Zmena styku otca s dieťaťom

Ved prave to ze mam plno dokazov..aj od psychologicky aj policie...jednoducho sa neobjavil na nijakom udalostii ani napriek tomu ze ho mala pozvala a oznamila vsetky udalosti dopredu...cize jeho nezajem.....no ja toto nenecham urcite lebo viem ze sa nezaobera s nou.....ale dakujem

tak potom nevešaj hlavu a bráň sa, bojuj za svoje dieťa a určite uspeješ. Len daj pozor, aby Tvoje odmietanie bolo založené na naozaj reálnom základe, tak to aj prezentuj, aby sudca a kolízna nenadobudli názor že nechceš lebo si si postavila hlavu, že bojuješ s exom kto z koho a zneužívate na to dieťa, to by sa potom mohlo obrátiť proti tebe. 🙂

Ahojte maminky, máte niektorá z Vás skúsenosti so súdom v podobnej situácii? Expartner odišiel od nás, keď mal malý 4 mesiace, teraz má rok aj pol. O malého nejavil veľlký záujem už od narodenia, myslím tým, ani raz s nami nebol v poradni, u lekárov, proste nikde. Chodí (ak má s milenkou lepší program, tak nechodí) k malému každé 2 týždne na 2 hodinky, doteraz si malého nechcel brať so sebou. Náhle teraz zistil, že sa mu hnusím aj ja, aj dom v ktorom bývame, a teraz si chce brávať malého so sebou, lebo s ním nechce byť u nás. No nič o ňom nevie, nepýta sa, nezaujíma sa ani o jeho zdravotný stav. Jeho odpoveď bola: vidím že sa pekne vyvíja, rastie, je v dobrom stave udržiavaný, ostatné mi je načo vedieť. Jeho maloletá dcéra z prvého manželstva tiež bývala s nami, potom, čo sa od nás odsťahovali, jeho dcéra sa vrátila k matke, s otcom nie je nijakom kontakte (má 14 rokov), k nám chodí skoro každý víkend. Otec ju v podnájme nechával na noc samú, hoci bola liečená na epilepsiu. Ja mu malého moc nechcem dávať aby si ho zobral, lebo nie som si istá, že by sa o neho vedel postarať. Zvykla som ho poprosiť, či by s malým nemohol ostať dlhšie ako 2 hodiny, no nikdy nebol ochotný. Nevie sa s ním zahrať, nič ho neučí, nič mu nekupuje, nič mu nenosí, lebo naňho platí dosť (80e). Malý sa hral vonku v pieskovisku, "otecko" ho chytil a dal mi ho cez dvere ako nejaký nákup so slovami : "opráš si ho". Neviem, či môžem dôverovať takému človeku, ktorý mi do očí povedal po pôrode, že mi ubližoval naschvál, aby bol ľahší rozchod. Jeho dcéra kvôli vzniknutej situácii musela navštevovať psychologičku. "Otecko" sa doteraz nevie zmierť s tým, že na malého musí platiť až tak veľa. Bez problémov súhlasil s tým, aby som si malého zobrala na svoje priezvisko. V návšteve mu nebránim, môže s malým byť koľko chce, ale v mojej prítomnosti. Neviem, ako by to mohlo dopadnúť na súde.

a ako naňho reaguje malý? bojí sa ho? pozná ho? hľadá ťa očami, či ťa má na dosah a či si blízko?
ako máte úpravu styku poriešenú doposiaľ? Máš dieťa zverené do osobnej starostlivosti rozsudkom?

malý sa ho nebojí, teraz si ho zoberie so sebou na ihrisko, proste preč z domu, myslím si, že malý s tým nemá problémy. No neviem ako by sa správal, keby bol na cudzom mieste celý deň. (Malý nemá problém ísť aj so susedom pozrieť zvieratká a traktor) skôr ja mám problém takého typu, že mi ho prinesie domov premočeného až do kože, hoci ho zakaždým poprosím, aby ho aspoň raz prebalil. Malý mal z toho aj kožné problémy, lebo vonku mohlo byť aj 40 stupňov, aj tak mi ho doniesol domov v tej istej plienke. Proste sú to smiešne banality, ale odnáša si to ten malinký. A "otecko" sa už začína dožadovať aj celodennej starostlivosti. Malého mám súdom zvereného do osobnej starostlivosti, styk nie je upravený, nakoľko sudkyňa sa zmienila že najlepšia je vzájomná dohoda a tiež že vidí, že "mamička" nebráni styku otca s dieťaťom. Môj ex sa pokúšal na pojednávaní , lebo sa mu nepáčilo, že nemohol chodiť za malým ako do holubníka. Boli sme ústne dohodnutí na každé 2 týždne, ale keď mal zaujímavejší program a nedošiel vtedy za malým, tak musel počkať ďalšie dva týždne. Tak som na súde ozrejmila prípady, keď nedošiel k malému kvôli tomu že išli na zábavu a kvôli dovolenke, a neprišiel za malým preto, lebo bol unavený zo šoférovania z dovolenky......Tak akože nech sa na mňa nikto nehnevá, ale takéto výhovorky neakceptujem....