Strach z odlúčenia alebo separačná úzkosť

Skús to vydržať...ja mám 3,5 mes.chlapčeka, odmalička spinká na boku tak, že mu dám za chrbátik nejaký vankúšik, nech ho to nepreváži, a v noci ho väčšinou raz-2x pretočím na druhú stranu, má aj polohovací vankúšik,aby nemal preležaninky. V kočíku spí na chrbátiku. Tiež je nerád sám v miestnosti, vlastne asi ani nie je, pretože ak idem trebárs len na wcko, tak začne mrnčať. Ja to riešim hlavne tak, že má svoju sedačku, počas dňa, keď nespí, som vkuse s ním, leží na gauči, ukazujem mu hračky, ak niekam idem do kuchyne a tak, je na rukách, keď fakt niečo potrebujem robiť, najesť sa, wcko, tak ho dám do tej sedačky, nad neho hračky, ale sedačka chodí s nami :D kde som ja, aj on v nej 🙂)) manžel si kúpil babyvak, lebo jemu sa ho nechce vláčiť na rukách, keď je doma, si ho doň vloží a chodí po celom dome a je v pohode malý, pozerá a manžel má voľné ruky. Jednoducho je malý všade s nami. Vďaka tomu je to pokojné milé bábo, ktoré má občas zlú chvíľku, ale ozaj len chvíľku. My ale naopak ho dávame aj od nás, je často u svokrovcov, u tety, u krstnej aj na dve tri hodinky. Aj vtedy je spokojný, proste kým vidí, že nie je sám a naplno sa mu človek venuje, je ok. Tiež je plne kojený. Mňa by na tvojom mieste netrápilo, že chce byť s tebou, je malinká a potrebuje cítiť, že sa má na koho spoľahnúť, že sa o ňu postará. Tým, že je s tebou, sa rozvíja, sleduje ťa a učí sa. Ono to prejde určite, ver mi :D kedy? asi keď začne chodiť a bude samostatnejšia. Ja mám ešte 6 r.dcéru a tiež bola taká a teraz bežne sa vezme a ide k babke sama (bývajú vedľa), ide na víkend ku naj kamoške spinkať a pod. Potrebuje ma, ale už nie tak, ako predtým...len to vydrž 🙂

@miroslavavaljentova:
Ono to prejde, u niekoho skor u niekoho neskor. Vyplakat je to najhorsie, co mozes urobit.
Kup si nosic alebo satku a maj ju pri sebe co najviac. Daj ju vzdy tak, aby ta videla. Napr. do kresielka. Ked od nej odchadzas, napr. na wecko, tak jej to povedz a cely cas rozpravaj, aby ta aspon pocula.
Moja dcera je trochu starsia, ale tiez zacne protestovat, aj ked sa jej len otocim chrbtom, lebo chcem nachystat na stol :-/ Tak je vsade so mnou, bud si ju posadim na zem ku mne, kde som, alebo ju mam v nosici, podla situacie. Na wecku nechavam otvorene dvere a komentujem, kde som a co robim. Keby ma videl niekto nezucastneny, asi by ma dal odviezt rovno na psychiatriu 😀
Syn bol taky isty, nechavala som dokonca aj wecko otvorene a on ku mne priliezol.
Jedna mama to tu na fore raz krasne prirovnala: dieta ma akoby nadobu s menom Mama a ta musi byt naplnena. Naplna sa mojkanim a nosenim. Tak ju pomojkaj, a potom zase chvilku vydrzi aj bez teba. A ked ta zacne volat, chod k nej, pomojkaj ju, ponos, pohraj sa atd.
Dnes som s dcerou v nosici vysavala, potom som ju posadila s hncami na zem na chodbu tak, aby videla do kupelne, kde som dvala prat a ked budem vesat pradlo, bude pri mne v kresielku...
Vsetko dobre a pevne nervy! A nezabudaj na rodicovsku mantru: to je iba faza, to je iba faaaza, ooohhhmmm 😀

@ichbinich , uplny suhlas!

Obdobie separacnej uzkosti je prirodzeny jav. Neprichadza u vsetkych deticiek, ale ak pride, treba to respektovat. Nechat dietatko vyplakat, je nedobre riesenie,to s tebou suhlasim.
Dietatko sa vyvija, spoznava okolity svet, seba, svoje pocity a reaguje na to. Su to pren nezname vzruchy, ktore mozu vyvolavat aj strach, uzkost. Pocuvaj svoj instinkt a svoje srdce. Dopraj dietatku co najviac svojej blizkosti, mojkania, pocitu istoty a bezpecia. Je to narocne, viem, presla som si tym s dcérou. Ale ver mi, to, co do malickej vlozis, to si v sebe ponesie cely zivot. Tu nepomenovatelnu informaciu, ze mama je tu, ze nie je sama, ze moze mat pevnu podu pod nohami. Okrem iného tym budujes jej zdrave sebavedomie.
A raz, ked uz bude velka a samostatna, budes s laskou spominat. Uzivaj si to 🙂

@miroslavavaljentova
ahoj
ono toto zacina u deti priemerne tak v 7-8 mesiacoch, kedy si uz vedia uvedomit ze mama moze odist, kedy si uvedomuju a chcu uz aj nieco co nie je vidiet (predtym je ze zide z oci zide z mysle), v tomto pripade teba. niektore deti to maju "slabsie", ine nedaju mamam ani dychat.
moj starsi to robil, aj zacal vyzadovat ze chce so mnou spat okolo siedmeho mesiaca (bol kojeny, predtym som ho odlozila do postielky a ako tak spal kym nebol znova hladny, potom uz nechcel byt v postielke iba pri mne), tiez presne ako u vas - ked som odisla z miestnosti a pod. radu ze nechat vyplakat v postielke neuznavam ani ja, ja by som to ani nevydrzala. a poznam aj ludi ktori to tak robili, mala som zimomriavky ked to popisovali a chvalili si ze dieta s nimi nespi, a ked bolo dieta starsie tiez zacalo chodit k nim do postele. kedy to "vymyzne" neviem, napr deti sice spia vo svojej izbe, ale vecer ich stale uspavam, oni to vyzaduju a jeto taky mily cas spolu straveny.
u nas to tak intenzivne trvalo do cca 1,5 r, viac menej ked uz pochopil ze pridem, ze sa zasa vratim, ze musim ist nieco urobit a pod tak to ustalo.
osobne si myslim ze tam toho vela nezmenis, to je obdobie v zivote nasich deticiek. jedine ak ti vadi ze spi s tebou, tak to mozes ju davat teda do postielky "vyrevat" a zaspat, ale to zalezi od teba.

@miroslavavaljentova asi ta nepotesim,ja mam doma skoro 4-rocneho a separacnu uzkost ma doteraz 😉 ale ved ty mas este male babo a je uplne normalne ze ta chce mat stale pri sebe.Ked budes proti tomu bojovat iba budes nervozna,proste prijmy fakt ze mas dieta ktore potrebuje tvoju blizkost,ono sa to casom ustali.Nepredpokladam ze by si mala doma taky exemplar ako je ten moj doma 😉

@miroslavavaljentova:
Este jedna otazka: preco ju nechces mat pri sebe v posteli? Ja viem, na to si treba zvyknut, prve noci som bola aj ja dolamana. Ak sa bojis, ze ju zalahnes, alebo manzel, tak ju obloz vankusmi ako zabranu. Alebo priraz postielku blizko tvojej postele a daj dole bocnicu, dcera bude spat vo svojej posteli, ale zaroven pri tebe 😉 Staci natiahnut ruku a mozes ju pohladkat, na kojenie si ju zoberies a posadis sa...
Mpj syn spaval od asi pol roka, ked sa mu zhorsil spanok, do vyse troch rokov na mojom pleci. Kym si moje telo zvyklo, tak som bola uplne dolamana... Potom ale od prvej noci, ked dostal svoju "velku" postel, ju akceptoval a v nej spal. Niekedy prisiel k nam do spalne, ale tu svoju postel okamzite akceptoval.

@miroslavavaljentova Tvoja dcérka je skoro ukážková. Presne to sa všade píše - okolo pol roka prichádza separačná úzkosť. Z toho vyplýva:
🙂 nič nerobíte zle
🙂 vyvíja sa normálne, teda zdravo
🙂 máš zdravé materské inštinkty, ak ju nenechávaš "vyplakať". Nejdem rozoberať do hĺbky, ale naozaj je to nesprávne riešenie (aj keď rodičia takto dosiahnu svoje, je to pre dieťa zlé, kruté a škodlivé)
🙂 vyrastie z toho. Neviem napísať kedy, ale čím menej ju necháte vyplakať, čím viac ju budeš uisťovať, že sa ku nej vždy vrátiš, tak tým skôr. Ale ten pol rok pre istotu rátaj... a niekedy sa to ťahá, nanešťastie, aj cez škôlku, ale teda určite tá intenzita sa upravuje...

Čo ma tak ešte napadá - možno to aj vieš, že ak chceš, aby bola v postieľke, tak ju dávaj hneď do postieľky, vyvaruj sa takým, že zaspávate spolu vo veľkej posteli a potom ju prekladáš. Radšej nech z postieľky na Teba vidí, že sedíš - ležíš - čítaš alebo niečo robíš pri nej. A veľa rozprávaj, keď je hore (teda tým myslím nie keď zaspáva, ale pri hre) na štýl: Maminka ide priniesť knihu, hneď sa vráti... Maminka musí zamiešať obed, o chvíľku je nazad.........

@ichbinich k tomu prirovnaniu nádoba menom mama len dodávam: Čím menšie dieťa, tým menšia nádoba, preto sa musí častejšie dopĺňať. S dieťaťom rastie aj nádoba. Po 18 sa naplní za 1 deň a vydrží aj mesiac 😝 😀
(Ja som to poznala pod označením nádoba na lásku, myslela sa tým ale rodičovská láska 😵 )

veľké ĎAKUJEM za všetky príspevky - nebudem klamať - aj slzička mi vyhŕkla! Nemám problém s ňou spávať, dokonca mám pocit, že je to aj lepšie, keď sa pekne po ležiačky napije a nemusím si ani sadnúť, alebo vstať a ísť pre ňu do postieľky, aj keď ani to mi nikdy nerobilo problém aj 3-4x za noc. Ja spávam v jej izbičke v jej budúcej veľkej posteli a postieľku mám jednou (dlhšou) stranou prirazenú pri posteli, takže sa vidíme a aj na ňu dočiahnem (pohladkať po vláskoch). Ale predsa by som len chcela, aby vedela spinkať sama, hlavne aj cez deň, aby som mohla niečo porobiť, alebo sa večer už konečne venovať aj drahému. A to som chcela aj druhé a to si zatiaľ naozaj neviem predstaviť ...

@saurian ja tiez deti uspavam...maly, to je samozrejme, ma 3 mes., ale este aj moja 6,5 rocna :D je schopna cakat vo svojej izbe aj do deviatej, kym uspim drobca,aby som uspala aj ju. Lezime v posteli, citam jej,alebo sa rozpravame,co bolo cely den, prituli sa, a zaspinka. Najkrajsie chvile dna 🙂 fakt som zvedava, kedy to prestane potrebovat, neviem si predstavit 15 rocnu pubertacku takto :D

@radkanika
no ja ked sa mam priznat mne to jeden cas uz liezlo na nervy, a chcela som starsieho od toho odnaucit. on spaval s nami az kym sme aj mensieho "neprestahovali" do detskej, mensi inak spaval v postielke. ale on strasne bol z toho nestastny a plakal, tak som sa k tomu vratila. a potom ked nastupil do skolky, tak som si to zaspavanie doslova uzivala, lebo uz casu ktory sme boli spolu bolo ovela menej. a je to super. momentalne mi to vobec nevadi, naopak - celkom sa tomu tesim.
ale bezne sa mi stane aj to, ze sa rano zobudim a obidve deti mame v posteli, a to je mensi autik a aj ten pride.

@miroslavavaljentova:
No tak nocne spanie a kojenie mas vyriesene idealne 😉 😀

Co sa tyka denneho spanku: ked od nej odchadzas, skus teba, teda tvoje telo, ktore sa dcerky dotykalo, "nahradit" paplonom, vankusom, dekou a pod. Aby dcerka citila, ze sa jej stale nieco dotyka, nebude citit teplotny rozdiel, ako keby si len tak odisla a bude to vonat tebou 😉 A pekne pomalicky, ja som vzdy, ked syn zaspal, najprv pomaly vsunula moj paplon medzi mna a jeho, a az potom som vstala.
Ale je mozne, ze niektore dni nepomoze ani tento trik a budes musiet pri nej byt cely cas, aby ta citila dychat a tvoje srdce.

Syn potrebuje fyzicku pritomnost pri zaspavani stale, a to ma 4 roky. Niekedy je to o nervy, ked mu to trva hodinu a viac. Ked zaspi do pol hodiny, tak mi to az tak na nervy nelezie 😉
Dcera je ina, nakojim ju a dam v polospanku do postielky, ona si bijme ten vankus-ochranu hlavy a zaspi sama.
Ja som o druhom dietati pochybovala veeelmi dlho... Planovali sme zrhuba 3 roky rozdiel, ale kym som sa odhodlala to skusit, som sama so sebou bojovala. A potom som si povedla, ze to zvladaju miliony zien na celom svete, preco by som nemala aj ja 😉 Dcera je v niecom "jednoduchsia" ako syn, ale fakt, ked bol syn mensi, tak som si casto pomyslela, ze ostane jedinacik 😅

@miroslavavaljentova dobrý deň.Viem,že problém so separacnou úzkosťou ste riešila pred viacerými rokmi,ale my mame tiež podobnú situáciu a ja už som zúfalá.Prosim ako to u vás vredy s dcérkou dopadlo.Dakujem