Moja pozitívno - negatívna skúsenosť s gynekológom

Nedá mi to, musím sa s vami podeliť o svoju skúsenosť na ceste k bábätku a v neposlednom rade aj k vlastnému zdraviu, hlavne kvôli žienkam, ktoré majú zlé skúsenosti s lekármi.
Pred rokom sme sa začali s manželom začali snažiť o prvé dieťatko a kvôli nepravidelnej menštruácii som užívala Duphaston, ktorý určite poznajú mnohé snažilky. Žila som veľmi zdravo, tabletky som užívala presne podľa toho ako mi môj vtedajší pán doktor v piešťanskej ambulancii (neviem presne jeho meno, pretože v ordinácii ordinujú dvaja doktori a ja nikdy neviem, ktorý je ktorý, tak by som nerada krivdila tomu druhému, ak by som sa pomýlila s menom) povedal a ostatné sme nechávali na prírodu. Na konci júla som však začala masívne krvácať mimo menštruácie, tak som utekala k doktorovi, prvé čo mi napadlo bolo, že som otehotnela a následne potratila. Keď som vystrašená prišla k doktorovi, ten na mňa nakričal, že Duphaston užívam úúúplne zle (dávkovanie mi predpísal on a ukázala som mu to aj v zdravotnej karte a na škatuľke od lieku), že som to všetko pokazila a ako som mohla urobiť takú hlúposť. Vraj na dieťa momentálne môžem zabudnúť, pretože som si totálne rozladila fungovanie hormónov aj všetkých orgánov od vaječníkov až po maternicu. Na krvácanie mi dal len ascorutin, čo je v podstate len blbý vitamín C s rutozidom a povedal, že to musí samé dokrvácať, že on s tým nič nenarobí... V tejto chvíli som už nevládala zadržiavať plač a slzy mi začali pomaly stekať po tvári, cítila som sa ako malé decko, na ktoré niekto nakričal za niečo, za čo nemôže a bolo mi zúfalo, že mi vlastne nikto nemôže pomôcť...
Ja viem, normálne by som ho kopla do riti, ale v tom šoku som sa správala úplne inak, bola som na dne.
A to pripomínam, že o pár dní sme s mužom odchádzali na oneskorenú svadobnú cestu do Španielska, o čom som ho informovala
a hlavne: ANI MU NENAPADLO MA VYŠETRIŤ!!!!!
tak som sa vyplakala a na ďalší deň v práci v Bratislave som sa so svojim zúfalstvom zdôverila jednej známej, ktorá je lekárka- internistka (a veľmi milá osoba). Tá povedala, že sa pokúsi niečo vymyslieť, aby mi pomohla a veru tak aj bolo. Na druhý deň mi dohodla vyšetrenie u svojho gynekológa, (toho rada uverejním, je to MUDr. František Hvizdák PhD.), tak som s malou dušičkou po práci zašla do nemocnice milosrdných bratov a ostala sedieť v čakárni. Pán doktor ma vzal do ordinácie a to v tej chvíli nemal absolútne žiadnu moju dokumentáciu, moju kartu, informáciu o minulom zdravotnom stave a vôbec som nebola jeho pacientka. Bola som len jedna zúfalá žena z ulice, ktorej niekto pobabral zdravie a rozdrvil sebavedomie, no od tej chvíle som pocítila, kto je to ozajstný lekár a aké úžasné je jeho poslanie.
Najprv sa so mnou pán doktor asi 10 minút rozprával o tom, aký mám problém, aké lieky som brala v minulosti, na čo sa liečim a tak. Hlavne ma nechal vyrozprávať sa o mojom momentálnom trápení bez osočovania, čo bolo samo o sebe ozdravujúce. Potom ma vyšetroval. Ľudia, asi 40 minút ma vyšetroval, či už palpačne, vaginálnym sonom a všetkým čo v tej ordinácii mal. Pomaly, pozorne, k niektorým veciam sa vracal, zaznamenával, priebežne sa ma znova pýtal na niektoré podrobnosti, premýšľal a znova vyšetroval....Ja som len ležala na vyšetrovacej stoličke a dívala som sa na obrovskú stenu, celučičkú polepenú fotkami malých bábätiek s nápismi "Ďakujeme".... Keď mi po vyšetrení podal fotografiu zo sona, na ktorej svietila veľká čierna odporná guľa cez celý snímok, len som vyvalila oči. Na ľavom vaječníku som mala 8cm cystu, ktorá sa pri každom prudšom pohybe chystala prasknúť a otráviť mi brušnú dutinu. A ja som sa o tri dni chystala plávať v mori na Mallorke... Po vyšetrení pán doktor zasadol za stôl, otvoril si asi tri hrubizné knihy, raz pozrel na snímok, raz na monitor sona, ešte sa ma niečo opýtal, zasa pohľad do kníh a takto asi 15- 20 minút premýšľal a vymýšľal ako mi čo najlepšie pomôcť. Nakoniec vybral liek (už sa nepamätám, čo to bolo), ktorý mi zabral na krvácanie do 24 hodín (žiadne "to musí dokrvácať samé" ako povedal piešťanský doktor) plus ešte niečo na zmenšenie tej cysty a upokojenie celého podbruška. Samozrejme zakázal mi akýkoľvek pohyb a tak som si na tej Mallorke naozaj užila sladké ničnerobenie 🙂)) Keď som sa vrátila z dovolenky, hneď som si k nemu preniesla kartu a začali sme pracovať na tom, aby sa moje bruško stalo pohodlným pelieškom pre nejakú malú žubrienku. Chodila som tam síce ako na klavír, no do pol roka som bola tehotná, bez užívania akýchkoľvek silných hormónov a drastických procedúr. Pomohla mi joga, zdravá životospráva, no hlavne psychická pohoda a optimizmus, ktorý sa mi pri pánovi doktorovi navrátil.
Dnes máme pár týždňov do pôrodu malej Marínky, takže mu na tej stene pribudne ďalšia fotografia novorodenca s nápisom Ďakujeme a na starostlivosť pána doktora nedám dopustiť ani počas tehotenstva, ale to je na ďalšiu diskusiu 🙂
Chcela som sa s vami podeliť o túto skúsenosť hlavne preto, aby sa ženy, ktoré na tom nie sú momentálne veľmi dobre, túžia po dieťatku, alebo proste len po dobrej zdravotnej starostlivosti nevzdávali a nebáli sa tresnúť dverami hocijakému kreténovi s titulom. Zdravie máme len jedno a každá žena si zaslúži dobrú starostlivosť aj stať sa matkou. Do toho ženy! Držím palce 🙂