Váš názor na Stevia zelený cukor

Ja som voči všetkým novinkám z ďalekého západu a z ďalekého východu skôr skeptická. Niečo príde ako veľký boom, odprezentuje sa to ak mimoriadne zdravé, prospešné, klinicky testované, vedecky podložené, jednoducho fantastické, všetci sa na to vrhnú a o pár rokov sa na svetlo sveta dostane informácia, že to až také zdravé nie je, že to má aj vedľajšie nežiadúce účinky a pod. Podľa mňa sa netreba do všetkého nového vrhať hlava-nehlava a trochu sa riadiť vlastným rozumom. Čo tak namiesto Stevie uplne vylucit sladenie? Cukor je aj v ovocí a je ho tam toľko, že viac telo nepotrebuje. A keď už, tak pečte s polovičnými dávkami cukru, alebo ak chcete mať dobrý pocit, tak si obstarajte cukor naturálny, alebo trstinový.

@zonazo no prosim, presne o tomto som vyssie pisala... 😒

@erikasadek
ahoj, môžeš mi poradiť ako piecť so stéviou?
dakujem Hela

@erikasadek
ahoj, môžeš mi poradiť ako piecť so stéviou?
dakujem Hela
zabudla som ešte svoj email
skrivankova@pobox.sk

Babenky, skusali ste niektora brezovy cukor http://www.nutrimas.sk/Brezovy-cukor-100-prirod...

velmi zaujimavy clanok a cukre a alternativach: http://zdravastrava.blogspot.sk/2014/04/cukor-j...

mne stevia nechuti teda caj je sladky, ale zostava mi dlho pachut v ustach

Vhodnou zdravou nahradou bieleho cukru je okrem stevie aj Brezovy cukor, ktr. ma viacere pozitivne uciny na ludske zdravie. Viac o nom sa dozviete na nasej stranke, momentalne ho ponukame v akciovej cene:

@brumka111 a po rokoch uz aj lieči dokázané 🙂
https://www.cas.sk/clanok/572376/vedci-o-liecbe...

Ahoj, ja som sledovala všetky tieto informácie o Stévii už veľa rokov, a už som skúšala pestovať, a mám myslím bohaté skúsenosti, tak som sa zaregistrovala, a napíšem tu moju vlastnú skúsenosť. Ja som chcela používať Stéviu na všetko, na pečenie, džemy, skrátka úplne ňou nahradiť cukor, ale už som sa našťastie z toho sna zobudila, lebo to z doma dopestovanej, usušenej, a následne pomletej na jemný prášok Stévie nie je možné. Pestovala som na záhrade v jeden rok presne 25 sadeníc Stévie. Po 15 máji som pestovala rastliny vo voľnej pôde. Darilo sa im skvele, pekné košaté, výška asi 120-150 centimetrov, nepoužila som žiadnu chémiu, a žiadnych škodcov, ani molice, ani vošky som nezaznamenala. Slnečné stanovište, a skutočne veľa vody, denná zálievka, a niekedy aj dva krát denne počas letných horúčav. Keď začali prvé rastlinky kvitnúť, čo bolo asi začiatkom septembra, začal zber listov, nakoľko vtedy má rastlina najväčšiu koncentráciu steviosidu. Zber musel byť absolútne čistý, žiadne bylinné, ani drevnaté časti, ktoré obsahujú horké látky sa nemohli dostať medzi listy. Ďalej nasledovalo šetrné sušenie v sušičke pri 40 stupňov, zomletie na kávovom mlynku na jemný prášok, a uskladnenie v pohároch od výživy. Pol kila suchých lístkov z jednej rastliny? Hahaha. Toto sa neustále opakuje vo všetkých pestovateľských návodoch, a publikáciach. Pre rastliny som vytvorila tie najlepšie možné podmienky, a aj tak bol výnos z 25 rastlín 3750 g čistej váhy zeleného prášku. Takže asi tak. Takže sezónu som týmto zavŕšila, a čakala, a tešila sa na na ďalší rok na ďalšie moje plány, Čaje, ani kávičky nepijem, ani nik u nás doma, takže som čakala na niečo väčšie. A zobrala som si skutočne veľké sústo. A to, ríbezľový džem. My nemáme radi sladké džemy, recepty 1:1 nepoužívame, vždy dávame cukor podľa chuti, takže zostane zachovaná pôvodná farba, a chuť ovocia, A ríbezľový džem úplne bez cukru, bŕrŕ, to sa nedá. Takže varenie džemu, a experiment so sladením Stéviou. 10kg hrniec odstopkovaných ríbezlí. nikdy ríbezle nepasírujem, nerobím ríbezľový džem zo šťavy, ale pekne odstopkovať, a do hrnca, Jedine tak sa zachová skutočne chuť ovocia, a tie jadierka v tom džeme vôbec nevadia. Nikto predsa tie jadierka nevypľúva, keď konzumuje ríbezle za surova priamo z kríku. Pasírovaním zbytočne prichádzame o značnú časť hmoty, a skvelú chuť ovocia. Takže 10 l hrniec, čajová lyžička zeleného prášku, žiadny efekt, ďalšia, žiadny efekt. Nemala som presne spočítané koľko lyžičiek som tam dala, lebo som bola nervózna, že to vôbec neosladzuje. Až prišiel zlom, a džem nebol sladký, ale horký, a cítila som nepríjemnú pachuť po sladkom drievku, ktorá prehlušila aj tú kyslosť ríbezlí, ktorá doznievala na jazyku dosť dlhú dobu, skrátka chuť pelendreku, niekto ho má rád, ale ja ho z duše nenávidím od malička. Takže čo teraz, celú várku vyhodiť? Našťastie boli ešte ďalšie dva hrnce ríbezlí, takže som to zmiešala s ďalším, a osladila klasickým kryštáľovým cukrom, ale tej pachuti som sa už celkom nezbavila. Takže ten posledný hrniec som urobila už len klasicky osladený cukrom,m aspoň ten mi chutil. Takáto, výroba džemu nebola z mojej vlastnej hlavy, mám doma asi osem kníh o Stévii, to bola už taká moja posadnutosť, tri knihy v češtine, tri v angličtine, a dve v nemčine. Po tejto skúsenosti som mala chuť všetkých tých autorov s ich knihami zmietnuť zo stola, a napísať svoju vlastnú knihu s názvom Prečo nesladiť Stéviou. Zvyšok Stévie som darovala priateľke nech s tým urobí čo uzná za vhodné. A skúsila aj napriek mojej skúsenosti tiež džem, ale marhuľový, ktorý nie je tak extrémne kyslý ako ríbezľa, tak myslela, že to so Stéviou ustojí, ale konečný výsledok bol rovnaký. Prisládzanie, prisládzanie, prisládzanie, žiadny efekt, a zrazu zlom, a horká chuť, a príchuť pelendreku. Skúšala aj čaj, kávu, ale nechutilo jej to s tým. Tak som jej povedala nech to niekomu dá, ak bude chcieť, alebo nech to vyhodí. Doma vypestovaná Stévia sa skutočne nedá použiť ako plnohodnotná náhrada cukru, ako to mnohí autori propagujú, ale len na prisladenie. Aj to opatrne, tá horkosť, a pachuť je veľmi nepríjemná, aspoň pre mňa, ešte stále ju cítim v ústach, keď si na to spomeniem. Takže domácou zelenou Stéviou v podstate nič neosladíte, ani nepresladíte, ale zničíte celý pokrm, a celú vašu prácu. Jediný produkt čo by sa dal použiť ako plnohodnotná náhrada cukru je Sladidlo zo stevie kristal 1:1 200 g NATUSWEET CL, ale 1kg vyjde asi 22 euro, takže to je utópia, až taká bohatá nie som. V tej zmesi sú už odbúrané nežiadúce pachute Stévie, a je tam pridaný Erytritol, čo pre niekoho nie je tiež žiadna výhra, nakoľko Erytritol sa nevylučuje, ale vstrebáva v organizme, a môže spôsobovať tťráviace ťažkosti. Takže tak. Čo sa týka liečivých účinkov Stévie, tak io nemôžem hodnotiť, to som netestovala. Len ako možnú náhradu cukru, čo skončilo neúspechom. Mne je jedno ako môže byť rastlina zdraviu prospešná, a podobne, ale keď mi nechutí, alebo mám k tej pachuti dokonca odpor, tak to konzumovať nebudem. Takže kapitola Stévia je týmto pre mňa uzavretá. Ďalej som otvorila Ďalšiu kapitolu, a tou je aztécky cukor, ale po tejto skúsenosti som nezačínala vo veľkom tak ako so Stéviou okrem iného aj z dôvodu, že rastlinka Lipia dulcis ešte nie je až tak dokonale preskúmaná ako Stévia, a nevyšla priamo o nej ešte žiadna kniha. Vedela som, že základná rastlina má gáfrovú, príchuť, čo musí byť odporné, takže som zháňala odrodu Colada, ktorá by údajne mala byť vyšľachtená na 100% bez gáfrovej príchuti, ale sladivosť zostala zachovaná. Takže som si zohnala dve rastlinky odrody Colada od dvoch nezávislých pestovateľov. A tým to pre mňa aj skončilo, nakoľko ani odroda Colada nie je na 100% zbavená gáfrovej príchuti. Ja som ju tam cítila, aj v prvej, ako aj na druhej rastlinke. Takže kapitola aztécky cukor pre mňa skončila pomerne rýchlo. Ďalej sa tým už nezaoberám, myslím hľadaním alternatívneho sladidla. Možno tieto moje zistenia niekomu pomôžu, možno si to aj tak niekto bude chcieť vyskúšať na vlastnej koži, a možno má niekto iné skúsenosti. Toto je moja vlastná skúsenosť vďaka ktorej môžu mnohí ušetriť veľa námahy, času, a peňazí. Prajem všetko dobré, a veľa zdravia.