Kamarátka má problémy vo vzťahu

chanthall
11. jan 2014

Ahojte žienky. V úvode Vám píšem, že tento problém je mojej kamarátky, ktorá však nechce písať vo svojom mene/ zo svojho loginu, no bude to sledovať.

S manželom sú pár dní odlúčení. Odišiel, lebo im to už vôbec neklapalo. Mali problematický vzťah už dávno, ale vždy to uhrali k dobru.
Nedávno však vyšla navonok jeho nevera. Kým kamarátka K. (22r.) bola v nemocnici so synom, počas toho mala narodeniny, on behal za inou. Nebola to žiadna jednorázovka, ale doslova vzťah. Prišla na to sama K., keďže oni to chceli ututlať.
Problém je v tom, že ona je stále podozrievavá "isto si píšu, isto je s ňou...". No ani ona nie je svätica a svojho manžela podviedla ešte v časoch, kým neboli svoji (aspoň tak som to pochopila).
Myslela si, že keď manžel odíde, bude jej lepšie. No chýba jej. Teraz, keď je sama, uvedomuje si, čo spravila zle, doslova - čo ROBILA zle. Neprejavovala mu nikdy lásku tak, ako on jej. Často mu nadávala a keď ju naštval, bola ako nepríčetná.

Ona si to všetko začala uvedomovať až teraz. Sčasti by chcela zachrániť manželstvo, no bojí sa toho, že sa z nej zasa stane tá agresívna a prchká žena, čo sa miestami nevie ovládať.

Prečo je taká??? No... Jej mama je adoptovaná. Ako malá bola týraná (stále vravím o jej mame). Keď otehotnela, ostala sama a odvtedy muža nemala. Spolu s kamarátkou žili vo veľmi ťažkých podmienkach, keďže boli samé a navyše jej mama je na invalidnom dôchodku už od dávnych rokov. Niekedy žili (podľa jej popisu) v katastrofálnych podmienkach. Doslova len prežívali. Jej otec (kamarátkin) o ňu doteraz nejaví žiadny záujem, aj keď sa poznajú a bývajú v jednej obci. Max. si len pozdravia. No K. školu skončila úspešne a cca rok na to otehotnela.

Teraz má obavy z toho, že možno kvôli tej minulosti je ona taká agresívna a nekotrolovateľná.
Rada by vyhľadala pomoc psychiatra (psychológ by jej veľmi asi nepomohol...). Má však strach, že ak by došlo k rozvodu, mohla by prísť o syna práve preto, že by chodila k psychiatrovi (a možno by aj sám uznal, že stačí psychológ, ale berme do úvahy horší prípad).
Tu je tá otázka - viete niečo o tom? Je možné, aby jej syna vzali? Len na základe toho, že by navštevovala psychiatra/psychológa?

Nie je šialená. Syna miluje a neubližuje mu. Je zlá len na svojho muža... Čo môže mať ozaj ozvy z detstva...
Poprosím bez sarkazmu a srandy. Všetko bude čítať.

V jej mene, ďakujem.

mokon
11. jan 2014

@chanthall tak ak si myslí, že sa manželstvo dá zachrániť, tak jedine komunikovať, komunikovať a ešte raz komunikovať. Možno by jej stačili i nejaké rozhovory s kamoškami, nech skúsi na sebe popracovať aj sama, keďže si už aj ona sama teraz uvedomuje, kde robí chyby. Bez toho, aby sa chcela ona sama zmeniť ju nikto nezmení. Psychiatra ak to nevyhnutne nepotrebuje a je rozhodnutá pre rozvod by som zatiaľ neriešila, keďže naše súdy a sociálka sú aké sú, aby jej to naozaj nepriťažilo pri zverovaní dieťaťa. Držím palce.

luba28
11. jan 2014

@chanthall nemyslim si,ze by prisla o syna,ved ona je teraz v depke a tu treba riesit,aby nebolo horsie,..je dobre,ze si uvedomuje,ze neni ok.......maly ju potrebuje v poriadku a pohode,...cim skor tym lepsie,.....je mozne,alebo na 100% iste,ze to je z detstva,ale nech sa neboji a ide za odbornikom,neni prva ani posledna co taku pomoc vyhlada,....oni vedia ako pomoct,....drzim prsty,...🙂

sissy27
11. jan 2014

@chanthall psychológ, psychoterapeut - tam by mala hľadať pomoc, nie u psychiatra - to je už lekár, ktorý určuje diagnózu, nejakú poruchu osobnosti a rieši ju liekmi, a to si nemyslím, že by mal byť jej prípad... a na základe toho, že navštevuje psychológa alebo terapeuta jej dieťa nevezmú, čo sa týka psychiatra - ak by jej stanovil nejakú konkrétnu diagnózu, napr. schizofréniu a podobne, by jej mohli byť obmedzené rodičovské práva, ale to v prípade, že by sa dokázalo, že je nebezpečná pre svoje dieťa a okolie, a ako hovorím, podľa toho, čo píšeš, to na žiadnu takúto diagnózu u nej nevyzerá 🙂 nespomínaš, či je taká len voči svojmu manželovi alebo všeobecne ku všetkým, ak len k manželovi, má 22rokov, takže sa vydávala mladučká, neskúsená, nemá žiadny rodinný vzor, takže sa vo vzťahu "nevie správať" alebo ako to nazvať... ale ja si myslím, že s pomocou psychológa alebo manželskej poradne by sa to zvládnuť dalo...

luba28
11. jan 2014

@sissy27 depka neni Dg. na zobratie dietata, a psycholog ju neporiesi,....viem o com rozpravam,.....

chanthall
autor
11. jan 2014

@sissy27 @luba28 @mokon Ku mne a ani k jej mame či synovi sa tak nespráva. Aspoň som toho teda nebola svedkom. S mamou srandovala, sem-tam ju zahriakla, ale nie agresívne... len dáky "odpis". A s kamarátkami vychádza dobre.

Plne si je vedomá toho, že nie je ok, lebo mi to písala ona sama. Doslova s tým, že to má možno z detstva. Chce,chce, chcee to riešiť.

Vzor veru nemala. Mala len predstavu o tom, aké manželstvo môže byť, ale správať sa ako manželka sa nenaučila. Ja som toho názoru, že aj keď milujem svojho muža aj on mňa, ešte nie sme perfektní manželia - to sa treba stále učiť. Pozorovať jeden druhého, nachádzať chyby najmä na sebe a robiť kompromisy... nuž, oni sa tam nedostali.

Najprv chce dať "dokopy" seba, až potom, ak sa bude dať, manželstvo. No nechce mužovi sľubovať niečo, čo by nesplnila.

sissy27
11. jan 2014

@luba28 depresia je vážna diagnóza,ktorú stanovuje výlučne lekár, nie každý sám sebe, to nie je to, čo si hocikedy povieme "mám depku" - to je len obyčajný smútok, ktorý za pár dní pominie, depresia je niečo, čo dotyčnému znemožňuje normálne fungovanie a rieši sa aj liekmi, niekedy dokonca hospitalizáciou na oddelení... ale toto, čo tu popisuje, nie je podľa mňa naozajstná depresia... to je taká tá obyčajná "depka", keď človek nevie čo so sebou, prežíva nejaké sklamanie a má pocit, že nevie ako ďalej, nevie fungovať v tom konkrétnom vzťahu... preto by som odporúčala psychológa a manželskú poradňu, nie rovno psychiatra... a ja som ani nepísala, že ak depresia ako dg. je dôvod na to, aby niekomu zobrali dieťa - písala som, že ak by jej psychiater stanovil NEJAKÚ dg. ktorou by mohla ohroziť svoje dieťa alebo okolie, vtedy by jej súd mohol obmedziť rodičovské práva (nie úplne ju zbaviť rodičovských práv, ale napr. nesmela by byť s dieťaťom sama)...

luba28
11. jan 2014

@sissy27 ved preto som napisala,ze viem o com hovorim,....a tam je problem hlavnyyy z detstva,.....a preto je tam kde je,.....toto neni "depka" len taka hocijaka,....podla mna,....no neviem,ale urcite mi to tak nepripadaaa,.....

marivka
11. jan 2014

@chanthall ja by som jej poradila skor regresnu terapiu, ako psychiatra a psychologa...poznam ludi co si kopec veci vyriešili z minulosti cestou poznania a duchovna...

sissy27
11. jan 2014

@luba28 no ja to zas nevidím na nejakú diagnózu, len proste nevie fungovať v partnerskom živote, lebo jej chýba vzor z detstva 🙂 ale toto sa tiež nerieši u psychiatra liekmi 😉

hoblinka13
11. jan 2014

v prvom rade nie je v depke! depresia je zavazne ochorenie,kedy zena nedokaze vstat z postele,nedokaze fungovat a nedokazala by sa ani postarat o dieta.nenazyvajte kazdu potiaz depkou.ma zlu povahu zrejme vyplyvajucu z detstva,je agresivna,vybusna atd. a urcite je vybusna aj na dieta.mala by ist za psychologom.psychiatra podla mna nepotrebuje zatial.a dieta jej nemaju preco odobrat,pokial sa preukaze,ze sa poriadne stara.vela zien pocas rozvodu navstevuje odbornu pomoc.je dobre,ze sa chce liecit,lebo zivot s takymto agresorom nie je prijemny.mali sme to doma.moja matka ma rozkolisane nervy,ale ona aj ked som jej povedala,daj sa liecit,nesla.s tym rozdielom,ze ona bola agresivna na nas deti a otec ani nevie,aka v skutocnosti je,pred nim bola vzdy dokonala manzelka...

hoblinka13
11. jan 2014

a ked sme uz pri vybusnych povahach,co si vsimam,tak mnoho zien sa nevie spravat k chlapom.na ulici,v obchodoch na seba gania manzelia,vedla nich dieta.same ukazkove rodinky stretavam a je jedno,ci su na pohlad chudobnejsi alebo bohatsi.

chanthall
autor
11. jan 2014

Ďakujeme za názor 🙂 site jej pomôže... minimálne preto, že pomoc vyhľadá bez obáv, že by prišla o malého.

maria1989
11. jan 2014

@chanthall aj ja som občas agresívna a vyziapujem na svojho muža, a som hysterická, ale zato ešte s tým nejdem k lekárovi... to by každá druhá tam občas musela ísť po tabletky na nervy 😉 môj muž to má v paži, že na neho niekedy štekám...

jana5555
11. jan 2014

Nveiem, ci ma cenu zachranovat nejaky vztah s clovekom , ktory ju podviedol v case, ked ona bola v nemocnici s dietatom. A ona sa este obvinuje? Ja by som to asi nedokazala odpustit a nie sa este obvinovat.Ved, ked mu tak vadila jej povaha, mal to riesit skor a byt zene oporou v case, ked bola s dietatom v nemocnici a nie vybijat si svoje pudy na dajakej trubke. Joj, som nervozna uz len z toho ked to citam

jana5555
12. jan 2014

...a este dodam, ze ked ma len 22 rokov, je mlada, si moze najst manzela, ktory jej ruky, nohy bude bozkavat a nie takeho, co ju podvedie, ked je v nemocnici s dietatom,boooze, ved kolke zeny sa z casu nacas spravaju ako harpie k muzom, mozno kazda druha, zato si nesypeme popol na hlavu a nejdem sa odstrelit, ked si trochu ulavim krikom, ci to uz kazda hned ma hladat potom pomoc tych premudrelych odbornikov, co o tebe prd vedia a si pre nich len dalsi tovar na pase, moj nazor

adri266
12. jan 2014

@chanthall zbytocne tu budeme hadat, aku diagnozu ma. Podla mna by mala skocit najprv za psychologom, cez urad prace zdarma, a ten jej potom povie, co dalej, ci je jej problem riesitelny ci nie.
Lebo co je jej problem? Ze chce manzela spat?
Ze sa nevie k nemu slusne spravat?

A poviem Ti, ja by som dnes nechcela mat znovu 20 rokov. Svet, v akom ziju dnesni mladi ludia, kde je vzorom hociaka smiesna az pateticka osoba z FArmy, ci existuje websikana, kde neexistuje moralka, disciplina, atd...a chapem, ze potom takeho vztahy nemaju ruzovu buducnost, lebo mladi ludia su hodeni do vody, a nevedia plavat. Som ucitelka na SS, moji ziaci maju 19 rokov, a neviem si predstavit, aby niekto z nich sa mal zenit. Proste nie su na to dost vyspeli. Ano, dospeli su, maju na to papier, ale maju velmi malo realneho pochopenia sveta ako takeho.

DRzim Tvojej kamoske prsty, nech urcite skoci za psychologom.