Ako naučiť 13 mesačné dieťa trpezlivosti?

Zodpovedané
16. jan 2022

Dobrý deň,

mám 13 mesačného syna, ktorý je extrémne netrpezivý. Keď vidí mlieko, tak kričí do momentu, pokým nemá v ústach. Keď mu fúkam kašu, tak kričí pred každým sústom.

Niekedy sa tak jeduje, že zavrie oči a celý je ako keby v kŕči. Podobne je to aj pri hračkách. Ak nedočiahne na hračku, alebo nevie vybrať knižku z krabice, tak hneď krik.

Ako učiť dieťa k trpezlivosti?

Niekedy funguje, keď mu dookola hovorím "prosím si, prosím si" v momente, keď niečo vyžaduje.

Ako sa my rodičia máme správať, aby sme nevytvorili asiciáciu "krik = dostanem co chcem"?

Ďakujem

Dobrý deň,

v taktomto ranom veku sú emočné prejavy hlavným prostriedkom komunikácie dieťaťa. Vďaka nim dieťa vyjadruje aktuálne city a potreby aj bez slov. Pre dieťa v tomto období je hlavným cieľom uspokojenie svojich vlastných potrieb. Nevedia sa ešte odpútať od prítomnosti, teda okamihu tu a teraz.

Preto je bežné, že reagujú aj takýmto spôsobom. Našou primárnou úlohou je v tejto situácií uspokojiť ich v čo najkratšom čase.

Nie vždy však na to mame príležitosť a vtedy mu dajte najavo, že ho počúvate. (Vidím, že si hladný, dokončím to a hneď ti to dám). Výmena niekoľkých slov môže pomôcť vyrovnať sa so sklamaním.

Ak dieťa robí nejakú činnosť, s ktorou nesúhlasíte (napr. je ohrozené jeho zdravie), treba mu rázne povedať slovíčko stop. Deti na to už v tomto období začnú reagovať. Je zrejmé, že toto slovo budete musieť opakovať niekoľkokrát, ale keď ste sa už pre to rozhodli mali by ste stáť za svojim rozhodnutím.

Príkazy formujte v pozitívnom význame. Mozog dieťaťa správne nevyhodnotí zápor. (Nejedz cukrík vnima dieťa opačne - zjedz cukrík. Skôr teda cukrík teraz odlož).

Viac výchovne pôsobiť na dieťa a zadávať mu hranice začíname okolo 1,5 roka. Väčšinou okolo 2 rokov, keď nastupuje obdobie vzdoru.

Hranice zadávame s akceptovaním aktuálnych potrieb a pocitov dieťaťa s daním možnosti výberu riešenia ak nám už rozumie a nejakým spôsobom s nami komunikuje. Napríklad: Vidím, že potrebuješ kopať, avšak do bábiky kopať nemôžeme, môžeš si kopnúť do lopty.

Dôležité je aj zrkadliť aktuálne potreby a emócie. Napr. po upozornení syna, že má ešte 5 minút na dokončenie hry a ideme domov syn nereaguje zadáme hranicu s akceptovaním potreby. Napr. Vidím, že by si veľmi chcel byť ešte na piesku, avšak už musíme ísť domov môžeš sa ešte doma zahrať s autom alebo s legom. Je jasné, že takto malé dieťa nemá pojem o tom, koľko presne 5 minút je. Podstatné je, že dostalo informáciu, že musí v nejakom čase svoju hru dokončiť.

Základným pravidlom, aby deti nevyužívali nevhodné prostriedky k dosahovaniu cieľov je stáť si za svojimi hranicami za každú cenu aj napriek kriku, plaču, výbuchu emócií. Ak napríklad nepomôže, že k dieťaťu pristupujeme citlivo, pomenuje emóciu, dáme mu možnosti aj niekoľkokrát za sebou a nebude to mať na neho efekt, neostáva nám nič iné, len stáť si za svojim. A to dieťa napr. z toho piesku zobrať aj napriek jeho kriku.

Prajem veľa pozitívnych chvíľ.


Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička