Pôrodnica Martin. Čo zobrať so sebou a aký je personál?

https://www.modrykonik.sk/forum/porodnice-a-doktori/porodnica-zilina-verzus-martin/

ja som bola tiez zvedava co tam treba a na nastenke mali vyveseny zoznam:

pre seba: obciansky preukaz, tehotenska knizka, preukaz poistenca, sobasny list alebo doklaad o uznani otcovstva, hygienicke potreby, toaletny papier , porodnicke vlozky , jednorazovu podlozku do postele, 3ks jednorazovych nohaviciek, prezuvky, 3ks nocnych kosiel , teplomer

pre drobceka: 2 bavlnene plienky, 1 balik jednorazovych plienok, vlhcene obrusky, vatove tycinky, 1 malu mokka lyzicku , oblecenie pri odchode domov - kosielku, bavlneny kabatik, ciapocku , zavinovacku, deku, ponozky , dupacky, v zime fusak

toto maju uvedene ak si pribalis veci navyse zalezi od teba 🙂

Ja som s *Martina a rodila som teraz v auguste.Treba si zobrat doklady knizku obc. preukaz sobacny list.
Pre seba budete potrebovat zaklad, hyg. potreby : toaletny sampon mydlo-sprchac, vlozky dlhle a obycajne po porode,podlozky do postele nocnu koselu sa som mala svoju hned na druhy den ale boli aj mamicky co boli len v nemocničnom , hreben kefku,,, odsavacku na mlieko. a nohavicky po porode .
Pre babatko ti stacia len balik plienok a vlhcene obruskym
Oblecenie ti pre babo staci az pri odchode. 😀 to uz podla rocneho obdobia,
Ak vas to caka teraz v chladnejsich mesiacoch urcite aj ciapocku pre babo kedze su tam prievany ked chodi navsteva.

@delfinik22 Ja chcem ísť rodiť tiež do Martina teraz v decembri. Chcem sa ťa opýtať, mohla si ísť do sprchy, a na fit loptu? Lebo viem, že niektoré sestričky to vôbec neponúknu, iba ťa dajú na posteľ a monitorujú ale nič viac. A návštevy ti môžu celý deň chodiť na izbu??

Ahoj ja som rodila tak ze som isla rovno na salu kedze som bola otvorena na 6 ,, a klystir ani sprchu som uz nemala,,,,tak sa musis opytat sestriciek.A ano mozu kludne od rana cca od 10 a nam chodili tak do 18 potom uz bol klud,.

No keď sa už pýtaš na personál, tu je môj "zážitok" z Martinskej Pôrodnice. Som z Ružomberka a okolo 30 týždňa mi zistili preeklamsiu, a že mi prestalo rásť dieťatko. Keďže v RK by ma najradšej porodili v ten deň ale deti pod 2kg nerodia, lebo na to nie sú "vybavený", a že by malú museli aj tak hneď previesť do Martina. Poslali ma rovno tam. Tam ma prijímal nejaký mladý lekár, ktorý z toho nebol moc nadšený a nechápal, prečo ma tam niekto poslal. Ale čo už, tak ma prijal. Ešte v ten deň som počula, ako mu na chodbe primár dôrazne dohovára, že načo ma prijímal. A tak som tam pobudla asi dva týždne. Sestričky sa ukázali len ráno, keď doniesli lieky na celý deň, prípadne zapojiť infúziu. Odpájať ju zväčša nechodili, alebo im to trvalo strašne dlho. Ja som na ne nečakala, odpájala som si ich sama. Samotnú chiraflexu som si tiež musela vybrať sama. Navyše to bolo v zime. Okno na izbe sa nám nedalo zavrieť, tak som ho len zatláčala fľašou s vodou. A tak som ochorela. Mávala som strašné záchvaty kašľa. Nemohla som sa ani nadýchnuť. Počul to lekár, čo mal v noci službu, zavolal ma na ošetrovňu a niečo mi pichol, tuším do žili. Vďaka mu. Kázal mi na druhý deň zájsť na krčné. A tak som šla. V pyžame, župane a aspoň vetrovke... Hrdlo ma strašne bolelo, išlo mi to aj na hlasivky. Došla som do krčnej ambulancie. Tam ma prijala "hrozne milá" pani doktorka, Ktorá sa hneď pozastavila už pri svojom pracovnom stole na tom, že som z Ružomberka. Kládla mi len otázky typu, čo robím v Martine, keď som z Ružomberka, či tam nemáme nemocnicu a v tomto duch stále ironicky dookola. Na to, že sa mi má pozrieť do hrdla skoro zabudla. "Vďakabohu" si spomenula a nezabudla ma pomaly vysmiať, že tam nič nemám, že neumriem a v pohode porodím. Ani mi nič nepredpísala. Tak som sa vrátila na oddelenie. Lenže hrdlo ma bolelo stále viac, nemohla som ani prehĺtať a prestala som aj rozprávať, len s veeeľkou námahou. Tak som si išla na vyšetrovňu od lekára pýtať niečo, čo by mi pomohlo. Ale tam som sa akurát dozvedela, že neležím na krčnom ale na gynekológii. Tak som sa na druhý deň vypýtala do lekárne zase v pyžame, župane a vetrovke, a to mimo areál nemocnice do lekárne, že si niečo na to kúpim. Ledva ledva som zatiahnutím hlasom magisterským učniciam vysvetlila čo mi je a čo potrebujem. Chcela som po nich aspoň niečo ako Tantum Verde, lenže to vraj tehotné nemôžu, a jediné čo mi môžu predať je Pantenol. A tak som po zbytok pobytu v Martine cmúľala ten, so záchvatmi kašľa, bolesťami hrdla a bez hlasu. A tak ma z Martina prepustili. S vysokým tlakom a bielkovinou v moči. Ale to zďaleka nieje koniec 🙂 . Už v ten deň, ako som prišla domou, moja mama sa na mňa nemohla pozerať a posielala ma na pohotovosť na krčné. Ja som bola rada, že som konečne doma a nechcelo sa mi ísť zase do nemocnice, hoci len na vyšetrenie. Ale nechala som sa prehovoriť, kvôli dieťaťu. Tam keď ma doktor prehliadol, ihneď ma prijal na JIS a tam som bola týždeň na kyslíku. Konečne som bola prepustená a šťastná, že už som doma. Lenže som mala ísť akurát po víkende na gyn kontrolu (samozrejme u nás v RK). Tam keď mi skontrolovali tlak, bielkoviny, prietoky a veľkosť plodu, ma okamžite nechali na oddelení. Personál 100 a 1! Pobudla som tam však asi len 2 dni a hneď ma sanitkou posielali do Martina. Bola som z toho nešťastná, darmo som vravela, že ma tam nechcú. V RK by ma samozrejme zas hneď odrodili, akurát dieťa stále nemalo ani 2Kg. Tak som prišla záchrankou znova do Martina. Doktor, čo ma prijímal, bol vrcholne arogantný. Vyslovene sa rozčuľoval, čo tam robím, či nevedia v RK, mimochodom najlepšej nemocnici na Slovensku odrodiť dieťa vtedy asi v 33týždni, atď. Vtedy som to už nevydržala a rozrevala som sa mu tam. A tak som tam pobudla na gyn. oddelení ďalšie 2 týždne... Keďže už bielkovina v moči niekoľko násobne prekročila normu, sa konečne rozhodli, že je čas porodiť. Keďže som však stále pokašliavala, rozhodli sa ma poslať k milej pani krčnej kvôli anestézie. A tak som sa cestou k nej vytešovala, čo jej idem povedať, že po jej vyšetrení som skončila na JIS, ako to vyšetruje, mala som 2 diagnózy ale už neviem názvy, brala infúzie, antibiotiká a chodila inhalovať... Keď ma však videla, zas bola len zvedavá prečo som zase tam. Už som jej začala vravieť, ako to so mnou bolo, keď mi skočila do reči a nepripustila ma k slovu. A zas ju trápil len ten Ružomberok a doktori v ňom. A nezabudla ma znovu ubezpečiť, že neumriem. Tento raz však mi do hrdla nepozrela ani ona, ale poslala svojho praktikanta. Keď však videla, že má tendenciu vyjadriť pochybnosť vzala to zas šikovne do svojich rúk a zas podotkla, že neumriem. Atak som šla rodiť. Podľa sona mi vraveli, že malá má 1960g. Po pôrode, keď mi ju prišli ukázať na JIS, tiež vraveli, že váži 1960g plus-mínus. V ten večer na JIsku priviezli epilepričku po pôrode. Doniesli jej ukázať dieťa. Upozornili ju, že má rázštep pery. Ale že to vedia v Bystrici pekne zoperovať. Na JISke po cisárskom som mala strašné bolesti aj bez pohybu. V noci ma však zobudilo volanie jednej zo spolupacientok, že táto naša spolupacientka má zase záchvat. Chvíľu som čakala, či sa neobjaví sestrička. Keď bolo jasné, že nieje nikde na blízku, vedela som, že je to na mne, keďže z plne obsadenej JIS som bola jediná akého takého pohybu, pozbierala som všetky sily, vstala z postele a vydala sa na chodbu v ukrutných bolestiach a hľadala a volala na sestričku. Ktorú som nenašla ani na vyšetrovni, odkiaľ vyšla sestrička z oddelenia a ďalej išla už ona hľadať JISkovú sestričku. No a tak nastal na JISke frmol okolo tejto pacientky a tak. Na druhý deň ráno, nosili zas ukazovať deti. Dieťatko s rázštepom však ukázali druhej matke... Čakala som, že sa ohradí, ale nie, už som chcela povedať, že sa pomýlili, ale predbehla ma iná pacientka. Mala som ísť na pôrodnícke oddelenie. Bála som sa, čo ma tam čaká, po skúsenostiach z gynekologického. Ale akoby som zišla do raja... No v porovnaní s gyn, to tak bolo. Vynovené priestory, sprcha na izbe a neuveríte, MILÝ PERSONÁL! Dokonca už aspoň predomnou nik neriešil, že som z Ružomberka! Až na to že mi do chorobopisu napísali, že sa mi narodil chlapec... ale čert to ber... a že mi ako spolupacientku dali matku s donoseným dieťaťom, keď ja som svoje u seba nemohla mať...ale to tiež ujde. Keď ma prišiel pozrieť manžel, išli sme sa pozrieť na dcérku. Bola v inkubátore. Keď som ju videla, prešla ma všetka zlosť. Ale som si všimla, že má na nálepke napísanú váhu 1690g. Ukázala som to manželovi. Ten sa tiež čudoval. Vraj Keď s nimi po pôrode volal, vraveli, že váži 1960g. Tak sme sa na to opýtali sestričiek. Tie sa však ohradili, že vari si nemyslíme, že sa pomýlili. Od vtedy jej všade písali váhu 1690g a my vlastne doteraz nevieme, kde je pravda. Nakoniec som bola šťastná a na útrapy som zabudla, keďže všetko dobre dopadlo a dcérka prospievala. Aj keď som im do dotazníka hodnotenia chcela kadečo popísať, nakoniec som ho ani nevyplnila, ...pre istotu 😉
Teraz čakám druhé dieťa. Od začiatku si preventívne pichám Fraxiparín a dúúúúúúfam, že nebudem musieť ísť znovu do Martina!!!!!!!!!!!! 😕

@lindakt ak som ale dobre pochopila, tak vsetky Tvoje negativne skusenosti suvisia s gynekologickym oddelenim, nie porodnickym, ci?

zelam vsetko dobre Tebe aj dcerke 😵

@soldi
V podstate áno. A ďakujem! Tieš želám všetko dobré! 🙂

ahojte.chcela by som sa vas opytat co si mam zobrat do martinskej porodnice.ked som si citala prispevky na inych strankach tak vsade pisu nieco ine a ja sa v tom neviem dako vysomarit.prosim poradte mi.dakujem

@susana618 ahoj prosím ťa čo si naozaj potrebovala do pôrodnice pre seba a bábo dakujem 🙂

@alexis617 No pre seba hyg.potreby,vlozky do porodnice aj velke aj male,jednorazove nohavicky,slapky do sprchy,uterak,zupan nocnu koselu mozes aj nemusi oni ti tam daju.
Pre maleho plienky,utierky nieco na oblecenie ked pojdete domov vecicky pre maleho mi tam dali ale ak chces si dones svoje ja som tam mala zbytocne vela veci a nepotrebovala som ich tam vobec.este ak na nieco pridem tak dopisem alebo ak by si sa nieco chcela opytat kludne sa pytaj

Inak ked pojdete na pasy tak v cakarni na nastenke je vsetko napisane co si treba doniest (v martinskej nemocnici)

@susana618 a co z dokladov?treba aj sobasny list?vdaka 🙂

@miciluci jasne,prefoteny stačí

@barboritta dakujem 🙂

A ak nieste zobraty treba priniest z matriky papier ze chcete aby sa vase dieta volalo po otcovi

ja som rodila v Novembri 2011 a bola som celkom spokojná až na to že ma tam doviezli na obed o 12-tej bola som do 14.30 na sále na pásoch bez pohnutia a potom som bola na izbe do 16.30 prišla sestrička dala mi injekciu do zadku na vyvolanie a povedala nech si ešte oddýchnem že o 18.00 pôjdem na sálu,ani nestihla zatvoriť dvere a ja už som mala kontrakcie.a na sálu ma zobrali až o 18.30 a ja som sa išla blázniť ešte stihli zase pásy,aj klystír,aj sprchu som stihla ale ležala som na sále kde bola aj vaňa aj lopta a sestričkám to vôbec netrklo ma dať aspoň na tú loptu ved som tam ležala ako debil na tej koze a nemohla som sa hýbať.si asi viete predstaviť ako maboleli kríže sestrička prišla raz za hodinu pozreť pásy a zase odišla a zavrela dvere.teraz mám ternín v septembri a som zvedavá ako to bude.ešte aj ked som išla na WC na príkaz sestričky nebola mi schopná podať toal.papier lebo som ho zabudla vo vrecku.ale odd.šesťnedelia je úplný rozdiel sestričky sa chodia pýtať či niečo nepotrebujem a aj laktačná chodí stále a návštevy sú celý deň toto je môj názor na Martinsú nemocnicu-pôrodnicu!!!!!! 😒

@katrinka8
@sunflower87
@susana618
@miciluci
@palusa1404
@lindakt
@kisub1985
@delfinik22
@siska2027 Ahojte, viete mi niekto poradiť ako to je v Martine, keď chcem hneď po narodení dať zaočkovať dieťa proti TBC? Očkuje sa na 4-5 deň po narodeni.. Len neviem, kolko vopred, alebo aky je postup, pri objednavani vakcíny... Ďakujem.

@maminka142 - to netusim, pretoze toto ockovanie je ako povinne zrusene. Aj na stranke UNM je napisane, preco sa to zrusilo.
Ale skus sa obratit tuto: http://www.martinskapoliklinika.sk/?dc=menu-det... My sme este povinne ockovanei pri dcerke "chytili" (bohuzial) a tuto sme chodili niekolkokrat do tyzdna na cistenie zahnisanej rany po ockovani ☹ Bola tam velmi mila pani doktorka aj sestricka, tak iste Ti poradia.

@katrinka8 Ďakujem Ti 🙂 Ano aj my sme stihli ešte to očkovanie pri prvom dieťati a tiež jej to hnisalo, ale nebolo to až take strašne... 😉 TBC sa zasa pomalinky rozširuje a chcem dať aj druhe zaočkovať 🙂 Budem pokojnejšia aj na dovolenkach... 😉 Ďakujem moc 🙂

@maminka142 - my sme to mali vraj dost zle (podla tej doki), ale este nie najhorsie - chvalabohu. Ale nasa mala zle reakcie na vsetky ocko... ☹ Podla mna tam na tej kalmetizacii by Ti vedeli povedat, kde sa da zaockovat. Alebo este mi napadlo, pediatricka Vasa by nevedela poradit?
Drzim paste, nech je babatko zdrave 🙂

@katrinka8 Mne dala doktorka číslo na pneumologičku v MT, že ona očkuje 🙂
To mi je luto, že malá to zle znáša ☹ Držkajte sa 🙂