Rozvod "za dverami"
Ahojte žienky, mamičky a kamarátky. Chcem sa svami podeliť so svojím trápením. Už ani neviem čo mám robiť :( Som psychicky na dne a neustále plačem.
S manželom sme brali po veľmi krátkej dobe. A bolo to viac menej na tlak rodiny, pretože som otehotnela. Ale bola pritom nesutočne rada, že budeme rodinka. Milovala som "pána K" pretože ma robil šťastnou, vždy ma vedel rozosmiať, mal prácu, snažil sa a robil všetko preto aby sme sa čím skôr osamostatneli a mohli ísť bývať do spoločného. Po narodený synčeka to bolo ešte krajšie, Boli sme taká malá-veľká rodina 🙂 Najkrajšie obdobie môjho života.
Ale potom to prišlo - manžela prepustili. Našiel si inú prácu - u kamaráta. Všetko šlo uplne dole vodou. Nočné záťahy, pijatky u kamoša v pivnici. a potom si zničoho nič kúpil auto a potajme nabral úvery, ktoré nesplácal. Klamstvo s úvermi trvalo pol roka - teda kým neprišla upomienka a snou veľmi vysoké "penále" za neplatenie. Po celý ten čas čo mi to tajil bol nervozny, nadával mi škaredo ma urážal. a ked som mu prišla na to že má úvery tak mi povedal, že on mi to nepovedal lebo sa ma bál. A peniaze ?? fuč! uplne v nenávratne. Jeho auto? totálny šrot do kotrého smevrazili za opravy už 2000 EUR!!! Ked som už všetko nemohla vydržať poslala som ho z domu preč (bývame u našich). Tak on nie že by sa mi ospravedlnil že "prepáč Natali, urobil som chybu" ale ešte mi aj nadával. Neskôr po mesiaci sa vrátil, ale to ho jeho rodičia museli podstrčiť aby prišiel. osparedlnil sa.....
Teraz je situácia podobná. Ani si nepamätám deň, kedy ma nepočastoval nejakým zvieracim menom - krava al. ovca. Ze sa nestarám o syna, nič celé dni nerobím. Že som hlupaňa a že kde som bola ked rozum rozdávali, že som klamarka a žalobaba. To že som žalobaba mi vraví často a to len preto, že všetko zlé čo mi spraví rieišim s mojimi rodičmi a oni sa potom pýtajú že prečo to povedal, že si nepravjú aby sa v dome takto rozprávalo. ale sa len zavre do izby ale ide preč a viac sa nestará :( Včera sme sa tak hrozne pohádali, že sme rozhodli rozviesť. On hned volal svojej mamke, a tá samozrejme stojí na jeho strane a povedala "že si musí poplakať akú príšernú má nevestu". "pán K" sa ide odsťahovať a dať žiadosť o rozvod....
Mne je to ale neskutočne všetko ľúto a až ma trasie ako toto všetko dopadne. Je mi zle zo všetkého. Bojím sa rozvodu. Nechcem byť sama na dieťa. Prečo sa tak musel zemniť. Muž do ktorého som sa zaľúbila mi už do očí vtisol toľko slz......oooch.
pomožte mi ako sa stým popasovať
co bolo bolo..ludia sa menia a tvoj manzel sa zmenil velmi ale bohuzial negativnym smerom! Netreba sa pozerat na minulost co bolo, ale co bude...ak ti teraz uz takto nepekne nadava, co si myslis co bude o desat rokov????? Takze hlavu hore a dotiahnite co najskor rozvod do konca, nech si ide ten "uzasny" syncek ku svojej mamicke,nech ta pochopi co ma doma!! Neboj, si mlada, mas podporu rodicov, dietatko...svoje stastie este najdes a toto rozhodnutie nikdy lutovat nebudes...
@natalka331 napriklad v tomto pripade ne je o com,tu nie som za zachovanie manzelstva a pekne krasne by som na Tvojom mieste pana K poslala do prdele.....Prec od chlapa,co robi dlhy,okrem ineho teda
@natalka331 gratulujem!! podla toho co pises, je to cinik, egoista... a neboj sa nicoho... poznali ste sa malo, urobila si chybu, ze si s nim sexualne zila bez toho aby si bola pre neho srdcom rozhodnuta... ale teraz sa pozeraj uz dopredu... a tes sa na zivot bez takeho primitiva!
@pragmaticka malokto sa tak radikalne meni... vacsinou len zeny su osprostene telenovelami... 😉
@natalka331 A coho sa vlastne bojis? nechapem....... Ze budes s dietatom sama (co si bola aj doteraz...podla jeho uletov, co si pisala ) a ze budes mat kontrolu nad vlastnymi financiami a nikto Ti nebude vyhadzovat peniaze do luftu?
Coho Ti je luto? Ze Ti nikto nebude nadavat do krav a oviec?
Zda sa, ze Tvoj manzel je uz pevne rozhodnuty a jemu (co by mal lutovat, ako sa choval a co Ti robil) nie je luto nic. 😔
Bud rada, že to dopadlo, tak ako to dopadlo, a že sa už dlhšie nebudeš trápit v takom vztahu. Ber to aj z tej pozitívnej stránky . Je vela slobodných mamičiek, ktoré su možno o tisíckrat štastnejšie ako niektoré v takýchto vztahoch- manželstvách . A to že sa spolu rozvádzate, neznamená , že už sa v tvojom živote neobjaví muž s velkým M 🙂 Prajem vela síl a trpezlivosti 🙂
@natalka331 môj muž sa zmenil zhruba po 11r.manželstva,ešte sme to potom spolu ťahali 7r.ale to boli samé hádky,nadávky,urážky,ponižovania. mam 3 deti,a neni to ružové.pomáhajú mi roidčia,ale je nám oveľa lepšie,oveľa.radšej skôr sa rozviesť,pokým ťa psychicky nezničí a ty neprídeš o nervy
@natalka331 a ja by som to predsalen riskla a skusila to zachrániť (neukrižujte ma prosim) Utekať od problemov je jednoduche, ale riešiť ich je ťažke, ale prinasa ovela viac sil do dalsieho života. Skuste sa porozpravať BEZ RODICOV!!!! neplette ich do vasho vztahu, nezalujte na seba, vy dvaja rieste svoje veci a nie rodičia. Nikdy to nefunguje, ked sa starí miesaju medzi mladych. ALe ja samozrejme nepoznam pozadie a nechcem tu mudrovať, ani nic, proste ked to tak cítiš, že by ste sa mali rozviest, tak sa rozved, mozno budes stastna bez neho, kazdopadne prajem vela sil.
ak je alkoholik ,utekaj,ale jedno ti musím vytknúť,z akého dôvodu všetky problémy vešiaš rodičom na nos,mám pocit,že tam došlo k veľkej chybe,ak je problém s manželom treba to riešiť s ním,nie s rodičmi,sama si podkopala jeho autoritu a to aj jeho ego,nehovoriac,že ste neriešili bytovú otázku,každý robí chyby a aj tu je chyba na oboch stranách,mali by ste si to vy dvaja SAMI vydiskutovať lebo sú v tom veľké emócie a ty by si sa nemala spoliehať len na rodičov,už nie si maličká a musíš počúvať seba a tvojho muža,možno ti týmto niečo hovorí,ale ty ho nepočuješ...nech sa rozhodneš akokoľvek drž sa
ja si myslím, že problémy, ktoré máte ste si spôsobili obaja svojou neúprimnosťou. Tvoj muž sa ti bál povedať, že nemá peniaze a bral si úvery, len aby si mala dojem, že je všetko OK. To svedčí o tom, že ťa ľúbi a záleží mu na tebe, aj keď teraz teba viní a uráža ťa kvôli dlhom, ktoré sa vám nahromadili. Myslím si, že aj jeho pitie alkoholu môže skončiť, ak uvidí, že ešte máš oňho záujem. Najdôležitejšie je podľa mňa porozprávať sa s ním o tom, že to môžte skúsiť znova a bez rodičov. Môžete požiadať o nájomný byt, alebo napísať do modrého z neba... Skús zachrániť svoje manželstvo, lebo žena rozvodom len stráca. A až potom, keď budete bývať sami uvidíš, či manžel je alkoholik.
@anavila
@aristka
@kjarka Dievčatá, pán "k" sa nevie somnou porozprávať, nevie somnou viesť konštruktívny rozhovor. Vždy odvráti hlavu a mlčí. Neodpovedá na otázky a ide preč. nechce resp. nevie rišieť problémi. A 90% našich rozhovorov skončilo tým , že mi povedal aby som šla dať liečiť. Vkuse mi nadáva a preto som do toho zainteresovala aj rodičov. Viete jeho mamka je taká, že ked sa spýta (ked vidí že sa niečo deje) že čo stalo a ja poviem, že "K" mi nadal do oviec, že som hlupaňa a poslal ma do p.... tak sa len usmeje a povie "ved to neber tak vážne" a tým je vec vyriešená. Mojim rodičom napríklad veľmi vadí, že ma vidia stále plakať kvôli tomu ako sa ku mne chová, vadí im že zať nadáva ich dcére......
to mu samozrejme tolerovať nemôžeš,musí sa rozhodnúť,či vám dá ešte šancu,či to čo bolo dobré zahodí za hlavu,či sú mu kamoši viac ako rodina ,že v prvom rade má počúvať teba a ty jeho ,tichom nič nevyrieši,na rovinu mu povedať ,že túto situáciu nezvládaš a mieniš to riešiť nech sa rozhodne,kamoši a alkohol alebo rodina,dajte si pravidlá ako budete fungovať ak pristúpi na rodinu a zásadne riešte bytovú otázku a mimo dosah jeho kamošov a hlavne už neplač,len si ubližuješ ,skĺzli ste na zlú cestu,ak budete chcieť ,dá sa to do poriadku,v každom manželstve sú problémy aj veľké a dali sa do poriadku...a kľudne mu daj aj toto prečítať,nech vie ,že nie sami máte problémy a jeho mame sa nesťažuj,tam oporu nenájdeš...prajem pevné nervy a drž sa
darmo sa odvolavas na vyssie instancie (rodicov). on vidi, ze chyby porobil, no priznavat sa k nim (aj sam pred sebou), nechce, nevladze, nevladze sa popasovat s tym pocitom zodpovednosti za ne.
ked to tlacis na vyssie miesta (jeho rodicia, tvoji rodicia), tak tomu iba pridavas. iba sa viac zatne.
napr. moje deti: za nieco ich karham (a som hrozne nahnevana). pocit viny tam je, aj uvedomenie si chyby. to vidim. ale ked kazen (vysvetlovanie, dobre miene rady, atd.) trva dlho, namiesto uprimneho olutovania (aj ked nie nahlas), dosiahnem vzdor.
posunut to cele na vyssiu instanciu (tato), dosiahnem ich hnev na mna (uvedomenie viny sa premeni na pocit krivdy) a dalsi zatatejsi vzdor.
to dosahujes ty s nim.
ty vedies konstruktivny dialog - asi nie je konstruktivny, lebo nic nedosiahnes. ani jeho ucast v nom. musis prehodnotit a skusit zacat hladat slova a vety, na ktore bude ochotny reagovat - aby si ho vtiahla do dialogu. aby to nabralo na tempe a potom mozes zacat kocirovat smer a spad.
na konstruktivny dialog musia byt dve strany, ale staci aj jedna, ked vie, ako ma ten dialog viest.
co myslis - ako ta psycholog dostane k tomu, aby si mu povedala veci, co si sa nechystala? aby z teba vytiahol cele pozadie vasich problemov, hoci si tam prisla s tym, ze ty si ta obet a manzel kreten? bola si nachystana na konstruktivny dialog o tom, ako ty si ta dobra a prisla si prejavit nezistnu ochotu sa este viac obetovat, aby sa to medzi vami napravilo. cakas, ze dostanes rady, ako ty ta dobra, presvedcis toho kretena, aby pochopil, aky poklad po jeho boku zije a zmenil sa. a zrazu odchadzas s tym, ze mas na vsetkom tiez levi podiel a nie si ani zdaleka ta obet a ta dobra.
takze konstruktivny dialog nespociva v tom, ze obaja chcu. da sa k nemu dopracovat aj jednostranne.
sama musis prehodnotit, kam to u vas uz zaslo. ci vobec ste schopni spolu est ehovorit a ci vobec este budete mat prilezitost.
nakolko si ochotna priznat vinu a ci si schopna napriek tomu si udrzat poziciu (niektori sa strasne boja toho, ze ked priznaju vinu na probleme, automaticky sa dialog zvrtne tym smerom, ze ich partner zatlaci do pozicie: tak co sa potom vobec ozyvas?! ze zbagatelizuje svoju chybu a oni stratia autoritu v danom probleme.)
netusim, ako si reagovala, az si sa dozvedela o dlhoch a on sa priznal.
konstruktivny dialog by mal prebiehat v duchu: sme si rovni. nie v rovine ja som moralne cista a ty si vinnik (aj ked to tak tebars je). napriek tomu by si sa mala snazit dostat s nim na jednu lod. a samozrejme na tejto urovni potom vediet zvladat vycitky a vykrucania a vediet ich vzdy obratit k meritu veci. bez kriku, hnevu, hadok. vediet zvladat urazky bez urazania sa (vhodnou vetou ho spacfikovat bez toho, aby si ho ponizila - lebo to zas povedie len k zatatiu a vzdoru a dalsim urazkam a samozrejme dovodu, preco dialog zrusit vhodne mierenou ranou medzi oci - chod sa liecit a ty si hotova.).
zvladat dialog na urovni ja som moralne cista a ty vinnik je hlupost - ulahcuje ti to "vyjednavaciu" poziciu, ale navodzuje to pocit, ze si blahosklonna k nemu debilovi a tam skutocne necakaj kajucnost ani nic. iba snahu ta z toho piedestalu skopnut (co aj robi a funguje to, lebo ty fnukas, ze ta uraza. takze pocit zadostucinenia mu davas, nehovoriac, ked sa ides zalovat rodicom. paradoxne si v tom najde zamienku ako ta mat za este vacsiu chuderu a slabocha. lebo ten spominany vzdor, ze posuvas problem na vyssiu instanciu.).
konstruktivny dialog je strasna fuska a treba nan odhodlanie, sebazapretie, sebaovladanie, miernost, pokoj a straaaaaasne vela trpezlivosti, lebo sa bude este stokrat opakovat, nez sa pomallicky prepracujete niekam.
spociatku trva aj par viet a je zruseny druhou stranou nejakou nie velmi lichotivou hlaskou na tvoju osobu (tvoju rodinu, deti, priatelov, pracu, nabozenstvo, zaluby, cokolvek, o com vie, ze ta rani a malo by ta teda spolahlivo znavigovat do zlych pocitov a popripade pocitov viny. taka ta snaha premenit dialog na bojove pole, kde sa budete prestrelovat Kto z koho). malokedy sa to podari na prvy sup.
vysledok ma byt, ze casom obe strany maju pocit, ze jednaju rovni s rovnym a prestanu mat zabrany priznat si chyby, lebo potom nenasleduje trest (citovy od partnera - prejav pohrdania, ofucania, ticha domacnost, hadka, nadavky, ponizovanie - "ako ta vobec mohlo napadnut, ze... iba takeho debila ako ty by napadlo...!" a pod.), ale spolocna snaha najst riesenie problemu. a prekvapivo potom stupa vacsia zodpovednost k vztahu a robeniu blbosti (pokial to nie je patologicka crta charakteru) a vazenie si partnera. ten pocit, ze urobil blbost, ale v tvojich ociach sa tym neponizil (ze to beries ako jeho chybu, ale nepohrdas nim), je velmi dolezity.
Jasné, ja rovnako zastávam Tvoj názor, ale ja narážam na to, ako si tam písala, že jediný dôvod, ktorý by ťa prinútil odísť zo vzťahu by bola nevera a nič iné. Teraz sama uznávaš, že v živote je milión roznych situáciíí, ktoré ženu prinútia odísť zo vzťahu a nemusí to byť len nevera..
Baby - takže muž sa odsťahoval a čo spravil!!! Zobral si aj telku a nechal mi tu iba holé skrine! chápete to?! To je total egoizmus. Mám iné nervy! tak on si zobere svoje fáro a ešte aj telku. a čo ja mám teraz akože robiť?! Poradte mi ako to mám riešiť? ja stále nemôžem uveriť čo ten človek ešte všetko dokáže.
@natalka331 V prvom rade si všetko čo vlastníte a spoločne nadobudli odfoť a dolož to blokmi - o to sa musíte pri rozvode podeliť. Je evidentné že tu ide i chybu charakteru - človeka čo zrejme nikdy nebol sám za seba zodpovedný a tak nečakaj že sa teraz zachová čestne. Musíš mať ale všetko zdokladované aj čo Vám poskytli rodičia, to Ti všetko ostáva celé - teraz aby si stále neplakala sa sústreď na hmotné veci - je to pragmatické ale účinné. Chceš aby Tebe a dieťaťu všetko zobral aby mal na pijatiku alebo dlhy? A Vám ostanú holé steny? Buď rada že máš pri sebe rodičov, pôsobí to že máte pekný vzťah a že Ťa podržia, to je na čo mysli, že nie si sama - máš zdravé dieťa, rodičov, určite aj nejaké kamarátky. Po tomto už bude život len krajší. Veľa odhodlania a síl.
Noo moja, môj názor je tiež, že by si ho mala opustiť, chlapov je veľa a keď si on nevie vážiť to, čo má.. nech ide do prdele... a tie dlhy...rátaj s tým, že ak ich nevyrovná, budeš ďalšia na rade od koho ich budú vymáhať, tak pekne tebe aj dieťatku zavaril...kretééén 🙄
Žienky a nepoznáte nejakú vešticu čo veští online, cez mail, alebo praimo na ňu telef. kontakt, aby som nemusela platiť tie audiotextové. Možno by som potrebovala poradiť, aj z takéhoto uhla. či tento rozvod má zmysel, a ako sa stým dobre vysporiadať, a akým smerom rioešiť tento problém.
@krasneleto
@pragmaticka
@trish31
@mima4
@digysa
@lucyvivien
@aristka
@moonlight1210
@aamina
@trish31
@saandrin ŽEny - dnes som sa dozvedela jednu novinku. Čakám sním bábo. Som tehotná!! Vraví sa že všetko čo sa deje v živote nie je náhoda ale všetko má svoje opodstatnenie. nič sa nedeje bez príčiny..... Bola som v totálnom šoku ked som si spravila test.....menzes mi meškal 10 dní, ale myslela som si že to je zo stresov. Pretože pri prvom tehotenstve mi bolo neskutočne zle! a teraz nič.....Takže teraz radte čo mám spraviť. Plakala som ako malé dieťa, ale neviem či to bolo od radosti, ale smútku. Neviem ako to mám povedať pánovi "K"....neviem proste čo bude dalej. mám uplne chaos v hlave a som zmätená....
@natalka331 Hm, si schopna mat sex za takych podmienok, ako si pisala... Nemyslim, ze ti nejaky zo zrelych nazorov, ktore tu vyssie zazneli, pomoze.
Vela stastia a dufam, ze detom nenaublizujete prilis.
Hm... mnohí ľudia si myslia, že keď do problémov príde dieťa, tak sa to vyrieši alebo bude lepšie.... ale opak je pravdou podľa mňa a hovorím aj z vlastnej skúsenosti, zažila som to, keď sa narodil môj brat... všetko bolo rovnaké... samozrejme, že to vždy neskončí takto, môže sa to aj zmeniť a on dostať rozum...ale ty najlepšie vieš aký je, či sa to oplatí... ale po tom všetkom, čo ti spravil... hm... bude to ťažké rozhodnutie, ale zváž, čo bude pre teba a deti najlepšie.. či deťom prospeje, keď budú vyrastať v takej rodine.. ☹ Lepšie by Vám bolo, ak by ste mali kľudné a pohodové prostredie... Daj vedieť, ako si sa rozhodla, resp. ako uvažuješ 😉
@natalka331 suhlasim so saandrin, príchodom miminka sa to podla mna nezlepší, skor na naopak, držím palce 😉
@saandrin
@lucyvivien ja tiež suhlasim so sandrin. viete baby aké mám teraz myšlienky? to sa nedá ani opísať slovami ☹ nie je to ani zúfalstvo, ale skôr taká beznádej čo dalej.....musím si v hlave najprv uložiť myšlienky akým smerom pôjdem teraz.....
@natalka331 nic ine ti neporadim ako postavit sa tejto situacii celom, nabrat vsetky sily, pozviechat sa, venovat sa synovi a zit dalej... bude ti lepsie