Ako ste riešili plač vášho dieťaťa v škôlke?

vijavi, kazde jedno dieta si tym preslo. Bude to trvat take dva tyzdne, potom si zvykne a bude tam chodit rad, neboj.. Aj mne srdce trhalo, ked ju ucitelka odtrhala od zarubne dveri, ked sa tam drzala ako kliest. Ale potom ucitelky boli ako druhe mamy....chodila tam velmi rada. Je to proste adaptacny proces..., doteraz bol zvyknuty iba na teba, teraz si musi zvyknut na ine deti a urcity rezim dna.

Neboj prejde to. Treba pevné nervy. Len ho musíš odprevadiť a hneď odísť, nie čakať čo bude, aby ťa nevidel. Učiteľky sú profíčky, vedia si poradiť. A ak by náhodou niečo, tak ti zavolajú. 🙂

skus vydrzat. nehadz prvy den flintu do zita. to asi vies ziadne dlhe lucenia byva to potom este horsie. pusu uistit ho ze pre neho prides a ze ho lubis zakyvat a odist a ty sa zbytocne nepoflakuj v okoli skolky nervacis tym sama seba. niekto place jeden den iny tyzden dalsi mesiac a niekto vobec. potrebuje cas je to obrovska zmena v jeho zivote.

Malá mi takto STRAŠNE plakala asi 2 týždne. Neriešila som to. Jednoducho som vošla do triedy, učiteľka ju so mňa doslova zvesila, zatvorila som dvere a odišla. Najhoršie je lúčiť sa s ním a dohovárať atď. Neboj, viem, že sa Ti to zdá teraz strašne kruté a je Ti hrozne ale ono to prejde. Učiteľky sú "profesionálky", oni vedia ako na deti. Je pravda, že každé dieťa je iné. Niektoré si zvykne hneď, niektoré potrebuje čas.... 😉 To zvládnete, obaja! Držím Vám palčeky 😵

Moj syn sice prvy den neplakal....lebo chudak nevedel do coho ide.... ked som ho doniesla do skolky hned sa rozbehol za detmi ani si ma nevsimol...ale ked som prisla poobede ponho tak sa na mna s placom vrhol.... a potom plakaval kazdy den asi tyzden....kym som mu nevysvetlila, ze sa kazdy den v rovnaky cas vratim..... Kamoska ked isla v jeden z prvych dni so mnou zanies maleho do skolky a videla ako place aj ona sa rozrevala a povedala mi, ze som macocha 😀 maly uz do tej skolky nechodi ale stale sa cez plot rozprava s kamaratmi....uvidime co to bude ked zacne tento rok v novej..... 😉

Ahoj. Týmto som si prešla aj ja pri dcére. Tiež veľmi plakávala. Ale nemohla som jej ukázať, že ju lutujem 😒 , vždy som jej povedala, že ja musím ísť do roboty zarobiť korunky, aby sme potom, keď pre ňu prídem, mohli ísť kúpiť nejaký keksík alebo lízatko. A že jej škôlka je zase jej robota. To zaberalo a cítila sa dôležito, že aj ona chodí do roboty 😀

moj syn si odplakal tri mesiace.............dala som ho ucitelke a nezastavovala sa, proste po rozluceni sa a uisteni, ze poobede pridem som odisla, zakyvala som mu cez okienko a musel to zvladnut☹ ustupilo to same, ale trvalo to.........nemam ziadnu dobru radu, len vydrzat.na nic rozumne som neprisla

ako učiteľka ti môžem poradiť len vydržať... dať dieťa do triedy dať mu pusu a ako hovoria baby tu uistiť ho že prídeš, žiadne dlhé lúčenie a hlavne aby dieťa nevidelo, že ty si uplakaná alebo nervózna... väčšina detičiek si týmto prejde na začiatku šk. roka ale neboj upraví sa to a bude do škôlky chodiť rád..
mala som chlapca, ktorý mi plakal celé tri roky ale cez deň bol vždy v pohode, rád chodil do škôlky, proste ten plač patril k nemu...

Ahoj, my sme si tým prešli tiež minuly rok, mala plakala dost dlho, rvali nám ju placucu z rúk, prvý mesiac som ani jesť nemohla ako som na nu myslela, trvalo to dost dlho aj preto, lebo bola stále chora. Musíš vydržať, prejde to. Nelucit sa dlho, prísť, prezliect a odovzdať, síce ti pukance srdce, ale ono to prejde. Veľa zdaru. 😉

isto si zvykne, ako každé dieťa. Aj môj syn plakával v škôlke, v noci, ráno cez deň... no stále. Trvalo to 2 týžďne a začal chodiť do škôlky rád. Len hlavne ako radia ostatné mamičky rýchlo sa rozlúčiť a utekať preč 😉 . Nám pomáhalo spievanie cestou do škôlky a v šatni jeden cukrík, keď neplakal. Iba dnes mi prišlo hrozne ľúto, že sme sa vrátili späť, lebo ho nechali s malými deťmi. Neviem ako mu to vysvetlím, keď som ho celé prázdniny motivovala tým, že už bude stredňák....

noooo, mne maly plakaval 3 mesiace ☹ a to chodil do sukromnej, kde bolo naozaj super.
dnes nastupil do statnej a bol celkom v pohode, tak uvidime.
treba sa ucitelky opytat, ako sa sprava kedodides, ci dlho smuti, ci sa zapaja, alebo ci nesedi niekde v kute sam smutny, aby zase nemal nejake velke stresy, kazde dieta je ine. Ked som videla, ze maly reve iba kym som tam, tak som to brala ze Ok. jasne, ze to cloveku trha srdce ked ti ho ucitelka musi vyrvat z ruk, ale ak je za dverami OK, coskoro to bude dobre 😉

to prejde 🙂 prvy plac som tazko znasala, ale potom som urobila tu vec, ze som zasla pod okno triedy v ktorej bol a cuduj sa svete, syn neplakal🙂 On to proste na mna hral, ked mu mamka odisla, tak proste uz nemal koho placom prehovarat, tak prestal plakat a siel sa hrat. Po par dnoch ho tie ranne herecke predstavenia prestali bavit.
Samozrejme zalezi aj na pedagogoch ako dietatko dokazu zlakat a zaujat, moj krpec sa na jednu uplne upol a ostatne ignoroval a skor s tym sme mali potom problem 😅

je to ťažké pre každú matku, pri staršom som túžila po škôlke s web kamerami, aby som sa mohla pozrieť, že už je v pohode 😀 , spýtaj sa učiteľky aký je neskôr, väčšinou povedia, že plače 10 minút a potom už je dobre. Ver tomu, že ťažké je len to lúčenie. treba to vydržať, nepredlžovať, nelúčiť sa dlho, nemojkať, nevracať sa späť. U nás je lepšie keď malého do škôlky nosí MM, s ním sa tak ťažko nelúči, takže ho tam v pohode odovzdá a je to. Vyskúšaj. Pevné nervy prajem, neboj, je to len zo začiatku.

na plac skolkara je jediny liek cas. prvy tyzden bude uplakany a potom este dalsi pondelok, ale potom by sa to uz malo upravit. je to tazke aj pre dieta a asi este horsie pre matku, ale treba to prekonat. dietatko si v skole zvykne a casom sa tam bude tesit. netreba mu lutostivo vraviet nieco, ale povzbudit ho, ako je tam pekne, bude sa hrat a tak. vela stastia.

preco to musi byt take krute? ja mam 2r. deti a zacinaju chodit do skolky 2 krat tyzdenne na 3 hod. Mame taky system, ze 3 krat som bola spolu navstivit s nimi skolku na 1 hodinu, 3 krat sme zvladli 2 hodiny spolu, 2 krat som bola s nimi hodinu a hodinu som odisla von a boli same s detmi a vobec som im nechybala, takto postupne sa dopracujeme aby ostali same tych par hodin bez placu. Medzitym sa chodime hrat na skolsky dvor aby si zvykli na priestory. Od 6 mes. chodim s nimi na spolocne kruzky takze su zvyknuty byt v kolektive. Chodili vase deti predtym do kolektivu, na kruzky atd?

diid je rozdiel ísť do škôlky 2x do týždňa na 3 hodinky. To akoby bol v detskom kútiku, s veľkou pravdepodobnosťou keď začne chodiť do škôlky na celý deň a každý de- plaču sa nevyhnete ani vy 😉

urcite vydrzat, nemala by si pred nim palkat, mozes sa vyplakat doma sama 😉 a snazit sa byt co najviac v pohode. Ja som plakala po ceste domov ked som ju tam nechala 🙂 . Vysvetlit mu, ze maminky chodia do prace, aby ste mali za co kupovat jedlo a sladkosti a hracky a aj on musi chodit do skolky. Minimalne lucenie, odovzdat dieta a ist domov. Prist po neho v slubenom case 🙂, aspon zozaciatku, a ja som tiez bravala nieco dobre, ale aj jedlo, lebo bola vzdy hladna, kym si zvykla na tu stravu. Ked jej bolo smutno, ked sa prezuvala, vzdy sme sa dohodli co mam doniest. Kazde dieta je ine, moze ti plakat par dni ale aj cely rok...u nas v skolke boli aj take aj take. Aj take co hovorili mamam, ze ich nelubia a Jezisko im nedonesie darceky, ked ich davaju do skolky, aj sa hadzali po zemi aj odmietali jest cely den. Popytaj sa aj ucitelky ako to znasa, ci jedava ci spinka, a mono sa ho ani nemusis stale vypytovat ako v skolke, nech nema este vacsi stres z toho...sama si ho najlepsie poznas. 🙂...drzim prsty.

v niektorých školkach majú dlhý adaptačný program, čo si myslím že je zbytoční, hlavne ked ostane v triede s niekym mamička na hodinku dve je to iným deťom lúto. U nás v školke je adaptácia rychlovka prvý den doobeda a druhý den už v školek spinkala a ked sme po nu o tretej šli ešte nám vynadala že čo ideme tak skoro, že chcela ísť ešte na dvor

my tiež teraz tým to prechádzame, prvý krát ráno bolo bez plaču, ale potom už plakal aj poobede, každé ráno zatiaľ plače a odmieta tam ísť. Asi len rýchlo utiecť ráno, nezdržovať to a vydržať, kým to prejde. Tiež ma upozorňujú že po víkende ešte bude kríza, a potom snáď už bude pokoj. Držím palce všetkým, aj deťom aj mamám

Maminy , moja mama je ucitelka cely zivot - takze presne viem o com hovorite...Jedina rada a jedine overene riesenie je :: sikovne sa rozlucit s dietatkom, s usmevom na tvari, a ist prec, nebat sa - dieta citi od vas nepokoj, a tym padom aj ono je zlaknute, rozcitlivene, umrmncane. Ziadne este pusinky a este toto a este tamto, proste sikovne odovzdat dieta a dovidenia. Cim dlhsie ta rozlucka trvi - tym je to horsie aj pre dieta, aj pre vas - potom sa z toho stava zbytocny cirkus, zbytocne slzy a neviem co...takze tolko z praxe.

Ja som v skolke plakala dva roky, treti rok som uz bola dostatocne zrela, potom sa mi tam aj trosku pacilo. Plakala som kazdy den cele doobedie, bojkotovala som ucitelky, jedlo som vyvratila (komu by aj chutilo po niekolkych hodinach placu). NIekedy som plakala aj poobede, ked som sa bala, ze po mna nepridu. Dodnes si pamätam ten pocit po neutichajucom placi, ked este telo same so zotrvacnosti v pravidelnych intervaloch "fnuka". A tiez ranny pach skolky, teda kava a cigaretovy dym. Neznasala som skolku, ale kazde dieta je ine, niektorym sa tam paci ... ja ani teraz velmi nemusim velke kolektivy a organizovanu zabavu 😉 Ak mozes dieta nedat do skolky kym nebude dostatocne zrele, tak ho este nedavaj. Ak sa inak neda, skus ho aspon zvyknut postupne.

mne dcerka zacala teraz chodit do skolky - ma styri roky /minuly rok ju pre nedostatok miesta nevzali/. Prve dva dni v pohode, ale ten druhy den vecer za mnou prisla s tym, ze ona do skolky na druhy den nechce ist. Vysvetlila som, ze musim ist do prace. Na to mi dala asi 5 dalsich argumentov a alternativ, kam vsade ju mozem dat, len nie do skolky - podotykam, vsetko to sprevadzal silny plac. Postupne som vysvetlovala, ze ani jedna z moznosti nie je uskutocnitelna a divte sa svete, uplne to pochopila. Je mi jasne, ze este nemame vyhrate, lebo stale, ked ju tam privediem, tak prekrocit prah triedy jej trosku trva. Ale ide bez placu. Napriek tomu, ze tam ostatne deti placu. Ucitelka vravela, ze ani po mojom odchode neplace a ze pekne spolupracuje. Tak potichu sa modlim za den, kedy si ledva stihne obut papuce a bude sa ponahlat do triedy. A este jedna vec, ja sa s nou vobec nelucim, cestou do skolky sa rozpravame, co budeme robit poobede /nie o skolke/, tam si ju prezleciem, poviem, ze ked sa pohra pre nu dobehnem, poslem ju do triedy a idem prec. Pusinkujeme sa radsej vecer doma, aby som ju rano nerozcitlivela. Takze toto u nas zabera. Ale kazde dieta je ine, drzim palce vsetkym, nech tie place co najskor prejdu.

niako....nechaj ho tak a ono ho to prejde...ked mu budes ustupovat,on to bude zneuzivat.....moj ked nastupil minuly rok,tak plakaval asi 2 tyzdne zo zaciatku mi ho trhali z narucia.hrozny pocit.....potom to zacalo ustupovat,vzdy sme ho chvalili aky je pekny a sikovny a on si potom nasiel kamarata a od vtedy ani jedna slza 🙂 urcite ho nelutuj,neplac ani ho nehres...jednoducho musi chodit do skolky a hotovo 🙂 neboj zachvilu ho to prejde a budete mat pokoj....ine deti co zo zaciatku neplkali,tak zacali neskor a plakavali do konca roka a este aj teraz 😒 takze mozes byt rada,ze za chvilku to budete mat za sebou 😉

Nášho syna sme zle odhadli my aj učiteľka a riaditeľka. Má 3 roky a 4 mesiace v pondelok nastúpil do škôlky, natešený ani sa s nami poriadne nerozlúčil, tak sa už veľmi tešil, doobedu sa hral na obed išiel spinkať a keď vstal tak plakal a opakoval "mami moja" stále dookola, další deň sa ešte ráno tešil no po príchpode do škôlky už opäť nastal plač, dnes sme už po neho mali prísť pred obedom a to isté. Doma opakuje, že nechce ísť do škôlky, chce byť so mnou atď. Úplne sa zmenil, pred tým bol nebojácny, už zopár mesiacov sa pýtal a tešil na škôlku navšetvovali sme všetky možné krúžky už od 4 mesiacov, ostával v detských kútikoch a rád, chodili sme do divadla, kina.... Myslela som že som ho na to perfektne pripravila a tú energiu, čas a pod. čo som za tie 3 roky vynaložila, že sa mmi teraz vráti a budem vidieť dieťa spokojné. Ale opak je pravdou.

Mile mamicky, odpovedam teraz ako odbornik ( a nie ako mamina dvoch deti, s ktorymi som si i taketo chvile uz "preskakala") detmi predskolskeho veku sa zaoberam skoro 20 rokov a verte vela krat je to len tlak na mamicku, aby urobila to, co dieta chce. A veru vela deti vedia, respektive skoro vsetky, co na svoje mamicky plati. Takze vacsina deti, svojich rodicov, rannym placom "vydiera". Vela robi cirkus pri vstupe do materskej skoly,nechcu sa od maminky odlucit, ale po par minutach, ked zistia, zeich plac sa mina ucinkom a nema to na koho vplyvat, tak prestanu. Ked ma dieta pestry program v materskej skole, vela roznych aktivit, po chvile sa dokaze odputat, prestane plakat a hra. Vela krat deti placu i preto, aby donutili dospelych urobit nieco podla nich. Nechcu napr chlebik, nepovedia, ze nechcu chleba, ale zacnu plakat - akoze za mamickou. Prikladov by som vedela dat vela a vela, ale netreba. Samozrejme, ze v priebehu dna, si dieta na mamicku spomenie, ale potom je to o pedagogickom majstrovstve ucitela ako dieta zaujme. Cim je viac aktraktivnych aktivit, tym menej dieta rozmysla nad mamou. samozrejme su aj deti, ktore su mimoriadne citovo viazane na mamu alebo otca, ale castokrat je to prave chyba rodicov, ze dieta este viac k sebe putaju a nepodporuju jeho samostatnost. Takze rada - urcite rano, ked dieta place netreba ho utesovat, lebo vyvolate este vacsi plac. Skor sa nam osvedcuje hovorit o roznych aktivitach. Co budeme robit, co bude robit doma, kde vsade bol, co zazil a obdobne. Taktiez casto krat sa stava, ze vasci problem s odlucenim nema dieta,ale mamicka. Ako keby sa bala, ze odputanim strati dieta. takze nebojte sa nestratiteho, len sa dostane do inej vyvinovej etapy a stane sa z neho samostatnejsi jedinec. A podla o to musi ist vam rodicom a aj nam ucitelom v materskych skolach. Ja pri detoch vzdy preferujem individualny a citlivy pristup ku kazdemu dietatu. Bezne dieta v dobrej materskej skole sa vie adaptovat za par dni.neviem, ci vam moje rady a odporucania pomozu, ale ak ano, budem rada.

No nie som si istá,že si každé dieťa zvykne. 😒 Moja dcéra si nezvykla. Začala tam chodiť ako 3,5 ročná. Pred tým sme ju pripravovali ako sa len dalo, ja som pracovala pár hodín denne i popri materskej, ale vždy bola a je veľmi viazaná na rodinu, tak i odlúčenie v škôlke bolo pre ňu utrpením. Našťastie tam chodila len na 3hod dopoludnia, ale nikdy neišla rada. Časom prestali plače, bola väčšia a chápala, že po ňu o chvíľu prídem. Ale vždy z toho bola nešťastná a nechodila tam s radosťou. Som nesmierne šťastná, že som ju tam mohla nechávať len na pár hodín, aby bola s deťmi a privykla si trošku na režim, ktorý ju potom čakal v škole.
Čuduj sa svete, ale s nástupom do školy sa všetko zmenilo a tam už chodila s radosťou. Možno to bolo i prístupom fantastickej učiteľky v škole. 🙂
Ja chápem, že tak malé deti majú problém s odlúčením. 3 roky ich hýčkame a trávime s nimi väčšinu času a zrazu sú samotné s "cudzími" ľuďmi.
Preto radím, ak to dieťa ozaj ťažko znáša a je to možné, nechávať ho v škôlke len pár hodín, aby sa pohralo a bralo to ako radosť a možnosť stretnúť sa s kamarátmi. Veď ani my dospelí mnoho krát nie sme nadšení, že musíme tráviť kopu hodín na pracovisku a radšej by sme boli s rodinou.
Bohužiaľ, ak matka musím pracovať a nie je iná možnosť, treba sa obrniť a vydržať. Ale sú to zbytočné stresy pre rodičov i dieťa. Asi by to odlúčenie malo prísť až keď je dieťa ozaj zrelé.

vcera ked drobec nastupil prvy krat do skolky som urobila velku chybu rozlucila som sa s nim a on sa zcal hrat este dake papiere bolo treba podpisat akukam na neo ako sa hra zrazu sa prestal hrat pozrel na mna a ja ze milacik hraj sa a vtom taky rev az strach poslali ma prec sla som ale len po okno ked som pocula ako strasne narieka vratila som sa a vyziadal si ho na ukludnenie chyba aporiadna z mojej strany lebo potom vraj plakal ovela viac a mne az srdce pukalo ucitelky na mna prisno pozreli ze vraj robim presny opak co je na nastenke napisane ako treba riesit taketo situacie..no ja mam cas tak kukat po nastenke no ale ok poslali ma razne prec a vraj utesovali drobca skoro hodinu. dnes sa tesil pekne sa obliekol do teplacikov a dal mi pusu pomojkal a rozplakal sa az v triede ..ja som zaradila spiatocku a prchala domov. vraj plakal len 5 minut..ked som prisla po neho plakal a stale opakoval preco som odisla ze on ma volal a plakal a ja nic . no je to tazke tieto prve dni no neporovnatelne lepsie ako vcera.zajtra bude mozno este lepsie a bez placu..uvidime v kazdom pripade treba ho ubezpecit ze sa vratis vtedy a vtedy a to aj dodrzat. a dlho sa neluc rano len pusu objat a cau 😉

Mam dve deti a dve skusenosti.
Starsiu som davala do skolky ako 2 a 3/4 rocnu a cely prvy rok bola nestastna, vecne chora z toho, stale plakala. Ked som po nu neprisla hned po spinkani ako prva, plakala aj popoludni. Az ked som ju zacala bravat na obed domov, vtedy si zacala skolku uzivat. Jednoznacne nebola pripravena na skolku a ja som bola blba, ze som sa nechala ukecat riaditelkou, ze bude najlepsie davat ju tam hned na cely den.
Mladsiu som dala az teraz, ma 3 a pol roka, bola sice zatial iba tri dni, ale uplne v pohode. Davam ju len na pol dna a kedze mame nastastie babku po ruke, planujem to tak aj do buducna.
Chapem, ze nie kazdy ma ten luxus, ze moze brat dieta na obed domov, ale podla mna je to dost kruty system, byt s dietatom doma 3 roky 24 h denne a potom chciet od dietata, aby sa zmierilo s tym, ze mamu vidi len rano a vecer dokopy niekolko hodin. 😒

Aj ja mam syna Mateja a tiez nastupil v pondelok do skolky. Prve dva dni neplakal, treti plakal, dokonca vraj cely den bol taky citlivy, ked si spomenul na maminku, tak plakal. Vsetko sa mu tam vraj paci, na kolektiv deti je zvyknutý z ihriska, aj tu na sidlisku je velmi vela deti, vkuse lietali spolu cez prazdniny. On vsak place preto, ze "nebudem ta tam mat" -toto mi rano povedal. Takze my vyskusame ake to bude, ked ho prinesie ocinko (mna casto aj doma citovo vydiera placom). K tej zrelosti: ja som zacala chodit do skolky ako 5rocna a pamatam si, ze som plakavala a nechodila tam rada. Nemyslela som si, ze mama nepride, len mi bolo luto. Ani neviem, co mi vlastne bolo luto. Nebola som vsak zvyknuta na deti a nevedela som sa s nimi hrat. Moja mama je zasa citlivka a velmi si nas putala k sebe. Este aj na VS intrak som mala problem ist bez slz na rozlucku. Bojim sa, ci aj ja nieco take zo seba neprenasam na syna. Akokolvek, som rozhodnuta, nechat ho tam, aby si zvykol, ze tam musi chodit, viem, ze ak mu teraz nieco odpustim, tak bude cirkusovat stale. Je to tazke, rano mam gucu v hrdle a veru, vcera som si doma poplakala. Takze nie si sama...