Ako pomôcť štvorročnému synovi, aby sa osmelil?
ZodpovedanéDobrý deň,
môj štvorročný syn chodí druhý rok do škôlky a je veľmi nesmelý. V škôlke má dvoch kamarátov. Keď nie sú v škôlke, tak sa radšej hrá sám a nezapojí sa k iným deťom.
Ja mám tiež problém nadväzovať kontakt s ľuďmi, ktorých nepoznám. Len kvôli synovi sa snažím nadväzovať kontakt s rodičmi v škôlke a na ihrisku.
Je to taký malý ťuťo. Kam ho postavím, tam bude. Chcem, aby bol priebojnejší. Minulý ročk v škôlke si ho deti vybrali ako terč a robili mu zle. Vymýšľali si, že on im ubližuje a bije. Učiteľka povedala, že to tak nie je. Deti sa sťažovali doma, že môj syn ich bije. Tak rodičia prišli do škôlky a učiteľka im povedala, že ich nebije, lebo už vyše mesiaca do škôlky nechodí.
Toto mi syn nepovedal, všetko znášal. Máme fajn vzťah. Aj sa prizná, keď niečo vyvedie.
Ako mu môžem pomôcť, aby sa osmelil?
Ďakujem
Najnovšie otázky z poradne
- Ako osmeliť hanblivého 2-ročného synčeka?
- Prehnaná plačlivosť. Je to vzdor alebo už porucha?
- Ako máme zvládnuť správanie 4-ročnej dcéry po narodení súrodenca?
- Čo robiť, keď sa 2-ročné dieťa nepýta cikať?
- Ako postupovať, keď 13-ročná nevlastná dcéra trpí depresiou?
- Ako pomôcť 9-ročnej dcérke, ktorá je veľmi naviazaná na mamu?
Súvisiace diskusie vo fóre
- Dieťaťu ubližuje v škôlke spolužiak17
- Ako pomôcť skoro štvorročnému synovi, ktorý každé ráno pred škôlkou plače?1
- Štvorročný syn nemá v škôlke kamarátov. Čo nám odporúčate?1
- Ako pomôcť bojazlivej štvorročnej škôlkarke?1
- Štvorročný syn túži po kamarátstve27
- Ako dohovoriť synovi aby nerobil v škôlke zle?89
Dobrý deň,
som veľmi rada, že ako mama citlivo vnímate svoje dieťa a považujete za dôležité sa venovať tejto téme u syna.
Z vaších slov vnímam, že pravdepodobne ide u syna o znížené sebavedomie a nepriebojnosť. V dnešnej dobe mať zdravé sebavedomie. Teda mať vieru vo vlastné schopnosti je dôležité, aby človek dokázal v živote uspieť.
Je dôležité povedať, že so sebavedomím sa deti nerodia, ale buduje sa postupne. A to hlavne pomocou vzťahových osôb, teda napr. matky.
Na sebavedomie má vplyv množstvo premenných. Napr. ako je dieťa oceňované, či sú vo výchove využívané tresty a pod.
Vášmu dieťaťu by v tejto súvislosti mohlo pomôcť využívanie povzbudenia, uznania, či ocenenia vo výchove namiesto chvály či materiálnych odmien za nejaký výkon, či výsledok činnosti.
Povzbudzovanie nehodnotí dieťa, ale povzbudzuje proces. Vedie dieťa k tomu, aby bolo odvážne, dodáva sebavedomie a podporuje vytrvalosť. Môžete využívať napríklad vety typu "Oceňujem, že dnes si sa v škôlke snažil viac ako naposledy." "Som rada, že si si teraz zatancoval s kamarátmi."
Ďalej dôležité je v tomto prípade sa na syna naladiť, využívať rešpektujúcu komunikáciu s prihliadnutím na jeho aktuálne pocity a ich zrkadlenie. Rozumiem ti, že je to pre teba ťažké. Vidím, že ťa to nahnevalo.
Pýtajte sa ho, čo by mu pomohlo, aby sa cítil lepšie. Na dieťa by sme v tomto smere nemali tlačiť, či trestať ho čo by mohlo situáciu ešte zhoršovať. Mali by sme stáť pri ňom a povzbudzovať ho v činnostiach.
Pri zadávaní hraníc by sme dieťaťu mali dať možnosť vyriešiť situáciu, aby sa sám rozhodol, akú voľbu si vyberie. Môžete sa teda pýtať, čo si myslíš ako by sme to mohli vyriešiť, alebo skús dať nejaký návrh ty. Keď to nedokáže, dajte mu 2 možnosti, z ktorých si môže vybrať. Prenesieme tým zodpovednosť na samotné dieťa. Tým, že necháme deti niesť zodpovednosť za ich rozhodnutia, učíme ich, že v živote má všetko, čo urobíme nejaký následok.
Dávajte si reálne ciele, v ktorých je pravdepodobné, že syn zažije nejaký úspech. To, čo ho následne posilní. Napr. Dnes si zvládol urobiť 10 drepov, o týždeň ich bude určite 12. Verím ti.
Ak má vaše dieťa rado nejaký druh aktivity určite nájdite spôsob, ako ho v tom podporovať. Zlepšovanie jeho schopností a radosť z nejakej činnosti mu jednoznačne pomáhajú budovať zdravé sebavedomie.
Vyhnite sa u syna porovnávaniu s niekým iným, ale podporujte ho v tom, aby vyjadroval svoje vlastné emócie, postoje a potreby. Pre väčšinu detí porovnávanie môže byť frustrujúce a vyvolávať to v nich negatívne predstavy o nich samých.
Prajem veľa šťastných spoločných chvíľ.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička