Depresia a vzťah

tatiankamala
1. júl 2015

Ahojte, idem si po radu, mozno mate,alebo ste mali niektorá podobný problem. Vo vztahu ma muz psychicky aj fyzicky napadal a tak som odisla. Stretla som jedneho muza, nebola to laska na prvy pohlad,aspon nie z mojej strany. Zacali sme sa kamaratit a zistila som,ze uznavame spolocne hodnoty,jednoducho si mame stale co povedat. Po nejakom case sa mi priznal,ze je do mna zalubeny. Nas "vztah" bol o hodinovych telefonatoch,stovkach sms. Stretali sme sa iba sporadicky a viac ako bozky doteraz medzi nami nebolo,pretoze ja som sa do tychto veci nehrniem a mozno to je aj tak lepsie. On bol pravy opak mojho byvaleho, galantny,pozorny,chapavy... denne mi stokrat vyznaval lasku,hovoril,pisal,ako ma lúbi,aka som dokonala, skvela,nadherná... na zaciatku mi to lichotilo,ved po tom,co som mala doma,to bolo ako nebo. Pri kazdej prilezitosti ma rad obdaruval,jednoducho som mala pocit,ze by sa aj na mna konecne mohlo usmiat stastie. Zacinala som ho mat rada,hoci naozaj velmi opatrne. Jediná vec,ktora mi prekazala,ze sa ma casto snazil vmanipulovat do situacie,aby som mu povedala,ze ho milujem a ze s nim budem navzdy. Ja som mu samozrejme povedala priamo,ze taketo veci budem hovorit a robit,ked to tak budem citit. No a neskor sa mi priznal,ze sa niekolko rokov lieci na depresiu.Hoci ma to mierne zas

tatiankamala
autor
1. júl 2015

skocilo, nebrala som to ako nieco zle,kedze viem, ze teraz je takych ludi vela. No postupne som mala pocit,ze zacina na mna tlacit,tak som mu povedala,nech to berieme trochu zvolna lebo po predoslej skusenosti sa jednoducho bojim. On suhlasil,ale o dva-tri dni robil to iste. Tak som mu znova dala najavo,ze sa mi nepaci,ze je na mne doslova zavislý. Povedal,ze fajn a uz to bude ine. No potom sa stalo,ze som nemala pri sebe telefon,nasla som si zmeskane hovory a sms typu: potrebujem tvoju pomoc, bez teba som nic,kvoli tebe som obetoval priatelov a pod. Mna to nahnevalo,zavolala som mu spat a povedala mu,aby sa stale nelutoval. Hovoril,ze cely den preplakal atd. Vtedy som mu povedala, ze to takto nejde,no onsa zase vyhovaral,ze to bol skrat a nikdy to uz tak nebude,ze ma iba potrebuje k zivotu. Odvtedy si s nim pisem menej. Neviem,co mam urobit,zacinala som ho mat rada, on v podstate nie je zly,akurat sa velmi bojim,co by sa stalo,keby idem do vztahu naplno a nevyslo by to. Neviem,ci som ja sebecka,divna ? Poradte,nechcem mu ublizit,rada by som mu pomohla... Dakujem

eri28
1. júl 2015

@tatiankamala ja neviem ja som mala tiez psychicke problemy, takeho typu skor v puberte, aj ked teraz este mam a sa liecim.Tiez mi moj otec hovorieval, ze vsetci chlapy odo mna utecu lebo sa na nich moc lepim, a bola to pravda nedala som im dychat.Potrebovala som lasku tu som az tak doma necitila.Trosku sa to upravilo neskor ked som zacala chodit do kostola.Mne dost pomohla viera, ze Boh je laska, mala som okolo seba novych priatelov.Neviem preco ma tvoj kamarat depresiu ale viem, ze depresia je ako taka liecitelna.Nie je dobre obmedzit kamaratov koli vztahu to by si mu mala vysvetlit.Neako sa mi nezda z coho co pises ze by si bola neako extra zalubena.Mne pomohlo vzdy vo vztaju si dat pauzu a po neakom case, ked mi ten clovek chybal, vedcinou hned, ale az po case som pochopila, koho som naozaj lubila a lubim, a s kym to nemalo zmysel.Neviem ci to teraz pomoze vam to len pisem co pomohlo mne.Bud velmi opatrna lebo tymto ludom sa da rychlejsie ublizit a vsetko beru na seba.Nemyslim si ze to je nieco velmi vazne ide o to ci ho mas rada a ci mu rozumies.Moj priatel si myslim, ze to ma so mnou tazsie ako s inou babou, ale on si ma vybral a snazi sa.Ide o to aka si silna a ci je tam naozaj laska.Ak ano tak sa nemusis bat.Ale ak si si nie ista radcej odstup, aby si mu neublizila.A ked nevies na com si jedine cas ukaze viac.

ada274
2. júl 2015

@tatiankamala Ahoj, nie si divna. Uprimne ja by som tento tlak nevydrzala a rozisla by som sa hned. Ides na to dobre, zvolnila si a minimalne niekolko dalsich mesiacov by som sa nehrnula do nicoho viac. Sleduj ako sa to vyvija, ci bude tlak stupnovat resp. ci bude so sebou pracovat a sleduj aj seba a svoje pocity ako sa s nim citis a pocuvaj vnutorny instinkt. Ak si v predchadzajucom vztahu trpela, nepotrebujes sa dostat do dalsieho bahna a rozhodne sa nemozes citit zodpovedna za psychicke problemy inych ludi.

Uzila si si svoje a mas narok na kludny a pokial mozno vyrovnany zivot.

skoupilka1
2. júl 2015

Ahoj, fú, no ja budem úprimná, ja by som takýto vzťah nechcela. Budeš musieť stále rozmýšľať, či to čo povieš mu náhodou nejako neublíži a on sa načisto psychicky nezrúti pre nejakú prkotinu. No to ti len píšem ako to by som to cítila ja. Ak to chceš riskovať a zvážila si si všetky dôsledky a si s tým stotožnená tak to skús, ale tak, ako to robíš ty-pekne pomaly-pomaličky. Veď sa nejdete hneď brať. No držím palce, nech si šťastná 😉

klincek
2. júl 2015

@tatiankamala depresia sa da s liekmi celkom pekne zvladat a ten clovek moze zit plnohodnotny zivot..ale tie jeho "zavisle" prejavy ako depresia velmi nevyzeraju..a manipulatorstvo sa liecit neda 😒

martinaplum
2. júl 2015

tu sa bije to, ci chces byt s nim aj v zlych casoch a to, ze on ta moze zacat psychicky vydierat. mam kamaratku, ktora sa dala dokopy s podobnym clovekom, bolo velmi tazke odist, on sa jej vyhrazal samovrazdou, vyskakoval z iduceho auta, nechcel brat lieky, obvinoval ju, ze je na vine, ze on ma problemy, ze ho znicila, manipuloval....je tazke urobit razny krok a prerusit uplne kontakt, ale v pripade, ze sa neda pokracovat dalej, tak je to asi najlepsie riesenie.

lienka737
2. júl 2015

Samotná depresia by mi tak nevadila ako to, že Ťa citovo vydiera.
Partneri si majú byť oporou navzájom, nie len jednostranne. Takýto vzťah dlho nevydrží.

tatiankamala
autor
2. júl 2015

@eri28
@lienka737
@martinaplum
@klincek
@skoupilka1 Dievcata,dakujem, je to naozaj pre mna tazke rozhodnutie,lebo naozaj sa najviac obavam toho,ze ked si ho pustim uplne k telu,nebude cesty spat a ak sa nedajboze nieco udeje a nebude to fungovat, nechcem,aby nejak trpel. Viem,ze nie som zodpovedna za nikoho. Som velmi opatrna,pretoze moj zivot bol predtym naozaj tazky a prave preto sa obavam,ze este som sa poriadne neotriasla z predosleho vztahu a urcite nechcem byt zase tou,ktora bude musiet utekat. Tuzim uz konecne po pokoji ...
@ada274

adrialinka
2. júl 2015

Ja by som sa toho nebala. Moze to byt na druhej strany velmi citlivy, vnimavy muz.. Skus mu uprimne otvorene povedat o svojich pocitoch, ze take spravanie nie je pre teba prijatelne. Pokial ta ma rad, nauci sa to respektovat. Kazdy mame nejake chyby.

tatiankamala
autor
2. júl 2015

@adrialinka Ja mu otvorene hovorim,co citim a ako si to predstavujem. Ano, je pravda,ze je citlivy,iba ma proste zaskocila ta jeho posledná reakcia, mala som pocit,ze mi dava za vinu,ze mysli iba na mna a ostatne veci idu preto bokom. Ze proste potrebuje byt neustale lutovany a takto si ma mozno zaviazat. Ja neviem,ani ja nie som dokonala,tiez sa viac po vsetkom uzatvaram a taketo veci ma neviem preco brzdia. Mam ako som spomenula strach z toho,ze ak by bol medzi nami vazny vztah a v pripade,ze by sa nieco udialo urobi nieco sebe,alebo ma bude vydierat. Naozaj som z toho zmätená.

macka334
2. júl 2015

Depresie a žiadne sebavedomie - strašná kombinácia. Takto to bude vždy a možno ešte horšie.

adrialinka
2. júl 2015

momentalne sa uz nelieci? ake lieky bral, ako dlho? na aku depresiu sa liecil, je viacej druhov.. atd, vies nieco blizsie?

adrialinka
2. júl 2015

dalsia vec, aku ma za sebou minulost? resp.. co vyvolalo jeho depresie?

tatiankamala
autor
2. júl 2015

@adrialinka Myslím, ze uz berie cca 6-7rokov cipralex,alebo tak nejak. Viem,ze chodi pravidelne na kontroly. Spominal,ze asi to u neho vyvolalo to,ze rodicia sa rozisli,ked bol dieta. Je taký plachy,hovoril,ze v zivote mal iba dve partnerky, bol hanblivy,zdrzanlivy, aj ked sa to casom trocha upravilo. Pri stretnuti so mnou napriklad problem s komunikaciou nemal. Vravel mi,ze to mal v zivote tazke a ze cely cas tuzil najst niekoho ako ja. Ze chce zostat so mnou az do konca zivota a pod. Ja som mu vsak jasne vysvetlila,ze na vazny vztah treba adpon pre mna viac casu. Dokonca sa mi aj stalo,ze ked som isla z prace a predtym som mu volala,ze nemozem byt s nim, prisiel ma aj tak pockat a povedal,ze musel,lebo sa boji,ze ma strati, on vlastne mal tendenciu mat strach z toho,ze nebudem s nim. Tohto sa desim,ze si na mne vytvara nezdravu zavislost a neskor ma bude citovo vydierat,aby som sa venovala iba jemu. On je ochotný kvoli mne urobit cokolvek,sam mi to povedal a to znie pre mna dost zvazujuco az sa toho obavam.

adrialinka
Autor odpoveď zmazal
Zobraz
hradnapani
2. júl 2015

@tatiankamala chodte spolu na terapiu. je velmi dobre, ak druhy partner dostane istu predstavu aj zo strany odbornikov. takze urcite chodi k psychiatrovi a zrejme aj na terapie k psychologovi. Ak nechodi, tak nech zacne. Ppodla mna je to nevyhnutnost, ak s nim zvazujes zivot, aby si aj ty bola zorientovana a vedela do coho ides. Nie je na tom nic zle a zodpovedny "pacient" by stym tiez nemal mat problem.

klincek
3. júl 2015

@tatiankamala opatrnost je urcite namieste, zvlast ak mas nieco tazke za sebou. je pekne brat ohlad na inych, a v tomto hnusnom sebeckom svete to svedci o hodnote sloveka, ale neohrozuj samu seba, to nicomu nepomoze.

tatiankamala
autor
3. júl 2015

@klincek Mas pravdu,som velmi,velmi opatrna,az si zacinam pripadat sebecka,pretoze po tom vsetkom kladiem doraz na to,aby som sa nedostala z blata do kaluze. Samozrejme,kazdy vztah je risk a moze vyjst,aj nemusi,ale ja uz nemienim ist do toho z horucou hlavou. Treba na to asi cas a v mojom pripade to plati dvojnasobne. Ja som si uz totizto slubila,ked som s ex prezivala peklo,ze ked to vsetko skonci,uz nikdy k sebe do zivota chlapa nevpustim.

1andrea111
3. júl 2015

@tatiankamala no neviem, myslím že je to z blata do kaluže. Vzhľadom na to aká si a aký je on, by som z toho vzťahu vyšla von. Depresia je dosť náročná, aj na celý život. Depresívny potrebuje pri sebe človeka plného energie, optimizmu, čo ho bude ťahať vpred. Podľa toho čo opisuješ, je ten vzťah s ním dosť náročný. Podľa mňa reálne vidíš nezdravú závislosť.

laura164
24. sep 2019

Moja mama mala priateľa, ktorý robil toto isté, stále jej písal, volal, kupoval kvety, lichotil, plakal, keď nezodvihla mobil.. bola zaľúbená, presťahovala sa do iného mesta za ním a keď začali spolu bývať, ostal nenormálne žiarlivý, nemohla ìsť ani von s babami, veľakrát ju aj zbil a stále sa ľutoval a ospravedlňoval. Po 3 rokoch sa s ním rozišla, lebo skôr sa nedalo.. on odišiel na týždeň preč a odsťahovala mu k mame všetky veci. Už je to polrok a otravuje ju stále, sms, telefonáty, chodí za ňou do práce, čaká ju po práci, prosíka, sľubuje, že sa zmenì, ale mama ho má na háku, kúpila si aj paralizér, keby náhodou. Nehovorím, že to môže byť tvoj prípad, ale tiež to takto začínalo ako si popísala