Manželstvo po pôrode

kkmk  Ahojte..chcem sa poradiť, vyrozprávať, no nemám komu... ani neviem kde začať. S MM sme sa zobrali po asi 8 mesačnej známosti. Najprv sme boli len milenci, najlepší priatelia, no časom to prerástlo do lásky, spoločného bývania.. vzťah medzi nami sme urobili oficiálnym. MM túžil po rodine, dieťati, tak sme sa rozhodli, že sa vezmeme a založíme si rodinu. Milovala som ho. Bol pozorný, milý, starostlivý, vážil si ma, po sexuálnej stránke sme jeden druhého priťahovali a vyhovovali sme jeden druhému. Počas môjho tehotenstva sme mali sex zo začiatku bežne, tak ako aj pred tehotenstvom, no čím dlhšie som bola tehotná, tým menej - manžel hovoril, že nechce ublížiť dieťaťu a podobne.. asi mesiac pred pôrodom (možno aj viac) som sex vôbec nemala...ja som ho ale uspokojovala aspoň orálne.. po určitých komplikáciách som sa ocitla v nemocnici a po týždňovom pobyte som porodila synčeka... keď som bola v nemocnici, tak ma každý deň navštevoval, pral mi oblečenie, nosil nápoje, jedlo, neustále mi telefonoval ako sa mám, rozprával, že ma miluje a že mu chýbam.. no keď som sa vrátila po dvoch týždňoch domov aj s malým, začalo sa to kaziť, bol podráždený, rozprával sa so mnou ako s handrou - až keď som mu povedala, aby sa uvedomil, tak sa zbadal a bolo dobre - ale len pár dní. Malý bude mať už tri mesiace a za toto obdobie som mala sex len dva krát...pýtala som sa ho, v čom je problém..povedal, že som pribratá, mám strie a že vie, že na to potrebujem čas, ale že ma miluje.. že chce byť na mňa zase taký hrdý ako pred tým...no a nezabudol povedať, že má stále pred očami ako som rodila - ako to všetko zo mňa "striekalo" atď... potom povedal, že chyba nie je vo mne, ale v ňom.. Keď som sa ho pýtala, či si ma bral iba preto ako som vyzerala, tak povedal, že nie, že za to aká som ma miluje.. Objednal mi stroj na cvičenie - každý deň otázka, či som cvičila..hm..cvičila, necvičila - neustále behám okolo malého, nemám čas jesť..za 2,5 mesiaca som zhodila vyše 11 kíl, zmenila som účes, odfarbila vlasy - lebo povedal, že sa mu to tak páči..no medzi nami a našim sexuálnym životom predtým a teraz nie je žiadny rozdiel. Všetci mi rozprávajú ako dobre vyzerám, rozprávajú mi to pred ním, no on je stále nespokojný.. Povedala som mu, aby si našiel takú, s ktorou bude spokojný, najlepšie takú, ktorá ešte nerodila, aby mohol byť na ňu hrdý...
Pred dvomi týždňami sme sa asi 3 dni spolu nerozprávali, lebo mal strašný výbuch hnevu - doslova amok (robil niečo, čo mu je záľubou, čomu venoval oveľa viac času než mne a synovi a proste sa mu nedarilo) a ja sa vtedy bojím - zažila som veľa zlého, on to vie.. zobrala som malého do kočíka a odišla som s ním von na dve hodiny - to ho vytočilo ešte viac a stále odomňa chcel počuť ospravedlnenie. Povedala som mu, že ja sa nemám za čo ospravedlniť, odišla som preto, že sa ho bojím a on to vie.
ďalším problémom je jeho mama - neustále na nás tlačí aby sme stavali dom, pritom MM je momentálne bez práce a žijeme z mojej materskej...on samozrejme už rozpráva o tom, ako pôjdem o rok do práce aby sme si mohli zobrať úver - s tým ja nesúhlasím, ale nejak nie je počuť čo ja hovorím..
Cítim sa hrozne, sme manželmi len trištvrte roka a už to medzi nami vyzerá tak ako to vyzerá...tak sa pýtam, čo bude o rok, o dva? Včera som mu povedala, že zažívam s ním to čo som zažívala aj s bývalým, že sa mi to pomaly všetko vracia..na to mi povedal, že som krava..potom sa ospravedlnil no nebavíme sa spolu. Dnes ráno odišiel na brigádu a mne nepovedal ani "čau" a na malého ani nepozrel... povedzte mi, čo mám robiť.. viem, že ma nepodvádza, ale ja takto nechcem a nevládzem žiť, myslela som si, že keď mu dám dieťa, po ktorom tak túžil, že si ma bude viac vážiť a že to náš vzťah ešte viac utuží.. ale opak je pravdou.. jedinú radosť, ktorú mám je môj synček..