nadomnou s každej strany sestricky a lekar, a ja som sa klepala od zimi jak diva, noženky sa mi triasli že mi ich priviazat nevedeli dostala som inekciu a masku a zaspinakala som na krasnych 20 min, čo pre mna znamenalo večnost, zobudila som na bolest ked ma mili sanitar doslova hodil o postel a niesol na izbu, priatel mi plakal do ucha že mame krasneho syna, mam pocit že som zaspala lebo som sa zobudila až na izbe a vydela len sestricku nadomnou ako mi mera tlak, užasny pocit citila som sa skvelo tak lahko wau, o asi dve hodinky mi doniesli Sebinka asi nemusim opisovat pocit ktory som citila každa vieme ake to je krasne, moje kuriatko sa napapalo na mamine a hned zahajalo, sestricke som ho už ani nechcela dat, jasne že mi ho zobrala aby som si este odpocinula.
na druhy den, som sa zobudila hned kukla pod paplon a baby ja som bola taka stasna že nemamm brusko že už je potom,oooch dosla sestrička že sa idem okupat ale ta bolest bola ukrutna nevedela som si ani kichnut nie to este sa postavit no niak som to zvladla, niakym sposobom som sa postadila a a vstala sma!! sestričky pomalhali inym a ja som už nechcela čakat, isla som do spchy a sup sup a na izbu, maleho ho doniesli asi par min na to , a už mi ho konečne nehali, hej bol to problem v bolestiah sa natahovat kojit prebalovat nedala sato robit všetko po leziačky a už som len počitala dni kedy pojdeme domky, maly bol zdravucky, a konečne dosiel den D.......
tak toto bol moj porod a už teraz viem že kedy kolvek by som si to zopakovala stoji to za ten krasny pohlad mojho synčeka za to všetko co som si tam prežila mi t stalo,

dany1986  moje príbehy porodov prvy porod:jedno nedelne rano o 5-tej som sa zobudila na mierne bolesti podbrusku nieco mi vravelo ze uz je tu den D bolesti neboli az tak silne okolo osmej som zacala velmi krvacat strasne som sa zliakla tak sme volali sanitku bolo asi 8:15 dosli 8:50 do nemocky sme dosli cca 9:20 hned z prijmu na salu tam nevedeli preco krvacam az potom dosiel primar a povedal ze je to dosledku otvarania ale mne sa chcelo strasne spat no nemohla som sestricka prisla pomna ze mam chodit len co som sa postavila z postele zacala som krvacat hned na kozu a tam som travila cas ..poviem pravdu bolo mi smiesno lebo bolo okolo mna asi 5 lekarov a prislo mi to ako sudicky po 4 hodinkach bola mala daniela (2960g)na svete zdravucka..z toho porodu bolo pre mna najhorsich poslednych 20min stravenych na sale a to 10min pred prichodom danielky to som nevedela co od bolesti robit a dalsich 10min sitie ked ma dr.sila tak bolo pocut len au,au kedy to uz bude a vtedy mi sestricka vravi slecna kde ste boli do teraz ??? cely porod ani nevieme ze ste tu a uz ked je koniec tak vas budeme pocut .2.porod- kazdy mi vravel ze 2.porod je rychlejsi ako prvy ,,no len u mna to tak nebolo o 23:00 som sa zobudila ze nejake mokro citim a nemylila som sa bola to plodovka zobudila som mm ten siel po tetu aby prisla k danielke a sup sa do porodnice isla som s nadejou,ze to bude aspon take ako prvy krat..na prijme dr.vravi ze sa to pomaly rozbieha tak som sla hore na salu tam prisla doktorka mladucka ze som si myslela ze je to sestricka tak sme vypisali papiere a povedala mi ze si mam ist troska lahnut.... lenze zaspat sa nedalo uz som to chcela mat za sebolu okolo 2-hej prisli kontrakcie ale ze brutalne ja som si myslela ze uz zomieram j po dvoch hod. som bola taka vycerpana ze som prosila o sekciu ale lekarka mi povedala ze mi ju nemoze spravit lebo vsetko je v poriadku...ja som tam plakala krutila sa vtedy som asi ani nevedela ako sa volam stale som sa pytala kedy to uz pride odpoved ochvilu potom prisla porodna asistentka a masirovala mi chrbat bolo mi lepsie,spotena som bola taka ze az vlasy som mala mokre ..potom uz na mna prisli mikrospanky neverila som ze vobec petka vytlacim...a ked dr.zahlasila ideme na to tak som povedala chala panu bohu a na 3 stlacenia bol petko (3420g) vonku a sitie ani neviem kedy ma zasila 3.porod okolo 22:00 prisli na mna bolesti no ja som este moc neverila zeby to uz bolo lebo boli take kazdych 20min- povedala som mm ze idem si dat sprsku a ked zosilneju tak su to prave kontrakcie a oni aj zosilneli lenze mne sa este nechcelo ist do nemocky uz sa krutila na gauci tak mm vravi obliekaj sa a ideme ked nic tak nas poslu domov..tak mu vravim dobre dokial ja sa obleciem chod po tetu k detom ... prisli sme na prijem uz som bola na 5 otvorena presne o pol noci som lezala na sale 0:30 dosla dr. pozrela ma a vravi mi to bude rychlovka nebojte..niekedy som mala silnejsie bolesti tak mi bolo az do placu a hned dr.ziaden plac ale dychat zacala sa som mnou rozpravat a tak cas siel rychlo ..potom ma dr.pozrela 2 krat a povedala ze prepichuje vodu bolo 1:55 2 silne kontrakcie som musela pretrpiet a na 3 sla mala karolínka(3000g) vonku to bolo 2:10...takze porod bol rychli a dr.povedala ze take porody ma najradsej + ze mohol byt ukazkovy porod bez sitia len malinka mala rucku pri hlave tak ma trosku natrhla a teraz na kazdy jeden porod rada spomínam cas vsetko zahojí

hoogy  ja som rodila den po termine. doktor, ktory ma mal rodit si ma zavolal na kontrolu v nedelu lebo mal sluzbu ze ma popozera ked uz budem po termine.tak som sa doma pekne nachystala vecer som vsetko oholila a nalakovala som si nechty lebo to bolo najdolezitejsie . vecer predtym som zacala dost opuchat do rana mi to troska zmylo,ale kedze aj maly mal uz nie najlepsi pulz tak ma prijali a dali mi vyvolavacku. najdlhsie dve hodiny celeho porodu lebo mi nic nebolo a musela som dve hodiny lezat aby mi nahodou tabletka nevypadla. nic sa nedialo asi od 14::30 do 21:00 kedy mi odtiekla plodova voda. uz som sa tesila ze konecne to zacina maly sa narodil 00:43. nikto nechcel verit ze prvorodicke to pojde tak rychlo kedze o 22:00 som bola otvorena len na 1,5 prsta o 23:30 na 8 doktor skoro spadol zo stolicky. dufam,ze aj druhe babatko pojde rychlo von.

bubelko  moje porody su tu :
http://bubelko.blogspot.com/2010/05/ako-sa-narodil-lukas.html
http://bubelko.blogspot.com/2010/06/jonasov-prichod.html

barca127  Ahojte tak prispejem teda ja ja svojím zážitkom z pôrodu našej prvej a zatiaľ jedinej dcéry.Pôrodu som sa teda skoro vôbec nebála, nepociťovala som strach skôr zvedavosť že aký bude práve tem môj pôrod.Dva týždne pred termínom som to chcela mať už za sebou a preto som vyskúšala asi všetky babské recepty ako si privolať pôrod (sex,umývanie okien,chodenie po schodoch....) ale nijako mi to teda nepomohlo.Deň pred termínom som si ešte vybehla shodisko v paneláku a nechala to tak s myšlienkou že určite to na ďalší deň nebude,veď iba 5% žien rodí presne na termín.Manžel bol na nočnej a ja som konečne prespala celú noc bez poslíčkou,takže keď sa ma po ptíchode z nočnej opýtal že či ešte nič tak som mu povedala že nech je v kľude že to ani náhodou nevyzerá na nejaké to rodenie ďalej som teda zaspala o pár minút pri prevaľovaní na druhý bok mi praskla voda.Ináč Niagáry k tomu houby Manžel hneď stres a panika že ide sa.Ja som sa však ešte pekne šla osprchovať, prichystať a asi o hodinku o osmej ráno sme dorazili do špitála.Počas cesty sa objavili už aj prvé kontrakcie,po vyšetrní som bola vlastne otvorená na dva prsty,manžela poslali domov nech sa vyspí,a ja som si pekne predýchavala.Okolo desiatej som bola už na tri prsty otvorená tak sme zavolali naspäť MM,ten dorazil skoro hneď.Dlho netrvalo a bola som na štyri a mohli sme ísť teda na pôr.stôl to som sa tešila že ako parádne rýchlo to ide, bolesti už boli dosť neznesiteľné, na stole na boku to bolo priam na nevydržanie,všetká bolesť mi šla do krížov a teda ani po kontrakcii som sa nedokázala uvolniť pretože tie kríže šialene boleli.Napichli mi teda aj oxytocín že sa to pekne rozbehne ani manžela už nepustili na cigaretku že už sa bude rodť ale teda sa pekne mylili.Hodinky ubiehali a ja stále nič žiaden postup, sestrička mi skúšala pomocť rukou roztiahnuť bránku a pri treťom pokuse som jej povedala že nech prestane lebo....Už som naozaj nevládala a kričala nech už ju konečne zo mňa vyberú a prosila malú nech ma toľko netrápi.Nakoniec okolo pol šiestej sa mladá doktorka rozhodla privolať skúsenejšieho kolegu, objavil sa môj gynekológ a pre mňa to bolo naozaj úľava že je to práve on.Skúsil malu pootočiť ručne,napichli mi už asi tretiu infúzku z oxytocínom a odišli na nejaké konzilko k pacientke.To už šiel manžel na tu cigu lebo bol úplne mimo.A späť ho už ani nepustili.To čakanie na doktora bolo príšerne,sestrička len pri mne sedela a držala ma za ruku.Potom došiel doktor a neviem nejako si to ani presne nepamätám len som počula slova kklište alebo sekcia,hneď som prikývla na sekciu a už ma brali na sál,pichli spinálku a to bolo najväčšia úľava na svete poviem Vám.Malá sa teda narodila niečo málo pred pol siedmou a ja som bola asi najšťastnejší človek na svete keď mi ju ukázali a mohla som ju pobozkať.Manžel mi ešte po ceste na izbu pekne poďakoval a bol taký zlatý,dojatý ) Takže môj pôrod proste hrôza a des ale stálo to za to, a som ochotná to podstúpiť kľudne ešte raz.

magdal1  krasny pribeh

http://blog.rodinka.sk/blog/detail/clanok/rodili-sme-vo-vrchlabi-alebo-ako-hanka-na-svet-prislarodili-sme-vo-vrchlabi-alebo-ako-hanka-na/7eacb532/0/

sammmy19  Ahojte, tak ja mam za sebou uz tri porody, ten posledny som absolvovala s dulou a opisala som ho blizsie tu: http://www.chvilkapremamu.sk/search/label/p%C3%B4rod

eldzina  Ahojte. Tak aj mam za sebou 3 spontanne porody. Kazdy bol iny... Ten prvy, no straaaasne som sa bala, nevedela som do coho idem, tak som sa na prijme rozplakala a nevedela zastavit Tie bolesti sa aj dali do istej doby vydrzat, horsie na tom bola psychika, strach z neznameho. Aj ked som chodila na pripravu pred porodom, predsa je to ine, ked to zazijete, ako ked Vam o tom hovoria. No na prekvapenie, ked uz bol maly na svete, ten emocny "natlak" sa uvolnil a ja kricim na doktora, ze ci to je vsetko, ze to vobec nebolo strasne, ze aka to bola pohoda. Sa rehotali vsetci na sale. Aj mna potom odvazali vysmiatu na izbu
Druhy porod, uz som sa nebala, len tak trochu v kutiku, ze ci vsetko dopadne OK. No ten sa skomplikoval mojimi dalsimi zdravotnymi problemami, ktore mi znasobili porodne bolesti, takze to bolo dost bolestive.
Takze na ten treti prod som sa bala zas, ale dostal sa mi "do ruk" clanok o porode a tam opisovali, ze je to o psychike, ako sa k tomu, k bolestiam rodicka postavi. Ze kazdu kontrakciu treba pozitivne brat, "vitat" ju ako dalsi krok k tomu, aby som babo uz drzala v naruci. Takze ked nastupili uz poriadne kontrakcie, tak som sa im "prihovarala" v duchu, ze fajn, ze si tu kontrakcia, tesim sa na maleho, tak nech uz pride dalsia. A fakt, ani neviem ako a uz bol cas tlacit a maly na svete A tento posledny porod sa mi zdal taky najznesitelnejsi. Ano, kontrakcie bolia, ale ked sa k nim postavim "pozitivne", ze viem, ze su nevyhnutne k tomu, aby sa babatko narodilo, tak sa lahsie znasaju.

Pri vsetkych porodoch bol pri mne manzel, odporucam kazdemu. Ja som pri porode mala strasnu potrebu komunikovat, co som mu vsetko natarala som si ani nepamatala, az doma mi to rozpraval. A tiez, ked som nieco potrebovala, bol tam a podal, vybavil, prip. sestricku zavolal, takze velka pomoc pre mna. To, aky budete mat pocit z porodu, ovplyvnuje aj personal, ked su setricky mile, vedia "zabavit" aby sa mamicka odreagovala je tiez velkym plusom. Zazila som porody cez den, aj v noci a necudujem sa personalu, ked v noci boli taky odmeranejsi, ani ja ked v noci vstavam k malemu nie som vysmiata od ucha k uchu, ale bol pri mne manzel a ten ma povzbudzoval

Pri porodoch som nemala EPI, 2x som absolvovala klystir, 3 x sitie (pod 4 stehy som nikdy nesla) a aj napriek tomu vsetkemu boli moje porody pre mna krasnym zazitkom a velmi rada na nich spominam. Takze mamicky pamatajte, na konci tych bolesti bude nadherna odmena, Vase babatko.
Drzim vsetkym nastavajucim mamickam palce, nech su pre nich porody krasnym zazitkom a nech sa mozu tesit zo svojich deticiek

mata30.4  Ahojte no tak moj prvy porod bol celkom zaujmavy...Pocas tehotenstva som sa kazdeho pytala ake to je a ci to boli potom som mala s toho nocne mory..Nakoniec to bola celkom aj sranda mala som termin na 2.12.2011 v utorok tyzden pred terminom som isla do poradne a tak mi lekar povedal ze vsetko je sice v poriadku len som otvorena na 1 prst..ja vystrasena ze ako je to mozne ked mam mat termin az buduci tyzden..ten sa pousmial a povedal ze sa nemam obavat len ze malinke sa pyta na svet ale ze to moze kludne prist aj na termin...potom mi navrhol ze mozem nastupit v stredu do nemocnice a vo stvrtok mi to vyvolaju bo uz budem mat ukonceny 38 tyzden cize to vude donosene tak som isla...od svokry a pomaly aj celej rodiny som si vypocula ze je to zle rozhodnutie,ze to bude postihnute,nebude to zdrave ze to mam nechat na prirodu..Lenze ja som to uz chcela mat aj za sebou,lekara som mala zazmluvneneho a cesty na nasich kopanicach boli dost zle cize hrozilo ze ak by som to nechala na ,,matku prirodu" tak sa tam ani nedostanem...V stredu mi spravili vsetky vysetrenia vo stvrtok rano mi sparvili klistyr a o 7.30 som dostala vyvolavacku..prva kontrakcia prisla okolo 8.30 bolesti neboli pomaly ziadne len take male stahy hovorim si ze coo ved to nic neni to neboli co kazda prehana no ale potom to zacalo.. Nehovorim ze to bolo hrozne ale priznam sa ze bolelo to no nekricala som..najviac mi pomohla poloha na fit lopte a porodny gel kupila som si ho v lekarni sice stal 100 eur ale pomohlo mi to malinka isla rychlo von a aj som sa rychlo otvarala..tiez mi velmi pomohol moj manzel ktory bol cely cas pri mne a podporoval ma sice pri samotnom porode uz nebol bo by to nezvladol ale 8 hodin cakania preckal somnou myslim ze najhorsie som ja znasala ked ma lekar kontroloval ako sa otvaram..to celkom bolelo ale pootm ako mi prepichol plodovu vodu to uz nebolo take zle...mala sa narodila 24.11 2011 o 16.06 ten pocit ze uz je to vonku bol uzasny slzy,stastie,strach no neopysatelne emocie a hlavne velka uuulava moj lekar bol cely cas vtipny a aj jeho tym takze sme sa aj nasmiali ked sa dalo..prehlasili ze taku vtipni mimicku este nemali takze dievcata nebojte sa..opakujte si ze to budete mat skoro za sebou a hlavne myslite na nieco ine ako na bolesti...drzim Vam palceky

amulienka  Ja som mala uzasny porod.
Uz dva dni predtym som mala silnejsie menstruacne bolesti, bolelo ma to, ked som vstala a tazko sa mi chodilo. O polnoci mi odisla zatka a zacalo sa 13 hodin kontrakcii, v intervale kazde 2 minuty hned od zaciatku, boli to slabucke menstruacne stahy, po 8 hodinach mi odisla plodova voda, bolesti zosilneli, ale vsetko sa to dalo krasne predychat.
Dolezite je nebat sa a to podciarkujem 100-krat. Pytam sa vsetkych kamaratok ako to prezivali, aj doktorka a sestricky mi to potvrdili. Ten, kto sa boji porodu, ma vacsinou komplikacie a hororove zazitky. Vsetko je to totiz v hlave.
Ja som sa velmi tesila na porod, aj ked ma prekvapil o tyzden skor, cely cas som si opakovala, ze nie som ochotna ako prvorodicka rodit nejakych 20 hodin do odpadnutia, som ochotna tak 12 hodin a potom dost. No nakoniec to bolo 13 hodin, ale vydrzatelnych a samotny porod trval asi 3 minuty, na 5 zatlaceni bola moja dcerka na svete, necitila som absolutne nic a to som v tehotenstve nadavala, ze aj vysetrenie jednym prstom u zenskeho ma boli tak co este 50 centimetrove teleso
No hluposti uplne, ked chce mat zena druhe a tretie dieta, tak to nemoze byt take strasne a tiez je pravda, ze aj ked Vas Vase ratolesti pri porode potrapia, hned potom je v sekunde vsetko prec, zabudnute, uplne jedno.
Tie male poklady stoja za vsetku bolest sveta!

mirka5633  Ahojte aj ja sa s podelim o ten moj zazitok Bola sobota este sme na dvore grilovali Dala som si asi pohar cerveneho vina len tak pre chut este som sa smiala ze nemozem viac lebo ked nahodou pojdem rodit aby mi nezistili alkohol v krvy ze budem este aj v spravach na jojke sla som si potom lahnut a o pol druhej rano ma zacaló pobolievat brusko myslela som si ze asi mi nesadli tie grilovane kridelka tak som spala no v tych snoch som prezivala uz kontrakcie . sem tam som sa zobudila a brusko ma stale pobolievalo no nebolo to nic strasne svedci o tom aj to ze som spala do osmej ked som manzelovi povedala ze asi idem rodit tak zbledol ako stena ja som sa este smiala ze ma mozno poslu domov ze toto nemozu byt tie bolesti sla som na wc a zistila som ze mi odysla hlienova zatka nieco som otom citala tak som vedela ze uz to pojde . Sla som sa osprchovat prekontrolovala som si veci ci mam vsetko zbalene a sla som si este uvarit caj manzel ma nahanal aby sme sli no mne sa vobec nechcelo . Ked sme prisli do porodnice bolo 10.00 prezreli ma bola som otvorena na 8 prstov . Dali ma na vzdycharen a tam som cakala citila som sa divne lebo zeny okolo mna vzdychali od bolesti a ja som svoje kontrakcie predriemkavala . ptom ma previezli na salu kde som znova cakala. okolo jednej mi pustili plodovu vodu a v tedy zacali bolesti poviem vam ze boli naozaj poriadne . No slo to rychlo lebo som uz bola otvorena takze na 3-4 zatlacenia a maly bol o 13.30 von Poviem vam ze to bol zazitok . Tesim sa na druhe babo a budem mat aj trosku strach na dalsi porod ale zvladnem to ved sme zeny

majasles  Ahojte mamicky. Termin porodu mam o necele tri tyzdne. Prveho syna som rodila planovanym cisarskym rezom, takze vlastne neviem, co ma caka. Chcem vsetkym podakovat za tie super pozitivne popisy svojich porodov. Velmi to pomaha

cerez  Prvý pôrod som mala aj ja cisárskym rezom pre polohu KP pred 7 rokmi a minulý rok september mi na svet prišiel syn prirodzeným pôrodom. Od začiatku tehotenstva som si želala klasický pôrod. Nepripúšťala som si žiadne zlé veci, ani bolesti, ani komplikácie. Pôrod prebehol v poriadku bez epidurálu a sama som bola prekvapená, ako po pôrode som sa dostala rýchlo do normálu. Čo po cisárskom ako sama viete bolo zdĺhavé. Keďže som prvý pôrod mala cisársky a druhý klasický, brali ma ako prvorodičku. Očakávali dlhší pôrod, naopak porodila som rýchlo čo sami nepredpokladali. Budem vám držať palčeky a pozitívne naladiť sa.

ni_pe  môj porod bol v podstate super
Kedze som sa neotvarala,tak mi moj Dr. povedal, nech pridem v nedelu do nemocnice na vysetrenie, ze ma sluzbu, tak som prisla, samozrejme nic sa nedialo, tak ma zacal otvarat rucne, odisla som odtial s tym, ze ak neporodim do 4.6., tak pojdem ciraskym. V ten den bolo 20.5. Ked som prisla domov, nic sa nedialo a zila a robila som si nadalej svoje. Vecer som isla na WC a lala, odisla mi hlienova zatka.Nerobila som si z toho hlavu, lebo som vedela, ze porod moze prist kludne aj o tyzden. Na druhy den, cize v pondelok zasa cely den nic. Vecer o 22:30 som si lahla spat, vybrala manzelovi ovladac z ruky, lebo zaspal, vypla nocnu lampu, ulozila sa na pravy bok a zrazu bum. Nieco akoby prasklo, myslela som si, ze sa mi to len zda, tak som lezala dalej, ale citila som zvlastny teply pocit. Tak reku, idem kuknut, ci mi nepraskla voda . Len, co som sa postavila, tak sa zo mna zacala valit voda, ledva som dobehla do vani, vsade bola voda Zobudila som manzela s tym, nech bere tasky, ze ideme rodit, chudak, nevedel, kde je sever. Ku podivu som bola uplne kludna. Obliekla som sa, obula a isli sme do nemocnice. Ked som vystupila v nemocnici z auta, tak sa zo mna zasa vyvalilo tolko vody, az mi natiekla az do balerinok, bolo mi to velmi smiesne. Medzitym som zavolala svojmu Dr., s kt. som bola dohodnuta, ze on ma odrodi. Prisla som do porodnice, vysetrili ma a povedali, ze sa vobec neotvaram, ze som len na 1 prst. Kontrakcie boli uz nepravidelne, z nepravidelnych sa stavali pravidelne, ale na kazdom vysetreni som sa stale neotvarala. Tak mi zacali pichat injekcie, najprv jednu, potom druhu....stale nic. Potom prisiel uz moj Dr., bolo uz asi 13:00 na druhy den a ten mi pichol nejaku injekciu, z kt. som bola uplne ako opita, nevedela som riadne ani chodit, ale ta mi pomohla a zacala som sa otvarat. Mala som dohodnutu aj epiduralku, tak som sa uz nevedela dockat, kedy budem otvorena na 5 prstov, lebo kontrakcie boli uz 3 minutove. Vtedy prisiel sok, ze epiduralku mi nema kto pichnut, myslela som, ze sa tam na mieste zlozim. Bolesti velke, otvorena na polovicu, no koniec mi bol. Dve hodiny moj Dr. zhanal upenlivo anesteziologa, kt. picha epi a nakoniec zohnal. Padol mi kamen zo srdca. Medzitym prisiel uz aj moj manzel, kt. bol so mnou. Prisiel anesteziolog, pichol mi epi a do 10tich minut bolo dobre, ziadne bolesti. Takto bez bolesti som cakala na otvorenie. Ked som uz zacinala znova citit bolesti, lebo epi uz prestavala ucinkovat, tak ma zasa vysetrili a bola som uz na 8 prstov otvorena. Tak m Dr. len tolko povedal, ze ideme rodit. Vobec som nemala strach, asi to bolo aj tou "opitou" injekciou, ze som vsetko vnimala tak inak, ale tak sli sme. Kedze som epidural, a citila som trosku bolesti, cely porod som si organizovala ja Akonahle som zacitila bolest, povedala som lekarovi, ze TERAZ a potlacila som. Asi na 4x bol malinky vonku. Sestricka mi sice trosku pomohla, potlacila brucho a museli ma aj nastrihnut, ale vdaka epi som sitie necitila. Klystir mi bol na dve veci, kedze mi ho dali len hodinu pred porodom, ale tak stavaju sa snad aj horsie veci. Moj syncek Davidko sa narodil 22.5. o 20:15, cize cely porod od prasknutia vody trval 21 hodin, ale stalo to zato Najhorsie na vsetkom boli stehy, kt. ma strasne boleli, mna len tak nieco nezlozi, ale preplakala som niekolko dni od bolesti, nebola som schopna chodit, sediet, lezat, nic. Od bolesti som sa triasla. Nakoniec po vypadnuti stehov, ked som myslela, ze uz bude vsetko OK tak mi jazva zahnisala a vytekal mi hnis, ale vsetko sa zahojilo a ja stale tvrdim, ze kludne pojdem rodit aj hned zajtra Velka vdaka patri mojmu manzelovi, kt. ma velmi podporoval a mojmu porodnikovi, kt. bol cely cas uplne super a staral sa o mna este aj cele nasledujuce 4 dni v porodnici. Kazdy den za mnou chodil.

kucanka  Taký pôrod aký som mala ja želám každej budúcej mamičke.
15.2. som bola o 13:00 na poradni a pani doktorka povedala že som otvorená na 2 cm. V pohode lebo krčok mi povoloval od 31. týždňa a že sa vidíme o týždeň Tak ma drahý odviezol domov veď sa nič nedeje. No prišlo 15 hod. a mne sa zdalo že sa mi začínajú bolesti (ako prvorodička som to nevedela na 100%). Partner prišiel dve hodinky na to tak mu hovorím že asi začínam rodiť. On už stres že ideme smer pôrodnica Ale to boli ešte tak každých 15 minút tak som sa rozhodla že ideme ešte do obchodu že možno falošný poplach a nejako to rozchodím. Ale to sa nepodarilo tak som si skočila do sprchy lebo som čítala že to pomáha zistiť či sú to kontrakcie . Zabudla som podotknúť že to neboli nejaké silné bolesti len taký nepríjemný pocit v podbrušku. Keď o 21. boli tie pocity každých 7 minút padlo rozhodnutie že sa ide do nemocnice. Prijali ma natočili monitor urobili prehliadku a verdikt znel stále len na 2 cm a partner má ísť domov lebo nerodím ale mňa si tam pre istotu nechajú. V noci mi milá mladá pani doktorka už urobila len 3 krát monitor a o tretej tvrdila že čaká kedy mi začnú bolesti (tie čo som mala každé 3 minúty boli asi nič ) zo spodu sa na mňa už vôbec nepozrela veď na čo. Takto prešla celá noc. Moje jediné šťastie bolo že som nemala silné bolesti (to je to čo prajem každej mamine). Niečo po siedmej ráno mi bolo treba strašne na WC a cestou späť na čakačku som stretla známu a sme kecali asi 10 minút na chodbe (toľko k bolestiam ) a volala ma sestrička že sa menili lekári a je vizita. No a lekár sa ma pýtal že kedy mi odišla voda. No netuším mala som vložku lebo som krvácala. A dozvedela som sa že otvorená na 10 a ide sa rodiť. Asi o 7:30 som prišla na pôrodný box. Napichli infúzku skontrolovali monitor a išlo sa na vec. Kontrakcie som už necítila vôbec takže mi museli hovoriť kedy tlačiť ale 2 zatlačenia a malý bol na svete. A to bolo 7:40 Nástrih ani šitie som vôbec necítila pri šití som už mala svoj poklad pri sebe. No a pri takejto rýchlosti to samozrejme môj partner nestihol ale čo už. Ja som od začiatku verila že to zvládnem aj bez EPI aj napriek prehováraniu známych a tak sa aj stalo. Pozitívne myslenie robí veľa

merylivi  ...môj pôrod bol rýchly ako letná búrka a hlavne porodila som 10 dní pred termínom - Chvalabohu
Všetko sa to začalo v utorok ráno, keď som na záchode zistila, že mi začína odtekať hlienová zátka. Aj som sa z toho tešila, pretože som si uvedomila, že pôrod sa nezadržateľne blíži. S radosťou som to oznámila manželovi a povedala som mu, že: " Do nedele budeme traja." Nakoľko som bola prvorodička myslela som si, že to pôjde pomaly. Poobede som pre istotu zavolala anesteziológovi a dohodla som sa s ním, že keby niečo zavoláme mu a príde mi napichnúť epidurál. A mala som sa uňho zastaviť na konzultáciu vo štvrtok po poradni.
Tento deň (utorok) prešiel, ako každý iný. Nič výnimočné sa už nestalo. Večer som šla spať ako obvykle. No ale ráno o piatej som sa zobudila so zvláštnym pocitom v podbrušku. Tak som radšej vstala a presunula sa do obývačky. Okolo pol šiestej sa dostavili prvé bolesti. Samozrejme ako prvorodička som nevedela, ako majú kontrakcie "vyzerať" a teda som čakala čo bude ďalej. Po chvíli som sa rozhodla, že sa pre istotu idem osprchovať a "urobiť si očistu tela" no, ale moje črevá sa rozhodli, že sa chcú očistiť skôr - nuž tak čo aspoň mi nebudú musieť dávať klystír.
O šiestej sa mi začali bolesti stupňovať a opakovali sa každých sedem minút, potom každých 5 a zase každých 7 minút. Ale dalo sa to vydržať. Pomedzi bolesti som si postupne dopĺňala veci do tašky a keď už v nej bolo všetko čo tam byť malo šla som zobudiť manžela, že už ASI pôjdeme rodiť. Pomaličky sa vypoťkal z postele a začal si aj on baliť veci do pôrodnice (papuče, jedlo, vodu). Pár minút pred siedmou sme už sedeli v aute a viezli sa do pôrodnice. Prišli sme na príjem, zazvonila som otvorila nám sestrička, ktorá ma hneď vzala dnu. Manžel zatiaľ čakal pred pôrodnou sálou. Prezliekla som sa a vošla do vyšetrovacej miestnosti, kde ma pani dr. prezrela. A tá s veľkým prekvapením zistila, že som už otvorená na 4 až 5 prstov Hneď nato sa ma opýtala, či som nemala bolesti. No samozrejme, že som bolesti mala, ale bolo to znesiteľné. Pripadalo mi to akoby mi prichádzala menštruácia. Doktorka sa ma opýtala, ako si predstavujem svoj pôrod. Nato som jej odpovedala, že : " Chcem, aby bol rýchly a ľahký." Nato sa dr. začala smiať. Samozrejme, že chcela vedieť, či chcem epidurálku a manžela pri pôrode. Odpoveď na obe otázky bola áno. No, ale dr. sa obávala, či mi stihnú epidurálku napichnúť, nakoľko som už dosť otvorená a prvá pôrodná doba rýchlo postupuje. Skoro ma šiblo. Bola som totiž celé tehotenstvo nastavená nato, že budem rodiť "bezbolestne" Tak mi teda rýchlo zobrali krv a napichli infúzku na zavodnenie. Výsledky boli dobré a ďalšie palpačné vyšetrenie ukázalo, že som už otvorená na 5,5 prsta. Rýchlo volali anesteziológa. Ten keď prišiel a videl ma ležať na pôrodnom stole sa začal rehotať, že včera sme spolu volali a vo štvrtok som mala prísť na konzultáciu. No tak mierna zmena plánu. Hneď, hneď ako mi doktor edu napichol mi začala prúdom odtekať plodová voda. Doktorka s doktorom krútili hlavou, že pôrod ako z učebnice no veď Chvalabohu!!! Eda začala zaberať a kontrakcie sa stupňovali a stupňovali no našťastie som bolesť necítili iba tlaky. Doktorka ma prišla skontrolovať a zistila, že veď mi už ideme tlačiť. Tak sme si to najskôr skúsili a potom sme šli nato. Malú sa mi podarili vytlačiť až na 3tie trojtlačenie. Trvalo to trošku dlhšie, nakoľko sa mi veľmi odkrvil mozog a skoro som omdlela a na malú chvíľu som prestala spolupracovať. Našťastie som sa "dala dokopy" a Livka bola vonku. Doktorka jej musela pomôcť kliešťami lebo malá mala nejakú divnú rotáciu hlávky a sama by som ju na tento svet asi nedostala. Samozrejme, že ma musela dr. nastrihnúť no ale čo už. Ale našťastie všetko dobre dopadlo. Malá nemala žiadne otlačky ani modriny na hlávke Veľmi mi pomohlo, že bol manžel pri pôrode - cítila som sa istejšia. Čo sa týka rany po šití, tak to už bolo trošku horšie. Dosť ťažko sa mi to hojilo. jeden steh mi akosi skoro vypadol a rana sa mi na malom kúsku otvorila a aby mi nebolo málo ešte mi aj zahnisala a musela som si vytláčať hnis no proste úplná paráda. Ale našťastie tri týždne po pôrode sa to všetko pekne zahojilo a už ma nič nebolí.
Takže zhrniem to : bolesti sa mi začali o 5:30. O 7:15 som si ľahla na pôrodný stôl a 9:20 SA MALÁ NARODILA. A bolo to presne pred 4-mi týždňami (6.6.2012)

martinkatinka  Aj ja sa podelím o moje pocity a priebeh porodu. termín som mala na štvrtok 14.4., ale nič sa nedialo a tak som sa rozhodla v sobotu umyť okno, že však sa to možno pohne. Okno čisté a ja nič. Manžel sa so mnou vyvadil, ked zistil, že som to okno umyla V pondelok som mala teda ísť na príjem, že uvidia čo sa deje. predpokladaná váha bola 3000 g, no na moju postavu celkom veľké bábo. Doobeda mi dali vyvolávačku, až sa to rozbehne, to bolo 11:00 hod. O 13:30 mi začali slabšie kontrakcie, všetko v pohode pokiaĺ neprepichli vodu, potom prišli silnejšie kontrakcie, ale celkom znesiteľné. pri porode mi bol doktor, ktorého som poznala, takže som nejak strach nemala až do chvíle, keď mi kázal tlačiť a to som bola otvorená podla jeho slov na 4 cm. Zatlačila som, ale vravím, že však ja necítim, že by malý bol niekde dole. Hovorím, že ja ho neporodím normálne, nech ho vyberie, že sa o neho bojím, aby sa mi neudusil.Prišiel druhý skúsenejší doktor a zahlásil, že na sálu na cisársky, porod nepostupuje a voda prepichnutá. A vtedy začal doslova "boj". Nemohli mi dať tú hadičku do krku, trvalo im to 45 minút, než ma uspali a malý bol na svete 19:43. Váha 3600 g, dlžka 52 cm, Samko, náš poklad. Prebrala som sa o polnoci, teda počula som doktora ako hovorí, že ideme zase na sálu, že mi nemožu zastavit krvácanie a že ak sa to nepodarí po vyčistení, idem na sálu znova a vyberú mi maternicu - diagnóza atónia maternice. Dostala som 6 jednotiek krvi a 4 krvnej plazmy, kopec infúzií a ráno o štvrtej som sa prebrala. Začala som strašne plakať a pýtať si malého. O piatej ráno som ho konečne uvidela, bol zdravý, krásny a bol moj! A teraz takmer po roku nás čaká ďalšie trápenie a ďalší boj Ale verím, že tak ako sme ho vyhrali vtedy, tak ho vyhráme aj teraz.
Ja som sa porodu nebála, aj bolesti boli znesiteľné, len som mala strach o moje ťažko vybojované bábo.

anieli_1  tak ja rada rozpravam moje pribehy porodov
Alex:
takze moj dr ked mi zmeral panvu asi v 7-8 mes uz neviem presne tak zahlasil ze to neexistuje ze ja normalne neporodim ani 3 kilove babatko.takze sme vedeli ze budem mat planovanu sekciu....samozrejme som sa vypytovala ze co a ako a vsetci ze super sak to ta len uspia a sa zobudis a mas babo pri sebe (neviem kto im to nakukal )tak som sa pripravovala na to ze mi daju termin a ja docupitam a vsetko bude tak jak ma byt.........take ze davaj si pozor nechod dlho nehrozilo sak idem na sekciu nie bola som v 37tt a s manzelom ze podme sa prejst a presli sme sa az k jeho rodicom co je tak 3 km ak nie viac a do kopca a este som prisla jak super som to zvladla hned vedla byva moja babka a tam uz som ze asi som to predsa prehnala nejak mi tvrdne brucho odviezli nas kusok od domu a to uz som isla v predkolne a doma som si sadkala a volala s mamou co este ako zbalit si tasku do porodky(sak lebo mam cas nie ) a vravim jej ze ma pobolieva brucho trochu ako pred ms a do krizov ma to strasne boli a tvrdne brucho to bolo asi 20 hod a ona ze tak si sleduj intervaly ja sak dobre sak som len 37tt sak mam cas....samozrejme ked som to povedala mm ze ma boli brucho pochopil ze ideme na to (muzske zmyslanie) samozrejme ze to som vladala asi 5 min a valala som sa od bolesti v kupelni a bolo uz asi pol noc ked som volala mame ze neprestava tak mi vynadala ze preco som doma tak sme volali sanitku...kontrakcie pocas cesty (10 min) hned zo dve...ked som dosla na prijem na pasy hned sestricka ze rodime ze kde mam tasku tak ja ze tam je manzel chodte mu povedat co doniest tak muzicek behal po hypaci so svokrou a nahanal plienky dosiel "mily primar" a pozeral ma z vnutra samozrejeme dodnes netusim na kolko som bola a pozeral si papiere a a ze to co ma byt zacal mi citat papiere od doktorov ze mam ist sc tak aj ze mam uzku panvu(neviem ci sa to nedocital) tak dosiel ku mne sono zmeral hlavu mne panvu stale medzi tym bolesti prekrutil oci nieco posepkal sestricke a ta ma zobrala na vzdycharen tam mi napichli infuzku este prisiel mm ze co mi to tecie a sestricka ze na pozastavenie porodu a ze ci pojdem az o tyzden alebo co a ona ze nie dnes alebo zajtra urcite tak akoze naco mi to davaju takze infuzka zariadila spomalenie otvarania ale kontrakcie kazdych 5 min celu noc rano dosla smena na mna ze to co ja tam naco cakam krvava polka postele( co som si uz ani nevsimla pri tych bolestiach) takze sup na salu este mi medzi tym dosla anesteziologick povedat ze mi pichnu spinal lebo pri celkovej sa boja ze ma neprebudia prvy porod som mala cievkovanie sestricka vstala lavou nohou s postele a pichala mi to pocas kontrakcie a do plneho mocaku co to striekalo po celej vzdycharni a potom spinal ta ulava po celej noci a 8:07 som pocula ten najkrajsi plac a len anestez a tym hned aky je velky kde sa to vo mne nabralo(154cm a 40kg) mal 3060g a 49cm prve bolesti po hodine od prevezeni na jis.a prve vstavanie som myslela ze sa mi roztrhlo brucho ale ten moj krpcek stal zato aj toho pol roka potom kedze som mala zrasty
Nikol:
tak toto som uz vedela do coho idem a vo stvrtok nastup piatok sc lenze ako som sa neskor dozvedela ziaden anesteziolog si ma nechcel zobrat na svedomie a v nedelu som uz bola napojena na hadicky obviazana vsetko ako ma byt a dr ze asi to zas posunieme bola som tam od 7 rana a o pol 9 zazvonil tel a anesteziologicka ze ona to riskne mladulinka ale strasne mila samozrejme ze spinal co om bola aj rada pichnuty na prvy krat uz som si lahla kecali sme uz dosiel pan dr ktory ma aj pri prvom rodil rodinny znamy tak hned skonstatoval krutiac hlavou ze som sa mohla oholit (trcala som tam od stvrtka a bola nedela nieviem co cakal) a ze kto to pre boha rezal prvy krat tak ked som skonstatovala ze vy pan doktor tak sa cela sala z chuti zasmiala a vtedy to prislo napinanie zahmlievanie pred ocami tocaky hned astmat.zachvat do toho no myslela som ze udrela moja posledna hodina a ani si neuvidim malu co mi moc nedavala na tom sa spametat a len som jemne vnimala chaos okolo seba a za chvilku sa to zacalo zlepsovat videla som len ako si anestez. vydychla a dr len upremne na mna pozeral aj zabudol rezat a 9:05 som uvidela moju vlasatu farebnu gulicku co vyzerala ako alexko len s vlaskami ciernymi a mala 2920g a 49cm a na jis bolesti dorazili tiez tak po hod ale v noci som uz sa snazilapretacat a pomohlo nebolo to take zle ale na druhy den sadostavil zapal a ked mi vytahovali cvoky tak som videla vsetkych svatych este aj susedka odisla z izby co sa na to nemohla divat

ale vsetko pre tie uzlicky stastia stoji a ked ma prepadne niekedy v buducnosti zas tuzba po babatku tak si to rada "vytrpim zas"

salma22  my sme mali planovane porody pri prvej dcerke nam zistili v piatok bielkoviny a v pondelok nam dali vyvolavacku a po osmych hodinach uz bola na svete nasa Vanesska a druhy porod nam naplatovali tektiez koli porodnej vahe a polohe KP v pondelok nam robili SC a bola na svete ani nie pol hodinke nasa Victoria.... obe velmi milujeme a uz by sme si nevedeli zivot bez nich predstavit

vierkaa  Aj ja sa s vami podelim o pocity a zazitky pri porode..
Vzdy v stredu som chodila k dr. do poradne, kazdu stredu mi zacinal aj novy tyzden.
V poslednej poradni mi dr povedal, ak do buduceho tyzdna neporodis, prijmem ta. Tak ako sm dovtedy porod privolavala, som ho zrazu oddalovala, ked som si zacala uvedomovat strach, ktory bol kazdym dnom vacsi..
V utorok, den pred nastupom, som si vsetko kontrolovala, ci vsetko mam.. a chcela som ist skor spat, aby som sa vyspala, ale aj tak som nezaspala.. V stredu rano o 5.40 som mi odisla hlien.zatka a zacali ma pobolievat krize.. Pisala som kamoske-úprpdnej asistentke, ze co a ako, a ona mi hovori, chod si lahnut, lebo ak sa to zacina, aby si potom vladala.. Ale ja herecka som isla umyt vlasy, lebo som si to nechala na poslednu chvilu.. Ked som vysla z kupelne, zrazu som citila, ze mi zaala odtekat plod.voda.. Vychystala som sa a isli sme s muzom do nemocnice.. Kym ma prijali na porodnicu bolo okolo 10 hodin.. o 11.30 som zacala mat silne kontrakcie kazdu minutu, niekedy aj castejsie.. mala som nepravidelnu cinnost.. o 13.45 mi pichli epiduralku-bola som otvorena na 2-3cm, takisto ako ked som prisla na prijem.., po ktorej sa mi velmi ulavilo, kedze tie kontrakcie boli velmi casto.. potom som musela stale lezat, lebo mi hovorili, ze mala je na na porod vysoko a je dost velka na mna-merali ju, mala mat cca 3800g, a, ze uvidime, ci porodim, ak nie, budu robit sekciu.. o 17.00 som sa konecne mohla postavit, ist na zachod.. pototom ma dr vysetril a bola som otvorena na 10.. takze som mohla rodit, lenze mala bola stale vysoko.. pichli mi oxytocin a skakala som na fitlopte.. uz som bola 2 hodiny po podani davky do epidur. a zacala som citit slabe tlaky na konecnik.. tak som vyliela na postel a ked som tlacila isla mala von, ked som prestala, sa vratila naspet.. kontrakcie som citila len vlavom boku.. Dr. mi hovori, ze ak to nepojde, pouziju vakuum extractor.. a nakoniec ho aj pouzili, a mala sa 18.37 narodila(asi preto to islo tazsie,lebo mala okolo krku pupocnik omotany..), krasne, zdrave dievcatko. Moj zazitok z porodu je uzasny. Vsetci, nakolko som zdravotacka a dr moj kamarat boli ku mne velmi mili.. Dufam, ze aj druhy porod bude rovnako krasny, ako ten prvy..

lubicakovac  Ja som sa na svoj pôrod tešila ale aj bála, čo možno bolo aj oprávnene, nakoľko som si samotný ani skoro nepamätala pre tú hroznú bolesť a sestrička mi na 2 deň povedala že bol komplikovaný Kontrakcie začali o pol 3 ráno, do nemocnice som prišla niečo po 17 čo už boli aj dosť silné a samotný pôrod skončil o 23:08 kedy malý bol už na svete. Nakoľko som čakal sama na pôrodnej sále a sem tam sa objavila sestrička čo pozrela na záznam, bolo mi hrozne smutno :( a mala som hrozný strach. Zakázali mi piť vodu a pri pôrode som mala tak sucho v ústach že som nevládala dýchať a k tomu som mala ešte miernu astmu, zo samotného pôrodu mám len kde tu pár obrazov, nakoľko som už asi ani nevnímala pre bolesť (aj keď som chcela epidurálku, no nemohla som si ju dovoliť zaplatiť) Vraj som hrozne kričala, čo je dosť možné, lebo sa mi niečo marí, ale čo ma dosť mrzí, že si nepamätám ako mi ho podali, len obrázok keď mi ho dali prisať na prsník. Po pôrode som zaspala na pár minút a prebudila ma sestrička, ktorá mi dala na brucho príšerne studenú fľašu a z toho ma začalo tak klepať, že mi museli doniesť perinu Nakoľko som bola sama na izbe doľahol na mna smútok, lebo malý musel ostať na pozorovanie, lebo mal kefalohematóm a doniesli mi ho len na kojenie, čo trvalo 2 dni. Teraz s odstupom času to už beriem viac optimisticky, ale 2 mesiace po pôrode, ked som si naň pomyslela, tá bolesť bola ešte stále živá, no samotný pohľad na našeho Matúška to akoby vymazalo

anetkaadamko  Ja som porodila v decembri 2011......o 3 týždne skôr..........V noci o 2 mi odtiekla voda, som sa zobudila a prezliekla, že to nič,.......ale keďže to stále tieklo....zobudila som manžela, ten vystresovaný ....Išla som sa osprchovať, do nemocky sme prišli o 4,30.......bola som otvorená na 1 prst........Dali ma do izby.....a nič sa nedialo.......sem tam kontrakcia, ale nič bolestivé......večer o 18,00 mi povedali, že som otvorená na 5 cm...že ako dobre to znášam.......Som si myslela, že to nič nebude......Lenže dali mi čípok a mechanický podráždili krčok.......to bola taká bolesť, že som zostala šokovaná..........Dali ma na sál, že o 20,00 bude malé na svete.....lenže odvtedy sa nič nedialo........Tak mi o 21,30 napichli oxytocín....a musela som ležať iba na pravej strane...A odvtedy som dostala také bolesti, že som jednou rukou zdvíhala stojan s infúziou......Som jednoducho myslela, že umriem.....jediná vec, ktorá ma držala nad vodou bola, že to raz musí skončiť.......Okolo 1,30 som začala mať kontrakcie bez prestávky, asi "vďaka" oxytocínu.....Malý bol veľký, nechcel ísť von.....Musela mi pôrodná asistentka tlačiť na brucho......Nakoniec sa narodil o 2,00....vážil 3850 a 52 cm.......Ako vyšla placenta si nepamätám.....dokonca som ani malého nevidela, keď sa narodil. Som nevládala mať ani oči otvorené....videla som ho až oblečeného........A zostalo mi tam kúsok placenty, tak som bola za 6týždňov na kyretáži.....Malý ma teraz polroka a doteraz mám traumu z pôrodu.....i keď pre bolesť si pamätám len tieto útržky.......A manžel pri pôrode nebol, prišiel až keď sa narodil, a z toho viem iba to čo mal oblečené )))))))))))

lydia22  Moj prvý porod v živote bol pred 3 rokmi, termín som mala 14.6.2009, 8.6. som sa ráno o 5:30 zobudila, posadila som sa na posteli a začala mi odtekať plodová voda, som sa bála aj postaviť, tak som zobudila manžela že teda už to asi začína, dala som si sprchu zjedla este rožok a išli sme do porodnice. tam na chodbe pri príjme bolo už zopár žien ktoré čakali na ultrazvuky a jedna ktorá mala už kontrakcie, tak sme odchytili sanitárku a vraveli že mi odteká voda tak tá hned zaklopala na ambulanciu a zobrali ma dnu.primár ma vyšetril vravel že som na 1,5cm otvorená a že mi pichnu vyvolávačku a že do večera by mal byť malý na svete, bolesti som nemala žiadne, absolútne nič. tak som sa išla prezliecť do nemocničnej košele ešte sme dali do poriadku papiere a išla som na sálu kde ma dali na monitor a tiekla mi vyvolávačka. čakala som že začnu kontrakcie ale furt nič, ešte sa ma chodili pytať či nemám bolesti, bol obed a bolesti nikde som sa pomaly otvárala a kedže mi odtekala voda musela som ležať takže ked som chcela isť na wc tak misa ale nervy robili svoje,mne to nešlo hoci aj manžel vodu pušťal tak ma museli cievkovať ale vôbec som nič necítila hoci som sa toho dosť bála lebo vravia že to bolí. bolo už poobede ženy na vedlajších sálach rodili a ja furt nič ani bolesti, manželovi už bolo dlho od rána, takže to bolo také leháro až na tie vyšetrenia ked ma chodili pozerať ako som otvorená, to som vtedy videla všetkých svätých a mliaždila som ruku manželovi. tak mi pichli ešte jednu vyvolávačku lebo som bola stále len na 6 prstov, predomnou už 4 ženy od rána porodili jedna dokonca na chodbe vo vozíku ani nestihla dojsť na sálu, a mi stále nič. o 18tej sa menili služby tak nám sestričky zaželali rýchly pôrod a že určite od 20tej porodím, cca o 19 tej začali pomaly kontrakcie najprv mierne a pomaly sa stupnovali, najhoršie bolo že som musela furt ležať nemohla som chodiť čupnúť si a pod.len tak na bok sa obrátiť, bola som strašne smädná tak mi dovolili aby mi manžel dával po trošičke z pohára sa napiť. o 20 tej to už boli parádne bolesti som sa zvýjala na posteli a manžel ma držal za ruku, chudák od rána zjedol 2 rožky, doktorka ma chodila sledovať ako postupujeme, a vždy sa ma pýtala či necitim tlak na konečník ale ja som dajako necítila či to bolo adrenalínom či nervami neviem, len som o chvíľu začala cítiť malého hlavičku že už ide vonku, proste strašné nutkanie na tlačenie, tak manžel rýchlo volal na doktorku že nech sa príde pozrieť tak došla a šli sme tlačiť, malý sa narodila na 4 zatlačenia manžel krásne sledoval spoza mojho boku, len som mu vravela chod sa pozrieť či má všetko ako ma mať bolo 20:37, placentu som ani neviem ako porodila a potom ma išla šiť síce mi pichla nejakú umrtvovaciu injekciu ale nejako nezabrala pekne som to cítila ale dali mi malého hned aj k prsníku, krásne sa prisal tak ta bolesť sa dala zniesť. aj ked už na záver som sa jej pýtala či este dlho to bude trvať. potom ešte 2 hodky na sále to sme s mm telefonovali a smskovali, potom ma dali na izbu to bolo skoro 23:00 a ešte boli takí zlatí že mi aj večeru doniesli a to makaróny už som bola od rána aj hladná aj ked zjedla som len trošku ta eufória a šťastie že to máme uspešne za sebou, mi nejako zahnala aj hlad. o 4 mesiace ma čaká druhý pôrod tak dufam že nebude horší ako ten prvý a že všetko dobre dopadne.

lubikan  juuj,dievcence,ja som mala oba porody dobre...myslim,ze viac menej kazda ho mame rovnaky...i ked to "uz je to tu" ..si kazda z nas mysli,ze to je posledna hodina..ale nakoiec,akoby sa stalo kuzlo,behom sekundy kazda na ten"horor" zabudne...a pre ten vonavy uzlicek by som rodila jak jablon,kazdy rok...keby ta vychova neskor nebola taka narocna

1234lubka  Porod bol pre mna ten najkrajsi zazitok na svete...U mna to bola sranda :D teda podla mna termin som mala 24.1 (utorok) a to som si behala ako srna :D cele tehotenstvo, keby ze nemam brusko a drobek ma nekope tak ani neviem ze som tehuľa :D
-asi tri dni pred porodom so sa citila tak tazko akoby mi maly tlacil tam dole (srandovny pocit) a tazko sa ma vstavalo zo stolicky, dokonca som sa rehotala ze sa nemozem postavit z gauca ked mi trebalo na wc :D ze uz si na na tom gauci ostanem kym neporodim mi behalo hlavou :D
-piatok (4 dni po termine) z mm sme kludne klido pido pozerali telku a isli spat, zrazu sa v noci o pol jednej zobudim, otvorim oci, a zrazu bum...nieco zo mna vytieklo. utekam na wc a zase...-hiiiiiiiiiiiiiiiiii uz je to tu (pomyslim si) strasna kopa endorfinov ma zaplavila
-zobudila som mm ze ideme do porodnice bo mi odtiekla voda ( no bola to ta mazlava hlienova zatka ale ja ako prvorodicka som netusila), najprv neveril kym som mu neukazala flak na plachte (ste mali vidiet ten vyraz :DD) ten ako besny behal hore dole, cely sa triasol zobudil nasich skakal sem a tam-bol viac v soku ako ja :D schmatli sme tasku este v rychlosti som preletela ci mam vstko a ideme
-ejj porodnica, monoblok 9.poschodie (zatial som necitila ziadne kontrakcie len take bolesti slabke ako na kramy). prijali ma, vysetrili, ctg (samozrejme zase nic neukazalo), ultravzvuk a na izbu
-sobota pohodicka den akoby sa nechumelilo
-vecer jak som zalahla do postele tak to prislo, take cudne bolesti to boli a stale ma bralo na zachod, aked som si tam sadla tak to preslo...aj som trosku krvacala aj mi nieco potroske odtekalo ale nic som tomu nepripisovala lebo mi tvrdili ze to je normalne aze kontrakcie su tisic krat silnejsie ako bolest na kramy..ta ked tisic ta tisic :P CAKALA SOM NIECO OVELA HORSIE...celu noc som pochodovala bo izeb jak robot nevediac o tom ze to moj drobcek sa uz chysta na svet moja spolubyvajuca bola zo mna na prasky :D
-rano uz bola nedela asi 7 hodin ked som sla za sestrickou ze mam nejake pofiderne bolesti, tak ma dali na ctg ale som jej vysvetlila ze nevidrzim tam dlho lezat lebo na posteli som ledva 5 minut polezala....ako na potvoru na tom ctgcku som lezala pol hodiny jak lata a az jedna trapna kontrakcia...:D kukala na mna jak na hlupanu ze ma kus zaboli a myslem ze rodim. tak som sla zase na izbu a znova to iste co v noci :D tak som isla za dokktorom ale tam ma zase odbili ze mam pockat kym sa nevymenia smeny (sranda ne?), zase som sla na izbu ale o minut som bezala za lekarom ze ma musi vysetritt lebo uz nemozem vydrzat (to som zamerne prehanala :D),
-doktor jak na mna kukol (ste mali vidiet ten jeho xsicht ked do mna sturil palce :D) mierne roztrasenym hlasom povedal ze priechodna hlavicka, ze som na osem prstov a okamzite na salu ze do hodiny mam drobca pri sebe...ten pocit ktory m vtedy zalial...radost a taky pocit neznama zaroven
-pekne som zo sestrickou odkracala na cakacku, vysetrila ma asistentka, prepychli mi plodovu vodu s taky strasidelnym hakom (ale voec som to necitila), odviezli ma na salu pychli nieco aby som sa rychlejsie dootvorila...a asi o minutu prisli tlaky.....uuuj
-nadych vydych strach v ociach taka cudna bolest...len si pametam ze tlacte, predychajte, poriadne tlacte.. teraz nastrihneme hradzu (vobec nebolelo) predychame...uz vidno hlavicku poriadne tlacte, este viac....och ale to som nevladala lebo celu noc som nespala tlacila som akosy do hlavy a nie na konecnik krv z nosa sa mi vyliala...potom mi asistentka povedala ze mam na vsetko kaslat a z celej sily potlacit ze uz ide pliecko, zatala som zuby z poslednych sil som zatlacila....a zrazu taaaaaaaaky uuzasny vyyyyyyyyydych.....obrovska ulava len som pocula doktora :taaaaaaaaaaakk to je kraaasne dieta. otvorim oci a v tom moj drobcurik tak nadherne zaplakal, obrovske mnoztvo endorfinov ma zaplavilo, cela som sa roztriasla, a bola som prestrasne stastna prestastna a hrda na seba ze som to zvladla ani neviem ako a porodili sme placentu, zasili ma( to uz som ani nevnimala od stastia) priniesli mi Matulinka....najkrajsi zazitok na svete.....
-ja som sa bala hlavne toho PORODU ale to bolo asi najviac v pohode lebo to trvalo len asi 10 minut a ko som uz na zciatku spominala, najkrajsi zazitok na svete bol pre mna porod lebo je to zazrak zivota, som na seba hrda

nija8  Ešte pred necelými 3 týždňami som si tú čítala príbehy z pôrodu a bála sa čoraz viac , dnes môžem pridať svoju skúsenosť z pôrodu
Termín som mala 5.10.2012, ale náš anjelik bol o dva týždne väčší a zachcelo sa mu na svet trošku skôr. V stredu ráno, 12.9. som sa zobudila a zistila, že mám trošku mokrý vankúš, ktorý som mala medzi nohami, aby sa mi lepšie spalo. Tak som hneď zisťovala na MK, že čo to môže byť, či mi neodteká plodová voda. Nakoniec som išla na kontrolu ku svojmu lekárovi, ten povedal, že nevyzerá to na plodovku, ale že som už na 1,5cm otvorená. To však nič neznamená, lebo pôrod môže začať o dva týždne, ale môže to prísť aj zajtra. A čo čert nechcel, bola to tá druhá varianta
A tak som išla domov s tým, že máme ešte čas. Večer sme boli na oslave, prišli sme domov okolo desiatej večer, išla som do sprchy a teplá voda mi to asi spustila. Najprv som nič necítila, ale keď som si ľahla do postele, prišla prvá kontrakcia. Bolesť úplne normálna, ako keď máte menzes, proste kŕče. No za tou kontrakciou prišla ďaľšia, ďaľšia, ... Tak som si to začala počítať, ale bolo to nepravidelné. Tak som si trošku pospala, ale okolo pol tretej ráno ma bolesť opäť zobudila, tak som si povedala, idem do sprchy, či to neprejde, ak nie, je čas ísť zobudila som manžela, prezradila mu svoj plán a išla do sprchy. Umyla som si vlasy, oholila nohy , ľahla naspäť do postele a počítala. 4 minúty, 4 minúty, 4 minúty, 5 minút. Tak nič, nepravidelne ale keď o štvrtej ráno nasledovali 4 minúty po sebe päť kontrkacii, zobudila som manžela a ideme. Do nemocky sme prišli o piatej ráno, začali mi všetky tie vyšetrenia, ale kontrakcie mi trošku prešli. Lekárka vraví, že som otvorená na 2cm, mám sa ísť prezliecť. A ja fajne, ta čo tu budem robiť celý deň, ktovie kedy porodím, možno až večer. Manžel mi išiel ešte nakúpiť, čo mi chyblo. O pol ôsmej ma prišiel opäť pozrieť už aj s mojou mamou, ktorá bola nasr..., že som ju nezobudila, že mám kontrakcie, ale ja viem, prečo som to urobila, lebo to by bol zasa plač od šťastia aj strachu a ja som chcela ísť kľudná. Odišli o ôsmej a sestrička vraví, že manžel môže prísť ku mne, ale až okolo deviatej, kým vyšetria ostatné pacientky a potom už ostane až do pôrodu so mnou. Tak som mu volala, že o deviatej ho čakám. Tak a o ôsmej mi začali silné kontrakcie, skákala som na fitlopte, kontrakcie každé tri minútky. Dalo sa vydržať, no miestami som sa pristihla, že som stukala od bolesti a prosila syna, nech už vyjde von O pol deviatej ma prišiel skontrolovať doktor, hmata, hmata a vraví, sestrička do boxu. A ja že čo? To už? O trištvrte na deväť mi vraví, ak chcete mať manžela pri pôrode, nech si švihne, ináč ho premešká. Volám mužovi, kde si a on že pred domom, idem do nemocnice. A ja že, švihaj lebo ja už rodím To mi už začali riadne bolesti, lebo malý mi tlačil na konečník a ja som mala potrebu tlačiť. Ale nemohla som, lebo manžel bol na ceste. A tak sme čakali 20minút na manžela, doktor každú chvíľu chodil ku mne, či už je tu, robil si srandy No mne už do smiechu nebolo, keďže som mala riadne bolesti. Manžel konečne dorazil, bolo asi 9:10, chudáčik, nastúpil do výťahu plného ľudí a ten výťah išiel ešte na -2, -1, ... a za každým hovoril, dvere sa otvárajú, dvere sa zatvárajú a on potreboval ísť až na deviatku. Tak na prízemí vystúpil a davaj pešo na deviate poschodie :D Keď dorazil, doky vraví, môžeme začať A tak som začala tlačiť, tlaky neskutočné, bolesť tiež. Nevedela som sa dočkať, kedy to konečne prestane. Už som vravela, že nevládzem, že to nezvládnem. Ale môj manžel ma podporoval, vravel mi tlač, ešte, neprestávaj. Dokonca aj videl, ako už ide vonku hlavička. A povedal mi, už vidno hlavičku, už iba trošku, poď tlač A tak som z poslednej sily začala tlačiť ako o život a v tom úľava, žiadna bolesť nič. Uvidela som to krásne stvoreniatko v dokyho rukách a bola som najšťastnejšia pod slnkom. A keď som sa pozrela na manžela a ten plakal od šťastia, nič viac som si v tom momente nemohla priať, iba ak to, aby sme boli zdravá a šťastná rodinka. Manžel si potom išiel malého pofotiť, doniesli mi ho ukázať. Stále som neverila, že už je to za nami, že je to to malé bobánko, ktoré ma ešte pred hodinkou kopkalo v brušku Potom začalo zašívanie, ktorého som sa najviac bála, lebo som počula, že je to horšie ako pôrod. Ale vôbec, ja som sa po 10 minútach pýtala, či ma už zašíva, tak sa doktor smial, že už dávno až ku koncu som pocítila asi také štyri stehy. Toľko k môjmu príbehu z pôrodu. Nie je to nič ľahké, bolesť to je, nebudeme si klamať. Ale stojí to za to, mám len dva týždne po pôrode a už som na tú bolesť zabudla. Pritom ma bolí len pohľad na injekciu. Takže milé budúce maminky, nebojte sa. Je pravda, že som povedala, že ten kto vymyslel vetu, že pôrod je ten najkrajší zážitok na svete by si zaslúžil facku no teraz mu dám za pravdu. Je to zážitok na celý život. A ja na ten svoj budem spomínať do konca života

imbecilia  Najprv musim napisat, ze porod je jedinecny zazitok. Vacsinu casu totiz myslime na buducnost alebo sa zapodievame tym, co bolo plus "internetujeme" alebo sa sustredime na cudzie pribehy. A ked do toho pride porod, je to skutocny nefalsovany extravynimocny zazitok, autenticke prezitie chvile co sa deje tu a teraz. Je to skusenost medzi zivotom a smrtou. A je tam naozaj vela krvi. A je naozaj pravda, co sa tu uz tolko krat napisalo, ze to totalne stoji za to. Zena totiz ma byt potom preco na seba plnym pravom pysna.

Posledny mesiac tehotenstva uz bol celkom zaberak. Od 36tt som sa zacala pomaly otvarat, az to v 40tt bolo na 3cm (co je vraj stav, kedy zvyknu podavat epi). Mala som nejake poslicky, dokonca sa tvarili pravidelne, no po dvoch hodinach to trebars zase prestalo, takze som bola rada, ze som zostala doma. Nakoniec ma 6 dni po termine hospitalizovali, aby nas mali pod dohladom. Kedze som nemala zazmluvneneho lekara, nik sa mi nijak specialne nevenoval. Stale som pocula to iste, ze preco nerodim - normalne som tam vnimala tu vycitku, az som sa preto trapila, ale fakt som nevedela, co uz mam pre to urobit. A ze nalez je na rodenie, ale kedze babo bolo stale ok, tak som bola odhodlana, ze nebude ziadna vyvolacka a ani ma vlastne nik neriesil, takze som s nikym nemusela o tom polemizovat. Blbe bolo len to, ze som bola v nemocnici, bolo mi smutno, vonku bolo krasne leto a ja som vedela, ze sa stadial dostanem len ked porodim. Nastastie som tam stravila len jednu noc. Rano, ked som po piatej vstala, ze idem na wc, citila som celkom slabunky prudik ako mi stiekol po nohe. Sestricka mi dala taku tu velku nemocnicnu vlozku (ktore mi potom robili este dlho spolocnost a musela som sa aj naucit umeniu nosit ich medzi nohami bez nohaviciek - oplati sa natrenovat) ńo a co vytieklo o chvilu som jej doniesla a urobila test - ano, je to plodova voda, pobalit sa a hned na rodiace podlazie. Juj, ako velmi som sa potesila, ked som zistila, ze sa to zacalo spontanne! Ze si babo povedalo svoj vlastny cas, kedy prist na tento svet.
Dalsie vysetrenie, kde sa opat potvrdilo, ze som celkom dobre otvorena a ze hlavicka je uz uplne dole. Dr. povedal, ze uz mu trcia usi. To bola nadlho jedina povzbudiva veta a spravanie, co sa mi dostalo. A ako velmi to pomoze. Potom klystir od odpornej sestricky - skoda reci. ALe samotny klystir bol v pohode, konecne vsetko vyslo Mala som sukromie, sprchu a to bolo uz po siestej a zacali sa kontrakcie. Kym ma zamestnaval klystir, tak to este slo, no cim dalej tym horsie, nevedela som coho sa chytit, kam si namierit tu hadicu skorej, ci na brucho ci na krize a do toho som pocula strasny krik zo salu, to som sa fakt prelakla. Medzitym som dala mm vediet, nech pride. O siedmej nam dovolili sa uvidiet a uz sme boli spolu. CHodili sme najma do tej sprchy, trochu fit lopta, ale kontrakcie ma dvihali z nej a porodna asistentka na mna skaredo kukala, ze takto to dieta vtahujem naspat dnu... Automaticky mi chceli pichnut oxytocin, co som odmietla. Povedali, ze to pojde rychlo, takze epi netreba davat. to bolo tiez povzbudive. ale kedze som ten oxytocin odmietla, neslo to uplne tak rychlo ako si mysleli. ale vraj som ich prekvapila, ze som sa nadalej otvarala aj bez medikamentov. telo proste pracovalo. jasne, ze to boli, ved sa toho deje vela. ale akosi sa to da zvladnut, ked clovek vie, ze to postupuje a ze to bude mat koniec. lenze kontrakcie boli nepravidelne a aj rozdielne dlhe a silne a uz bolo pol jedenastej a uz som citila ako mi ubudaju sily. kedze mi tvrdili, ze musia byt kazdu minutu a stale len silnejsie a silnejsie, tak som privolila na ten oxytocin, lebo som to uz fakt chcela mat za sebou. s odstupom casu si myslim, ze na tom az tak nezalezi a ze by som porodila aj bez toho. po oxytocine sa bolest pritvrdila. uz som mala fakt dost, asi som uz prepinala kamsi inam, mm hovori, ze som mala nepritomny pohlad. drzala som ho za ruku, lebo na tom lozku sa nebolo coho chytit a oni na mna dali po tom oxy ctg pasy a nemohla som sa hybat. to bolo dost zle. stale len na boku, dychala som ako mi hovorili - plytko ako pes, aby som mala kyslik. z toho som mala brutalne sucho v ustach. nemohla som pit, len cucat vatu namocenu vo vode - nechapem tu logiku. takze som sa vzdy potajomky napila rovno z toho pohara, kde mi to mm mal namacat. potrebovala som vodu strasne. presne som si predstavovala ako strasne rada by som vliezla do vane a zapierala sa tam o jej steny nohami a rukami. chybalo mi aj, ze sa nemam kde zapriet pri kontrakcii. no takze tie moje boli nepravidela a rozne ale medzi nimi som si aspon nachvilocku vydychla. po oxytocine sa to zmenilo a vydychnut si nebolo kedy. ako tak lezim na boku, zistujem, ze moje telo zrazu potlacilo. a hned druhykrat. zrazu bola pri mne dr. ze ma pozrie, 8 cm. ok, ide sa na to. otocte sa na chrbat. a to som nejako nedokazala urobit. nevedela som sa dat rovno, bola som nejako skrutena. a oni na mna kricia, vystrite sa! a ja som mala dojem, ze som uplne rovno. a ina krici ona je tak ako je to dieta v nej! nech sa vystrie okamzite! a ja som sa tak snazila, ale stale im to nebolo dobre. vytiahli zrazu nejake rucky z toho kresla, dali dole cely spodok, vylozili mi nohy, dali mi presne ako mam mat ruky, ako mam mat hlavu a dr. mi sturala dole, uvolnovala tam cestu. to ma trochu prekvapilo. povedala, ze vie, ze mi to robi zle, ale ze mi pomaha. a ja som, ze nech len robi, co ma. fakt som sa snazila na slovo posluchat. a bolelo to, ale popri tych kontrakciach to nebolo take zle. najma preto, ze som vedela, ze samotne tlacenie je uz rychlovka. no lenze ako ma otocili na chrbat, to nutkanie na tlacenie bolo uplne prec. ja som si myslela, ze teraz mi to tam pripravi a pockam si na to tlacenie plus sa do toho vlozim a bude. ale zacali mi davat dalsie sajrajty do kanyly na ruke. "teraz pride velka bolest a potlacite" no nebolo kedy co vysvetlovat, ze este sa citim na to, aby som pockala. tak som zatlacila, ale to moje tlacenie bolo akesi neefektivne. bolest uz bola taka, ze som ju ani nevnimala. asi prekrocila nejaky prah, ktore je mozne vnimat. citila som ako ma nastrihli jedenkrat, potom druhykrat - tu som si zvreskla, lebo to bola pecka, ale vedela som, ze je to za mnou. a uz len tlacit. kricia vsetci okolo tlacte, tlacte! ona tlaci zle, to bude ruptura, vsetko som pocula a robila som, co som len vedela. a dotoho mm hlas: "pod, to das!" a odvtedy som si jeho hlas vybrala ako ten, co budem pocuvat a tlacila som vzdy, ked mi prisla bolest. "tlacte, lebo ho budeme musiet vybrat kliestami!" uz dlho videli hlavicku. a potom aj vysiel. bola to super ulava. uz som chcela len tak zostat. ziadna bolest, vsetko bolo v sekunde prec. ten slastny pocit, ze ma nic neboli a drobec je vonku. ze som si vlastne ani neuvedomila, ze som nepocula ziaden plac. fakt mi to nedoslo. zobrali ho prec, aj napriek tomu, ze sme boli dohodnuti, ze mi ho daju na brucho, ale doslo mi, ze sa to skomplikovalo a tak to neslo. ani mm za nim nepustili. narodil sa nam teda chlapcek a bolo to pred pol jednou na obed. a po chvilke mi ho priniesli.
ooo ano! bol taky krasny a moj! cakala som, ze bude chudak cely dotlceny, pomliazdeny, ale vobec nebol, spal. nechcel sa prisat, lebo velmi spal. zasivala ma. no fakt to bolelo. ale menej ako kontrakcie. hovorila mi, ze este tolko a tolko mam vydrzat, co sije, ze ide do citlivejsej zony a pod. tak to bolo fajn, ze som presne vedela, ze este trochu vydrzim a uz naozaj budem mat pokoj. teda akoze nemohla som si este tyzden sadnut, ale chodit som zacala rychlo. aj pre maleho som si potom zasla, aby sme uz boli spolu.
joj, ale veru, zacala som sa zmierovat s tym, ze budem mat len jedneho potomka. pripadne, ze si adoptujem dalsieho. no ubehlo uz par mesiacov a musim sa pridat ku tym, ktore si to rozmysleli. nakoniec, bolo to 6 hodin. 6 totalne zmysluplnych hodin. Ktore dodaju uplne novy rozmer celej clovecej existencii. A dalsie dieta jednoducho chcem. A mozno aj viac ako jedno

mimikas  Ja pridavam moj krasny zazitok z porodu, rano o 04:00 mi odysla hlienova zatka a zacala som mat len velmi mierne kontrakcie s odstupon 30 min a tak som sa isla prejst a oddychovat, muz isiel do roboty a tak som prespala cely den. Vecer o 20:30 mi praskala voda ale kontrakcie nikde ale isli sme do porodnice, vysetrili ma, dali na monitor a cakali sme, o 22 som dostala take pekne prave kontrakcie kazde 3 min a ale v pohode, v klude som sa sprchovala, pozerali sme s muzom telku a o 3 rano som dostala jednu obrovsku kontrakciu a o 04:00 bol drobec na svete. Mala som naozaj kludny porod, bolel ako porod ale bol kludny, personal skvely, kazdy sa mi pred porodom prisiel predstavit, po porode mi maleho dali na brucho a az potom ho zabrali a ked mu brali krv a vsetko ostatne tak mi sestricka prisla povedat, ze maly je zdravy a kolko vazi a meria a tie dve hod. po porode nam dali vsetci pokoj a sme si s muzom maleho uzivali v klude. A co mi padlo asi najlepsie bolo ze ma prisli porodne sestri aj lekari pochvalit, ze ako som to super zvladla a pogratulovali mi k syncekovi
Len jedina nevyhoda je to ze ma to stalo 1200eur aby som mohla porodit slusne a civilizovane a aby na mna nikto nezazeral a zaujimal sa o mnaa o moje dieta. Toto by mal byt standard !!!!!!

nefertiti7  Tak ja na svoj porod asi nezabudnem nikdy, nema pekny zážitok a hoci druhe dieta chcem, dufam, ze to uz nezazijem.
Termín som mala 8.10. 2009, ale 6.10 rano som zistila, ze mierne krvacam, a kedze som to mala do porodnice 85 km, tak sme radsej hned isli. mala som len mierne bolesti ako pri menzese. Tam ma vysetrili a povedala mi taka "mila" doktorka ,ze co tam robim, ze sa len otvaram a poslala ma prec, potom som len zirala....ze co mam robit? zavolala som lekara, co som ho mala kupeneho a on povedal, ze som zdaleka, ze ma prijmu na oddelenie. lezala som na rizikovom, nic pozitivne, jedna tam skoro predomnou porodila, mala udajne take bolesti, ze sa valala po zemi. Dali jej predtym vyvolavacku. Potom ju brali....ja som tej noci mala stale kontarkcie, bolesti ale nikto si ma nevsimal, na monitore nic nevideli, ked som komentovala, ze maleho uz velmi necitim, ze sa nehybe, povedali, ze uz sa mu nechce, ze uz sa pripravuje na porod a tak. A tak som noc a obed prezila v bolestich, ktoré neprestavali a tak ma teda vzali na salu, dali klistir, nieco mi pichli, ja som volala drahemu, ze nech pride, ze asi uz..prisiel, bol pri mne ale nic sa nedialo.....vraj plany poplach, tak ma zasa dali na oddelenie cakať. maly dychal ale nehybal sa, a mne bolo divne a velmi som sa bala....toto sa opakovalo este raz s tym ze teraz som strávila aj noc na porodnom boxe, vraj ma uz nebudu vozit hore dole, drahemu tam dali kreslo a mali sme si pospat. Aj ked to bolo zakazane, bol tam so mnou a rano ked dosli lekári, tak musel ist prec a mna dali zasa na oddelenie, Uz mi bolo vsetko divneee. V noci vedla mna rodili 3 zienky a ja som to vsetko pocula a pripravovala som sa ze kricat nebudem, a budem spolupracovať atd.
Potom však uz bol piatok a lekar povedal, ze dnes to asi uz ozaj pojde Bolo rano 8.hod
tak som zavolala, ze nech zasa pride ze uz vraj idem rodiť, tak zasa klistyr, a moje oblubene lozko na rodenie. Lekar bo pri mne, museli mi uz prasknut vodu, bola zelena aj nejakeho coca som mala, tak hned ATB, priprava na porod, dali mi epidural..kontrakcie po nej ustupili aboli 100 kove ale dietatko sa netlacilo von. Dali mi oxitocin a poto to zacalo, malemu prestalo biť srdce...na monitore bola dlhá čiara, pípanie, ja som odpadla, iba viem, ze nikto nebol na okoli ani sestry a Rado musel hladať dr. Ja som sa prebrala s kyslíkom na ustach, niekto ma tam natriasal a stlacal brucho, zasa prevaloval na jednu druhu stranu, potom sa rozhodla, ze urgent sekcia...pichli mi nieco do toho vpichu od epiduralky takze som bola akoby dole ochrnuta inak pri vedomi....maly sa narodil velmi rychlo. Iba som videla ako niečo modre nesu prec...ani mi ho neukazali. Vsetci si vydychli, vraj to bolo za 5 min 12, mal snuru 2x okolo krku, nenarodil by sa normalne a ani ja po 3 prebdených nociach by som to nezvladla. nastastie sa zdalo,ze vsetko dobre dopadlo, to bolo 13.52 maleho som videla az vecer. Uz viem, ze nikdy viac ta nemocnica kde som bola ani ten lekar aj ked ako gyn.ok ako porodnik NIE.
Doteraz sme mierne po zadu sedel v 9 mes, chodil 15 mes, prve slova v 18 mes a teraz ma 29 a konecne mu je trochu rozumiet co hovori okrem toho je hypotonik, a to vsetko suvisi s miernym priduseni ked sa narodil alle na druhej strane som rada ze sme to obaja prezili a aj tatino kedze vsetko videl a citil, je vdacny ze som to zvladla....a ja dakujem jemu, ze bol so mnou a bolo mi lepsie...

acikaa  Moj prvy porod:rodila som 4dni pred terminom.Noc pred navstevou poradne som mala bolesti,trvali takmer celu noc.Ked som prisla ku svojej gynekologicke na prehliadku a povedala o svojich tazkostiach len mi povedala tolko ze som mala ist do nemocnice a rodit len s vyplieskanymi ocami som na nu kukla ze cooo?To uz???Ked ma prezrela nola som otvorena na 2prsty a zacala krvacat,takze v ten den som sla aj na prijem a aj porodila vyvolavackou.Islo to raz-dva.Do nemocky som prisla o 12tej -vysetrili ma,vypisali spravu,porodopis,spravili klistyr,oholili ma,prepichli plodovu vodu a hned aj pichli vyvolavacku.Bolesti pomaly aj prichadzali a maly Nikolas bol na svete o 18:45
Druhy porod bol podobny hoci bol po termine a to tyzden.Prisla som na prijem do nemocky v pondelok a v utorok som mala naplanovany porod.A to ako po prvom aj pri druhom to islo velmi rychlo...klistyr,holenie,vyvolavacka,prepichnutie plodovky a Sofinka uzrela svetlo sveta o 11:50.Pri oboch porodoch boli lekari aj sestricky velmi mili a ustretovy

vinifred  ...nikdy nezabudnem na štrajk na Antolskej do ktorého som vhupla,rovnými nohami roku 2006..nikto nám neokúpal deti,nikoho nezaujímalo,že ma chytal zápal prsníkov a celé 4 dni som preplakala s malou,ktorá plakala spolu so mnou,4 dni neumytá,lebo nebolo na to čas,lebo všetci sa na nás doslova "vyprdli" a nikdy nezabudnem o rok neskôr tá istá nemocnica ako si všetci na mňa pamätali,pomáhali,až doslova "vysluhovali"len preto,lebo v posledný deň v pôrodnici roku 2006 ma prišla zachrániť moja mama s obrovskou sťažnosťou na vedenie a krátko nato prišla za mnou celá delegácia lekárov,prečo "som nič nepovedala,že je to až tak zlé..." z prvého pôrodu som sa hojila viac ako 2 mesiace,lebo som bola natrhnutá až na stehno,ktoré sa mi stále zapalovalo,druhý pôrod bol oveľa ťažší,ale na druhý deň som ani nevedela,že som rodila..takže je na čo spomínať..

tic_tac22  no dobry vecer som kata,zacnem asi takto ked som zistila ze som tehotna nechcela som tomu verit ,cakala som na to 5rokou,ked som ukazala tehotensky test mojmu muzovi tak povedal aaaa to naozaj nechcel ani on tomu uverit ,presli dva mesiace sli sme k dokimu a ked som uvidela na sone to male stvorenie bolo to nadherni najkrasnejsi a no predsa neda sa to opisat ten nadherny pocit , slzy mi vihrkli a hned som povedala ze chcem to sono ked mi aj styry da tak budem rada,visla som od doktora a mujmu muzovi vravim toto je nase male krasne babo co sme splodili ,a pita sa to je nase dieta ja mu odpovedam a neviem koho by bolo ked nie nase,cele tehotenstvo mi prebiehalo perfektne ziadne problemi, bola som aj rada mala sa mi vivijala krasne,tyzden pred terminom ma vypisal doktor skor do nemocnici koli tlaku lebo som dost pribrala,ale hlavna vec ze bolo to poriadku aj tam s tim tlakom,try dni pred porodom som dostala infuziu aby som sa sama otvarala ,scice nespala som v noci iba 2hod.a to kazdu noc ,pot rano ma o 9viatej poslali na porodnicu lebo som bola na try prsti otvorena , prepichli mi plodovu vodu aby mi odtiekla ,uz bolo obed a este som bola stale v bolestiach a na infuzii lebo somsa tasko otvarala,potom sme museli dale cakat bolo vecer polvosmej ked prisli doktory musela som ist na kozu,doniesli stroj a ked som mala kontrakcie doktor hned musel vysetrit ja kim som tlacila malu tak ma doktor musel pozret ,vtedy zistili ze je velmi na lavom boku a neda sa ju dostat do stredu a bola dobre otocena,tak snovu som tlacila sestrycka mi malu tlacila do stredu a druhy doktor zase prezeral a vtom vravia musite ist na cisarsky lebo ked budete rodit riadne tak sa moze male hlavicka pricviknut medzy bedrove kosty a moze zostat postihnuta,polhodynu som bola na koze dokim ma riadne nevisetrili,v bolestiach som bola ale vam poviem buduce maminky da sa to vidrzat ,bolo osemhodyn aj pet minut isli sme dole na cisarsky aj peso aj vitahom chceli ma dat n vozik ja som odmietla povedala som ked som vydrzala do teras a nemukla som ani necekla tak zajdem aj po vlastnych,ked sme sa tam dostali chceli ma uspat celu ja vravim ze nie len od polovici dole umrtvit chcem byt cely porod hore ,len tu zrazu pocujem mojej male krasnej dcerky hlas okazali mi ju a isli ju potom umit,ja uz potom neviem ako som zaspala od vicerpanosty ale rano ked som sa zobudila priniesli mi moj nadherny balicek ktory som nosila pod srdcom celych devet mesiacov a to muju dorotku ktora mala 3500g 53cm tak a skratime stim rodila som dlho bolo to 11hodyn ale sa vyplatilo a netrba sa bat su zeny ktore rodia aj dlhsie,da sa vsetko vydrzat ,zato sa mi aj vyplatilo lebo sa ku mne aj inak spravali ,a zato som povedala aj poviem vidrzi to kazda zena ked uz aj ja prvorodicka tak aj druha a kazdej prajem vsetko dobre a aby ste mali kazda jedna zdravucke babetka a drzali sa

piacere  http://www.modrykonik.sk/fotoblog/piacere/clanok/ako-prisiel-na-svet-jeden-anjel/

baby124  poviem vam svoj pribeh : v 27 tyzdni som bola hospitalizovana v nemocnici pre podozrenie z predcastneho porodu bola som tam 3 tyzdne dost som sa zlakla ked som si myslela ze mi odteka polodova voda nastastie to nebola plodova voda tak ma v 30 tyzdni pustili domov.este sme sa s moju gynekologickou smiali ze mozno budem aj prenasat a bola to pravda prenasala som 3 dni.v pondelok 2. den prenasania som isla do nemocnice doktor spravil hamiltonov hmat , strasne neprijemne uz vtedy som citil ze ma vsetko boli dole .na druhy den o pol 6 rano som sa zobudila na bolest v krizoch vzapati prestalo o 10 minut znova o 7 kazdych 5 minut isla som sa obliect a sup do nemocnice.prijmala ma neochotna sestricka.vypytali si doklady zatial ma doktorka pozrela to som uz bola na 7 cm otvorena prepichla mi plodovu vodu.isla som na ctg boze to sa nedalo vydrzat tam len lezat s tymy bolestami.potom sa ma porodna sestra pytala do ktorej iby chcem ist ci do zlej alebo do modrej ... jasne ze zlta na vzdycharni boli 2 tehotne a sestricka sa smiala takto by to malo byt posledna pride a prva ide rodit isla som sa osprchovat zatial prisiel moj chlap dali mu plast velmi mi pomohlo kedtam bol somnou.kontrakcie intenzivne ale dalo sa to prezit.3x som potlacila a mala bola na svete narodila sa 10 : 09 musela ma doktorka nastrihnut cize som bola zasita az ku konecniku ani chodit som nemohla ale krasny pocit.2 hodiny som si polezala v tej izbe priniesli mi malu hrdy otec si ju prvy krat pestoval a potom ma na voziku preniesli na izbu .... krasny pocit a teraz hovorim ze chcem este jedno

ericka30  Cele tehotenstvo som sa zaoberala viac menej tym ako prebehne moj porod. Citala som kopec knih, absolvovala predporodnu pripravu a v konecnom dosledku som sa na to aj celkom tesila, aj ked iste obavy tam urcite boli.
Manzelovi som hovorila, ze mam take rusenie ze porodim tento tyzden, a ono to aj naozaj v ten tyzden prislo. V stredu. Cez den mi bolo tak zvlastne, citila som obcas kontrakciu tak som len polihovala. V noci sa to rozbehlo a kontrakcie boli pravidelne. teda aspon ja som si to interpretovala ako kontrakcie. Teraz uz viem ze to od kontrakcii malo poriadne daleko. isli sme do porodnice ze ja uz rodim. Doktor ma vysetril, nebola som este otvorena takmer vobec ale z nejakeho dovodu ma prijal. Lezala som v miestnosti pre prvu dobu porodnu a kontrakcie silneli a potom prestali. Vo stvrtok pocas dna kontrakcie nepravidelne, tak ma dali na izbu. V noci opat kontrakcie silnejsie ako den predtym. Rano na chvilu ustali. Uz na mna doktori cudne pozerali ze ci si vymyslam alebo co. Ze vraj to boli poslickovia - vo stvrtok uz pomerne silni na moj vkus. Tak som sa v piatok rano vypytala domov ze ked sa to nerozbieha tak nebudem predsa trcat v nemocnici. Len co som prisla domov, ani som si nestihla zdriemnut, kontrakcie opat zacali. Cez noc sialene silneli - ani som si nepredstavovala ze to bude taka bolest, ale bola som odhodlana pockat este. Nechcela som aby sa opat opakoval scenar z predoslych dni. A tak kym moj manzel odfukoval na posteli ja som celu noc predychavala a rno som sa nechala odviest do porodnice. Bola som otvorena na tri palce. Malicka sa narodila o 16:30 v sobotu. A aj napriek tomu ze som bola pocas tehotenstva za prirodzeny porod, po troch prebdenych nociach som bola tak vycerpana, ze som doslova prosila o epiduralku. A bolo to pre mna ako vyslobodenie. Normalne som na hodinu na porodnej sale zaspala ako poleno. A potom som si mohla uzit porod. Kontrakcie som citila bolest nie. Na dve kontrakcie bola mala vonku. Pocas sitia soom debatovala s mojou porodnickou a bolo to cele velmi krasne a carovne. Dokonca aj ten moj muz ktory nechcel byt pri porode tam nakoniec ostal - pocas tlacenia vybehol na chvilu von lebo nevydrzal, ale inac mi bol cely cas oporou a malicku videl hned ako sa narodila.
Ja by som jednoznacne odporucala buduciim mamickam, aby isli do porodnice az ked kontrakcie nenormalne bolia. Inac tam pojdu priskoro ako ja. Velmi pomaha abssolvovat predporodnu pripravu, lebo viete co sa bude diat a co treba robit. Odpadava stres z neznameho. Pre istotu si vybavit poucenie u anesteziologa aby vam mohli pichnut epidural. Lebo nikdy neviete ako to bude prebiehat - ja by som to iba tazko zvladla bez toho taka som bola vycerpana.
A aj napriek tomu ako hrozivo znie kolko hodin zeny rodia (mna osobne to vzdy desilo), ono to velmi rychlo zbehne. Cloveku to v tej situacii nepride tak dlho.
A nakoniec najhorsi nie je porod ale to co pride po nom! Viem ze to znie hrozne z ust matky, ale hovorim to tak trochu nadnesene a s humorom - aby to malo efekt. chcem tym povedat a zdoraznit, ze potrebne je viac sa zoberat tym co bude po porode ako samotnym porodom. Ja som sa zaoberala iba porodom a na dalsie veci som nebola pripravena. Avsak skutocne vyzvy nasleduju prave po porode. Pocnuc prvym prisatim a pokracujuc dojcenim, zapalom prsnikov, odsavanim mlieka, starostlivostou o dieta, kolikami, nevyspatostou. Ale to je uz na inu temu.

alyze  Svojho porodu som sa vobec nebala, nevedela som do coho idem, pretoze som bola prvorodicka a vsetci koho som sa pýtala porodne bolesti prirovnavali silnejsim menstrulacnym bolestiem, no ale moj takto teda naozaj nevyzeral
Kedze som prenasala uz treti den, bola som na kontrole v nemocnici, kde mi zistili, ze nemam plodovu vodu a bolo by najlepsie vyvolat porod, aby sa nevyskitli nejake komplikacie hoc nerada ale zostala som v nemocnici, s vecami som nemala problem, lebo uz asi dva tyzdne som mala zbaleny kufor v aute
Potom ako ma vysetrili asi 6 gynekologovia, co ani doteraz neviem ako sa ktory volal, tak mi dali vecer cipok na vyvolanie porodu, nedavali tomu vela, tak ma upozornovali, ze ked nezaberia, tak my daju rano unfuziu s oxitocinom
Moj manzel bol stale pri mne, ked nie na izbe, ale aspon v cakarni
O 19.30 mi dali cipok a o 21:00 bola prva a hned dost silna kontrakcia, cakala som tie menstrulacne, ale toto bolo celkom nieco ine, bola to taka silna bolest v krizoch, trvala asi tak minutu, alebo dve a ustipulo to. Ked sa kontrakcie zacali opakovat asi po 5 minutach, som isla za sestrickou ze sa to zacalo, no velmi mi neverila tak ma poslala do sprchy nez soo si stihla ist zobrat veci do sprchy, tak som predychala asi 4 kontrakcie a to uz bolo co poveda za taku chvylku.
Odtieklo mi trosku plodovej vody, kedze som nemala skoro ziadnu, ale aj s tej mi zistili ze ide o plodovu vodu a sup so mnou na vzdycharen a vysetrenie u dokktora ten ma vysetril o 11:30 bola som otvorena na 1 cm a kontrakcie kazde dve minuty, no co vam budem hovorit, nevladala som ani nic povedat, co som stale len fucala a predychavala
tak nasledovala ta sprcha, potom monitor ct a manzel stale v cakarni, co ho nemohli pustit za mnou, lebo sme boli dve na vzdycharni, ze az ked pojdem na porodnu sal tak ho zavolaju, ale pri tom ako som ovorena, to moze byt az rano a ze ho mam poslat domov. nechcel ist ale sestricky o takpovediac vyprevadili a ja som tam ostala sama to bolo cca o 01:00 kedze nebyvame pri nemocnici ale 45 km od nej tak to nebolo bohvie co. Ja som sa stale prapila s tymy kontrakciami, jedine co mi pomahalo bolo naozaj predychavanie a masirovanie krizov inu bolest som necitila, ziadnu menstrulacnu, ani ze by som sa otvarala
No ked na mna prisla taka ze ma to nutilo tlacit tak som zavolala sestricku, ze co sa deje, ona na to ze to nemozem este tlacit, ved nie ste otvorena, ale skontrolovali ma a v miernom soku povedala, ze ideme rodit Ja v tom soku, ze ale ja som poslala manzela domov, tak mu zavolajte nech pride ze ideme rodit, chudatko manzel, akurat dorazil domov a mohol sa otocit naspat
Nestihla som si ani uzit porodnu salu, ani fitlopty, ani vanu no proste jedine co som stihla bolo vyskocit na kreslo a tlacit
malinka sa narodila asi na 4 zatlacenia s nastrihom, o 03:02 jedine co ma mrzi ze manzel prisiel o 15 minut neskor a malinka bola uz aj okupsana
Bolest bola hrozna prosila som o epiduralku, ale nestihlo sa nic no ked som uvidela, tu nadhernu lasocku moju, hned som zabudla na vsetku bolest, je to nadherny pocit a netreba sa nicoho bat, je to jedana zo skusok zivota a ten vysledok za to stoji
Som 6 tyzdnou po porode a uz teraz by som isla do toho znova len stym rozdielom, ze teraz uz manzela nikam nepustim !

denisenko  Porod..teraz neviem, mám opísať ten prvý a odradím dalšie nádejné snažilky...alebo ten druhý, ktorý trval sám o sebe 20 minút??? Asi radšej ten...termín som mala 30.3..a aj ked sa mi zdal pekný dátum, celé tehotenstvo som si robila žarty, že pri mojom šťastí to bude určite 1.4...den bláznov... A tak 30.3. prešlo, nastal 1.apríl...doobeda sa mi nič nechcelo, bola som nejaká unavená, zbalila som aj žehlkenie, lebo ma boleli kosti, kedže malý bol celé tehu nízko a tlačil ma úplne všade.....na obed sme sa rozhodli, že pojdeme trošku povymetať obchody....pred odchodom z domu, som zistila, že trošku krvácam...hovorím si, hlienová zátka...to nič nie je...nakúpili sme, objednali si na večeru pizzu, zjedli a ľahla som pred telku....celé poobedie bolo fajn, len zrazu som začala krvácať ....a viac ako predtým....nič iné mi nebolo..vobec....ale mm vystresovaný, donútil ma zavolať na prvú pomoc, že čo s tým..kedže mi fakt nič nebolo, len som trošku viac krvácala a bola som po termíne, kázali mi prísť...pre istotu....o 21-ma prijali, dali na monitor a stále sa nič nedialo....len som si odžila s dalšími 2mi maminkami porody a stále som čakala...okolo 23- tej prišiel lekár, spýtal sa, že čo sa deje...a nakoniec mi vraví: fakt nemáte bolesti a cítite sa dobre?...áno, okrem toho krvácania...nič.....a on že: polovičku porodu už máte za sebou.... tak sme ešte počkali a stále sa nič nedialo, tak znovu do kresla, pustili vodu a čakali sme....bolo presne 5 minút pred polnocou....prvý apríl sa končil a ja som žartovala so sestričkou, že v ten den to už určite nestihnem...po polnoci prišiel doktor, ked sa stále nič nedialo, napichli žilu a čakali sme....asi po 5tich minútach bola prvá kontrakcia....ufff....práve sa so mnou sestričky snažili dohodnúť, že dáme 10 kontrakcií a budeme tlačiť...vydržala som tuším 7 a malý bol na svete....celé to trvalo asi 20 minút...drobček hned plakal....a potom plakal a plakal a plakal....stále som ho počula, a aj ked bolahlboká noc, pekne išiel s mamou na izbu a až potom sa upokojil.....a dodnes je to "mamin cicik" bála som sa potom šitia...prvý porod som mala epidurál, takže som nevedela aké to bude...ale nestrihali ma, takže ani nešili...len pár stehov na krčku, ale to nebolelo...a už na druhý den ráno som behala po chodbe a cítila som sa trápne, ked som videla zvyšne maminky, celé dobolené, ledva sa posadili.....Takýto porod by som dopriala každej mamičke, naozaj... Si stále vravím, že to bolo preto, lebo ten prvý som si odtrpela veľmi....kto to pozná, dá mi za pravdu, prečo o tom radšej písať nebudem....porod prirodzenou cestou s úzkou panvou....

emilii  ja budem asi stručná .-))) mám tri deti ..
Prvý pôrod mi začal krvácaním, ráno sme prišli do pôrodnice s manželom a nič sa nedialo, žiadne kontracie. Pustili mi vodu a čakalo sa či sa to rozbehne samé .. po celodňovom čakaní ma zobrali večer na sálu, že idem teda rodiť aj ke´d som nemala ani jednu kontrakciu ... napojili ma na infúzku a presne za hodinku bol na svete náš prvý syn Martin .
Druhý pôrod mal podobný scénar, tiež som začala krvácať . po príchode do pôrodnice bolo úplne to isté s tým, že mi kontrakcie začali okolo obdeda a o dve hodinky od prvej kontrakcie sa nám narodil druhý syn Jakub
Tretí pôrod sme absolvovali pred 3 mesiacmi. Začal sa kontrakciami o 3h ráno. Do nemocnice sme prišli o 6:40 a o 8: 40 som držala v náručí našu drcérku Vanesku Ke´d to zhrniem, mala som sťastie na rýchle a bezproblémové pôrody .-)

januska191  Tak aj ja sa chcem vyrozpravat z mojho porodu , teda dvoch. Prvy ani neviem ako presiel, po tyzdni prenasania som nastupila do nemocnice, dali ma na pasy, sestricka zacala nieco hovorit "to nie je dobre" a isla rychlo po lekara. Dr prisiel a povedal, ze budeme robit sekciu, malemu uz nie je dobre v brusku. Ani som sa nejak nebala, neviem preco. Bola som totalne v soku, lebo so SC som vobec neratala. Za polhodinku bol von, ukazali mi ho cez plachtu, plakal ako o dusu... . Krasny, nadherny, moj... Bolesti potom dva dni neznesitelne, ale prezila som.
Druhy porod: presne desat dni pred terminom som dostala o polnoci kontrakcie. Bola som trosku mimo, kedze som to predtym vobec nepoznala, ci to je ono, ale uz ked to bolo kazdych 12 minut pravidelne, uz som si bola ista. Nechcela som ale budit manzela a co syn, ze pockam do rana.. O 7 sme sa vybrali do nemocnice, to uz boli kazdych 10 min. Dr ma hned zjazdil, ze preco som neprisla skor, ze 20 mesiacov po SC nemozem takto dlho cakat.... Dal mi injekciu, ze bud kontrakcie ustupia alebo sa to uz spusti. Poslal ma na izbu. Kontrakcie neustupili, boli castejsie, po hodine som sla za sestrickou, ze uz sa to naozaj neda vydrzat (to som este nevedela co ma caka).. Zobrala ma rovno na salu. Kontrola, ci som otvorena, nic, asi 1-2 cm.. Dalsia injekcia, aby sa rozbehli kontrakcie, aby som sa otvorila... Mne sa naozaj zdalo, ze mam tie kontrakcie stale... jedna skoncila, dalsia hned zacala... normalne som chcela umriet, na taku bolest som naozaj nebola pripravena. S placom som ich prosila, ze nech mi nieco daju, hocico, ale ze nemozu, musim sa otvorit. Po hodine prisiel druhy Dr. skusal, ci tam dole nieco nove, absolutne nic, otvorena asi 1 cm. Ze budeme dalej cakat.... Tak dobre, doktori asi vedia co robia.... Takto to slo az do 14.00, v tom pride ten druhy Dr., ze preco som mu nepovedala, ze prvy cisarsky... Ja na neho kukam, dalsi sok, ze ci to mysli vazne.... Potom som videla, ako sa s kolegom hadali... BOZE, to si nevedia povedat navzajom o pacientke aspon tie najdolezitejsie veci?? Este jedna kontrola tam dole, myslim, ze vacsia bolest to uz ani nemohla byt, otvorena 0, akutny cisarsky... Naozaj som dakovala Bohu, ze konecne to budem mat za sebou. Este sa ma pyta anesteziolog, ci chcem epidural alebo komplet. Chcela som komplet, uz som naozaj nevladala, chcela som len spat. Povedal ale, ze lepsi by bol epidural, lebo pri komplet ak do 2 min nevyberu dieta, moze to mat komplikacie. Samozrejme hned som suhlasila a dohodli sme sa, ze ked dietatko vyberu, pichne mi uspavacku. Lahla som si na stol, straaasne mi prislo zle.. Povedala som, ze budem vracat, aj ked som absolutne nic nepila.. Vracala som, ako keby som vypila liter vody. Medzitym mi vyberali dieta, myslela som si, ze som v nejakom zlom sne, len som chcela nech sa to uz skonci... Lekar musel dokonca tlacit na brucho, lebo bola zakliesnena. Citila som ako ju vybrali... Ziadny plac, nic. Vsetci ticho. Dr ju jej dal po zadocku, nic... druhy, treti, stvrty... stale nic.... "sestra, zoberte to dieta", anesteziolog hned pri mne, ze mi ide pichnut uspavacku, hovorim mu, nie nechcem, az ked zaplace... to boli neuveritelne minuty..... pytala som sa ich, kricala, preco neplace???? co je s nou? Doktori ticho, len anesteziolog, nebojte sa vysetruju ju... 10 nekonecnych minut neplakala.... Konecne pocujem jej hlasok, anesteziolog bol tiez cely stastny, triasol so mnou a hovoril, pocujete??? PLACE!!!!!
Na JISku prisiel najskor za mnou detsky lekar, ze bola pridusena, museli jej davat kyslik, apgar skore 4... len som sa opytala, ci je teraz v poriadku a ci bude...Povedal, ze ano.... DAKUJEM
Potom prisli za mnou obidvaja moji porodnici a ospravedlnili sa, ze cakali tak dlho. Ze som z vnutra po prvej SC bola natrhnuta a krvacala som a keby cakali dlhsie, mohlo to skoncit tragicky pre obidve.... Nic som im na to nepovedal, co mozes povedat v takej chvili. Na druhy den mi doniesli moje dievcatko, krasne najkrajsie, chudatko, tak strasne sa natrapila, kym prisla na svet.. Nehnevam sa na lekarov, je zdrava a to je hlavne....
Po druhej SC som bola hned fit, ako keby ma ani neoperovali... len strasne ma asi tri dni bolela hlava, lebo som pocas epiduralky dvihala hlavu (chcela som vidiet, co je s malou) a to sa vraj nesmie, ale v tej chvili som na to vobec nemyslela....
Aj ked to bolo hrozne, v podstate mam na moj druhy porod "stastne spomienky"

bejata144  Ako prvorodička som nevedela do čoho idem - snažila som sa nestresovať - k pôrodu išiel aj manžel a to mi veľmi pomohlo, lebo som vedela, že keď tam bude on budem spokojnejšia a že "spolu" to nejako zvládneme - do nemocnice som išla keď mi odišla zátka - natešená, že ja idem rodiť - bola som 2 dni po termíne - volala som gynekológovi ten povedal, nech radšej idem do nemocnice nech ma pozrú - on už neordinoval - išiel víkend - sestrička ma na príjme hneď schladila, že som chodiť nemusela, zátka môže odísť aj týždeň dva pred pôrodom, ale že už som mala aj tak v pondelok nastúpiť na hospitalizáciu tak že si ma tam už teda nechajú.... Tak som sa ubytovala - pokúšala som sa zaspať, ale na každé pichnutie a štuchnutie som sa zobudila, že ja už rodím, ale to som si stále iba ja myslela - naše vtedy Bábetinko - keďže sme nevedeli pohlavie stále nič - ráno o tretej som sa zobudila na čudný pocit, že asi cikám to mi už ale odtekala voda - ledva som stačila dobehnúť na WC kde zo mňa vyletelo asi more vody - celá šťastná, že ja už určite rodím tentokrát ma schladil doktor - nie som vôbec otvorená - a teda aby som si išla ľahnúť a spať - no ale kďeže - nezaspala som už ani na chvíľu, lebo som každou minútou čakala, že sa to rozbehne a ja proste idem rodiť.... ráno ma pozreli znova - otvorená cca na 1 cm - znova ma poslali ľahnúť a oddychovať... bolesti nikde nič... ďalšia kontrola cca na obed - stále nič - manžel dorábal strechu na našom dome - asi cca o 17-tej mi volal, že strecha hotová, že ako to vyzerá s nami - vravím nikde nič - malému sa veľmi nechce ale potom akokeby čakalo na to kým bude všetko hotové - začali bolesti - o 19-tej sme už išli na čakačku a tak som sa tešila, že paráda, že už NAOZAJ rodím - bolesti sa stupňovali, ale ja som sa stále nie a nie otvárať... s manželom sme už fučali ako o život a stále nič - o 10-tej mu už hovorím - už ďalšiu hodinu nevydržím, toto som mu potom hovorila aj o 11-tej aj o 12-tej a potom mi bolesti začali akokeby ustupovať a kontrakcie som už cítila stále menej a menej - napichali ma kadečím možným - vytrepali na kozu a že tlačte, keď budete mať kontrakcie, ale ja som už mala pocit, že kontrakcie ani nemám, ale doktor len tlačte a tlačte a tlačte - asi už začalo prihárať - tak som tlačila kontrakcia nekontrakcia - potom mi sestrička skrčila košelu a ťahala s ňou ako o život - potom manžela poslal doktor preč - to bolo presne 00:58 - asi vedel že to nebude bohvieaký pohľad a tak ako vraví manžel začali najdlhšie 2 minúty našich životov - mala som pocit že bábätko zo mňa doslova vydrapil a že som sa roztrhla na dve polky :/ ale presne o 1 hodine prišla na svet naša láska - bola na mňa veľmi veľká skoro 4-kilová slečna - ja som krpatá ale už som na všetko zabudla a kľudne by som si to ešte milionkrát zopakovala len aby tu s nami bola naša láska Dorotkavá pamätám si, že moja prvá myšlienka po pôrode bola - ty koňo tak ono tam fakt ten človiečik bol a ešte aký krásny mala z pôrodu aj puknutú kľúčnu kosť a ja som sa hojila fakt skoro šesť týždňov, lebo sa mi rana ešte aj zapálila, ale zvládli sme to a proste nie je nič krajšie ako ten pocit stať sa maminkou

exitt  Termín 25.1. už dávno prešiel. Chodila som do nemocnice ako na klavír a stále nič. Všetci mi tvrdili že mi vypočítali zlý termín, lebo ulrazvuk ukazuje že mam ešte cas, ale ja som cítila že to už musí prísť za každú cenu. Bolo 7.2. a mne ráno o 10 ukazoval monitor kontrakcie každých 5 minút. Bolesti ale neprichádzali. Poslali ma domov, že mam ešte cas. 8.2. rano o pol 5 ma zobudili slabšie menštruačné bolesti. Zacala som si počítať intervaly a zistila som že prichádzajú každé 3 minúty. Zobudila som manžela, že snad sme sa už dočkali, ale bolesti akosi ustupovali. Zapli sme si film, po filme som sla na wc a zistila som že dost krvácam. Vravím si : tak to snad naozaj začal porod, idem ja teda do sprchy a dam sa doporiadku, nebudem predsa rodiť nenamalovaná a s mastnými vlasmi. O pol 8 rano sme zaviezli psov k rodičom, rozlúčila som sa s celou rodinou a o 8:15 sme sa vybrali do nemocnice. Prišli sme na CP kde ma nechali čakať lebo nepozorovali na mne žiadne bolesti. doktor skonštatoval že začal porod ale vraj manžel može ist domov, lebo to ešte potrva kedze bolesti nemam. ( bolesti aj boli, ale také menstruacné slabé - stále som čakala niečo ovela silnejšie) Z CP ma poslali do satne a bežnými výtahmi na 17 posch. ( dostat sa na 17te v košickej nemocnici da naozaj zabrat ) Niečo po 9tej som sa dostala na porodné oddelenie. Dali ma na monitor a spísali so mnou papiere. Potom ma doktorka zobrala na ultrazvuk kde mi bolo povedané že mi ukazuje ešte len 37týžden a rodiť vraj takto nemôžem lebo mala sa otocila a je trupom rovno,takže mam vraj ležat na lavom boku, aby mohla ísť von. To som už začala mat silnejšie kontrakcie ktoré som už cítila a musela predýchať. Prišla som opäť na 17te kde mi povedali že mam ist na chodbu lebo pre mna nemaju postel. Takze som do 10:15 bola na chodbe s manzelom ktorý neodišiel. Medzi tým mi urobili klistír. ( no fuj to je hnus ) o 10:15 mi dali postel a pripojili ma na monitor.Chcela som si lahnut na lavý bok, ale sestričky mi to zakázali, takže som lezala na chrbte až kým nedosla doktorka a nezdrbala ich. To bolo asi 10:40 a kontrakcie už boli dooost silne. Stále som však cakala niečo horšie a preto ma velmi prekvapilo ked som sa zrazu pozvracala ( perfektne mi to uvolnilo kontrakciu ) Prišla sestrička a spýtala sa ma či cítim tlaky, moja odpoved bola - ja neviem. Ked som sa pri dalsej kontrakcií pozvracala zasa tak ma sestricka prišla pozrieť. Skontrolovala ako to tam dole vyzerá a skonštatovala že už idem rodiť. Prepichli mi plodovku a doktorka sa až zarazila akú mám bahnitú vodu. Hned každý vedel že malá bude prenosená a že termín 25.1. bol zrejme správny. Zavolali dnu manžela a šlo sa na to. Malá ale ešte nebola otočená, takže som musela tlačiť v polohe na boku. Mala som divne pretočené nohy a vôbec som tak tlačiť nedokázala. Ked mi dali nohy hore, strasne sa mi ulavilo a vobec mi ich ani neviazali lebo som ich tam držala dobrovolne ( bolo to ovela pohodlnejšie ). V tejto polohe bola malinká na 3 zatlačenia vonku. Kedže isla v polohe v ktorej ísť nemala, roztrhla ma cimpr campr. Vnútorné aj vonkajšie stehy až po zadok. Ked už bola po ramienka vonku 1.x som zakričala a to : Ale ved to bolííííí. Doktorka sa tak zacala smiať že som sa nakoniec neudržala ani ja. Potom mi vraví, tak ked to bolí tak zatlacte ešte raz a zrazu blub a dcérka bola na svete. Bola celá zelená hned ju brali preč a mna napichli na antibiotiká. Stellinka bola našťastie v poriadku a onedlho mi ju doniesli ( zatial co mna zašívali ) mala som ju na hrudi dve hodiny a s tatikom sme sa z nej tesili hned od prvého okamihu. Narodila sa o 11:10 merala 48cm a važila 3390g. Ked si to tak zosumarizujem tak celý moj porod ( s bolesťami ) trval nanajvýš dve hodiny takže sa absolútne nemožem sťažovať a aj ked bol trošku komplikovanejší a na konci aj viac bolestivejší, pre toho malého človiečika by som si to kludne zopakovala. A tak ako som tvrdila že jedno dieťa stačí, ta tak by som teraz rodila aj každý rok, ak by som mala mať zakaždým, také zdravé a také nádherné dieťa.

evii  Ja opisem svoj 2.porod,ten 1.som tu uz niekde pisala...
Takze utorok 26.3. som isla normalne na poradnu,kde mi doktorko oznamil,ze malinka prestala rast,vraj uz na predoslej poradni bola o 1tt pozadu a teraz je uz pozadu o 3tt. To sme prave zacali 38tt. Tak mi vypisal papier do nemocnice na hospitalizaciu,ze tam ma pozru,mozno ma hned poslu domov,mozno nie.Ja zlaknuta,nevedela co sa deje,co mam cakat,isla som domov,vybalila tasku,co som uz mala pripravenu do porodnice,zobrala som len pyzamo,slapky,uterak-ved nejdem este rodit,pravda,tak na co to tam trepat a utekali sme na prijem.Prijali ma,dr. ma vysetrila,natocili ctg...vysledok-,,vsetko je v poriadku,pan doktor nech nestresuje,ale pre pokoj v dusi si vas tu teda nechame.,,
Tak som sa isla ubytovat.Cely den pohoda,v noci som nespala,nejak sa nedalo Rano som isla na wc,na nohavickach hnedy vytok.To som vedela,hlienova zatka..ale tak isla som povedat sestricke.Ani som jej to nedopovedala,ani na mna nekukla,len chrbtom otocena mi hovori,ze zachvilu je vizita,chodte na izbu.Tak som isla.Lahla som si do postele,boleli ma krize.Tak som vstala,nic.Zase som si lahla,zase bolesti,zase som vstala,nic.Zachvilku sa rozleteli dvere,na izbu dosli 4 praktikantky,no nepotesi? Zacali upratovat,zupan tam,tasku si posunte,perinu vam upracem.Hned na to,sam pan primar a este asi dvaja doktori a dve sestricky,no plna izba,az mi to bolo smiesne Tak som povedala svoje,na to mi primar povedal,ze to je uplne normalne,aj vytok aj bolesti,to sa uz telo pripravuje na porod.Tak zhodnotil moj stav z dialky 2metre od postele,ze by som aj mohla ist domov,ale ze este mi porobia ctg,sono a zajtra mozem ist.Tak som volala staremu,ze domov idem zajtra,nech sa ide vyspat,lebo bol po nocnej...Ja by som si tiez rada pospala,ale nedalo sa mi lezat.Potom ma okolo 10tej poslali na ctg.tam som uz isla s bolestami,ale este som netusila,ze su to kontrakcie-ha a ze druhorodicka no lahla som si,sestricka mi to zapojila a odisla...tam mi uz po chvilke zacali kontrakcie jak hovado,uz som sa zvijala,ale na zazname vraj ziadne kontrakcie sestricka nevidi.Ked ma po pol hodine vyslobodila,som sa postavila a bolo mi lepsie.Tak som sa vracala na izbu,stojim pri vytahu-gynda na 2.poschodi-vytah nejde...Sak co,nezvladnem 2 poschodia?A cupitam hore...veru uz po 10tich schodoch mi nebolo vsetko jedno.Dorazila som stastne na izbu,zas ma posielali na sono.Hovorim sestricke,ze nevladzem,mam bolesti a ona,ze ci mi to sono ma priniest na izbu Este som chcela,ci ma nejaky dr nemoze vysetrit,lebo,ze asi uz rodim,ale ona ze tam ziadny teraz neni,lebo maju konzilium.No parada..Tak idem na to sono.Samozrejme,pesi zase na prizemie,lebo nejde vytah.Na sone mlada doktorka,tak som sa postazovala aj jej,ale zase bez vysledku,spravila sono,prietoky v poriadku,kukla zaznam ctg-ten tiez,tak ze ona sa ZBYTOCNE vo mne sparat nebude,ak by to neprestavalo,tak sa mam ohlasit sestricke.Sak presne o to som sa snazila od rana,ale nevadi.Tak si cupitam veselo zase pesi na 2.poschodie,po ceste sa stavim na wc,chce sa mi cikat.Stiahnem nohavicky-krvave.No zbohom...idem za sestrickou??,nejdem???Jak ma zbadala vo dverach,prevratila oci,ja tiez.Hovorim jej-krvacam.Dala mi vlozku,poslala lahnut.Zachvilu prisla,ze mi teda natoci ctg-ktore mali mimochodom aj hned vo vedlajsej izbe.Tak som sa zvijala zase v polohe lezmo,za tych 20minut sa tam zbehli vsetky praktikantky a kukali mi na brucho,ze ako sa tam mala vyduva,ze chce ist von a mali z toho strasnu srandu.Na zazname len slabe kontrakcie a ja uz som citila tlaky.Nikto mi nechcel verit,ze rodim Az nakoniec,sam anjel z neba mi hovori: No podte teda,vysetrim vas.KONECNE... Vstala som z postele,lenze uz som nevladala chodit,lebo uz som mala kontrakcie asi 2minutove,tak ma sestricky podopierali,isla som asi 5 minut-pre mna neskutocnu dialku,asi 10metrov.Pomohli mi na kozu,dr natiahol rukavice,strcil ruku a uz som videla ten vystraseny pohlad,co hodil do miestnosti...preboha,ved to drzi uz len plodovy vak,rychlo ju zoberte,lebo vam tu porodi.Uz som mala take strasne tlaky,nadalo sa to predychat,zakazali mi tlacit,ani si nepamatam ako ma doteperili na porodny stol,lebo som sa sustredila len na bolest,len viem,ze bolo 13.05 ked som si lahla na stol,pichli mi vodu,napichli zilu a 13.10 bola malinka na svete- na dve zatlacenia,pocas jednej kontrakcie.Doslova zo mna vyletelaPo porode sa mi tak strasne ulavilo,ze uz to mam za sebou...Samotny porod bol velmi dobry,bez nastrihu,bez sitia,bez bolesti.Fit som bola hned 5minut po porode,keby som tam nemusela lezat,tak uz aj pochodujem,tak som sa dobre citila Previezli ma na izbu,isla som hned do sprchy a uz aj som pobehovala po oddeleni,az sestricky ma museli krotit,ze si mam ist oddychnut,ved som predchvilou porodila Po porode som hned volala muzovi,ze teda zajtra domov este nejdem,lebo som prave porodila...a on chudacik nechapal,ochrapany po nocnej,ze co mu to vlastne hovorim,tak mi zavolal o 5minut naspat,ze ci to myslim vazne

pectore  plodova voda mi odysla okolo 14. Odviezli sme sa taxikom do nemocnice...kde nas dali na pasy ...okolo 19.00 nas poslali na lozko...ze mame pockat do rana....samozrejme okolo 2 rano zacaly kontrakcie....lahli sme si na salu...kde ma skontrolovali....kedze dietatko nebolo este zosunute...posielali ma do sprchy aby som sa uvolnila asi este zo dvakrat... Okolo 6 hodiny rano uz som zostala na koze a po 9 hodine zacal porod naplno.... kedze to bola fakultna nemocnica tak sa ma jedna studentka spytala ze ci sa mozu pozerat studenti.... videla som len tri babenky...tak som im kyvla...ze mi to je jedno....ale potom sa do miestnosti nahrnulodalsich aspon 8 dalsich ludi...takze som sa postarala o predstavenie najskor pre celu triedu medikov ....sak nech sa ucia....no musim sa postazovat...rodil so mnou mlady doktor ktory spravil narez mimo kontrakcie...a mal stastie ze som sa sustredila na ine veci inak by som ho kopla za to do hlavy... mala sa narodila 9.30 zasivanie prebehlo ani neviem ako....doniesli mi malu nachvilu...trochu sme sa ponunali na privitanie...no nakolko som od druhej hodiny predosleho dna nejedla, poriadne nepila....tak som bola v koncoch...nevladala som si ani stlacat brucho a zaspavala som uz pocas toho.... nevedela som si ani sadnut bo hned mi bolo mdlo ...tak ma museli v na posteli previest na izbu....

vikinikol  Stalo sa to z nedele na pondelok
V nedelu vecer somsi v klude zehlila pradlo stym ze som citila ze ma niako ponbolievaju krize no nedavala som tomu vellku pozornost
Ked som pradlo dozehlila isla som si sadnud do obyvacky ku manzelovy a divali sme sa na TV.
Zrazu o jednej rano (este som kukala TV ) som pocitila akusi cudnu bolest ktora sa opakovala kazdych 10 minut. vedela som o co ide ale nechcela som robit zbytocny poplach
zrazu o 3 ranosa to zacalo akosi stupnovat mala som ich kazdych 8 minut ale este stale som nechcela robit poplach . Manzel bol cely cas primne a stresoval viac ako ja
O 4 rano sme uz volali sanitku pretoze kontrakcie som mala kazdych 5 minu. Sanitka prisla o10 minut takze z domu som vyrazila o 4:10 a do nemocnice somdorazila o 4:35.
Prijali ma vypisala som dokumentaciu obliekla som sa do nemocnicnej kosele a isli sme hore na stvrte kde ma napojili na monitor. Bola som na nom asi 5 minut aprisielpan doktor ktory ma pozrel:. Jeho vystraseny pohlad nikdy nezabudnem povedal: " pane boze rychlo prepichneme plodovu vodu a sup na salu po prepichnuti plodovej vody prisla namna taka kontrakcia ze som si myslela ze to tam vsetko rozbijem sikovno ma dali na kozu a doktor si zatial umyval ruky a daval si na seba rukavice ked kricim zrazu : " JA UZ MUSIM TLACIIIIIIIT!!!!" doktor sa zamnou rozbehol v plnej rychlosti a ja som uy tlacila.
Vravim vam baby ja som zatlacila dva krat a mala bola vonku o4:50 takze to bol taky rychly porod ako nikdy a si zoberte ze som neni ani vobec sita takze rychly porod a taky dobry ze by som rodila kazdy den
bol to moj druhy porod no ten prvy bol trochu horsi to som bola aj sita a vravim : SITIE BOLY OMNOHO VIAC AKO CELY POROD teda aspon mna je to naozaj nadherny zazitok porodit ten nas pokladik

savanah111  Takze moj porod bol hrozny, ale zvladla som ho ako sa na spravnu zenu svedci a patri Najskor tyzden pred porodom som bola v nemocke, tam ma doktorka pozerala, a povedala, ze o tyzden v piatok mam prist, ze mi daju vyvolavacku, a ze v priebehu dna porodim vtipna bola Ale nemala som dovod jej neverit.. Tak som pekne krasne dohotnuty cas naklusala, teda dogulala sa do nemocky vyrehotana, sak idem len rodit..aj s muzikom, podotykam, ze bol po nocnej.. Samozrejme vsetci mai cas, a spominanu vyvolavacku som dostala o 11:15. myslela som si, ze vyvolavacka je injekcia, ale bola to tabletka, dr-ka mi ju zaviedla dnu, a neviem ci mi nahodou neurobila aj toho hamiltona-lebo to strasne bolelo- ale to nie je podstatne. Podstatne je, ze ja som HNED po zavedeni dostala kontrakcie. Muz bol este somnou, ale dalo sa to vydrzat, kazdu hodinu sa to stupnovalo, on chdak skoro odpadol od unavy, okolo 17:00 ma pozeral doktor, ze co ja chcem ze som neni otvorena, teda, ze sa neotvara, a porodim mozno az na druhy den skoro ma slak trafil, a to som este nevedela, ze to prave rodeo este len pride.. Muza som poslala domov, ze ked to naozaj zacne, zavolam mu, a pride, tak isiel domov, akurat sme este prerabali, tak ze ide dokoncit, co zacal, aby bolo vsetko hotove, ked prideme... No, ja som o 20:00isla za sestrickou, nech ma pozru, ze uz mam neskutocne bolesti, a ona, ze to su este len zaciatky, ze sa mam prechaszat, alebo ze ma da na vzdycharen, tam som bola na fit lopte, a ako tak vnimala panelak, ale ozaj len matne.. isla som na wc-ko, a na gatkach bola krv, tak som si myslela, ze sa asi schyluje k porodu, no mysliet si, je h...o vediet, ze? No nic, bola som na vzdycharni, do 23:00 potom ma dala sestricka-mimochodom AJNEL na tejto zemi!!!do horuej vane, a tam som sa obarala ako kacica, co to dalo, prisiel dr, ze ma ide pozriet, pozrel ma, otvorena na 5prstov, ze mi teda prepichnu vodu, a daju infuzku, to som este nevedela, aky koktail mi namiesaju Vodu mi prepichol o 1:00 v noci, a hned na postel, dali spominany kaktail, a v tom som si myslela, ze nadisla moja posledna hodina v zivote!!! Lezala som na tej posteli, a ani som nevnimala cas, nikoho, bola som v jednom kuse v kontrakcii, a ked ma pozrela sestricka, a povedala, ze super, ved mozno do DVOCH hodin porodim, som si myslela, ze si robi srandu asi..ze ja na hambu sveta neporodim Tak som tam lezala, az potom okolo druhej rano prisiel dr, ze teda mozeme ist nato, malu som vytlacila na dva supy, ani neviem ako sa mi to podarilo, vysilena, smadna, hladna, neskutocne ubolena, ale dala som to este ma aj nastrihol, a to sitie bola prechadzka ruzovou zahradou oproti porodu. Akurat placentu mi museli pomoct sestricky, to uz som fakt nevladala...
To je moj pribeh z porodu, neprajem, nikomu taky dlhy porod, viem, ze su zeny ktore si to odsr..i viac ako ja, ale rada do toho pojdem zas, lebo ten pocit, ked date novy zivot clovieciku, ktory je len vas, nenahradi nic na svete.
A aby som nezabudla moj manzelik, celu tu ceremoniu samozrejme v pokoji prespinkal, nemam mu to za zle, aj som rada, ze to utrpenie nevidel, ale hned rano, ked za nami prisiel, povedal, ze NEBOLO TO TAKE STRASNE? ZE??? No skoro som odpadla, ale nemyslel to zle, mozno nabuduce to pojde rychlejsie!

wewe22  moje dva pôrody boli úplne iné kedže som mala druhý cisársky, no dnes aspoň viem povedať že akýkoľvek prirodzený pôrod je lepší ako cisársky
tak prejdem k tomu prvému, termím som mala tuším 15.9.2008 bola som ako buldozér všetci sa ma pýtali či to budú dvojičky, vzhľadom na moje rozmery som dúfala že pôrod sa dostaví skôr no bolo to presne opačne, na každú poradňu do nemocnice som si pre istotu brala aj tašku veď čo ak si ma tam nechajú, poradňa už po termíne dopadla tak ž stav nezmenený Dr. mi povedal že ide na dovolenku ale že určite stihne prísť kým porodím(pozerala som na neho ako blázon veď ja už chcem ostať a rodiť) že keď sa mi zdá tak dlho mám prísť o týždeň v pondelok a dá mi vyvolávačku
o týždeň v nedeľu o 22:30 som dostala prvé kontrakcie boli to také menštruačné bolesti(vždy som mávala velmi silné menštruačné bolesti) hneď som vedela o čo ide, prve tri boli každých 10min potom pol hodinu nič potom každých 7min tak som sla do sprchy že pomaly pojdeme bo som si vybrala pôrodnicu dosť ďaleko od nás po tom ako som sa osprchovala sa kontrakcie niekam zasa stratili, tak že si ideme ľahnúť, hneď ako som si ľahla mala som kontrakcie každe 3min, už som myslela že si moje telo robí srandu no v tom momente mi praskla voda tiekla normalne potokom bolo 00:30, tak bolo rozhodnute trocha som sa opláchla a šup do pôrodnice po ceste som sa zvíjala v aute kontrakcie nepravidelné ale tak bolestivé že som takmer hrýzla sedačku, upalovali sme 120aj cez dediny a o 3min sme boli v nemocnici
keď sme dorazili klasika najskôr papiere a ešte papiere a potom prišiel doktor, už si ani nepamätám na kolko prstou to bolo ale povedal že v poriadku skontrolujeme ozvy, uviazali ma na ctg a odrazu bola pôrodná asistentka strašne odporná jediné čo mi povedala že sa nemám hýbať lebo potom to nepíše a spetne si spomínam že povedala doktorovi aby nešiel ďaleko, vtedy so myslela že to bude tak skoro no teraz viem že to bolo pre hroziaci CR, asi po 3hodinách došla pôrodná že konečne sú ozvy také ako majú byť(dovtedy mi o zlých ozvách nič nepovedala) tak ma konečne pustila s tej prekliatej postele a mohla som ísť za manželom(nebol so mnou lebo ma pôrodná žiadala aby nešiel lebo na vzdychárni boli dve ženy hladné smädné avystresované už takmer 24h) potom sme išli na pôrodný box tam sa s nami začala pôrodná baviť a potom už bola perfektná pochopila že sme sa netrepali tak ďaleko len pre môj rozmar ale že sme nevedeli že keď praskne voda treba ísť do najbližšej pôrodnice a nie byť tam najneskôr do dvoch hodín,ešte som si trocha poskákala na fitlopte, kontrakcie už boli plne v pohode veď som si mohla od nich uľaviť ako mi bolo po vôli o pol hodinku som vyliezla na stôl a začala tlačiť, lekár ma upozornil že keď budem kričať cez zuby budem mať málo pary aby šla malá von, keďže za celý pôrod som nemala pravydeľné kontrakcie ani na stole tomu nebolo inak a ďalších min sa nič nedialo, potom mi pôrodná pichla oxitocín a na dve kontrakcie bola malá von, placentu som porodila ani som nevedela ako, no to šitie bolo horšie ako celý pôrod aj ruka môjho manžela si to myslela ešte týždeň
maličkú umyli hneď vedľa muž si to aj natáčal potom mi ju priniesli a mohla so si ju priložiť, hneť krásne cuckala
dalšie dve hodiny som bola na boxe a vedľa mňa moja malá, na izbu ma previezli a malú vzali na novorodenecké, priniesli mi ju až o 5 hodín ale len preto že vždy keď som vstala z postele mala mala som také mdloby že ma sestričky museli dvíhať
druhý pôrod bol katastrofa bol plánovaný ja som sa velmi bála, pôrod samotný je bezbolestný ale čo príde potom je des, a to že sme boli na izbe len ženy po CR a nemali sme ani zvonček tak to bola normálne tragédia, zostáva mi len dúfať že tretí bude radšej bolestiví pred ale prirodzený

helencek  Môj prvý pôrod začal tak že mi 5 dní po termíne o 12 na obed odtiekla plodová voda,išla som za manželom,hovorím pod už musíme ísť a on mi nato že dobre tak ti ten zákusok už kúpime-od rána som mala hroznú chuť na koláč,tak som ho usmernila,smer pôrodnica.Hned ma prijali na pôrodnú sálu,urobili klystír,úplne zbytočný...vytiahla som knihu aby som zabila čas.Pozerali na mňa ako na zázrak,milá pani doktorka mi neverila že nemám kontrakcie a bola som otvorená na sedem cm.O štvrtej poobede začala tretia doba pôrodná,to som už knihu odložila a o piatej bol synáčik na svete.Zašívanie bolo horšie,bola som potrhaná kde to len šlo.Hned v noci som šla na wc,tam som odpadla a len po štyroch som bola schopná prísť k sesterskej a klopkať im tam,teraz je to už len na zasmiatie.Druhý pôrod som absolvovala v inej nemocnici,prišla som na plánovaný príjem,týždeň som prenášala,lekár mi robil ultrazvuk a povedal že všetko je úplne ok,vraj to nevyzerá že by mi museli pôrod vyvolávať,prietoky ok,placenta tiež,to bolo o desiatej.O dvanástej som čosi začala cítiť sestrička ma pripojila na monitor na hodinu a oznámila mi že určite nerodím lebo nemám kontrakcie ale vraj povie lekárovi aby ma pozrel.Po dalšej polhodine som konečne vyliezla na kozu a lekár v šoku začal zháňať vozík aby ma odviezol na pôrodnú sálu,kedže som bola otvorená už na 9 cm,nakoniec som to poschodie zliezla po vlastných ,dvakrát potlačila a malý bol na svete.Ešte som musela vysvetliť doktorovi prečo krvácam silnejšie,kedže si nestihol prečítať moje krvné výsledky kde by zistil že krvné doštičky mi o polovicu klesli.

lussi2  tak ja som prenášala dva dni. Mala som dohodnutého dr.pri pôrod ale tým, že odchádzal na dovolenku mi robil hamiltonov hamt 3 krát žeby sme to stihli pokial pôjde preč...len to nejako nevyšlo. Poviem vám ten hamilton ma veľmi bolel. Ráno o 8 hod. mi začala odtekať plodová voda, do nemocnice sme prišli o 9:30 hod. Všetko bolo v poriadku a dr. povedal, že sa vôbec neotváram a drobec sa môže narodiť aj na druhý deň Riadne kontrakcie nastali o 13:30 hod. bolo to strašne, a vtedy som si povedal, že už nikdy viac po čase to všetko prešlo a podstúpila by som to znovu, stojí to zato . Otvárať som sa začala o 17 hod. a to na 7 cm, to bola pre mňa najlepšia správa akú som vtedy mohla počuť. Takto som sa ešte potrápila do 19:05 hod. keď sa mala narodila. Museli ma samozrejeme nastrihovať, ale ani neviem kedy vôbec to nebolelo, a zašívanie som tiež necítila. Počas celého dňa bol somnou manžel tak sme to spolu super zvládli .A teraz sa tešíme z našej malej princezni

luciarobotova  Ahojte, ja na svoj pôrod nespominam najlepsie, ved kto by sa tesil z 34hod kontrakcii ...Tak pekne postupne...mala som termin 20.12.11...den predtym som bola na kontrole, ze nic nenasvädcuje k tomu, ze by som mala v blizkej dobe rodit, zamknuta na 1000 zamkov ...tak som si vykracovala smelo domov s tym, ze este stihnem na Stedry den kukat rozpravky ...ale v tu noc okolo 1nej som sa zobudila na nieco mokre v posteli...a pomalicky som uz zacala citit bolesti tak v 10min intervaloch, ale este boli slabe....pravda sama doma, tak som volala mame ci mam volat sanitku alebo co...ta zacala chudera stresovat, ze ona ide hned za mnou 8km na bicykli , tak som ju hned uzemnila, ze kto by chodil o 1nej rano a este sa jej nieco stane po ceste, tak som isla este na wc, tam uz isla voda viacej, osprchovala som sa a zavolala zachranku, pravda dispecer 1500 otazok nie aby hned poslal sanitku...dala som si vlozku podtykam nocnu , taze vyzerala ako plienka ...dosli so sanitkou, 2ja mladi fesaci, s kt.som si fajn pokecala, este sa smiali, ze ako srandujem, ze nevyzeram na to, ze idem rodit...fajnovo ma ponatriasalo po ceste v tej sanitke, este aj hvorili, ze budeme mat asi vynatriasane dieta ako odchadzali ponakukali do vsetkych pôr.sal, kedze ja som si zvolila inu nemocnicu do akej chodia a este vykrikovali aka perfektna vana, ze tu salu si mam vybrat ...bolesti uz zacali prichadzat silnejsie, vysetril ma doktor a ze voda uz odisla uplne, boda by nie, ekd som tam dosla cela mokra a voda ostala v sanitke ..dali ma na monitor a neprijemna sestra sa chodila kukat na mna...to uz som mala dost silne bolesti ale vraj to si len vymyslam, ze CTG nic neukazuje, este otvorila na vzdycharni okno dokoram podotykam 20.12. zima jak hovado...ja som si tam vzdychala, prisla a nadala mi, ze nemam vzdychat ze vsetkych pobudim, pritom som tam bola na celom oddeleni sama , rano dosla uplne super smena sestriciek, dali mi aj cipky, ked videi ako trpim, ze ak zaberu idem rodit, este ma povzbudzovali, pomahali, masirovali, doniesli mi fit loptu do sprchy, uplne poklady, dovolili aby aj mama dosla za mnou na vzdycharen, i ked je to tam zakazane, ale mamu som ani nevnimala, to som mala bolesti nepravdelne 5-10 min intervaloch..najhorsie bolo, ked ma dali aj 10x za den na pasy a musela som elzat na boku a drzat sa pasy, kedze maly vykopaval a nesnimalo potom nic, to som tam uz plakala, ze chcem zomriet, ze uz nevladzem vypila som aj 4L mineralky, succho v ustach, proste des a hrôza...stale mi ktosi vyvolaval, tak som vypla tel bo ani vlat sa mi nedalo, a ja stale uzamknuta a neotvarala som sa....na rukach som mala 12 vpichov od infuziek, co mi uz nedokazali ani podat infuzku co som bola taka dehydrovana a nechcela tiect infuzka, skrz maleho aby sa nenakazil, kedze som uz vodu nemala, vyzerala som ako narkomanka..prisla dalsia ukrutna noc, to som mala uz jednu susedu, kt.nevadilo ze som uz vrieskala, chapala ma chuda , doktori sa chodili na mna kukat, ja som prosila o cisarsky, ze niesme v ohrozeni zivota ... tak som tam vrieskala stale, bolo mi jedno, ved som uz ani dychat nevedela a stale som nebola otvorena :(...v noci ma zasa skontrolovali a jupiiiiiiiiiiiiiii otvorena na 2cm , vtedy este zastupca primara hovoril, ze on si nevie predstavit ako ja pojdem rodit, ze ja to tam nezvladnem...som sa ho spytala, ze ci by to on zvladol v tolkych bolestiach, kt.tvali uz tolko hodin.pichli mi nakoniec aj njekciu do zadku, ze aby som si trochu POSPALA, pravda nezabrala tak mi pichli dalsiu a zazrakom som na hodinu zadriemala ale dalej som mala uz potom kazde 3-4min kontrakcie, pripadalo mi to ako väcnost..a nadiso dalsie rano, ze ak a neotvorim, davaju mi koooonecne vyvolavacku...a cuduj sa svete ja otvorena na 4cm, a hned som ziadala EPI, kaslala som aj na to ze stoji 100€, chcela som nech si uz oddychnem....tak hned povedali, ze idem na salu, ze am zavolat koho chcem pri pôrode, jasn ze mamu, priael cakal na tel radsej... ..mama behom 30min dosla a bola pri mne, lenze akonahle mi zaviedli EPI , necitila som uz ziadne boelsti, tak sa mi zacalo diemat mama furt kecala nech nespim, ze idme rodit medzitym tiekla infuzka oxytocinu..a chodili kontrolovat ako sa otvaram,a ko to dost bolelo.a postupne zacali uz tlaky na konecnik, mama sla zavolat sestricku a vraj nemam este tlacit, no ale nedalo sa, mne sa vtedy tak ulavilo dobre tak som potajmky tlacila ...a ked som uz mala tlacit, tak som tlacila ale do hlavy vseci ma drzali a TLACTE ani som endotlacila hned nadych a zasa, ja som opacne robila ..nakoniec som uz nevladala, tak som povedala ze uz netlacim ..tak malinka sestricka vytiahla stolcek vyskocila nan a z celej sily mi tlacila na brucho ..ved mi ho vyberu aj za mna...a mala pravdu, 11:39 sa narodil nas syncek 2900/49...keby bol väcsi tak nemam sancu ho dat von...sitie bolelo jak hovado, som si myslela ze ma tam celu zastopka aj ked som mala Epi, bolest jak hovado..este sa ma pytali na meno ale ja som bola tak mimo ze som si nevedla spomenut, esteze tam bola mama....ukazali mi ho, hned sa islo fotit a ja som si zatial zdremla kooooonecne...po tolkych hodinach mi ani jest nechutilo, som sa tesila konecne ma prevezu na izbu a budem drichmat ..a cuduj sa svete akonahle sa narodil nas syncek hned zacal aj sniezik poletovat prvy.... takze tolko k pôrodu, brutalna katastrofa este teraz mi je zle z toho..druhe dieta nechcem, i ked priatel este otravuje ale to iba cez moju mrtvolu...

kinna  prvu dcerku som porodila v r. 2009-cely porod trval hodinku- 13.00 hod: klystir, prepichnutie plodovej vody a hned naskocili slabe kontrakcie az sa zosilnovali a slecna prisla na svet o 14:07hod...
druhu dcerku som porodila v r. 2011-cely porod trval 20 min- 16:40 hod: klystir, prepichnutie plodovej vody, kontrakcie a stacila som akurat zist z "kozy" na porodny stol a uz som medzi tym aj tlacila a o 17:00 hod bola dalsia princezna na svete...
na oktober tohto roku cakame tretiu slecnu, a predpokladam, ze porod bude rovnako rychly, az sa bojim, aby ma to nechytilo doma ...a preco take rychle porody, v podstate bez bolesti??? lebo pri kazdej som zhruba od 25.tt rizikova, len lezim a od 31.tt som sa pri kazdej otvarala a krcok sa opotrebovaval,babatinko natlacene uplne dolu hlavickou, cize ked prislo na porod, bola som uz aj na 6 cm otvorena a krcok v "haji", preto tak rychlo to vsetko, no radsej by som tam par hodin pretrpela a mala tehotenstvo pohodove do konca, lebo takto ostat lezat je velmi neprijemne a nemozem absolutne nic robit...
velmi sa tesime na nasu tretiu princeznu, dokonca ocinko je cely bez seba, ze opat dievcatko, ze to bude kralova namladsia Maruska...urcite sa v buducnosti chystame aj na dalsie babatinko, ale uz len casom, kedze moje tehotenstva su rizikove, az ked podrastu tieto tri princezne....sme strasne stastni, ze po 7 rokoch snazenia sme ostali takto pozehnani...

svetlusska  Ja som rodila nedavno v maji,a som prvorodicka...Troska som sa aj bala toho ze co sa bude pri porode diat ale tak snazila som sa nemysliet na pribehy co mi rozpravala moje kamosky...Ja som rodila prirodzene.ale tak pekne poporiadku.Este dva dni pred porodom v sobotu som vyplela burinu na zahradke a pupratovala trocha dvor, vecer mi potom odisla hlienova zadka..ale tak z toho som si nich nerobila ved termin som mala az 25.maja V nedelu na mna prisla horucava, a pri tom bol prijemny taky chladnejsi den..som chodila v triku s dlhym rukavom a manzel mal na sebe este aj mikinu a som sa divila ze ci mu neni horuco lebo zo mna lialo :D sem tam som mala aj nejake bolesti ale tomu som nevenovala pozornost.ako inac :D ale tak noc bola hrozna som nerobila nic ine len chodila na wc a do postele, pospala 15 min a zas...prosto bolesti, rozdychavala som ale tak boli nepravidelne raz kazdych 30 min, raz kazdu hodinu a tak..ak som spala za celu noc asi 2 hodiny tak to je vela, manzel samozrejme pekne odfukoval...vrrr V pondelok ma cakala poradna u doktora, tak reku ze co sak si spravi co treba a ideme domov, ved rodit este nemozem ist sak termin daleko :D Pokym sme dosli k lekarovi tak som manzelovi v aute stale vravela ze nech sa vyhyba vymolom ktorych je u nas pozehnane lebo ze to neni vobec prijemne mi povedal ze nemame lietadlo :D u doktorka som pekne rozdychavala dale a sestricka sa mi pyta ze ci mam kontrakcie a ja ze asi hej, tak mi povedala ze som mala ist do porodnice a nie k nim..a ta mrcha (lebo je to neprijemna sestricka) mi vravi tak hej alebo nie a ja jej nato:ze ako to mam vediet ked som prvorodicka, este to nebolo nic hrozne..nakoniec ma doktor poslal do porodnice ked som mu opisala ze ako casto mam bolesti, ani ma len neprezrel, ale tak co uz. cesta do porodnice bola hrozne som myslela ze manzela uskrtim ako naschval bral skoro kazdy vymol kedze sa im nemal kam vyhnut, no prosto hruza...V porodnici sa na mna kukali ako na zjavenie ze co tam robim ked mi este neodtiekla plodova voda,kontrakcie nepravidelne ale tak domov ma pustit nemohli no, lebo ak by nieco tak by to bolo na ich triko..ja som domov chcela lebo som sa na porod ani necitila..som bola vyskerena, prosto lazom plazom kde ja dneska rodit, ta co ste sak to len tak trocha strasi maly :D no nic dali mi vyvolavacku a manzela poslali domov s tym ze ked budem rodit ze ho zavolaju...Na obed mi dali polievku a ja hladna, no hruza,na ranajky som mala asi dve satocky...noo presli asi 4 hodiny ked mi konecne zacali pravidelne kontrakcie kazdych 5 min...tak volam manzela, dorazil asi za pol hodky...tak som si myslela ze sa este chvilu potrpapim a bude po vsetkom..ved ani tie bolesti neboli az take hrozne..doktorka prisla skontrolovala a povedla ze to bude za chvilu: a ja natesena ze super, zatial je to vstetko v pohodke:ale gol je ze u nej ta chvila bola od 16:00 do 21:15, tak som poctivo rozdychavala, dali mi oxytocin ale nerobil mi dobre tak to zrusili a tiez mi dali kyslik...ten mi manzel cely cas daval naspat lebo mi vypadal ako som krutila hlavou od bolesti, nakoniec som uz nazlostena a ubolena ked mi ho daval naspat nanho vybafla ze:do haja nedavam mi ho neustale nazad :D chudak za nic nemohol tak mu povedali. Sestricka to nahodou pocula a vravi ze uz je na vas zla :D....a potom sa mi podarilo nejako zaspat na par minut, takto som zaspavala a prebudzala sa na kontrakcie az do porodu a zakazdym som kricala ze ja uz rodim, ze ja uz chcem :D :D ..maly sa vo mne metal, tlacil sa niekam a ja som este rodit nemohla lebo tam cosi vadilo.No a moja reakcia na to ze som zacala tlacit a sesticka mi vravi ze netlacte lebo si privodite cisarak, len mi este mohla povedat ze ako nemam tlacit ked ono to samo akosi ide ...no to bol des tie hodiny a vdaka vyvolavacke tie kontrakcie boli tak silne ze som ich ani nestihala rozdychavat...az konecne som sa okolo 21:00 konecne dockala toho ked som povedala ze idem rodit a hotovo :D A pani doktorka konecne povedla tu uzasnu vetu na ktoru som tolko cakala ze mozte uz to pojde ..no normalne sa mi ulavilo a bola som cela bez seba ze to budem ma za chvilu za sebou...ale tak tu sa musim podakovat uplne zlatej sestricke ze mi s porodom pomohla tak ze mi stlacala brucho kebyze nie jej tak maleho asi nevytlacim, este si matne pamatm ze ma nastrihavali a to veru poriadne ved stehov som mala das 10 ked nie viac a jazva mi siaha az do zadku, a samozrejme sa k tomu pridala aj zlata zila.aaaa konecne som sa dockala som uvidela nas maly poklad, ktory vazil 4000g a meral 51 cm a rozhodol sa ze vonku sa prederie tak ze sa skruti, , no parada :D ale vsetko to stalo za to, bol to uplne krasny pocit vidiet takeho maleho drobca pekne mi ho prilozili na hrudnik, predtym ho troska utreli, pekne sa prisal...poradovala som sa mu medzitym ma zosivali--ze auuuu, horsie ako samotny porod,aj napriek tomu ze som to mala scasti umrtvene...a po pol hodine som zaspala konecne, az niekedy nad ranom ma zobudila sestra ze ma ide odviezt na izbu.No a ta sestricka co mi pomahala po porode sa ma o dva dni po porode pyta ze ako sa citim a jaze no da sa to, a ona mi na to: ze ona sa citi ako zbity pes, ze ju vsetko boli ...no a ked bude mat drobec aspon dva roky tak sa mu chystame spravit braceka alebo sestricku :D

blackcat8885  Pridávam náš pôrod.
Rodila som 8dní po termíne 5.2.2013 vyvolávačkou.Na príjem sme prišli o 7.00,hned mi spravili CTG a o 8mej mi dali vyvolávačku.Lekár povedal,že do 2hodín začnú kontrakcie.Tie začali tak pred deviatou,najprv som si vravela,že pohoda,kecala som s partnerom,a čudovala sa,že je to ok.Okolo 10.30prišiel lekár,prepichol mi plodovú vodu kedže to veľmi nepostupovalo a kázal mi chodiť,hýbať sa.Tak som chodila,skákala na fitlopte a už to išlo.Kontrakcie čoraz silnejšie a častejšie,už som si nevedela ani sadnúť na loptu.Každú kontrakcie som predýchavala zavesená o rebriny.Medzitým mi dali klystír,to som asi polhodinu strávali na WC.Okolo 13tej som už žobrala epidurál aj ked som bola odhodlaná rodiť bez EPI.Pichli mi teda EPI a už ma aj s partnerom nechali na pôrodnej sále,napojená na CTG,dali mi glukozu a kyslík-malému bilo slabšie srdiečko.Tak som chodila hore dole po sále a mala som čoraz silnejšie tlaky na konečník.Najprv som si myslela,že mi treba na veľkú tak som stále chodila WC ale potom mi dosšlo,že to tým nebude.O 15tej ma prišiel pozrieť lekár a vraví,že rodíme.Ja v šoku,partner tiež-mysleli sme si,že to potiahnem ešte pár hodín.Tak ma zacievkovali,asi 5x som potlačila a o 15.20 bol malý na svete

cony6666  pridavam aj moj,aj ked je to uz 14mesiacov. Vela som tu čitala ako to prebieha a ako sa baby pripravuju no v mojom pripade by boli asi pripravy nanič 19.12.12 vecer o osmej som ešte švagrine pisala že by som už najradšej išla rodit,o desiatej som sa chystala si lahnut,išla som na wecko a ako som dosadla zrazu len praska a plodova voda sa spustila,vybehla som z vecka,vravim segre že asi rodim zase som sa zapla a pisem švagrine(mala už vypnuty mobil) že mi odtieka voda,ta hned zapla tel,vola mi a posiela ma do nemocky.volam bratrancovi že idem rodit,ten ma mal odviest do nemocky a ten že o chvilu je pre mna.Hovorim si ved mam čas,prvorodička odvoz dosiel o 22:45 nasadam bez kontrakcii... V aute som dostala tri kontrakcie,23:03 dochadzam na Antolsku,na prijme vravim že asi rodim.. cakam 10minut a poslali ma hore na sal. po 5minutach zvonenia na salach vide sestrička rozospata berie na dnu,kontroluje ma,ja kontrakcie nikdy,zapaja ma na monitor,v tom dojde lekarka,rozospata mi povie či nevidim že maju zhasnute... spisuje papiere ja dostala kontrakcie ktore boli asi s 5sekundovim odstupom,lekarka vravi: šup na salu Rodime!! bez akychkolvek priprav.. dcerku som mala ešte dost vysoko,nevedela som ju vytlačit takze dve sestricky na bruchu a rozstrihana na trikrat som o 23:50 porodila krasne dievčatko... vysledok POROD kratši ako Zašivanie!!! ale nestažujem sa,od odtoku plodovej vody po porod to trvalo 1h.45minut

poisonblu  Ahojte, pridavam aj moj zazitok z porodu..termin som mala stanoveny na 8.11.2012...6.11. ma este cakala poradna, ale moc som tm netuzila ist a rozhodne som nechcela ani prenasat...v pondelok 5.11. som podvecer telefonovala s maminoiu cez skype, lezala som v posteli..este som jej hovorila, ze ma uz par dni nic neboli, jak mi je super a ze by som mohla porodit, aby som sa nemusela trepat na druhy den do poradne (chodila som 35 km do svojho rodneho mesta)...zrazu som zacitila nieco mokre, tak som ukoncila hovor s tym, ze mi asi odtiekla voda a bezala som na wc....potom som zavolala manzelovi, lebo bol v praci..kym prisiel, tak som sa osprchovala a dobalila nejake drobnosti do kufra...v nemocnici ma prijali o 19 tej, napojili na monitor a az vtedy mi zacali slabe kontrakcie....potom ma prezrel dr., este nanho vysplechol zbytok plodovky..dali mi klystir, sla som na wc a do sprchy...potom ma odniesli na vzdycharen, kde ma este o 21 skontroloval lekar...kontrakcie boli stale castejsie, este som behala na wc, co som sa stale vyprazdnovala...kazdu chvilu ma napajali na monitor, kontrakcie boli dost silne, uz som aj potom citila tlaky, sa to tazko preedychavalo...pred polnocou som trosku krvacala, tak som sla za sestrickou, a ta ma pozrela, ze na 8 som otvorena, a mam volat manzelovi a poslala ma do sprchy tisit kontrakcie...o 00:45 som isla na salu, manzel tam uz cakal...kontrakcie sa stupnovali, az som bola nutena tlacit, ale islo mi to dost tazko, nevladala som s mojimi chabymi plucami...potom prisiel dr., parkrat som este zatlacila, por.asistentka mi skovila na brucho a maly bol na svete o 2:50...najvacsia sranda bola, ze sme cakali dievca a dr. nepovedal pohlavie a odisiel zo saly...babatko odniesli a sestra detska sa pyta, ze ake meno..ja ze alexandra, a potom ze a co sa vam vlastne narodilo? A ja ze ved dievca to malo byt...a dr. krici, ze chlapec..ma tam skoro vystrelo a sestra hned brala manzela to skontrolovat....potom som porodila placentu a islo sa na sitie, ktore bolo uplne otrasne, 45 minut a bolelo to viac ako porod...navyse sa mi to aj zapalilo, takze som poriadne ani sediet nemohla, a maly dostal zltacku, tak sme pobudli v porodnici 10 dni..inak maleho mi donieali akoze na prilozenie na 2 mi itky, len mu dali obliznut a brali ho prec...a to si nr nemocnica hovori baby friendly..hahaha...

ichbinich  Syn sa narodil cisarskym pred vyse troma rokmi. Den pred terminom som bola na kontrole u lekarky. Najprv ctg, vsetko v poriadku, potom ultrazvuk. A kuka a kuka a vravi, uz nie je plodova voda... Musi ist von, radsej dnes ako zajtra! To, ze bude cisarsky, som vedela, bol koncom panvovym. Lekarka vravi, nemusime ist hned, stretneme sa o pol 7 vecer v nemocnici. No dobre. Kedze som este v ten den neobedovala, rychlo som doma zjedla aspon toast, nic ine som nemala Tak som dobalila veci do tasky, a co teraz?! Tak sme sa stavili v robote povedat kolegom, ze sa ide na to a ze manzel najblizsich par dni nebude v robote... Vsetci si mysleli, ze si z nich robime srandu...
Porod samotny v pohode, v spinali, prvy bonding prebral manzel, potom ma uz doviezli rovno na izbu. Zotavovanie dost dobre, aj ked sadanie si samozrejme fest bolelo. Ale po 2 tydnoch som v principe uz ani nevedela, ze som mala operaciu...

Dcera sa narodila pred mesiacom prirodzene. Lekarka ma podporovala v rozhodnuti pre prirodzeny porod, aj ked som si mohla vybrat. Ale neboli ziadne kontraindikacie, aj bola spravne otocena, tak som to chcela skusit. Nevedela som, do coho idem, ale vedela som, ze budem v dobrych rukach. 2,5 tyzdna pred terminom mi na kontrole lekarka vravi: ale vsak vy ste otvorena na 3 cm! Nemala som klasicke kontrakcie! "Iba" ma boleli krize, ale vedela som, ze je to mozne, tak som to predsa len sledovala. Zase bolo relativne malo plodovej vody, tak mi odporucila, ze poobede sa stretneme v nemocnici, aby sa to mohlo kontrolovat. No dobre. Tak som sla domov, zacala som organizovat, kto sa bude starat o syna, dala som prat pradlo, povysavala... Proste, zabavala som sa, aby mi presiel cas. S mnzelom som sa dohodla, ze nech sa v klude naobeduje v robote a potom pride. Ledva bol manzel doma, zacali sa tie bolesti krizov stupnovat a intervaly skracovat. Tak reku, uz nejdeme skladat tu postielku, uz nasadame do auta Medzitym mi odisla hlienova zatka a zacala odtekat plodova voda. Tak som sa nejak medzi kontrakciami poobliekala, dala si vlozku a nasadli sme do auta. Po ceste sme doorganizovali po telefone, kto sa kedy bude starat o syna.
Po ceste z garaze na prve poschodie na porodnice som mala 4 kontrakcie! Najprv ma v akoby cakarni napojili na ctg, ale potom videli, ze nejake cakanie nebude, tak rovno na salu Tak som uz bola otvorena na 6 cm. Kedze vsetky kontrakcie som citila iba v krizoch, bolo to velmi neprijemne. Rozhodla som sa pre vanu, aby mi tepla voda pomohla. To bolo celkom prijemne, teda ak som prave nemala kontrakciu :-/ Potom som uz mala aj pocit, ze mam tlacit, ale nic sa nedialo. Dali mi nejaku infuziu (okrem tekutin), aby sa to urychlilo (napytala som sa, bolo mi to jedno...) Lenze stale nic, uz som nevladala, ale na epidural uz bolo vlastne neskoro. Potom mi lekarka aj porodna asistentka navrhli zmenit polohu, kedze vo vani to nejak stagnovalo. Tak som sa na tri kontrackie dostala nejak z vane, ony zatial nachystali porodnu stolicku. Potom na nej to ale trvalo asi iba 5 kontrakcii a dcera bola na svete. Teda naozaj ich skusenost nesklamala, ze treba skusit uplne inu polohu a pohne sa to. Lekarka mi trosku zhora pritlacila na brucho, ale fakt jemno, ziadne "skakanie po bruchu".
Trochu som sa natrhla, musela ma zasivat. To nebolo sice moc prijemne, ale dalo sa to vydrzat. Oproti tym kontakciam aspon ina bolest Vsetky kontrakcie, vsetky bolesti som citila IBA v krizoch. Ziadne tvrdnutie bruska, ziadne menstruacne bolesti...
Po porode mi dceru samozrejme hned dali a prilozili, potom, kym ma zasivali, bola s manzelom. Na sale sme cakali trochu dlhsie, lebo velda museli robit nudzovy cisarsky, ale potom sme uz sli na izbu. Po asi 3 hodinach som sa sla osprchovat.
Cely porod, teda od zaciatku jednoznanych kontrakcii, trval 4,5 hodiny. Takze intenzivne, ale kratko. Lepsie ako naopak
Pocas porodu sa ma snazili nejak zabavit a priviest na ine myslienky, tak sa ma pytali, ze ci ostaneme pri mene Stella. Ja im na to, no ked vam tu budem zase kricat "a do r*ti, ja uz nevladzem", tak to nebude meno dietata
Celkovo pocas porodu som fakt uz bola chvilami so silami v koncoch, ale vydrzala som. Neprijemne bolo, ked som pocas kontrakcie este aj dostala krc do nohy, no uplne super... No ale co uz, byva aj horsie.
Ak by som si mohla vybrat, tak porod samotny cisarskym a zotavovanie po nom ako po prirodzenom