Ďakujem za rodinu

Dnes bol u nás bežný deň. Áno, bol neporiadok.

Rozhádzané hračky po izbe,

omrvinky z jedla,

vyliata voda a mlieko,

rozbitý pohár,

ušpinené oblečenie,

zjedené keksíkove oplátky aj keď som povedala, že až po obede.

Aj som ich vyhrešila, aj zvýšila hlas.

No napriek tomu som šťastná. Za neporiadok. Áno, za neporiadok. Kto by rozhádzal hračky? Koho by som prezliekla? Koho by som vyhrešila, že hračiek máme dosť a netreba sa o ne biť. Po kom by som utrela a umyla podlahu od rozliatej vody?
Čo by som bez nich vlastne robila?
Som matka. Štvornásobná. Je to obrovský dar, veľké požehnanie. Mám veselo, síce dosť starosti, ale o to väčšej radosti.
Môj a manželov živý štvorlístok. Stretla som sa s nepeknými pohľadmi keď ma okoloidúci videli ísť po meste s deťmi. Niektorí si neodpustili uštipačné či ľútostivé poznámky (,,Ale ich máš!" ,,Taká mladá toľko detí"  ,,Ľutujem ťa"  ,,Nezávidím"   ,,Budeš mať ešte ďalšie?"). Nevadí, ja si vždy pomyslím svoje a usmejem sa. No stretávam sa aj s ľuďmi, ktorí majú dobré, povzbudivé slová. To ma veľmi poteší, dodá pozitívnu energiu.

Každý deň ďakujem za to, že s manželom máme štyri zdravé a krásne deti. Že nám boli dopriate, požehnané. Pretože rodina je pre mňa najväčšie bohatstvo, najväčšia nenahraditeľná hodnota v živote.
Nech rozhadzujú, keď aj nie vždy poslúchajú, hlavne, že ich mám 🙂