5 ročný syn má strach z nových vecí

majkaa
24. feb 2015

Ahojte mam 5 rocneho synceka a skoro 3 rocneho. Teraz ale potrebujem poradit s tym 5 rocnym. Je velmi sikovny a myslim si ze aj inteligentny dost sa zaujima o vesmir, ludske telo vie uz male plus aj minus a vsetky pismenka a to sme ho my vobec neucili. Je aj velmi citlivy, ked som smutna hned ma obima alebo ked som len zamyslena hned sa ma spyta ci som smutna ze to na mne vidi. Od malicka sme ho ucili samostatnosti a velmi rad chodi k starym rodicom a ked bol malinky tak do 3 rokov oj k inym ale potom sa to zaseklo nechce ist ani ku kamaratovi ked tam nejdem ja alebo manzel. Do skolky bol pravda tiez problem ale to som brala ze je normalne teraz tam chodi velmi rad kym sa zadaptoval trvalo asi 2-3 mesiace cize normalne. Ale napr bol karneval a ani za svet nechcel sa obliect do kostimu ktory si sam vybral a aj sa tesil uplne hysak chytik zo strachu. Nikde nechce ist vez nas alebo svojich uciteliek alebo starych rodicov ale ked je uz tam tak je uz dobre. Sme ho prinutili ist s mojou sestrou na hory naprv rev ale potom sa smial cely cas. Teraz mame problem s plavarnou maju ist zonskolky ale nie s jeho ucitelkami ale len so spoluziakmi. Uz raz tam bol ale nedostal sa dnu lebo plakal lebo sa bal popri tom vodu miluje ale chce ist so svojimi ucitelkami. Ma strasny strach s novych veci mam to riesit a ak ano tak ako? Ci ho tlacit ci chce spci nie alebo nemam tlacit? Ale vzdy ked ho dotlacime place tal pol hodinku a potom sa uz usmieva. Ale na koci vzdy povie ze tam aj tak nechcel byt.

jana_eyre
24. feb 2015

ja osobne som clovek, co dodnes neznasa nove.. ked som bola mala, bola som taka ista - neznasala som ak som bola s menej znamimi ludmi /to nemam rada ani teraz, len to viem skryt 😉 / ak som mala robit nieco co som nechcela..

za seba si myslim, ze je lepsie ak sa dieta do aktivit ktore nechce netlaci.. samozrejme je rozdiel v tom ci ide o vylet so sestrou /to by som ho nenutila/, alebo o kostym /to by som brala skor ako napriek, kedze si ho sam vybral/..

na nove veci, cinnosti by som ho dopredu dlho pripravovala, rozpravala by som sa s nim o tom aby to zobral lahsie.. na nove veci si treba zvykat, ale nie nutenim, ale postupnym privykanim.. niektorym detom to ide lahsie, inym horsie - najma ak su introverti - musia vynalozit velke usilie na to aby novinky zvladli a to aj v dospelosti.. ja som silny introvert, takze viem o com hovorim.. 😉

majkaa
autor
24. feb 2015

@jana_eyre ale nemozem tvrdit ze je introvert prave naopak on miluje spolocnost ale aby sme tam boli bud rodicia, stari rodicia. Skusali sme ho pripravit ale cim dlhsie sme sa snim rozpravali tym horsie vysvetlovala porovnavala a zabralo uz len pojdes tam a hotovo. Ako hovorim ma rad strasne kamaratov ale iba ak sme tam my.

majkaa
autor
24. feb 2015

A zacina sa to viac stupnovat napr miluje chodit von ale mensi mi bol chori tak ze pojdem so starsim a on mi nechcel ist lebo nesiel mensi, nechce ist k starym rodicom lebo nejde mensi, nechce ist na plavaren lebo nejde ich ucitelka, nechce ist ku kamaratovi lebo nejdeme my alebo mensi... Na jednej strane je krasne ze je tak naviazany ale na druhej strane to nieje dobre pre neho lebo ho nedostanem na kruzok nedostanem na plavaren nedostanem nikde kde by mohol aspon trosku nieco zazit a viem ze mu tam potom je uz dobre len tie zaciatky uplne place nie hystericky ale smutno

jana_eyre
24. feb 2015

@majkaa a to sa stalo tak nehle, alebo postupne sa tak zacal menit?

bol niekde bez vas a starych rodicov, nemohlo sa mu tam stat nieco, co sa mu nepacilo a tak sa naviazal na to, ze vzdy musi byt s blizkymi? nemyslim zrovna, ze by sa mu stalo nieco mimoriadne zle, ale skor ze v jeho ociach to zle mohlo vyzniet, kedze deti veci niekedy vidia inak ako dospeli..

majkaa
autor
24. feb 2015

@jana_eyre tak postupne mal asi 2,5roka a vcelku rad chodil do kutika kde to boo platene ze my sme mohli odist ale potom tam postupne nerad chodil a potom asi ked zacal do skolky ale to berem ze to si kazde dieta tym prejde ale on ma normalne z toho steach place tak smutno nie rozculene. Zajtra ma ist na plavaren tak sme sa rozpravali o tom a znova zacal plakat tak som si ho zobrala na kolena a vysvetlovala a on isiel uz do postele a manzel mi povedal ze place pod paplonom tak ja neviem ci ho tlacit popri tom miluje vodu

jana_eyre
24. feb 2015

@majkaa fiha... no ja by som ho naozaj netlacila - zrejme potrebuje mat doveru k cloveku ktory na neho dozera a predsa len ked ide o plavaren, bola by som opatrna.. aby zas nemal neprijemny zazitok spajany s vodou a potom by ju mohol odmietat aj ked bude s vami..

podla mna je uplne normalne ak dieta je rado obklopene ludmi, ktorym doveruje a tam spadaju aj jeho ucitelky, ktore uz pozna..

ale ty ho poznas najlepsie a vies ako to zvladne..

majkaa
autor
24. feb 2015

Teraz uvazujem ze on nema ani tak strach s ludi ale prostredia. Lebo ked k nam pride niekto cudzi nieje problem a aj keby sme my odisli a povedala by som mu ze musime ist si myslim ze s toho nebude robit problem ale skor ked on ma niekam ist kde to nepozna.

maca_p
24. feb 2015

@majkaa skus si pozriet aspergerov syndrom

alexanotbad
24. feb 2015

@majkaa ja by som ho radsej netlacila, lebo mu tym vytvaras zbytocne stres. daj tomu cas, ono sa to vykrystalizuje. ja mam skoro rovnako stareho syna a mali sme taky isty problem od malicka. boli sme dost sami, lebo zijeme v zahranici a maly sa ba ( a aj sa stale boji )l novych veci. pokial som tam bola, tak fajn, ale...napr. aj ked som s nim bola na ihrisku a on sa pekne sam hral, akonahle prisli nekale deti, tak hned sa nechal od vsadial vytlacit, bezal za mnou, na smykacku radsej nesiel, aj ked sa chcel smykat, lebo sa tam isli smykat druhy. dala som ho na plavanie - bez rodicov, reval ako tur, ani do bazena sa nedostal, lebo rozplakal dalsie dve deticky, tak mi ho priviedli von. a to som s nim chodila od malinkata mala plavat 😅 .ale prestala som to riesit. nechce, nechce nenutim ho. a uz sa aj osmelil v niektorych veciach. beriem ho takeho, aky je, aj ked mi to obcas komplikuje zivot 😉

ivetz
24. feb 2015

Akoby si pisala o nasom - chodil do jasli velmi rad, ale ak boli spojeni s inym oddelenim alebo prechadzal k inej sestricke, boli nareky. V skolke isli napr. do skoly na nejake edukacne vystupenie - nezname prostredie - boli place, prechadzal sa s ucitelkou okolo skoly. Isiel po prvom rocniku na tyzden do tabora, pocas pobytu boli place, po navrate tiez - bolo mu smutno za kamaratmi 🙂. A kopec inych veci... Pokial to nebolo nevyhnutne, do nicoho sme ho nenutili. Tak ako Tvojho, tiez ho zaujimal vesmir... Teraz ma Adam 10 rokov, je uplne uplne normalny chalan, ktory zo svojich malych fobii vyrastol. Tak sa velmi netrap, ber to tak, ze prechadza urcitym vyvinovym obdobim, ku ktoremu take prejavy spravania patria.

majkaa
autor
24. feb 2015

@maca_p no pozrela som si to ale vobec nieje taky rad komunikuje s ludmi nerobi jednu cinnost dookola... Len sa nechce od nas a od prostredia ktore pozna odputat

katrinka8
24. feb 2015

@majkaa - ahoj, my máme podobné trápenie s dcérkou. Ona ale nielenže nechce ísť bez nás, ona ani nechce rozprávať s "cudzími" ľuďmi. V škôlke mlčí, len pani učiteľke povie, niektorej dokonca len šepká. Raz je lepšie, raz horšie.
Radila som sa s kamarátkou - psychologičkou. Povedala mi, že je to vcelku normálne, nič čo by nás malo extrémne znepokojovať pre budúcnosť, že dieťa potrebuje jedine pocit bezpečia a vedieť, že je prijaté za každých okolností. Takéto malé deti mnohokrát ešte nevedia pomenovať svoje pocity. Preto im treba pomôcť. Konkrétne nám poradila, že máme napr. povedať, keď zase nebude dcérka chcieť rozprávať (ona nám tvrdí, že sa hanbí): Viem, že sa hanbiš (bojíš, podľa toho, čo to dieťa prežíva, pomenovať ten pocit zaňho), nemusíš rozprávať, keď nechceš, je to v poriadku. Keď sa osmelíš, tak budeš rozprávať.
Netreba na dieťa tlačiť, aby nenadobudlo pocit, že to, čo prežíva, je niečo nesprávne, že ho neprijímajú preto, že má takéto pocity.
Držím päste, snáď to tí naši krpci zvládnu 🙂

majkaa
autor
24. feb 2015

@alexanotbad
@ivetz
Strasne ste ma povzbudili uz som uvazovala ist k doktorke s nim psychologicke ze ci ma v nas dostatocnu oporu ci nerobime nieco my zle ze preco sa tak boji noveho prostredia ked tam niesme my. On je v kolektive take stredne dieta aj si vie dupnut ale necha sa aj niekedy tlct. Tak dobre nebudem ho zajtra nutit na tu plavaren ale mala by som to neja odovodnit ze preco aby nemal pocit ze ked sa rozplace bude po jeho aj ked plakal naozaj lutostivo.
A myslite ze to v nom len nepodporim ked mu poviem dobre ked tam nechces nemusis ze aby mi potom aj pri malickostiach to nerobil. Viete lebo s manzelom mame trosku tvrdsiu vychovu asi ako ostatni lebo ja som na vozicku a potrebujem aby deturence ma respektovali lebo chodim s nimi vonku sama tak si nemozem dovolit aby ma neposluchli aj nakupuju mi ja ich len navigujem. Myslite ze to nieje aj v tom ?

majkaa
autor
24. feb 2015

@katrinka8 ja som mu aj povedala ze len raz pojde na plavaren a ked nebude chciet 2x ze slubujem ze uz nemusi ist ale asi mu poviem ze tentokrat nemusi ist lebo je trosku chori a dalej ho nebudem tlacit. Ale viete keby som vedela ze mi preplace cely karneval alebo cele hori co nol so sestrou ale ked ideme k navsteve nepoviem ani muk ale ked vidim ze mu je tam potom dobre a smeje sa a je stastny tak to mi je luto ze nevie prekonat ten prvy strach

lubiduch
24. feb 2015

nie som zastancom vsetko riesit s detskym psychologom, ale toto mi pride take ze by som mozno nejakeho kontaktovala....
vobec si nemysim ze tvoje dieta je 'divne' alebo hocico ine, skor si to predstavujem tak ze psycholog po rozhovore asi vie posudit co sa deje a vas ako rodicov usmernit ci skor 'tlacit na pilu' a teda vystavovat maleho situaciam v ktorych sa citi diskomfortne, alebo ci tomu nechat uplne volny priebeh a nenutit do nicoho....

Urcite nechces napachat na malom ziadne zlo ani nic take, preto si myslim ze psycholog by mohol dat par rad ako postupovat, aby bol malicky stastny 🙂

ivetz
24. feb 2015

@majkaa Aj u nas platia jednoznacne pravidla, ano je ano, nie je nie. Ja by som na Tvojom mieste toto velmi nerozpitvavala. Z vlastnej skusenosti - Adam to nezneuzival, plakal vtedy, ked sa naozaj citil neisty alebo ked sa bal. Naozaj sme na neho netlacili, ani to nezosmiesnovali, ale ani prilis neriesili - napriek tomu, ze bol na svoj vek velmi inteligentny, urcite si tie svoje strachy nevedel vo svojej malej hlavke zdovodnit. Prosim Ta, len sa nezamyslaj nad ziadnymi diagnozami. Vidis, ze take deti su a jednoducho z toho vyrastu. Verim, ze z Tvojho maleho bude silna osobnost, citliva k potrebam druhych. Vela stastiav 😉 Teraz ma napadla jedna prihoda, vtedy mal asi 2,5 roka - zastavil sa mm kamarat s mamou - boli sme vonku a pozyvala som ich dnu. Neviem, ci boli Adamovi nesympaticki..., ale ten pustil revy "nie dovnutra" 🙂 - tak sme pokecali vonku 🙂.

alexanotbad
24. feb 2015

@majkaa tazko povedat ci to moze byt tym. ja som sa seba tiez uz x-krat pytala, cim to je. snazila som sa ho od malicka vychovavat tak do dnesneho sveta - aby mi ho neudupali. ale nedari sa. jednoducho je taka povaha a inak to zatial nepojde. tak som to prestala riesit. presne ako pises, v skolke je take stredne dieta 🙂
ja som s nim bola u psychologicky, mozes to skusit, aby si mala "ciste svedomie".

no, ja by som ako dovod vymeskanej plavarne uviedla nieco v zmysle, ze je teraz vsade vela chorych a nechces, aby sa nakazil. a viac by som plavanie nespominala a neriesila. a keby sa spytal nabuduce, ci pojde, tak by som povedala, ze ked bude chciet, nech sa sam vypyta, ze zatial chodit nemusi. aby nemal pocit, ze si to vydupal tym placom ako pises vyssie. to, ze je plavanie zrusene asi nemozes povedat, ked tam chodi s kamosmi .-)

katrinka8
24. feb 2015

@majkaa - jeeej, ja Ťa asi poznám od jednej kamarátky 😀
No, možno niekedy zase potrebuje aj povzbudiť, pokiaľ vieš, že ho to nakopne. Treba dať v tomto na intuíciu (toto mi tiež tá kamoška vravela, oslobodiť sa od poznámok okolia, ktorí ťa môžu v tom videní dieťaťa ovplyvňovať) - prose keď cítiš, že naozaj sa on zle cíti, tak to rešpektovať a naopak, ak cítiš, že Ťa tým trochu manipuluje, tak aj to prijať a podľa toho sa rozhodnúť.
Ja toto chápem, tú dilemu, lebo naša takto nechcela do škôlky, ale ona vôbec neplakala, len bola rok zaseknutá, nič nerobila, len na stoličke sedela, neprehovorila slovka, nejedla. Prvé mesiace boli doslova hrozné. Potom už začala chodiť do škôlky rada, ale tie prejavy stále tie isté. Teraz tento rok sa to zlomilo, zapája sa, jesť začala, postupne aj rozprávať. Ale keď príde nejaká "kríza", či čo, choroba, tak sa to prechodne zhorší, uzavrie sa. Preto som s tou kamoškou psychologičkou toto chcela nejako malej pomôcť a takto mi poradila.
Ale zase napr. s tou škôlkou - teraz plakávala občas, že nechce do škôlky, ale tuto sme nepoľavili, chodí. Ale ozaj preto, že vždy keď príde, tak je spokojná, vidím, že netrpí tým, že tam ide. Práve naopak.

timea7
25. feb 2015

@majkaa myslím, že tomu prikladáš prílišnú váhu, aj takéto deti jednoducho sú. Nerozprávaj sa s ním o tom viac, ako je nutné. Keď sa mu na karnevale nepáči, odíď domov, viem, nie je to vždy ľahké, máš ešte druhého syna, ale treba to rešpektovať. Je to zrejme jeho povahová črta, miluj ho takého, aký je, časom to bude lepšie.

majkaa
autor
25. feb 2015

@katrinka8 no vies mna si skor ludia vsimnu ako ja ich 🙂 a ktora kamaratka ma pozna? 🙂
@timea7 snazim sa to neriesit ale ked vidim ze ako miluje spolocnost len sa neviem preniest cez ten prvotny strach, lebo potom ked sa prenesie tak je uz uplne vpohode a stastny. Dnes rano som mu povedala ze nejde na plavaren tak uplne mu rozziarili ocka. Skusim to chvilku neriesit ale ak sa to bude stupnovat tak potom to budem musiet riesit. Ako hovorim nema problem ist s vlastnou ucitelkou na plavaren alebo s nami ale s cudzou a do cudzieho prostredia.
Bola to asi trosku aj nasa chyba nakolko som taka aka som a museli sme ho ucit samostatnosti tak je uz trosku dospelsi ako ine deti a zodpovednejsi a tak asi tam je problem ze v tom malom telicku je uz starsi cloviecik ktory na to nebol pripraveny a tak stale sa tak podvedomky drzi tych ktorych ma rad lebo sme ho asi skoro dali viac zodpovednosti ako mohol uniest. :( ale uz to nezmenim a neviem ci by som to zmenila aj keby som mohla lebo nasa situalcia nas prinutila aby boli trosku iny ako ine deti.

timea7
25. feb 2015

@majkaa nie je to tvoja chyba, neobviňuj sa, detičky sú rôzne, tak ako aj my dospelí. Ja tiež nerada idem tam,kde to nepoznám a potom mi tam už je fajn, je to v povahe človeka. Bola som od decka taká, že som si vystačila sama, iné deti mi nechýbali, na noc som nechcela ostať ani u babky s rodičmi 😎 a v škôlke som revala, až som si vyrevala, že ma z nej odhlásili 😀 .Môj brat bol úplný opak,od malého decka bežal za deťmi, v škôlke reval, keď mal ísť domov, išiel by hocikam aj s čertom. Nenúť ho, aby išiel tam, kam nechce, možno sa o dva, tri roky otočí tak, že ho nespoznáš, mala som takého chlapčeka v triede, tiež veľmi vnímavý, citlivý, inteligentný, ale bojazlivý, keď sme niekam mali zo škôlkou ísť, radšej neprišiel a teraz, keď je školák, neveriacky pozerám, keď sa stretneme s jeho maminou, alebo keď si voláme, že čo mi to rozpráva, úplne iné dieťa.

majkaa
autor
25. feb 2015

@timea7 dakujem ti aj vsetkym dievcatam, ako som napisala som mu povedala ze nemusi ale ze manzel sa pojde na tu plaveren s nim pozriet aby vedel.
Je mi to take protichodne lebo na jednej strane miluje spolocnost nieje utiahnute dieta ale na druhej strane ho ten prvotny strach nepusti. Na jednej strane tam nechce ist na druhej strane po case myslim cca pol hodinku je tam stastny.

timea7
25. feb 2015

@majkaa nechaj to chvíľu tak, nerieš to mesiac, dva, netlač ho do ničoho, niekedy deťom pomáha pocit, že sa môžu samé rozhodnúť, o mesiac, dva bude tvoj syn možno reagovať ináč.

majkaa
autor
25. feb 2015

@timea7 no neviem lebo to uz trva nejaky rok-dva. Ale nejdem to riesit uz 🙂

susik77
2. mar 2015

@majkaa : Ja som to mala so starsou dcerou - bala sa chodit vsade, chcela byt len vo svojej izbicke. V 3 rokoch som s nou zacala chodit aspon na kruzky, kedze do skolky nas nevzali, lebo bol naval a ja na rodicovskej s mensou...
No, Veru sa bala deti, dazda, snehu, much, novej cesty...vsetkeho. Pomohla moja doslednost - trvat si na svojom - aspon ohladne kruzku. Nasla som kruzok - tanecne-hudobny- teda skor hudobny pre male deti. Spievali sme a vytlieskali detske pesnicky a hrali sa tam trochu, tancovali do kruhu.
Veru mala problem neskor aj so skolkou, so spoluziakmi, s ucenim plavania, na bicykli...
Teraz ma 7.5, chodi na plavanie, za mesiac a pol sa naucila ze preplava uz kus bez pomocok. Osmeluje sa, chce sa ucit aj na bicykli a lyzovat. Do nicoho nenutim, skor motivujem...

majkaa
autor
3. mar 2015

@susik77 no ako citam ty si to mala ovela tazsie, ale vies medzi tvojou a mojim je uplny rozdiel. On miluje spolocnost, rad sa uci, ale boji sa prekonat ten prvotny kontakt ked sme tam neni. Potom sa uz vytesuje niekedy az moc 🙂.

katy2
3. mar 2015

@majkaa a ako nakoniec dopadla ta plavaren? ja by som tiez netlacila viac ako je nutne... vyrastie z toho.... 😉

majkaa
autor
3. mar 2015

@katy2 povedala som mu ze nemusi ist lebo je trosku prechladnuty. Ale viete ono to nieje ani v nom problem ale v nas, myslim si ze sme dost tvrdy rodicia a to dieta to musi niekde vyventilovat alebo prejavit sa. Situalcia nas k tomu dohnala. Ako som pisala nemohla som si dovolit aby ma deti neposluchli alebo sa mi hadzali vonku na zem, takze sme trosku tvrdsi a tym ze on je tak citlivy tak to nieje asi moc dobra kombinacia. Vcera som urobila tak, ze si pytali cukrik tak som povedala ze nech si zoberu a daju kolko chcu a oni si musia urcit kolko spapaju aby ich brusko nebolelo. Hlavne my sa podla mna musime zmenit nie to, ze manzel si hresi a ja ked skonci este aj ja ich vyhresim. Aspon niekde musia mat pocit ochrany. Cize chyba je v nam nie v nom. Len ucite to poznate ze deti nas vedia dostat do takych otacok 😒