Vylietavanie z hniezda

ahoj toto je pohlad z druhej strany, ja som zacala odchadzat z hniezda uz ako 14rocna, vtedy som sla prvykrat sama niekde na dlhsie prec, bola som 1mesiac v -taliansku robit modelku, nasi sa z toho tesili a boli radi ze som to zvladla, potom postupne od 18tky som zacala robit cez prazdniny v zahranici opat v taliansku, trvalo to 4leta zakazdym len cez prazdniny, po skole som sla naposledy lebo som tu na svk nasla manzela, ale ja som povodom prievidzanka a muza mam od kosic takze moje vylietnutie z hniezda ma zavialo 300km od domova, mozno to je blizko pre nas a moju mamku velmi daleko, vidime sa 2x do roka, ale aspon ze existuju mobily a net,kazda mama sa boji o svoje dieta ci je len tu na druhej ulici alebo v zahranici, neboji sa len ta ktora nemiluje, ja som vzdy chcela ostat daleko od domu, moja predstava bola ze mamka bude chodit ku mne na dovolenku a ja k nej, no a ked mi cely cas vravievala ze len chod do sveta sla som, hoci teraz je jej obcas smutno ze sice nie som vo svete ale predsa som daleko, o to je to tazsie ze tu je aj moj brat-zena mojho brata je sesternica mojho muza, no a ma tu obe vnucatka, ale kedze nas je 7deti ma ich doma este dost

Juj baby z druhe strany, ja sem taky rekla doma v 18ti, ze jedu na dovolenou a zustala jsem tam pul roku a este aj horsi ulety mam za sebou, ale prave jde o tu stranu te matky - takze kdyz si ted predstavim, ze jednou moje holcicky jednou prijdou s necim podobnym, tak to je uuuuplne jina situace prave 😀
@katkapapacova @mihouk

Ja som v 19r odisla na 10 mesiacov na iny kontinent, ja som bola stastim bez seba, nasi to zvladli celkom fajn. Potom som bola este v nasledujucich rokoch velakrat prec na rok-dva, chodila som stopom cez pol Europy, ale aktualne byvam na rovnakej ulici ako moja mama a vidame sa denne. 😉
@janinah ver jej, ze to zvladne, dopraj jej nove podnety, ved toto je idealny vek na spoznavanie sveta, kedy ma cestovat a spoznavat, ked nie teraz? Ale je mi jasne, ze sa mi lahko hovori, ked mam male deti...

@janinah poradiť Ti neviem, iba som Ti chcela napísať, že Ťa úplne chápem. Mám 15 a 17 ročné deti a vidím, ako ma čoraz menej potrebujú. Veľmi ťažko to znášam....A viem, že príde deň, keď podobne ako Tvoja dcéra pôjdu do " sveta".

ahoj chcem ti napisat aj ja sice ja mam len pomaly 10m synceka ale aj tak ...uz v tehotenstve som rozmyslala nad tym ake to bude ked raz pojde svojou cestou a pre mna je ta myslienka uz teraz strasna uz teraz sa s tym neviem zmierit bojim sa toho ze ked raz odide bude sa velmi malo vracat za mnou bojim sa aj toho ze ked bude pubertiak a pohadame sa ze ma nebude mat rad alebo ze odide a viac nepride ze si najde zenu kt ma nebude mat rada je toho vela kazdy den sa modlim aby sa to nestalo aby prisiel vzdy rad domov a ked sa bude raz zenit aby mi podakoval aka som vynikajuca matka ten cas ide strasne rychlo chcela by som aby ma stale potreboval aby vzdy po radu prisiel ku mne mozno je to sebecke ale teraz to tak citim ale ked budem vidiet ze je stastny necham ho aby bol stastny my mami sme prve zeny v ich zivote ale potom pride a ta bude dolezita lebo nam da vnukov na to mame deti aby po nas nieco zostalo aj ked je hrozne ked clovek zostane sam ☹ ☹

@janinah ja pridám skúsenosť za mojich rodičov - brat sa natrvalo odsťahoval do Nemecka, otec prehlásil, že ja skončím minimálne v Holandsku (nakoniec to bolo Írsko - na 2 roky) bolo to pre rodičov ťažké, navštívili aj psychologičku, bola im doporučená terapia prácou - prerobili komplet celý dom. Ale aj tak sa najviac potešili, keď sme si s mm kúpili dom 8km od nich.

Ja poznám aj takych,ktorym deti ostanu na krku a su už 30-40 ročny ,sedia doma pred telkou,ani do práce sa im nechce.A rodičia pred dochodkom ledva vládzu už ich uživiť,daju im aj posledné 😖 .Tak radčej nech to dieťa vie čo chce od života,nech má ciel,a nech ide za nim.Je to určite ťažké,ale potom rodič može mať svoje záluby,viac času pre seba,menej starosti..aj to obdobie má svoje čaro..poznám jednu tetu,tej deti "vyleteli",tak teraz si s mužikom uživaju,chodia na vylety,tešia sa z vnučat..

Ja mam este sice male deti, ale tiez si uvedomujem, ze jedneho dna si pojdu po svojom...samozrejme uz teraz mi je z toho trochu smutno, ale na druhej strane, chcem, aby z mojich deti vyrastli samostatni a spravni ludia, takze z kazdeho kroku vpred sa budem tesit s nimi, a hlavne nechcem, aby mali pocit, ze ich obmedzujem a musia zostat pri rodicoch, ja som si tym presla od mojich vlastnych rodicov a uplne to pokazilo nase vztahy...cim viac budeme deti podporovat, tym radsej sa k nam budu vracat, cim viac ich budeme obmedzovat, tym skor zdrhnu...takze ja sa riadim heslom "deti potrebuju od svojich rodicov dve veci: korene a kridla"🙂

ahojte,moja dcéra je už skoro rok v Anglicku a chýba mi čoraz viac 😒 Najkrutejšie boli pre mňa Vianoce,ale keďže mám ešte malú dcérku a aj syna tak som to zvládla.Boli sme aj za ňou na týždeň,už bola v marci týždeň aj doma a príde mi teraz zase koncom júna na pár dní,tak sa veľmi teším 🙂 A aj jej je veľmi smutno za domovom,hoci je tam aj s priateľom.Ale chce tam byť ešte rok a prísť domov.Ono je to pre to dieťa aj dobré,odísť takto do sveta."narástla jej papulka" 😀 naučila sa všetko si vybaviť,orientovať sa vo svete,poznala kopu ľudí,naučila sa postarať o domácnosť,variť piecť-doma mi krížom slamu nepreložila,mama spravila,vybavila.Hovorí sa ,že deti máme len požičané,preto si treba s nimi užiť to nádherné krásne detstvo,niekedy krutú pubertu a potom ich nechať vyletieť z hniezda.Veď aj my sme tak vylietavali a aspoň ja osobne som vôbec nemyslela na to ako sa cíti moja mama.Teraz to už viem.Na jeseň mi odíde aj syn,ide do Čiech na VŠ.A na rok ak všetko dobre dopadne budem vystrájať svadbu 🙂 Naozaj som šťastná,že mám ešte malú dcérku,bývam v dome,mám záhradu,ešte som vcelku mladá,tak si aj hádam užijem vnúčatiek 😀 Všetko je to kolobeh života,treba ho brať tak ako ide,hlavne,aby nám všetkým slúžilo zdravie a aj šťastie,lebo aj na titaniku boli zdraví 😉

ďakujem za reakciu,trochu mi to pomáha,varím na obed jej obľúbené jedlo teraz a je mi ťažko,do telefonu sa tvárim samozrejme,že" nem problem",zajtra má meniny a je tak ďaleko 😒 našťastie mám doma ešte druhú dcéru a malého syna 😉
@elienka terapia prácou je jediné čo mi akotak pomáha,len včera na záhradke som bola sama a tiež mi tam chýbala...no nič,musím si zvyknúť,nemám inú možnosť 😒

Mna prave moje vyletenie z hniezda natrvalo spojilo s mojomu matkou aj otcom.Po 8 rokoch sme opat v stave,kedy sa vieme porozpravat ako rodina.Drzim palce 😉

Nie že by som si nevedela predstaviť , že moje deti žijú svoj vlastný život, ale ten strach budú mať rodičia ( hlavne mamy) do konca života 😔 Ostáva nám len veriť, že sme im dali dobre základy. 😵
@marya "deti potrebuju od svojich rodicov dve veci: korene a kridla" 🙂 ešte som tento výrok nepočula, veľmi pekný!

@janinah ja mám taký opačný problém. mám dcérku (21), syna (19) a ešte jedného syna (8). dvaja starší chodia na VŠ a nechodia často domov. dcéra ostáva aj na leto tam, našla si tam brigádu, syn prišiel na leto domov. mám ich veľmi rada, ale nie som typ matky, ktorá drží nad deťmi ochranné krídla neviem ako dlho. som rada, že sú šťastní tam, kde sú a že sa im darí. netrvám na tom, aby boli doma pri mne. a z toho vyplýva problém, že moja dcéra akosi nechápe, že ju nechávam odchádzať tak ľahko (bez problémov). myslí si, že mi na nej nezáleží. napr. aj teraz bola po dlhej dobe doma - prišla v sobotu ráno, ale v nedeľu chcela odísť hneď ráno, hoci to nebolo nutné. moja reakcia bola - ak sa stihneš pobaliť, tak choď. ona mi na to povedala, že žiadna jej kamarátka nemá takú mamu, že som divná. ale ja som rada, že sa stavajú na vlastné nohy, samozrejme, že im nespočetne veľa ráz hovorím o rizikách, na čo si treba dávať pozor. ale nebránim im. možno je to preto, že ešte mi ostáva doma jedno dieťa, ale aj ja si niekedy už začínam myslieť, že som "divná".

@janinah vidis a ja zasa detom fandim,ze maju moznost chodit po svete.Najstarsi mal brigady v Irsku aj holandsku,teraz ked uz pracuje bezne chodi na par tyzdnov mimo z domu,ma priatelku a cas ukaze kedy vyleti uplne.Michal este nebol z domu na dlhsi cas-bez psa sa nepohne ani na krok 🙂 no nebranila by som mu.Dnes je mobil,internet tak clovek moze s dietatom neustale komunikovat.
No na druhej strane som velmi rada že mam krpca krpateho a ten sa bude este dlho mojkat pri maminke 😀

Tohto sa desim....starsi syn ma 20 rokov.Ked mal 18 cez letne prazdniny mi zo dna na den odisiel do Prahy strechy na budovach robit....ale siel tam s firmou a nie sam,to ma trosku ukludnovalo....ale aj tak som sa bala o neho...miesto o 10 dni prisiel az po mesiaci,opaleny,zrobeny,ale taky dospelejsi plny zazitkov.....nastastie byvame na dome kde sa da pristavovat a nadstavovat tak dufam,ze mi nevyleti z hniezda.....ze bude blizko a raz budem mat blizko aj vnucence.

no ja mám dcéru 20r,a synov 17,14. veľmi ma desí predstava byť bez nich. starší syn je stále mimo domova lebo hráva futbal a je mi smutno.premýšľam do buducnosti.dúfam,že všetci budu pokope aj s rodinami,ja mám velký rodičovský dom,kde by mohli byť dvaja a aj v našom sa dá pristaviť.nechcem sa im miešať do života,len bysom bola rada keby boli na blízku.ja som sama a nerada by skončila nejakom penzione. chcem ešte im pomáhať s deťmi a tak,ale predstava že sú stovky alebo tisíce km od domova ma desí

Milí rodičia, rastú Vám Vaše deti ako z vody? Aj oni sú už vo veku, keď chcú mať svoj vlastný štýl? Ak majú radi tanec, zoberte ich tancovať Hip Hop! V našej tanečnej škole svoje tanečné hip hopové cítenie môžu prejaviť na otvorených hodinách Funky Hip Hop Teens10-17rokov každý piatok o 16:00 s Aron MITU!

ja som napríklad asi ten prípad čo nikdy nechcel vyletieť 🙂 Nikdy som nemala chuť cestovať len tak po svete, ak nerátam dovolenky,síce som od 14 rokov iba s otcom, ale nikdy som neplánovala odísť, teraz sme kúpili s mm dom a sťahujeme sa spoločne, ja som ten rodinny typ , taký ten co by sa hodil na tie velke haciendy kde zije rodina pokope 😀 😀 samozrejme ak ta rodina spolu vychádza 🙂

Baby ja sa toho tiez obavam. Mam maleho synceka no raz to pride a ja stratim zmysel zivota. Modlim sa nech zostane byvat blizko nas. A aj dalsie dietatko. Ja sa neviem ani tesit napr z toho ze mu zariadujem izbu ked viem ze to nie je natrvalo. Ako sa s tym vyrovnat??? Poradte

@11bodka11 neboj sa, zoparkrat Ti poriadne zdvihne tlak ako teenager, uz ho budes inak brat. Kludne zariaduj 😀