Zvracanie 8 ročnej dcéry ako forma vydierania

Určite ste už dávno mali navštíviť detskú psychologičku

@jakubik ved pise, ze u nej boli...

S tvojho prispevku necitim ziadnu nehu,lasku,mozno by som zacala sama od seba teda od teba ,,,,

@maslenka47 no u nás žiadne zdôvodňovanie nezaberá, môžem jej vysvetľovať aj do rána, prečo sa musí ráno ponáhľať do školy, ju to vôbec netrápi, že príde neskoro, ona má čas na všetko, takže neviem ako ju urýchliť. Má hluché uši, ona počuje len to, čo chce a práve potrebuje. Je nadpriemerne inteligentná, ale bežné veci jej robili vždy problém. Niečo sa zlepšilo ako začala chodiť do školy, ale stále musíme na ňu dozerať, aby sa napríklad napila, do školy jej dám plnú termosku a donesie mi ju aj plnú, ona nemala čas, pritom nemajú v škole len jednu prestávku a piť predsa musí, ale nedá si to jednoducho vysvetliť.

@liz_lemon ospravedlnujem sa, prehliadla som

@renata5 zrejme máš pravdu, možno ja len všetko moc riešim, jej sme sa od malička dosť venovali, jej súrodencom sa toľko nevenujeme, je najstaršia, ale stále si vydobíja tú našu pozornosť rôznymi spôsobmi...

@jennys porozpravaj sa s nou pohlad po vlaskoch co ju trapi polubkaj ju postiskaj a vsetko bude dobre netlac na nu je krehka v takom veku,,..

@jakubik
@liz_lemon kočky, ja som z príspevku pochopila, že boli u psychologičky kvôli jedeniu..
@jennys ako píšu baby, skúsila by som odbornú pomoc - píšeš, že je nadpriemerne inteligentná, máš vo svojom okolí mamičky s podobnými deťmi? Možno k nim treba pristupovať diametrálne odlišne ako k "normálnym" deťom. Ja by som sa na dva týždne (možno postačí aj jeden) dohodla s učiteľkou, aby "hrala" s tebou a nechala by som ju tak.... keď nebude oblečená, pôjde do školy v pyžame, vážne! Nebude mať úlohy, dostane 5-ku (ale dohodni s učiteľkou, či by sa to dalo na ten určený čas len "nanečisto", aby jej úplne neskazila priemer) a podobne. Ak nechce jesť, nech neje, neboj, neumrie od hladu 😉 Verím, že to s ňou pohne - je dievča, chce sa páčiť, chce mať dobré známky, veď je šikovná múdra.... uvidíte, držím palce 😵 😵

@jennys Moja mala robieva nieco podobne, len je to spojene s placom. Ked to zacala robit, ja som bola v soku, vzdy som jej vyhovela, aby uz nevracala dalej, ale ked sme to s muzom prebrali, postupne sme s tym prestali a ked videla, ze to na nas uz nezabera, prestala s tym. Obcas, ked to este chce skusit, hned jej poviem, ze nema preco plakat ani vracat a ze ak ju napina, nech ide na WC. Nie je to o nedostatku lasky, ako ti tu niekto pisal, ja svoju dcerku milujem najviac na svete, ale stanovit jej urcite hranice je dolezite, aby z dietata nevyrastol maly asocial. Drzim ti palce a moja rada je, nepodporovat ju v tom, nerobit z toho halo, povracala sa, OK, moze pomoct pri upratovani a na veci sa aj tak nic nemeni. Myslim, ze po nejakom case pochopi, ze jej to nepomoze a prestane s tym.

@jennys ja mam doma teraz prvacika a sme na tom asi podobne 🙂 sice nezvracia a do skoly aj druziny sa velmi tesi, chce aby som preneho chodila co najneskor, cize pred zatvorenim druziny, ale rano mu musim vsetko aspon 10 jrat opakovat najedz sa, umy sa, oblec sa obuvaj sa, a stale dookola kazde rano ho cakame 🙂a aj v skole na obede je vzdy posledny, ale zje vsetko 🙂 len mu to dlho trva 🙂 vcera sme mali rodicovske a ucitelka ho vychvalila, ze keby mala vsetky take ceti tak tam nema co robit 🙂 ze je poslusny, mudry, sikovny krasne pise atd. Ale zato doma nez si napise ulohu to trva aj hodinu 🙂

@snopkulka presne kvôli nejedeniu sme tam boli. Ale nechodíme k nej, lebo v škole majú takú skupinu detí, ktoré chodia k školskej psychologičke, majú to tam fajn, kadečo robia, navrhla ju učiteľka, lebo vie, aká je, veľakrát som sa s ňou o tom rozprávala, takže učiteľka vie, o čo ide, ak bol nejaký problém, vždy som o tom vedela. Teraz na začiatku septembra ju navrhli na ďalšie testy, robila to jedna psychologička z nášho mesta, nie školská. Výsledok bol dobrý, je veľmi šikovná... do skupiny ku psychologičke bude chodiť aj naďalej, lebo aj ona sama chce. Ak dostane zlú známku, veľmi zle to znáša, ona chce byť NAJ, pritom to od nej ani nežiadame, ale už dvojky zvláda v pohode, ja jej vždy hovorím, že jednotky sú fajn, ale musí sa pripraviť aj na to, že nie vždy bude mať len dobré známky. Keď dostala prvú a zatiaľ jedinú štvorku ešte minulý rok, celú cestu domov prerevala, v kuse som ju musela utešovať, že to už má dávno opravené, lebo má kopec jednotiek, potom mala možnosť si to opraviť, tak som sa s ňou aj učila a opravila si to, tak bola spokojná. S takýmito deťmi sa zrejme pracuje inak, len keby som vedela ako, to mi nikto nepovie. S jedením je to ťažko, keď som ju teda nechala, že nech neje, ona aj celý deň nejedla, potom sa jej stiahol žalúdok tak, že do seba už nič nedostala, takže u nej to také jednoduché nie je.

@jennys ahoj, presne ako by si o mojej 8 - ročnej Katke písala, s tým rozdielom, že ona nezvracia, ale má bolesti bruška, riešili sme to chodením po lekároch (asi 2 roky) všetky vyšetrenia má v norme, potom sme sa obrátili na psychologičku. Urobila jej testy, vyšlo jej z tých testov, že je tiež nadpriemerne inteligentná, ale že po sociálnej a emočnej stránke je podpriemer. Moja je jedináčik a dosť dlho bola aj jediná vnučka v rodine aj z mojej aj z manželovej strany (6,5 roka), čiže všetka pozornosť sa sústreďovala len na ňu. Problémy vlastne nastali zápisom do ZŠ a následne narodením bratranca. S jedením sme mali problémy od narodenia momentálne celkom pekne papá, ale bohužial veľmi málo priberá. V novembri bude mať 9 rokov a má výšku 130 cm a váhu len 21,5 kg. S tým pitím v škole alebo doma to máme také isté, stále musím za ňou chodiť a pripomínať jej, aby sa napila a tiež sa párkrát stalo, že doniesla plnú fľašu vody domov, takisto ju netrápi, že príde neskoro školy, obliekanie je trvá nekonečne dlho. Známky má dobré, ale naučí sa len to čo treba a naviac ani čiarku, aj to ju musím k tým úlohám dokopať 😀 našťastie obedy v škole mi zje a takisto chodí do družiny, ale celý prvý ročník sme chodili do školy s plačom a bolesťami bruška. Stále chcela byť iba so mnou, tak sme to vyriešili tak, že sme sa dohodli, že každú stredu pôjde na obed domov a ostatné dni bude v družine. V každom prípade sa obráť na psychologičku nám veľmi pomohla. Mne sa malá budila aj v noci, že ju bolí bruško keď mali napríklad niekde ísť do kina alebo do divadla, niekde mimo školy. Ona takto reaguje na zmeny v jej živote, má rada keď je vo všetkom stereotyp a vie čo môže očakávať.

@jennys skus si precitat knizku od Jiriny Prekopovej Maly Tyran, je to velmi poucne citanie o detoch - manipulatoroch a o narusenych rodinnych konstelaciach. Z toho co pises, su tam nejake naznaky ze by ste mohli mat podobny problem.

@jennys máš enormne precitlivené dieťa. Aj ja mám staršie dieťa veľmi náročné, ale úplne iným smerom.
Na každé dieťa si treba nájsť ten svoj spôsob. Keďže som aj ja bola veľmi precitlivelé dieťa a všetko sa ma bytostne dotýkalo a tiež som mala problémy s jedením, môžem ti poradiť len to, aby si svojej dcére viac verila. Ver, že ona dobre vie, čo je pre ňu najlepšie. Daj jej viac slobody v rodine a nerieš v kuse všetko za ňu. A z jej zvracania hlavne nerob veľkú vedu, bez to normálne, nerob z toho nejaké scény. Dávaj jej pokyny iným štýlom ako doteraz. Príklad: dnes sa treba pripraviť do školy, upratať si izbu atď., zorganizuj si to ako chceš, len je nutné, aby to bolo do večera urobené. Nenúť ju na minútu robiť tak, ako vy požadujete, je to fakt stresujúce, a riešiť prezlečenie zo školy by som ja neriešila. Pamätám sa, že som tiež nechápala ako dieťa podstatu vyzliekania jedných handier a obliekanie iných handier, boli to pre mňa nepodstatné handry. Ale o pár rokov som sa začala prezliekať sama od seba, keď mi docvaklo, že v domácich veciach sa cítim pohodlne a netlačia ma rifle na páse 😀 Nechaj ju, nech na niektoré veci dozrie sama a netlač v kuse na ňu. Spýtaj sa jej, či ju máš ráno skôr budiť, keď potrebuje viac času na prebratie, alebo máš kúpiť nejaký budík, ktorý by ju zobúdzal. Ja som moje deti jeden čas (keď boli menší) budievala tak, že som im priniesla nášho králika (živého 😀 😀 😀 ) do postele. Šupla som im ho do postele, králiček ich oňuchával, oni ho začali od radosti hladkať, rozprávať sa s ním a hneď boli hore celí radostní a vysmiati. Dcéra dodnes na to spomína: mama pamätáš ako si nás budila so zajačikmi? Musím to zasa zopakovať, určite sa králikovi potešia, ešte stále ho máme, má dnes 6 rokov 🙂
Takže skús zmeniť prístup na hravejší, radostnejší, život nie je len o povinnostiach, ale aj o radostiach, milých chvíľkach a rešpektovaní jeden druhého, aj keď toho druhého nevieme až tak veľmi pochopiť 🙂 Mňa mama vôbec nechápala, takže viem, aké je to, keď ťa niekto nedokáže pochopiť.

@0silvia0 ďakujem za veľmi pekný komentár, s tým zajačikom to muselo byť super. Našej by som musela dať do postele len rybičky 😀 Ale tiež sme jej nastavovali budík, len potom ani to už nefungovalo. Ona je taká, že niečo funguje tak maximálne týždeň a potom už nie, musím hľadať nové spôsoby. Ale ako píšeš, nechám ju, však prezlečená teda nemusí byť a nech zje čo chce a koľko chce...

@canama knižku mám, len som nemala čas ju ešte čítať, pretože do noci pracujem, keďže cez deň to nestíham. Doobeda kým sú deti v škole a škôlke, stihnem síce niečo urobiť, ale zasa treba aj obed navariť, potom už pre dcéru do školy, potom pre chlapcov do škôlky, do večera všetko pochystať, úlohy, večera a potom keď už sú v posteliach pokračujem v nedorobenej práci aj do pol noci, jednej, či druhej, spávam tak 5 hodín, inak sa nedá. Keby mi chodila do družiny, stihla by som si všetko do tej štvrtej porobiť a mala by som aj normálny pracovný čas. Len ona sa v družine veľmi nudila a nejedla tam, nejak extra v jedálni nevaria, tak sme to vyriešili tak, že sme ju po škole brali domov. A poobede má aj krúžky, takže celé poobedie mám zabité a nie je už naozaj na nič čas.

@martinka05 Ty máš moje dieťa? 😅 Moja je ešte len škôlkárka, ale tie negatívne odozvy na zmeny a potreba stereotypu je rovnaká 😔 Tiež ju začalo bolievať bruško 😔 V škôlke mi učiteľka vravela, že plakáva pri zmene činností, našťastie už si zvykla.. Na všetko nové ju musím pripravovať a donekonečna... Teraz mám náramný strach, lebo sa kvôli mm práci budeme sťahovať (teda ešte to nie je na 100 percent) že ako to zvládne 😔 a my s ňou 😔

@jennys možno by nebolo od veci pouvažovať nad nejakým domácim miláčikom. Citlivé deti majú radi zvieratká, vedia s nimi zaobchádzať, rozprávajú sa s nimi, keď im nikto nerozumie a necítia sa sami, keď potrebujú blízkosť. Môj 13-ročný syn našu králičicu objíma, túli sa k nej, pestuje, niekedy sa až čudujem akého citu je chlapec schopný k zvieraťu.
Inak ja som ako dieťa vôbec necítila hlad a strašne mi liezlo na nervy, keď celá rodina riešila moje nejedenie. A môžem ti povedať, že kedysi sa nápoje nenosili do školy, keď bol niekto smädný, napil sa vody z vodovodu, a keď niekto smädný nebol, tak jednoducho nepil a nikto to nikdy neriešil. Jednoducho sa fľaše s vodou do školy nenosili a v tom čase to nikoho nenapadlo riešiť, pitný režim jednoducho neexistoval 🙂

Ked som bola mala, tak som mala toto iste! Ak mi niekto nieco vycital, alebo nastala nejaka zmena, zvracala som. Nie nasilu, jednoducho mi prislo zrazu zle. Zvracala som aj ked som zacala chodit do skoly, ked som napisala zle pisomku, alebo som mala ist odpovedat. Rodicia a ucitelka mi donekonecna vysvetlovali, ze sa nemam coho bat, ze som sikovna a statocna, ze to vsetko zvladnem. A ja som si zacinala verit. Je sice pravda, ze aj teraz v dospelosti ked viem o niecom novom a stresujucom, tak v noci nespim a mam nevolnost v zaludku, ale snazim sa sama seba upokojovat. Nemam pocit, ze by som bola kvoli tomu ina alebo horsia. Len vsetko moc citlivo vnimam.
Bud dcerke oporou, to jej pomoze najviac. Nevycitaj jej ak zvracia, polub ju a ona pochopi aj sama, ze takto sa problemy neriesia. Drzim palce!

@lenkove my sa snažíme tie zmeny minimalizovať, ale nie je dobré ani sa donekonečna prispôsobovať dieťaťu, nám odporučili psychické otužovanie, čiže ju postupne vystavovať aj záťažovým situáciám (v reálnom živote sa im aj tak nevyhne). Lebo ja napr. ako matka tak mám stále ten pocit, že ju musím chrániť, na začiatku som sa ju snažila nevystavovať tým záťažovým situáciám (napr. keď mali ísť niekde do divadla tak som ju nechala doma), napr. moja Katka bola teraz v treťom ročníku na šk. výlete po prvýkrát. Doteraz vôbec nechcela chodiť na výlety, do školy v prírode išli deti, ale ona nie. Teraz čím je staršia tak je to už lepšie už dozrela, začala teraz chodiť už aj na krúžky, čo v 1. a 2. roč. odmietala. Dlho spala s nami v spálni, ale na svojej posteli až tohto roku v apríli sama povedala, že bude už spať sama vo svojej izbe. Chodí už asi 2 roky sama von s kamarátmi (samozrejme na dvor tak, aby som na ňu videla), ale v poslednom roku urobila veľké pokroky, stále po pochválim a poviem jej aká som na ňu hrdá, keď viem, že musí prekonať samu seba, aby niekde išla a pod.

@jennys rozmaznany fracek ! po prvom afektívnom vracani by som jej taku vypalila ze by to bolo to posledne vracanie.
Skacete jej kolo ritky a slecinka to zneuziva. Ak by si niektto myslel ze nemam skusenost moja starsia dcera mi taketo nieco skusila spravit ako 5ci 6rocna, vyhystercila sa tak ze ju uz napinalo kvôli Barbine ci kvôli podobnej hluposti.
Nie som bezcitna harpija ak by mal niekto dojem, len neznasam afetky, divadielka a podobne scenky. Dceru milujem, ale skakat po hlave si nenecham, mam aj druhe dieta, tak neexistuje ze jednu budeme cicickat a dalsie dieta bude skodne.

@eeffka ja tiež neznášam divadielka, afekty a podobné scénky, ale vypálenie dieťaťu v takejto situácii je neadekvátne. Nevieme, či je skutočne rozmaznaná alebo precitlivená, ale v takýchto prípadoch stačí len ignorovať afekty a divadielka a nevenovať im pozornosť a robiť sa, že sa nič nedeje. To, že rodič zlyhá a vypaľuje a používa fyzické tresty, je problém rodiča, nie dieťaťa. Dieťa nie je hlúpe, pochopí aj tak, ak rodič správne zareaguje, citlivému dieťaťu fyzické tresty ublížia nielen na tele, ale hlavne na duši. Ja som za celý svoj život nedostala jednu-jedinú facku, ak by sa moji rodičia k tomuto znížili, som presvedčená, že by ma to veľmi zranilo 😒

@martinka05 Ja mam este jednu dcerku, a u nas nehrozi sa jej prisposobovat, zial.. Ked sa da, tak ano, ale ked som pracovala 😔, tak to proste nejde.. Nemozeme ostat na jednom plate... A potom mam momenty, ked si hovorim, ze ten jeden plat by mozno stal za spokojne dieta 😔 A teraz to stahovanie, mam bolesti zaludka ked si to len predstavim 😔 , ze ako to bude znasat. Na druhej strane s mm velmi chceme ist, myslime si, ze to bude z dlhodobej perspektivy lepsie pre vsetkych. K psychologicke nechodime, boli sme na konzultaciach viackrat (bez malej), odporucali nam filialnu (hrovu) terapiu. To trosku pomohlo. Vam pomohli konzultacie tam aj s malou, teda malej to pomohlo? Tesim sa, ze sa to u vas zlepsuje, hadam aj u nas to bude rovnako!

fyzicke tresty pri takom velkom dietati? chore na hlavu.

@martinka05 vidím to vo svojom okolí, že hlavne deti, ktoré sú jedináčkovia majú problémy ísť na školský výlet, do školy v prírode. Rodičia ich oslobodzujú zo všetkého, z čoho sa dá, nakoľko sa o toto jedno-jediné dieťa veľmi úzkostlivo boja. Niekedy to až vyznieva komicky, keď štvrtáka u nás vyprevádzala mama, babka, niesli mu tašku a obúvali papučky. Tí rodičia majú stále toto dieťa za maličké, pretože mladšie doma nemajú, tak nemajú s kým porovnať, a zabúdajú, že dieťa už potrebuje na život širšie obzory ako rodinu. Potrebuje kamarátov, spoznávať aké sú rovesnícke vzťahy, atď... u nás deti už v škôlkarskom veku behajú po vonku s kamarátmi bez rodičov, ale viem, že toto nie je možné všade (veľké mestá, frekventované cesty atď.)

Ja ked som bola mala som mojej mame robila cosi podobne, taku som schytala az mi stena dala druhu, a este som si aj tu ovracanu zem a postel musela sama vycistit az sa to lesklo, a pekne vydrznut aj obliecky a periny a vsetko rucne bez pracky. Mala som asi 9 rokov, a to som teda mala uz dost rozumu nato aby som chapala co je spravne a co nie, a aj teraz z odsputom casu viem ze som si zaluzila a milujem svoju mamu a nemam z toho ziadnu traumu a naopak som rada ze tak dobre dokazala usmerit moj vyvoj aby sa zo mna nestala ozemplieskajuca sa kreatura. mam najuzasnejsiu mamicku na svete a do smrti jej budem vdacna za to ako ma vychovala a vela krat som si zasluzila ovela viac nacapat ked na to hladim uz ako dospely clovek. deti nie su podla tabulky, jedno staci pomojka a je klud, druhe ignorovat a je klud, ale su aj take ktorym fakt treba jednu plesknut aby sa uvedomili.

@jennys

ja si myslim,ze niekedy milion knih o vychove nebolo...a deti sa ako vychovavali?iba zle?clovek sa riadil vlastnou intuiciou,skusenostami starsich,atd.....a jasne,robil aj chyby
teraz?ked je problem,sadneme za net,kupime knihu a zajdeme za psychologom a potom zacneme byt rodicia
jasne-ja chapem,chceme byt dobrymi rodicmi a snazime sa aj spravne vychovavat...ale kazdy mame svoje idnividualne dieta,na kt.plati nieco ine ako na ine deti...minule som od kamosky pocuvala,ze jej manzel jej nedovoli dalsie dieta,lebo ze je nervozna uz pri tom jednom,ze druhe dieta v brusku poznaci jej nervozita(namiesto toho,aby jej pomohol-on si sadne a cita knihy o vychove)...a pred dietaom sa nesmie tot,potom hento....potom dieta nesmie vidiet stareho cloevka,nesmie ist do nemocnice,nesmie sa dostat do kontaktu so smrtou....aaaale ved to nie je normalne-dietatu je potrebne veci vysvetlovat primerane veku-ono je schopne chapat...a ptom,ked ho tak izolujeme od vsetkeho sa cudujeme,ze chyba neskor empatia,ucta k rodicovi...k ucitelom,k startsim ludom...dietata sa uci beznemu zivotu aj pozorovanim...
ako nas vychovavali rodicia?
a sme nejake obludy?alebo sme vsetci poznacni tym,ze nasim rodicom chybali knihy o vychove?
a zboznujem,ked sa mamicky zacnu predbiehat v tom,co je a co nie je URCITE spravne...najma v diskusiach na MK....akoby tu kazda bola pedagogicka a zaroven psychologicka s 50rocnou praxou a dokonca presne poznala aj nase dieta....ved si poradme,vypocujeme sa,ale nezhadzujem nazory inych
mozno na niektore dieti plati mile slovo,na niektore plati zakaz telky,na ine smutok rodica z jeho spravania a na ine zase jedna vychovna
ale casto tie,kt.tak bojuju proti jednej po zadku na svoje dieta kricia nonstop cely den a inak ich "vychovavaju"a mozno je to pre tie deti vacsi stres
cset vynimkam,lebo su tu aj mamicky s M a ich nazory a rady su naozaj obohatenim

a dalsia vec-my sa uz tych nasich deti bojime....a ked sa ich bojime,ako ich mozeme vychovavat?ved ich lubme a zaroven budme rodicmi,kt.vedia a vidia do buducnosti a chcu pre svoje dieta to naj...ale zase neboja sa ho...dieta prave ten strach rodica vyciti a uz si s nim robi co chce
berte to ako zamyslenie...nie,nie som despota...aj ja chcem rozvijat vo svojom dietati to dobre a to,na co ma talent...posilnovat mu spravnym smerom sebavedomie....ale ak treba,musim aj zasiahnut,ked sa mi nieco nepaci...lebo ja som zodpovedna za jeho vychovu

@jennys ahoj, tak ja si spomínam, že som reagovala podobne, keď som bola prváčka ...a z môjho pohľadu to nebolo žiadne vydieranie, ale skrátka som už inak nevedela vyjadriť, že toto naozaj nechcem... a bol to pre mňa veľký stres, ktorý vyvrcholil tým zvracaním ... rodičia to našťastie pochopili a verili mne, svojej dcére, nebola som žiadny rozmaznanec, mala som o rok mladšieho súrodenca a vždy som musela byť v škole na prvom mieste... teraz spätne si uvedomujem, že pre dospelých bolo ťažké (aj je...) pochopiť, ako to, že to naše dieťa nechce niečo urobiť, keď sa to MUSÍ ...ťažko sa to vysvetľuje lebo časom sme my dospelí zvyknutí urobiť niečo, lebo musíme (prekonáme odpor a urobíme to...) veľmi citlivé deti to skrátka nedokážu ....naša dcérka, keď nedokáže spracovať zmeny, požiadavky a nároky napr. nás rodičov, učiteliek v škole, zdá sa jej, že je toho na ňu veľa a má pocit, že to nedokáže, tak dokonale ako chce (je perfekcionistka), tak sa rozplače a plače ako o dušu ... ťažko ju utíšim ...keď bola menšia, tak tiež vracala (no neriešili sme to , lebo to nebolo často, len sem-tam a postupne to odznelo samo...) ...
podľa môjho názoru robíte všetko správne, ale chce to naozaj pevné nervy😉 ... inak, aj my sme kúpili dcérke ako "darček" za vysvedčenie škrečka a musím skonštatovať, že trošku akoby "dosplela" a vie zvládať lepšie niektoré situácie...úlohy si urobí hneď...lebo sa chce "hrať" so škrečkom ... aj v prezliekaní robí pokroky, už jej to netrvá "celý deň", do tých dvoch hodín sa prezlečie ...sama🙂... (zase nám "vypomohol" ten škrečok...🙂) ...