Moja závislosť na rodičoch
Ahojte. Mám taký problém, som 4 roky vydatá, mám jedno dieťa. Žijeme síce sami, ale neďaleko mojej rodiny. Teraz máme možnosť konečne sa presťahovať s malého do väčšieho. Bol to vždy môj sen a vždy som po tom túžila. Lenže teraz keď sa to pomaly stáva realitou, začalo sa to stávať aj mojou nočnou morou. nespím, nejem, jednoducho si neviem predstaviť, že sa odsťahujem s môjho rodného mesta, kde všetkých poznám, kde všetci poznajú mňa a hlavne kde mám celú moju rodinku, bratov, sestry. Asi to nezvládnem. Teda, neviem ako to zvládnuť. chvíľku si hovorím, že som v pohode a teším sa a o 5 minút som zase nervózna a nešťastná že odídem. Neviem si predstaviť, že nemôžem každý deň zbehnúť k našim na dvor, spýtať sa čo majú nové, presvedčiť sa že sú OK. Čo robiť? Prežili ste niekto niečo podobné? Ďakujem za všetky názory. (Inak som stálou členkou modrého koňa, ale z pochopiteľných dôvodov píšem z novo založeného nicku)
@gupka27 skus sa od rodicov postupne odlucovat travit postupne coraz viac casu mimo rodicovsky dom
@gupka27 Nemusis sa bat, zaciatky su stale tazke, ale potom casom si zvyknes na nieco ine a prisposobis sa. Je milion ludi, ktori odchadzaju a zvladli to. Paradoxom je, ze väcsina tuzi byt od rodicov, svokrovcov na tisice mil a ty by si bola najradsej s nimi 🙂 Ako daleko budes od nich?
@eeffka He he, je to možné, ale po tejto skúsenosti sa vynasnažím svoje deti vychovať tak aby odomňa zdrhali čo najďalej a čo najskôr. Samozrejme vždy ich rada uvidím doma.
@nicki447000 Ďakujem, je to dobrý nápad, určite to skúsim.
@katyrose Budeme od seba cca 30 km, a práve aj to je problém, že teraz som od svokry dosť ďaleko na to aby sme spolu ako tak vychádzali, ale tým že sa presťahujem, idem ďalej od rodičov ale bližšie k svokre. bude od nás 5 km
tak presne ťa chápem. Ja som to mala tak isto. Bývali sme v byte 20 km od môjho domova 5 rokov, a keďže som ten typ človeka, čo si nenájde kamošov len tak na ulici, bolo mi hrozne smutno, zlepšilo sa to ako sa narodila dcéra, keď som sa spoznala s mamičkami. Každý víkend som navštevovala rodičov, ale pri odchode mi nebolo najlahšie. Až sme si napokon postavili v mojej rodnej obci a som najšťastnejší človek na zemi, mne proste strašne chýbal dvor a tiež ako píšeš ľudia, ktorých poznám a oni poznajú mňa. A ten pocit, keď moje dieťa chodí do školy, kam som chodila aj ja, ukazujem jej zákutia, kde som sa hrávala a prežívala svoje detstvo - je na nezaplatenie. Hold - každý sme iný, ja to cítim takto a len tu som našla šťastie. Tak si držím palce, aby si sa dobre rozhodla.
@gupka27 Ahoj. Ja bývam priamo nad mojou mamou, a v tom istom meste bývajú aj svokrovci. Niekedy závidím mojím bratom, ktorí sa poženili krížom-krážom, že ich detičky chodia na prázdniny k jednej babke na opačný koniec republiky a k druhej babke na úplne iný koniec! Moje deti majú babku o poschodie nižšie a druhú o 20 minút ďalej. Nič moc. Každé prázdniny im musíme vymýšľať prázdninový program, aby zažili niečo iné a moji bráškovia šup-jedna babka a potom šup druhá, nejaký ten tábor a deti majú kopec zážitkov. Možno v tejto chvíli ti to pripadá, že čo budeš robiť bez tvojej mamy, ale neboj, jeden-dva týždne a zvykneš si. O to viac budú radostnejšie a vrúcnejšie stretnutia, keď sa nebudete stretávať denno-denne. Viem to preto, lebo keď moja mama odíde na dva týždne preč, tak prvé dva-3 dni sme ako bez ďalšej ruky, ale potom si urobíme svoje pravidlá, keďže bývame v rod.dome, tak si rozdelíme kŕmenie zvierat, polievanie záhrady, pletie buriny....niečo, čo moja mama robí sama /s radosťou/, deti musíme všade so sebou "vláčiť", lebo babka nepostráži, ale tak si zvykneme za 3 dni a potom, keď sa vráti, všetci sa tešíme, lebo jej je za nami /hlavne za vnúčatkami/ smutno a nám sa odlahčí. 🙂
akoze.... vyplakavas tu akoby si sa stahovala na druhy koniec republiky... ale 20 km??? ved to nie je vzdialenost!!! To ked ides v BA z karlovky do avionu tak to mas 30 km.... a to si v ramci jedneho mesta 😀
Ahoj,
ten pocit poznám a držím palce, lebo ako každá závislosť a jej odvykanie nejaký ten čas trvá. Pocit ved´vieš aký, aj keď je už človek dospelý má práve vtedy ten, že je ešte dieťa a má strach, čo ak príde problém a mama to nespraví, prečo mám ten pocit a mama nie, ja ju mám radšej než ona mňa, stále sa vraciam chcem zostať, ale nikto mi nepovie zostaň doma. To som mala 21 rokov, myslela som si, že som dospelá, pripravená osamostatniť sa a mať dieťa a práve čas trávený mimo domu bez mojej rodiny, ktorý bol dlhší ako obvykle ukázal, že ani zďaleka niesom to čo som si myslela, o chvýľu budem mama ja, a som stále dieťa, ktoré potrebuje ešte mamu., Každodennú návštevu do jej práce som absolvovala, pravidelné výkendy, a tým som asi chcela vrátiť čas, ale nikomu o tom povedať, že môj plán o dospelosti bol na ....Obdobie odvykania a zároveň návyk na nové mi začalo ale bez návodu, či rady ako to bude naj. a naj rýchlejšie. Ale čas, a povinnosti , ktoré som si naložila tomu pomohli.
Moju mamu milujem aj ona mňa, milujem svojho syna svoju rodinu, mám 35 rokov, už by som mala byť dospelá,
Môj skr. stručný opis, ktorým som ti chcela povedať, že závislosť na rodine,a hlavne na mame je vytvorený v tvojej hlave, a dôvodom je dalšia fáza premeny, ktorá nasleduje po puberte a to dospelosť.
Preto je dobré učiť už dieťa ako byť samostatným a ked spadne nebrať to ako tragédiu, ale vysvetliť prečo padol a čo sa stane kedˇ..............................O nič nejde, každý no vačšina dosiahne vek kedy začne plánovať rodinu, chce sa osamostatniť, a milujúcich rodičov ak tak denne, ale počuť a vydieť na to sú sviatky.
Máte sa radi, aj aj, a kedykoľvek budeš chcieť budú vždy stáť pri tebe, od toho je rodina.
Stačí ak toto pochopíš, príde niečo ako úľava, a čas na ´dalšíu zmenu., 😀
neboj, ked odides na nove miesto, tak ti to uz take strasne pripadat nebude. To len teraz sa clovek boji co bude, ako bude, ale kamarati sa najdu vsade, domov sa da behnut na navstevu vzdy tak neviem, kde je problem. Ja som z domu od 18tich rokov, za poslednych 15 rokov som vystriedala 3 staty, v Irsku sme sa za 5 rokov stahovali 4x a vzdy som sa predtym obavala co bude a ked sa to stalo, tak som bola len rada a ziaden katastroficky scenar sa nenaplnil.
@gupka27 Ja ta chapem ale toto je nie na plac a depresie. Asi si nebola vedena k samostatnosti. Ja uz som ako dieta chodila po taboroch. Obcas som si aj poplakala ale nakoniec to vzdy bol zazitok a velka sranda. Tak bez rodicov, juuuuj ta "volnost". A prosim ta, co je 30 km? 15-20 min autom. To je nic. Ja ako aktivny hobbybezec to zabehnem za nieco vyse 2 hodin 😀 😀 😀 😀 😀 Ved toto nie je vobec na depku, bud rada. Nik sa ti do nicoho nebude starat. A o kamosky sa neboj. mas dieta, to je najlepsia moznost si najst kamosky. Cez dieta, cez skolku atd.
Ja som takmer 800 km od rodicov, 400 km od svokrovcov a 350 km od brata. A poviem ti, ze je to super. Nik sa mi nestarie do mojej rodiny, navstevujeme sa, sme si velmi vzacni a aspon nemusime stale vymyslat vylety a prazdniny atd. Vzdy je niekto, koho by sme mali navstivit, lebo sme tam trebars uz dlho neboli. A casto mame takto postarane aj o vikendy. Bud pride niekto ku nam alebo my cestujem. A takto je to uz 15 rokov a nemenila by som ani za milion 😉
ja som od rodicov 400km a vlastne od celej rodiny,som iba z manzelom a o to horsie ze som v cudzine,ina mentalita,iny jazyk a vzdy som tu len cudzinka...vydrzala som a som tu uz 5. rok.o to viac sa tesim ked ideme raz za pol roka domov,niekedy mam take depky a uvazujem ze sa zbalim a idem naspat k nasim do mojho mesta kde som stravila 20 rokov ale preboha som dospela osoba,vydala som sa a zakladam si rodinu.ked som bola zrela na toto vsetko tak musim byt aj na odchod od rodiny.je to pekne mat take vztahy dnes uz je to malokde ale ty nejdes na koniec sveta a stale ked si spomenies mozes zbehnut domov.nebud nestastna a tes sa,zasa nieco nove.ked pojdes do noveho s tym ze tam ist nechces tak sa budes aj ku vsetkemu tak stavat,vsetko bude na prd a vsetci budu na prd.hlavu hore si stale len kusok od nich 🙂
@veronika147 krasne si to napisala. Tisic lajkov 😉
@gupka27 myslim, ze je to len strach z neznameho. Aj ja som sla za manzelom do ineho mesta, preco od nasich, ale v dnesnej dobe, ked mas skype, mobily, aky je to problem brnknut si? A ides len 30 km prec??? panecku, predstav si, zeby ste sli do anglicka ci USA.
Ono to opadne, zo zaciatku sa budes citit divne, ale uvidis, ze ten pocit prejde. Skus si uz teraz hladat na MK mamicky na prechadzky ci pokec, a budes sa citit, ze mas kamosky, ktore Ta cakaju.
Netrap sa.
ja som od rodicov odisa, v 18. vydrzala som u svokrovcov rok....odisla som potom v 21, vydrzala som uz len 8m....150 km od mojej rodiny, od mojho rodiska, do kraja kde som nikoho nepoznala....a je jendo,ci si mlada, ci stara..akonahle ides no noveho prostredia, bude to ine, tomu sa nevyhnes...maloa som kolegyne, ktore uz maju 50, nejakych 10 rokov byvaju v novej dedine, a vravia,ze si stale nezvykli.....zalezi od tba, na kolko si flexibilna, dokazes si najst novych priatelov...ja som si za pol roka dokazala najst kamaratky, mozno by som sa udomacnila, ale nedokazala som si zvyknut na prostredie...
Nuz mozes sa "podakovat" svojim rodicom, ktori v tomto smere vobec nezvladli tvoju vychovu a nepripravili ta na samostatny zivot, nie je celkom normalne, ak vydata zena s dietatom musi byt kazdy den so svojou mamickou. Co si nechodila na prazdniny do tabora alebo k rodine, s kamaratmi v lete na stanovacku alebo na brigady? Ak nie, tak ta lutujem a navyse ti to neprospelo, lebo budes ovela tazsie prezivat iste situacie v zivote ako ini ludia, ktori boli rodicmi pripravovani na osamostatnenie. Ja mam taku kolegynu, ktora do 18 rokov dcere dobre ze ritku neutierala a ked musela odist na internat na vysoku skolu, tak z toho mala cela rodina traumu, no naco je to dobre? Takze ti drzim palce, aby si svoje traumy z odlucenia od mamicky co najskor prekonala a aby si ty voci svojim detom nespravila rovnaku chybu.
Ja som teda z bytu vypadla hned po strednej, Najprv som skusala stastie v BA, potom v Irsku a nakoniec som ostala a usadila sa opat v BA :D
No clovek na to asi musi mat povahu, ja som sice dost rodinne zalozena, vsak domov volam pomaly kazdy druhy den a zajdem tam rtak raz za dva mesiace. NO mne to tak uplne vyhovuje pretoze ja som si uz nasla zivotny styl, ktory mi vyhovuje a zase ked som doma, nasi maju iny, svoj zivotny styl, ktory mne nevyhovuje :D
Tak som rada, ze som od nich a este radsej ked s nimi zase potom mozem byt 🙂
ja byvam od mojej rodiny a priateľov kamaratov, surodencov 400 km tu som začiatky boli ťažke ale zvykla som si byvame v bydlisku môjho priateľa ja som z druheho konca Slovenska a som tu už 12 rokov a nič mi nechyba ked mam problem sadnem na vlak a idem k našim na Vychod tak že žiaden problem a že 30 km ved to neideš na druhy koniec republiky a vždy je možny navrat isť byvať do mesta alebo obce kde byva tvoja rodina nič sa neboj zvladneš to hlavu hore. drž sa.
@gupka27 nuz co ti na to povedat.... ze az budes svokra budes nocna mora 😀 , kazdy bozi den oxidovat u rodicov... nejak si zabudla prestrihnut pupocnu snuru.