Keď nás zastihne smrť blízkeho...

13.10.2009 Autor: Mia zdroj: http://najmama.aktuality.sk/clanok/223677/ked-nas-zastihne-smrt-blizkeho/ 

Strata blízkeho človeka je traumatizujúcim zážitkom. Každý koho sa smrť blízkeho dotkne je postavený pred neľahkú úlohu, nájsť novú silu a chuť žiť. Niekomu to trvá kratšie, niekomu dlhšie. Je dôležité si uvedomiť, že život bez milovanej osoby už nikdy nebude taký, ako pred tým. Preto je dôležité, nájsť nový spôsob, ako sa naučiť s myšlienkou straty blízkej osoby žiť, a nájsť mu vo svojom živote „nové miesto“.

Keď zomrie súrodenec

Či už ide o náhle alebo očakávané úmrtie, strata zasiahne všetkých členov rodiny, vrátane detí. Niektorí rodičia si myslia, že ak dieťa budú izolovať a ochraňovať pred faktom, že mu umiera, resp. umrel súrodenec, tak svojho potomka ochránia. Opak je však pravdou. Potvrdzujú to aj slová klinickej psychologičky a psychoterapeutky Márii Andrášiovej: „Zo skúseností viem, že niektoré deti boli v takýchto chvíľach mimo domova, rodičia pred nimi o tejto téme nehovorili vôbec alebo iba povrchne. Boli sme šokovaní, keď dieťa bolo niekoľko dní pred smrťou a jeho súrodenec nevedel čo sa deje“. Deti sú podľa jej slov veľmi citlivé a istým spôsobom niečo vycítia aj vtedy, ak im nič nepoviete. Nepoznajú však realitu a tak si vytvárajú vlastné predstavy, čo sa deje, kde je príčina. Môžu mať pocity viny, aj kvôli situáciám ako sú súrodenecké šarvátky. „Zomiera preto, lebo som mu raz povedal, nech sa mu niečo stane a podobne.“

Ako sa vyhnúť výčitkám?

Rodičia by mali podľa psychologičky urobiť dieťa súčasťou toho, čo sa v rodine deje, aj keď ide o nepríjemné situácie. „Samozrejme primerane veku sa s ním o tom porozprávať, vysvetliť mu čo súrodencovi je, čo všetko sa môže stať. Pýtať sa ho, ako on celú situáciu vníma, prežíva,“ radí Andrášiová. Pokiaľ dieťa chce, tak je dobré ak je v kontakte s umierajúcim súrodencom čo najdlhšie. Je to veľmi dôležité nielen pre dieťa, ktoré umiera, ale aj pre dieťa, ktoré je pri tom.

Keď dieťa situáciu nezvláda

Tak ako dospelí, aj deti môžu byť niektoré slabšou povahou, niektoré silnejšou. Niektoré nemusia situácia zvládnuť, prejavy môžu byť individuálne.

Problémy s komunikáciou, so stravovacími návykmi, všeobecným záujmom či agresívne reakcie vás môžu upozorniť na to, že dieťa situáciu nezvláda. V horších prípadoch sa môžu objaviť problémy s pomočovaním, časté ochorenia či tiky. Ak k takýmto stavom dôjde situácia je už podľa psychoterapeutky alarmujúca a rodič by mal v každom prípade vyhľadať pomoc odborníka.

Smrť rodiča

Traumou pre dieťa je aj smrť rodiča. Aj v takomto prípade však platí, že dieťa by malo byť vždy primerane svojmu veku a emočnému rozpoloženiu o celej situácii informované. Či už ide o závažné ochorenie rodiča, očakávanú smrť alebo náhle úmrtie. Aj v prípade umierania rodiča je dobré, ak je dieťa súčasťou tohto procesu. Názory, podľa ktorých by dieťa nemalo chodiť do nemocnice, vidieť človeka umierať nie sú správne. „Naopak pre dieťa je traumatizujúce, keď všetko beží mimo neho a vôbec nevie čo sa deje,“ skonštatovala Andrášiová. Sú deti, ktoré majú hladinu úzkosti takú, že v spomínaných situáciách nemôžu byť, no sami to povedia. „Základ je dať dieťaťu priestor, nechať ho prejaviť to čo cítia a nezľaknúť sa emócií, ktoré prežíva,“ dodala odborníčka.

Deti a pohreby

Smrť patrí ku kolobehu života a pohreb je určitým vyjadrením poslednej rozlúčky. Účasť detí na pohreboch niektorí rodičia striktne odmietajú, nechcú svoje deti zbytočne vystavovať traumatizujúcim zážitkom. Podľa psychologičky je potrebné aj v týchto situáciách postupovať veľmi individuálne. Niektoré deti môžu mať v určitom období prehnaný strach zo smrti a veci s tým súvisiacich. V takých prípadoch dieťa neodporúča nútiť k účasti na poslednej rozlúčke. Dobrý však nie je ani opačný extrém, ak deti pohreby vyslovene vynechávajú. Pohreb je vyvrcholením rozlúčky zo zosnulým. Ak dieťa pohreb nevníma, môže v ňom ostať neukončená strata človeka, ako by skutočne neverilo, že človek navždy odišiel. „V istom slova zmysle je pohreb pre dieťa traumou ale z hľadiska dlhodobého psychického vývinu je pre dieťa lepšie, keď sa postupne učí s takýmito situáciami vyrovnávať, ako keď je od nich úplne odstavené,“ dodala Andrášiová.