Príspevky pre registrovaných používateľov sa ti nezobrazujú.
a uvidíš všetky príspevky!
annahvizdakova
8. jan 2016 Čítané 132x

Dovoľte nám, aby sme sa Vám úprimne poďakovali za Vašu ochotu a pochopenie, ktoré ste prejavili poskytnutím sponzorského daru na podporu Gabiky.

Tento projekt by nebolo možné vykonať bez pomoci ľudí, ako ste Vy. Vážime si Vás ako ľudí s veľkým srdcom, ktorí berú zdravotne ťažko znevýhodnených ľudí, ako súčasť našej spoločnosti. Chápu ich ťažkosti, sny a skryté túžby. Nie každý človek to pochopí, podporí a preto ste výnimoční.

Tiež sa chceme zo srdca poďakovať sponzorom– MODRYKONIK.SK, UPDIENCE.COM a LABABY.SK, ktorý tento projekt podporili aj mediálne.

                                                       Odovzdávanie daru

Gabika a jej rodina sa veľmi potešili. Jedno bremeno, s ktorým sa táto rodina stretáva, sa aspoň na chvíľu odplavilo. Prispeli ste k skvalitneniu jej života a vyčarili ste jej úsmev na tvári a to si veľmi váži.

                                                  Pár slov od Gabikinej mamy

“Touto cestou sa chceme poďakovať za finančný darček pre dcéru Gabiku, bolo to veľké prekvapenie, ktoré sa dnes len málo kde vidí že sa jednodnotlivec rozhodne urobiť niečo veľké pre úplne neznámu osobu, ďakujeme všetkým ktorí boli ochotní prispieť a urobiť radosť a zároveň chceme popriať všetkým ktorí sa záčastnili hlavne pevné zdravie aby nikdy nemuseli zažívať žiadne trápenie vo svojich rodinách.”

                                                                                                             S úctou rodina Novotná

Veľmi ma mrzí, že som pri odovzdávaní daru nemohla byť a natočiť pre Vás video. Ale som rada, že som sa rozhodla tento projekt urobiť. Nepomohol iba Gabike, ale aj ľuďom, ktorí dostali ako poďakovanie, 5 krokový intenzívny kurz o výchove detí. Chodia mi poďakovania za to, že mnohým otvoril oči a vďaka nemu zlepšili svoju výchovu svojich detí. Z toho mám nesmiernu radosť.

Vďaka vašej pomoci sa za 10 dní pre Gabiku vyzbieralo 285 euro a zapojilo sa vyše 80 ľudí.

Ešte raz Vám srdečne ďakujeme za Vašu pomoc a dobročinnosť.

Prajeme Vám veľa úspechov v každej oblasti vášho života.

                                                                             S láskou Anna Hvizdáková a Lucia Chabadová

                                                     www.annahvizdakova.sk

                                                        www.vychovadeti.eu

Čítaj celý článok
annahvizdakova
15. dec 2015 Čítané 972x vybrali sme

Už asi dva roky rozmýšľam nad tým, ako pomôcť chorým deťom. Asi viete, že sa zaoberám efektívnou výchovou detí, a preto som sa rozhodla , že využijem to, čo som sa naučila, a podám to ďalej... Práve pre tento učel slúži 5-krokový intenzívny kurz o výchove detí, ktorým chcem pomôcť.

Tento projekt bol vytvorený pre tento konkrétny zámer a verím, že bude aj vďaka vám úspešný. 

Mojím cieľom je každý rok vytvoriť niečo, čo ľuďom pomôže, dá hodnotu, a tak podporiť  dieťa, ktoré pomoc potrebuje. 

Tento rok podporujeme  dievčatko, ktoré sa volá Gabika. Gabika  je postihnutá a pripútaná na vozíček  už niekoľko rokov. Prekonala už veľa ťažkých chvíľ, no s pomocou svojej rodiny to zvláda statočne. Aj napriek tomu všetkému nestráca optimizmus a nádej. Je to silné a úžasné dievčatko.

Finančné náklady na chod rodiny sú vysoké, a preto im chceme na Vianoce pomôcť a urobiť im život o niečo krajším. Prispejeme k  skvalitneniu jej  života a života  jej rodiny. 

Tento projekt sme vytvorili tak, aby bol prínosom pre obe strany (darcu aj obdarovaného). Aj keď už pocit z pomoci je dobrou motiváciou. 

Suma, ktorou môžete Gabike prispieť, je 2,99 eur. Mám takú teóriu: „Mne 3 eurá chýbať nebudú a inému môžu zachrániť život“. 

Ako poďakovanie od nás dostanete 5 krokový intenzívny kurz o výchove detí  ZADARMO, ktorý je vytvorený iba pre túto príležitosť.

V kurze sa dozviete: 

  • Aký a ako si nastaviť cieľ vo výchove detí tak, aby sme ho aj dosiahli a mali úspešné deti
  • 1 dôležitú vec, bez ktorej nikdy neurobíte zmenu vo výchove detí
  • Je pre vás pripravený podrobný návod na zmenu k lepšej výchove
  • Naučíme sa odovzdávať zodpovednosť na dieťa
  • A v poslednom kroku si ukážeme 4 kroky, ako to celé preniesť do praxe

Celý výťažok - 2,99 eur / 97 czk ide Gabike, nič si nenechávame pre seba.

O tom, že príspevok išiel iba pre ňu, pošleme video o odovzdávaní vyzbieranej konkrétnej sumy, ako dôkaz každému, kto pomohol. 

Darujete Vianočný darček, ktorý pomôže zlepšiť život tomu, kto to skutočne potrebuje.

Radi by sme pre Gabiku vyzbierali čo najviac, a preto je naozaj dôležité, aby ste sa pridali aj vy. Bez vás by to nešlo.

Stačí iba previesť sumu 2,99 eur alebo 97 czk na účet určený pre tento konkrétny zámer a  5 krokový intenzívny kurz vám bude po pripísaní platby poslaný na váš email.

                     Chcem PRISPIEŤ a 5 krokový intenzívny kurz mať ZADARMO

                                                 Chceme vám poďakovať

Ďakujeme vám, že vaša výchova a vaše deti vám nie sú ľahostajné.

Ďakujeme vám, že vám nie je ľahostajný ani život iného človeka.

ĎAKUJEME

Tento projekt podporuje:

Čítaj celý článok
annahvizdakova
14. dec 2015 Čítané 6858x

S pocitmi únavy, hnevu, nervozity, depresie, stresu sa musí mamička vyrovnávať každý deň. Niekedy sa to podarí, inokedy sa necháme pocitmi a neúspechmi znechutiť.

Ako s týmito pocitmi bojovať? 

  • Uvedomovať si svoje pocity, pozorovať seba a pozorovať dieťa. Uvedomujme si, čo v nás vyvoláva únavu, nervozitu, napätie, hnev, … .
  • Pozorujme, ako reagujeme, keď nás dieťa neposlúchne, ale aj keď nás poslúchne. Pozorujme ako reagujeme, keď nás tlačí čas, keď máme času dostatok, keď je nepríjemná situácia, ľudia a pod. Keď na tieto veci prídeme, môžeme ich eliminovať a nahradiť, alebo tie pozitívne opakovať a vylepšovať. Sledujeme pocity za našimi slovami.
  • Začnime si uvedomovať svoje pocity, emócie a skúsme ich aj správne pomenovať. Je mi zle – je veľmi široký pojem.  Dá sa to vyjadriť ináč - cítim tlak v brušku, je mi na zvracanie, som nervózna, lebo ma tlačí čas.

Svoje myšlienky vyjadrujeme slovami – verbálnou komunikáciou – môže klamať

Svoje pocity vyjadrujeme gestami, tónom hlasu – neverbálnou komunikáciou – väčšinou neklame

Ovládať sa – Sebaovládanie. Prečo pri rovnakej situácii niektorí ľudia vybuchnú, sú urazení a druhí ľudia si ani nevšimnú, že ich vôbec niekto ohováral, ukrivdil, nahneval, urazil? Je to preto, lebo si vyberáme, ako budeme v daných okamihoch reagovať.

                                     Udalosť + Reakcia = Výsledok

Udalosť, ktorá sa nám stala a naše reagovanie na túto udalosť, nám tvorí výsledok.   

Príklad:

Práve ste doumývali dlážku a vaše  dieťa vám na ňu nechtiac vyleje kávu, ktorú ste si chceli dať. Túto udalosť neovplyvníme. Môžeme však ovplyvniť našu reakciu na to, čo sa nám stalo. „Nevšimol si si, že som práve doumývala? To som tu len na upratovanie? Nemôžem mať aj ja chvíľu pokoj?“ Necháme sa strhnúť a nakričíme na svoje dieťa, ktoré tu kávu nevylialo naschvál. Dieťa začne plakať a je to ešte horšie. Alebo môžeme povedať: „to nič, aj keď som práve tú podlahu doumývala , viem, že si nechcel. Utrieme to a bude všetko OK. Pozri ešte tu mám aj vedro s handrou, pomôžeš mi?“

Rozhodnutie, ako budete v každej situácií reagovať je na vás. Sebaovládanie nie je nič iné, ako reagovanie na udalosti vo vašom živote.

2 tipy, ako sa začať viac ovládať:

  1. Keď vás niečo nahnevalo, znervóznilo – ZASTAVTE SA- napočítajte do 10. Dáte čas emócii, aby sa ukľudnila a aj mozgu, aby niečo vymyslel. To, že sa nahneváte nie je zlé, sme ľudia a na niektoré veci sa aj právom nahneváme. Ale to, ako budeme reagovať, určí smer, akým sa bude výsledok uberať.
  2. ODDYCHUJTE – oddych, relax vás ukľudní a oveľa ľahšie sa zvládnete takéto situácie, zlé pocity keď budete  v pohode,  ako keď budete  v strese. Viac o tom ako na materskej dovolenke nezabúdať aj na seba a vychutnávať si život so svojimi deťmi nájdete v mojej knihe

Viac o zmene myslenia a o tom, prečo by sme mali myslieť aj na seba nájdete v knihe Vzdorovité dieťa? STOP! Ako zo svojich detí vychovať vyrovnaných a úspešných ľudí.

Čítaj celý článok
annahvizdakova
8. dec 2015 Čítané 11246x vybrali sme

 Každý rodič chce, aby jeho dieťa bolo sebavedomé. Sebavedomie sa začína budovať v útlom detstve, jeho základy kladú rodičia. Malé dieťa sa nevie ohodnotiť, vychádza z toho, čo mu sprostredkuje okolie. Ak sa rodičia k nemu správajú ako k samostatnej jedinečnej osobnosti, z ktorej sa tešia a podporujú v tom, čo jej je vlastné, dostane dobré základy.

Čo je sebavedomie?

Je to uvedomovanie si svojej vlastnej hodnoty. Človek sa musí predovšetkým dobre poznať, aby si bol vedomý svojich pozitívnych i negatívnych stránok. Vedieť, že v niečom je dobrý, iné mu robí ťažkosti, ale nebrať to tragicky, nemyslieť si, že ak nie je úplná špička, je horší alebo menej hodnotný človek.

Ideálne je, keď si dieťa predstavuje a hovorí, aký by chcel byť a čím by chcel byť

Niekto povedal:

Nie sme to, čo si o sebe myslíme …

Nie sme ani to, čo si o nás myslia iný …

Sme to, čo si myslíme, že si o nás myslia druhí.

Každý z nás hodnotí to, čo si podľa nášho názoru o nás myslia druhí ľudia. „Učiteľka o mne hovorí, že som k ničomu, nič sa mi nedarí. Má pravdu, nič neviem urobiť na poriadok.“ „Mama si o mne myslí, že som šikovný a keď chcem všetko dokážem. Ja to dokážem, mama mi verí a ja viem, že na to mám“.

Ako budovať sebavedomie dieťaťa krok po kroku:

1.    Vytvoriť dobré rodinné zázemie

  • Milovať dieťa a dávať mu to najavo dotykmi (hladiť, objať, túliť sa, štekliť sa ...),  nešetriť slovami (milujem ťa, som rada, že ťa mám, som na teba pyšná, ďakujem),
  • rešpektom (dieťa počúvať, nie vypočuť, aj jeho potreby niekedy uprednostniť pred svojimi, správať sa k nemu s úctou) ,
  • pocitom istoty (pravidlá rodiny, dieťa nech sa môže vždy na vás spoľahnúť, nech vie, že mu pomôžete bez zbytočnej kritiky a že mu rozumiete – vžiť sa do jeho situácie, pocitov a nie ich hodnotiť),
  • pocitom dôvery (hlavne plniť si svoje slová a sľuby),
  • pocitom hodnoty ( dieťa milovať, ale mu aj veriť vo všetkých smeroch, byť pre rodičom dôležitý, mať možnosti vlastného názoru a rešpektu).
  • Vytvoriť kompletnú (manželstvo muža a ženy), šťastnú rodinu a dobré rodinné prostredie (čo najmenej hádok, veľa spoločných zážitkov, záujmov a pár dobrých pravidiel rodiny).

Pekne to povedal James Dobson „Deti proste do zoznamu „Čo mám urobiť“ nejako nezapadajú. Byť dobrým rodičom je časovo náročné. Stojí to čas, viesť deti ku knihám – stojí to čas, púšťať si s nimi šarkana, hrať s nimi futbal a skladať skladačky.  Stojí to čas, ešte raz si vypočuť, ako si naše dieťa rozbilo koleno a ako to bolo s vtáčikom, ktorý mal zlomené krídlo. Práve toto sú stavebné kamene sebavedomia dieťaťa“.

2.   Dieťa by malo vedieť kto je a poznať svoju hodnotu

Dieťa je: dieťa, Božie stvorenie, je zodpovedné za svoje správanie a za svoj život.

  • Ukázať dieťaťu, že fungujú v živote rôzne postavenia (Boh, rodič, učiteľ, starý rodič, spolužiaci,...) a vysvetliť mu akú úlohu práve zohráva ono. Podľa toho, by sa potom malo správať.
  • Z dieťaťa sa stáva to, čo mu od malička hovoríme, že je. Rodič rozhoduje o tom, akým smerom sa bude sebavedomie dieťaťa uberať. 
  • Rodič, učiteľ môže ducha dieťaťa poškodiť veľmi ľahko zosmiešňovaním, neúctou, hrozbami, že mu odoprú lásku a slovným odmietaním.

Poznať svoju hodnotu: mať jasno v tom, v čom som dobrá/ý a to rozvíjať a vzdelávať sa. Vedieť, že nikto nevie všetko dokonale a rozpoznať to, čo mi až tak dobre nejde. Viac o tom, ako nezničiť deťom sebavedomie nájdete v mojej knihe. 

Tiež by dieťa malo vedieť odhadnúť svoje reálne možnosti (Som dobrý vo futbale, no v škole mi to až tak nejde).  To neznamená, že by sa mal prestať učiť, ale malo by to dieťaťu spôsobiť pocit kompenzácie  (niekto sa dobré učí, ale zlé hrá futbal- ja hrám futbal excelentne, no v škole mi to až tak nejde). Dieťa sa nezačne tak podnecovať, neveriť si, cítiť sa neisto, pretože vie, že aj ono je v niečom dobré.  Nestráca svoje sebavedomie, ale ho buduje poznávaním seba.   

Každý človek je na niečo užitočný pre druhých, každý má hodnotu. Hodnotu dieťaťa zistíme pozorovaním, počúvaním a skúšaním nových vecí.

Hodnota v kráse a inteligencií je veľmi krátkodobá, preto sa snažme nájsť a budovať lepšie hodnoty človeka (láska, dobrota, milosť, radosť, optimizmus, pomáhať a myslieť aj na druhých, … ). Tieto hodnoty im najlepšie vštepíme tak, že my – rodičia podľa toho budeme žiť. Budeme pomáhať starším ľuďom s nákupom, kupovať si notabene, zanesieme susedom koláče, čo sme napiekli, budeme sa často usmievať a pozerať na problémy s optimizmom, budeme odpúšťať a viac sa k odpusteným veciam nevracať a milovať druhého ako seba samého.

Podnecujte dieťa už od predškolského veku, aby niečo dobre vedelo, aby v niečom vynikalo. Je jedno, či hudba, kreslenie, počítanie, cudzie jazyky alebo šport. Je veľmi nebezpečné poslať dieťa do dospievania bez akýchkoľvek vedomostí, zvláštnych znalostí, bez možnosti kompenzácie – hovorí James Dobson.

3.  S pribúdajúci vekom narastať sloboda a zodpovednosť dieťaťa

• Každý rok môže dieťa o niečo viac rozhodovať o sebe, o tom, čo si oblečie, o svojom voľnom čase, o tom, čo si kúpi, s čím sa idete hrať a pod.

• Môžete už od 3-4 rokov učiť dieťa princípu financií. Každý týždeň dať vreckové, vysvetliť dieťaťu ako fungujú peniaze a čo by s nimi mal robiť. Na dieťati však musíme nechať rozhodnutie ako s nimi skutočne naloží. Ak si nebude pýtať radu, neradiť mu, nestarať sa do toho ako s nimi hospodári. Nechajme deti, aby sa samy poučili o princípe financií. Všetko minieš na stravu hneď prvý deň, tak ostatné dni budeš hladný.

• Sloboda rozhodnutia – vždy by sme mali myslieť na to, aby sa dieťa mohlo rozhodnúť čo urobí. Používať tak vety, také vysvetlenia, minimálne vždy použiť dve možnosti,  aby v nich dieťa videlo, že je rozhodnutie na ňom a za svoje rozhodnutia aj ponesie zodpovednosť. „Chceš červené alebo žlté tričko? Ideme dnes na kone alebo na plaváreň? Pozbierame kocky rýchlo a pôjdeme sa hrať inú hru alebo strávime tento čas pomalým zbieraním kociek a na druhú hru nám čas už nezostane?“

• Zodpovedne si dieťa plní svoje povinnosti (domáce úlohy, domáce práce,  nemešká, zodpovedne chodí na krúžok, a poctivo cvičí). Ak naučíme dieťa zodpovedne pristupovať ku každej práci naučí sa disciplíne, spoľahlivosti, pracovitosti a to sú vlastnosti sebavedomého človeka. Môžeme ich učiť že to, čo práve robím, robím na 100%, najlepšie ako viem a s radosťou. Keď si dieťa už nejaký cieľ dalo, tak nech sa tak ľahko nevzdá, ale nech chce cieľ dosiahnuť aj popri mnohým problémom a za cenu vlastnej pohodlnosti. Stanovuje si nové a nové dosiahnuteľné ciele.

4.  Komunikácia má na sebavedomie veľký vplyv

Ako dieťa naučiť efektívne komunikovať nájdeme v ebooku „Vzdorovité dieťa? STOP! Ako vychovať úspešného a vyrovnaného človeka“.

Tu je ešte pár typov, čo je pri budovaní sebavedomia ohľadne komunikácie dôležité:

•  Čítanie: Dieťa by malo vedieť dobre čítať a zrozumiteľne rozprávať. Najskôr si dieťa buduje vzťah k čítaniu tým, že sa mu predčíta. Potom sa v škole učí čítať a hneď prvý rok by sme na čítanie mali byť prísny a naučiť dieťa dobre čítať, tým, že bude dieťa  doma veľa čítať.  Kto veľa číta je inteligentnejší, má väčšiu slovnú zásobu, je istejší a tiež  dieťa, ktoré vie dobre čítať sa aj lepšie učí.

•  Humor: Vedieť humor pochopiť a aj ho vyprodukovať. Môžeme po ceste domov zo škôlky, školy si navzájom s deťmi rozprávať vtipy. Na internete si určite nájdete mnoho vtipov podľa veku dieťaťa. Napríklad k  našej téme: „Viete čo je maximálne sebavedomie? Keď sa červík vyberie na ryby“ . Vtipný ľudia sú žiadanejší, sú obľúbenejší a to dodáva aj pocit sebavedomia.

•  Vedieť sa  naučiť hovoriť dobré slová o sebe – som šikovný, darí sa mi, som sebavedomý, viem pekne kresliť, tancovať, hrať na klavíri … .

•  Vedieť jednoducho a zrozumiteľne povedať svoj názor, svoju požiadavku – „chcem piť“ povie dieťa  a mama už mu podáva piť. Takto nie. Nabádajte ho k tomu, aby povedal,  čo presne chce „mama podaj mi prosím pohár vody“ 

•  Vedieť pomenovať svoje pocity – odkryť svoje pocity a pomenovať ich. Môžeme sa dieťaťa spýtať „Čo by si teraz potreboval? Povedz ako sa cítiš uľaví sa ti“.

•  Vedieť zvládať negatívne emócie – najlepší spôsob, ako zvládnuť negatívne emócie je ich vysloviť (som nahnevaná, urazená, smutný, hanbím sa).

•  Vedieť zniesť a povedať kritiku - pavidlo (pochváľ - povedz kritiku -  navrhni riešenie)

•   Vedieť presadiť svoju požiadavku, ale tiež vie aj nevhodnú požiadavku odmietnuť.

•   Vedieť poprosiť o pomoc, o láskavosť- dieťa spadne a hneď ho dvíhame zo zeme. Nechajte ho, ak si veľmi neublížilo, aby vás poprosilo o pomoc.

• Vedieť povedať a prijať kompliment – „maminka dnes sa mi veľmi páčiš. Ďakujem , aj mne sa páči, čo som namaľoval“.

•  Vedieť počúvať a pýtať sa na podrobnosti.

•  Vedieť si získať rešpekt –  tak, že budeme rešpektovať najskôr dieťa my.

Sebavedomé dieťa podľa J Melgosy a R. Posse:

  1. Vie, že sa nemusí všetkým páčiť.
  2. Neprispôsobuje sa tomuto svetu, ale chce byť jedinečný.
  3. Má sklon prejavovať zdravé správanie bez nekalých úmyslov.
  4. Nehľadajú na druhých chyby, ale radujú sa z dobrej správy.
  5. Má istotu a vieru vo svoje schopnosti, zručnosti.
  6. Optimisticky pristupuje s novým výzvam a k úlohám.
  7. Má emocionálnu pohodu – cíti sa dobre sama zo seba, je šťastnejšie a zaujímavejšie.
  8. Je tvorivejšie, úspešnejšie a schopnejšie vo všetkých činnostiach.
  9. Prirodzenejšie a spontánnejšie nadväzuje spoločenské vzťahy a priateľstvá.
  10. Nebojí sa výziev, práve  naopak, pokladá ich za ciele, ktoré chce dosiahnuť.

Dr. Jaseph Bobitt, známy detský psychológ, to vyjadril takto: „Prieskumy ukazujú, že dieťa s najnižším sebavedomím je také, ktoré u stolu pri spoločnej večeri nesmie povedať ani slovo. O stupienok lepšie je na tom dieťa, ktorému je u stolu dovolené celý rozhovor riadiť. Najvyššie v tomto zoznamu stojí dieťa, ktorého rodičia povedia: „Áno, môžeš prehovoriť – až na teba príde rada“. Z tohto výroku vyplýva, ako  je dôležitá pre citové bezpečie a zdravé dieťa rovnováha medzi láskou a uplatňovaním zdravej rodičovskej autority.“

Ako vidíme, budovanie sebavedomia je celá veda :slight_smile:. Od dobrého rodinného prostredia, pozitívnych slov, dostatku slobody a zodpovednosti až po komunikáciu. Všetko sa to nedá napísať do jedného článku.

Preto viac o pozitívnom vyznávaní som napísala 

Viac o zdravej rodičovskej autorite som napísala 

Viac o šťastnej rodine 

Verím, že vám tento článok pomôže  o niečo viac vybudovať u dieťaťa jeho pevné sebavedomie.

S láskou

Anna Hvizdáková 

Čítaj celý článok
annahvizdakova
28. aug 2015

Vety, ktoré by ste svojmu dieťaťu mali hovoriť, aby ste mali dobrý vzťah aj po mnohých rokoch a z dieťaťa šťastného človeka.

Slová lásky – nemôžeme to však iba hovoriť, dieťa to hlavne potrebuje cítiť z našich skutkov.

  • Milujem ťa.
  • Milujem ťa takého/takú, aká si.

Slová uistenia a podpory – nech dieťa vie, že ste vždy pri ňom a že mu veríte.

  • Viem, že si to robil/a najlepšie, ako si vedel/a.
  • Verím, že to zvládneš.
  • To, ako sa rozhodneš, je na tebe.
  • Neboj sa, dokážeš to, keď budeš skutočne chcieť.
  • Všetko ide, keď sa chce.
  • Som pri tebe.
  • Vždy sa na mňa môžeš spoľahnúť.

Obecné, ale pravdivé

  • Čo seješ, budeš aj žať.
  • Miluj blížneho tak, ako seba samého.
  • Investuj do vzťahov a pomáhaj druhým.
  • To, že ti niekto povie nie, neznamená, že ťa nemá rád. Má iba iný názor. Možno je aj lepší ako tvoj. Porozmýšľaj nad tým, čo ti povedal a rozhodni sa sám.

Keď dieťa nesúhlasí s našim návrhom – opýtajte sa na ten jeho a dohodnite sa.

  • Dobre, ako si to teda predstavuješ?
  • Čo navrhuješ?
  • Ok, daj riešenie?

Žalovanie, sťažovanie sa – nenechať sa vtiahnuť do riešenia situácie.

  • A čo čakáš odo mňa?
  • Ako si sa to snažil/a vyriešiť?

Podpora úspechu v živote – toto sú cenné vlastnosti, ktoré sú pre šťastný život dôležité.

  • Chyby sú dobré, naučíš sa z nich oveľa viac, ako keby si žiadne chyby nerobil/a,  alebo nerobil/a nič.
  • Čítaj publikácie,encyklopédie- knihy, ktoré ťa niekam posunú.
  • Samovzdelávanie je viac ako 5 škôl.
  • Úspech si ty.
  • Riešení je viac, treba vybrať to správne.
  • Závisí iba od teba, ako budeš žiť.
  • Tvoje myslenie tvorí tvoju minútu a tvoju budúcnosť.
  • Myslí pozitívne a vo veľkom.
  • Každé slovo, ktoré vyslovíš ovplyvní tvoj život.
  • Krok po kroku a prídeš do cieľa.
  • Život je zmena.

Nevhodné emócie dieťaťa – dať dieťaťu najavo, že jeho pocity sa musí naučiť ovládať sám.

  • Môžeš byť nahnevaný, ale nemôžeš dovoliť, aby ťa hnev ovládal.
  • To čo cítiš, vyjadri slovami, uľaví sa ti.
  • Chcem ti poradiť, ale ako sa rozhodneš je na tebe.
  • To ako sa cítiš je na tebe. Môžeš plakať a pokaziť si deň alebo sa môžeš nad tým povzniesť a mať sa lepšie. Rozhodnutie je na tebe.

Denné otázky

  • Prosím, pomôžeš mi?
  • Čo by si chcel/a dnes robiť?
  • Čo si si z dnešného dňa odniesla, naučila?

Pochvala – zamerať sa na výsledok, situáciu, nie na dieťa samotné (si šikovný, dobrý).

  • Čo sa ti na tom, čo si namaľovala, najviac páči?
  • Čo z toho sa ti podarilo?
  • Teraz sa tu budeš oveľa lepšie cítiť, keď si si upratala, však?
  • Vyhrala si, aký to bol – je  pocit?
  • Keď si mi pomohla pri upratovaní, máme teraz čas na nejakú hru, čo ty na to?
  • Oveľa rýchlejšie sme  nakúpili, keď sme sa zbytočne nezdržiavali !?
  • Teraz ta dlážka vyzerá super.
Čítaj celý článok
annahvizdakova
21. aug 2015

Máte deti, ktoré vás bijú, kopú do vás, hovoria vám vulgárne slová, alebo že ste zlá mama? Niečo im poviete a oni zámerne urobia opak?



V dnešnej dobe je takýchto detí  čím ďalej tým viac. Rodičia sú oddaní, láskyplní, citliví – ale žijú v strachu, že sa znepáčia svojím deťom. Sú to rodičia, ktorí nestanovia takmer žiadne hranice, pretože sa boja, že svoje deti veľmi rozhnevajú, alebo že zničia ich sebadôveru.

V tomto článku sa chcem zamerať  iba na správanie dieťaťa, ktoré je voči rodičovi neprípustné, neúctivé a deti by  to určite nemali praktizovať, pokiaľ chcete mať voči vám aj voči iným úctivé dieťa.

Komunikácia, pochopenie a vysvetlenie dieťaťu je samozrejme veľmi dôležité, ale vulgarita a násilie voči rodičom si deti nemôžu dovoliť.

  • Nechceme, aby deti vyrastali v strachu z nášho hnevu – a žijeme v strachu z ich hnevu.
  • Vieme, kedy máme deťom vysvetľovať, prečo robíme to čo robíme, kedy máme s deťmi  uzatvoriť dohodu, ale nevieme, kedy a ako máme takúto diskusiu ukončiť.
  • Sme ochotní prispôsobiť svoj čas programu svojich detí, ale váhame, či máme trvať na tom, aby i deti prispôsobovali svoj program rodine.
  • Umožňujeme deťom, aby uplatnili svoje právo hnevať sa a vyjadriť svoju frustráciu, ale nie sme schopní rozoznať, kedy prekročia hranicu a správajú sa neúctivo.
  • Veľmi podporujeme  športové aktivity svojich detí, ale zatratili sme  rovnováhu medzi rodinným životom a vonkajšími aktivitami.
  • Vieme toho viac o výchove detí, ako o budovaní vlastného manželstva, ktoré musí niekedy byť pred nárokmi detí chránené.



Výsledkom takéhoto správania je neúctivé dieťa. Mnohí rodičia, ktorí túžia po tom, aby vychovávali úctivé a neagresívne deti , v skutočnosti  svojou nedostatočnou reakciou na nevhodné detské správanie iba neúctivosť a agresivitu podporujú.

Výchova k úctivosti začína, keď sú deti ešte malé -  batoľaťa. Títo malí občania majú právo, aby sa k nim nikto nesprával násilnícky a povinnosť, aby oni sami nekonali násilie iným.

Kľúčom k takémuto správaniu je stanoviť si hranice. Viac o hraniciach http://annahvizdakova.sk/ .  Napr.  nedovolím, aby dieťa so mnou takto rozprávalo a jednalo.  
Povedať  to dieťaťu  ráznym tónom, váhou a s následkami, ktoré budú, ak sa to bude opakovať. (Janka nepáči sa mi, keď ma biješ a veľmi mi to prekáža. Som z toho smutná. Ja sa o teba starám, milujem ťa a tiež ťa nebijem, že? Chceš, aby som bola smutná? Rozhodla som sa, že už takéto správanie nebudem tolerovať ani na chvíľu a za žiadnych okolností. Očakávam , že keď budeš mať so mnou nejaký problém, tak mi o ňom povieš a dohodneme sa. Môže byť? )
Treba však dodržať vždy a všade dôsledok. Aj keď je to niekedy ťažké , ale prináša to ovocie.Je to najdôležitejšia vec k tomu, aby vás dieťa rešpektovalo. Že to čo poviete aj splníte, či dobré alebo zlé. Dieťa vám vie potom veriť a aj si vás váži, aj keď to tak na prvý pohľad nevyzerá.


Dieťa by nemalo cítiť hnev voči vám,  malo by mu to prísť ľúto a ospravedlniť sa. Hnev nebude cítiť vtedy, ak mu dáte na výber. Je to jeho rozhodnutie a za to vás obviňovať nemôže. Musí sa naučiť, že správne rozhodnutia prinášajú dobré veci a zlé rozhodnutia prinášajú problémy.


Vážte si samu seba ako osobu, majte sa radi a nedovoľte, aby si vaše deti, o ktoré sa dennodenne staráte, k vám dovoľovali a správali sa k vám neúctivo. Neúctivé správanie neprinesie nič dobré im a ani vám. V dospelosti to môže ničiť ich vzťahy.
Nebojte sa, určite potrestaním neúctivého správania nestratia sebadôveru a hravosť.

Od začiatku ( prvého kopnutia do vás, prvého vulgarizmu...) je treba takéto neúctivé správanie potrestať vhodným spôsobom. Uvediem príklad z vlastnej skúsenosti.
Mám dve dcéry. Hranice som si stanovila a dodržiavala. Niekedy v jedenástom mesiaci prvej dcéry prišlo prvé neúctivé správanie. Hneď som zareagovala z vážnosťou, že si to neprajem a nebudem to tolerovať. Skúsila sa ešte raz správať neúctivo a od vtedy už nikdy. Napriek tomu moja  druhá dcéra to podáva takým vtipným spôsobom a moje prvé reakcie neboli žiadne, alebo veľmi mierne. Hovorila som jej, že sa mi to nepáči, že som z toho smutná. Pýtala som sa jej, či mi chce ubližovať. Ona že nie, že to už radšej nebude hovoriť . Na chvíľu to pomohlo, ale o dva dni sa to vrátilo a stále sa to opakovalo. Keď to už trvalo mesiac, rozhodla som sa radikálne netolerovať neúctivé správanie. Keďže som však predtým riešila inak, išlo to ťažšie a pomalšie. Ale podarilo sa.
Z tejto mojej skúsenosti viem, že neúctivé správanie ako je bitka rodičov, kopanie do rodiča, vulgárne slová a tón s ktorým dieťa hovorí  s rodičmi, treba ráznym spôsobom zastaviť hneď od prvej chvíle. Ušetríte si tým mnoho hanby, problémov a hlavne budete dostávať úctu, ktorú si zaslúžite. Mierny strach z tohto správania je normálny a zdravý. Veď ani vy sa nesprávate neúctivo k svojim rodičom, alebo nadriadenému. Či áno?


Možno sa však tak správate k manželovi, alebo manžel k vám a aj to je niekedy dôvod, prečo sa tak deti začnú správať. Vidia to a potom to iba opakujú. Zamyslite sa nad tým. Ste voči sebe úctiví, vážite si jeden druhého, alebo sa iba kritizujete, nadávate si a pod? Máte potom zdravý a dobrý vzťah? Porozmýšľajte nad tým, keby ste si voči manželovi, alebo on voči vám nedovolil povedať ( si neschopná, zlá kuchárka, s tebou sa nedá vydržať ... ), či by ste nemali o niečo lepší vzťah a manželstvo.
Samé si zvoľte, ako chcete, aby s vami muž a deti jednali a konajte podľa toho.

Niektoré úryvky čerpané z knihy Kto koho vychováva od Williama J. Doherty.

Čítaj celý článok
annahvizdakova
6. aug 2015

Ako  povedať dieťaťu NIE tak, aby ho prijalo a akceptovalo vaše rozhodnutie. Tiež preto, lebo naše deti slovo NIE počujú dennodenne aj 20x, tak aby sme im to naše odmietanie trošku uľahčili.

Keď sa však na to pozrieme z optimistického hľadiska, keby sme boli ako deti a slovo NIE prijímali tak, ako oni, bol by život pre nás lepší. Deťom povieme za deň 20x nie a oni si z toho nič nerobia a idú ďalej. Buď skúšajú nájsť iné riešenia, ako by nás presvedčili o svojej pravde alebo na naše NIE mávnu rukou a idú ďalej. My dospelí sme pravý opak. Niekto nám povie NIE a my sme z toho dole aj dva dni. Riešenia, ako niekoho presvedčiť vôbec nehľadáme a vôbec si to nevykomunikujeme. Potom vzniká mnoho problémov, ktoré by ani nemuseli byť.

Aby sme celý výchovný proces nepokazili naším vyjadrovaním NIE, naučíme sa toto slovo povedať pozitívne a spôsobom, ktorým ho naše deti lepšie príjmu. Ako povedať NIE dobre napísal Wiliam Ury v knihe Sila a moc pozitívneho nesúhlasu. 

Normálne, bežné  NIE, ktoré hovoríme deťom každý deň je odmietnutie, ktoré začína a končí s NIE. Oproti tomu pozitívne NIE začína a končí presne opačne s ÁNO.

Pozitívne NIE je v skratke možné vyjadriť podľa:      Áno! – Nie – Áno?

Prvé áno je áno našim záujmom, hodnotám a vyšším cieľom. Nie, ktoré nasleduje , je výrazom našej moci a sily. Druhé áno pomáha udržať a rozvíjať vzťahy s druhou stranou. Pozitívne nie potom vyvažuje moc a silu so vzťahmi a umožňuje nám realizovať svoje záujmy.

Napr. Dieťaťu chcem povedať NIE na skákanie z veľkej výšky:

Prvé Áno – Vieš je to veľmi vysoko a bojím sa o teba, že si môžeš ublížiť.  – vaša hodnota, záujem  je zdravie dieťaťa. Pri hľadaní svojich potrieb je užitočné pýtať sa samých seba: „Na čom (mi) naozaj záleží? Aké sú moje priority, čo je pre mňa najdôležitejšie? Akú najdôležitejšiu hodnotu alebo potrebu sa snažím chrániť a uchovať?“

Nie – Nemôžem ti to dovoliť, skočiť z takej veľkej výšky.  – to je vaša moc a sila.

Druhé Áno – Verím, že si vieš určite nájsť aj inú zábavu, ktorá by ťa bavila a nebola nebezpečná. Napadá ťa niečo, čo by si chcel ísť robiť? – rešpektujete dieťa a iba neprikazujete, a to udržuje vzťahy zdravé.

Viem, že sa to behom dňa nestane našou prirodzenosťou, hlavne po tom, čo dlhé roky používame iba – Nie to nerob, Nemôžeš, nedovolím ti to a pod. Nie je to však nemožné a dá sa to celkom rýchlo naučiť. Ak si počas dňa viackrát uvedomíme, ako hovoríme NIE, je to veľkým prínosom, pretože môžeme na tom vedome začať pracovať. Ak aj povieme dieťaťu hneď NIE, to nevadí. Dôležité je, že si to uvedomíme a následne môžeme použiť pozitívne NIE. Po pár mesiacoch sa pozitívne NIE stane našou prirodzenosťou, čo nám zabezpečí lepšie vzťahy s deťmi, manželom, rodinou, priateľmi a aj v práci. Využime dni na materskej dovolenke tak, aby z nás po troch rokoch boli vzdelanejšie, múdrejšie ženy, ktoré vedia s kľudom riešiť konflikty, vedia komunikovať na profesionálnej úrovni, vedia čo chcú, vedia si nahlas povedať, čo chcú a čo potrebujú, majú dobré vzťahy a šťastný život. Trénovaním počas troch rokov, každý deň aj  stokrát, nám môže všetko toto zabezpečiť. A čo je najdôležitejšie, naše deti sa to naučia s nami.

RADA:

Mamičky, ktoré vychovávate svoje deti v blízkosti starých rodičov, viem, že to nemáte ľahké. Vy poviete doprava a starý rodičia doľava. Možno pozitývne NIE vám umožní povedať NIE starým rodičom prijateľným spôsobom, ktorý budú akceptovať.

Veľa šťastia a hlavne trvajte na svojom, raz musí prísť úroda!

Čítaj celý článok
annahvizdakova
28. júl 2015

Aj vaše deti chcú byť všade a pri každej činnosti?

Stále s vami vyjednávajú a obhajujú, prečo by sme mali urobiť, to čo chcú oni?

Vôbec nerozmýšľajú nad dôsledkami?

Jasné, že ano. Sú to predsa deti. Nepoznám žiadne dieťa, ktoré by celý deň iba sedelo, dobrovoľne robilo, to čo im prikážeme a navyše nám zo všetkým stále pomáhalo. Aj  napriek tomu, že naše deti nám často a niekedy aj vedome "zneprijemňujú" život sú múdre a milé stvorenia, sú odvážne, nebojácne, radi sa učia, chcú nám dobrovoľne pomáhať. Ano chcú, aj keď to tak na prvý pohľad nevyzerá alebo to nevidíme.

Vidíme deti, ako niekoho, koho stále treba poúčať, naprávať. V správnej miere áno, ale nie neustále. Ich detský krik, smiech, radosť, beh, hravosť berieme ako hrozný hluk, prehnanú aktivitu a ešte chcú, aby sme stále boli pri tom. Nás to však otravuje, bolí nás z toho hlava a chceme mať pokoj.

Bojíme sa o nich, hovoríme im „toto môžeš, to nerob, spadneš, nebehaj ...“ a týmito našimi činmi a slovami deti strácajú odvahu sa púšťať do nových vecí.

Radi sa učia a my to berieme ako záťaž im stále niečo ukazovať a vysvetľovať. Nechce sa nám im čítať rozprávky, hrať sa s nimi spoločenské hry, kreatívne tvoriť s nimi a mnoho ďalšieho.

Od malička sa nám snažia pomáhať, ale mi ich pomoc neprijímame, pretože nemáme čas, nechce sa nám to po nich upratovať a radšej si všetko robíme samé.

Nie je to škoda, ako rýchlo hasíme detskú snahu, odvahu, pomoc, učenlivosť a hravosť?

Môžu mať naše deti pri takomto prístupe život radi a tešiť sa z neho?

Keď trošku povyrastú chceme, aby v živote niečo dokázali, no už v detskom veku sme ich odhodlanie skúšať nové veci stopli. Mohli sa zo svojich chýb veľa naučiť a byť v dospelosti oveľa skúsenejší a múdrejší.

Túžime po tom, aby sa radi učili, keď prídu do školy, no naučili sme ich učenie neznášať.

Veľmi by sme chceli, aby nám pomáhali v domácnosti, ale keď nám pomáhať chceli, my sme o ich pomoc nemali záujem.

Keď sa smiali, naháňali, tak sme ich krotili a výsledok je, že naše deti sa nesmejú a život berú ako nudu a povinnosti.

Aj napriek tomuto všetkému, napriek stálemu odmietaniu, stálym výčitkám sa naše deti snažia na nás zapôsobiť, pomôcť nám  a urobiť nám radosť.

No nie sú úžasné?

Nie však donekonečna. Aj naše deti majú hranice a v určitom bode si už povedia dosť aj oni.

Ako sa správať k deťom, aby sme ich podporili a nie znechutili?

  •     Staňme sa dieťaťom aspoň raz za deň aj my – rodičia. Zahrajme sa s deťmi na naháňačku, futbal, vybíjanú, vytvorme si niečo spoločne, choďme s nimi na zmrzlinu... . Nech deti vidia, že aj v dospelosti sa vieme smiať a robiť si radosť zo života.
  •     Venujme im pozornosť a naučme sa ich počúvať, čo nám skutočne hovoria.
  •     Namiesto toho, aby sme ich stále poučovali, nechajme ich, aby na niektoré veci prišli samy, cez svoje chyby. Samozrejme, ak to nie je životu nebezpečné - „to nemôžeš!“ - „vyskúšaj a uvidíš“
  •     Kritiku nahraďme povzbudením – „pozri, čo si urobila, si normálna?“ - „viem, že to vieš urobiť aj inak a lepšie“ "porozmýšľaj určite sú aj iné možnosti, ako to môžeš vyriešiť".
  •     Ak sa nás aj 30x opýtajú „prečo?“ odpovedzme im. Dajme im odpoveď, akú by sme sami chceli počuť na ich mieste. Nie iba odrmietnutím alebo jedným slovom. Možno si danú vec vyhľadáme na googlu, pomocou obrázkov alebo v knihe,  … . predovšetkým hravo a veselo :slight_smile:. Ak nemáme čas, povedzme to dieťaťu a vráťme sa k tomu o niečo neskôr. Dôležité je sa k tomu však potom aj vrátiť.
  •     Nechajme ich pomáhať nám, v budúcnosti to oceníme. Pri domácich prácach si to spolu užime. Urobme si domáce práce hravé, z domácich prác si urobme radosť aj my dospelí,  aby sme sa  k nim radi vracali, a aby ich aj naše deti mali radi.

Uvedomme si, že roky rýchlo plynú a nedajú sa vrátiť späť. Nepokazme si to zbytočne neustálym sa sťažovaním, lenivosťou a našou tvrdohlavosťou. Tiež nie je dobré stále sa iba a iba venovať dieťaťu, ale v rozumnej miere je to našou povinnosťou.

PS: povedzme si na rovinu. Aj tak sú tie naše deti najlepšie a najkrajšie, keď spia.

Čítaj celý článok
annahvizdakova
7. júl 2015 vybrali sme

Stal si sa práve otcom? Alebo už dávno otec si a máš veľké deti? Čo je tvojou úlohou?

Ak si otec, dovoľ mi opýtať sa ťa: Ako by si posúdil sám seba ako manžela a otca? Možno si dosiahol úspech vo svojom zamestnaní, alebo si sa stal úspešným podnikateľom, možno si prezidentom banky, alebo si dosiahol víťazstvá v športe, ktoré udivujú tvojich priateľov. Ale ak si zlyhal ako manžel a otec, potom si zlyhal na plnej čiare. Rozhodni sa ešte dnes dať nový obsah tej naj dôležitejšej pozícii v živote a to pozícii manžela a otca. Tvoja rodina a naša spoločnosť ťa potrebuje.

Žiaľ neexistujú žiadne ocenenia alebo bonus, ktoré by boli odovzdávané mužom, ktorí sú dobrí otcovia. Bonusy, provízie a ocenenia sú obyčajne dávané len za úspešné výsledky v podnikaní.

Bonusy však môžeš dostať ak sa staneš výnimočným manželom a otcom v podobe šťastného rodinného života, milujúcej manželky a detí! Konaj tak, akoby si bol „blázon“! Nech sú tvoje deti na teba hrdé.

Usporiadaj si rebríček hodnôt a rodinu daj na prvé miesto!

Miluj Boha a on sa o tvoju rodinu postará.

Modli sa za svoju rodinu a za svoje deti. Modli sa za ochranu rodiny, detí, za múdrosť pri výchove a vedení rodiny.

Investuj čas do svojich detí. Tvoje dieťa potrebuje tvoj čas a sústredenú pozornosť. Tak mnoho krát sme odťahovaní tlakmi tohto sveta. Spomeň si, koľkokrát v priebehu týždňa si povedal „možno neskôr“ alebo „niekedy inokedy“. A koľko krát si nedodržal tento sľub?

  • Vyčleň si čas na rodinu a deti, aj na každé dieťa zvlášť.

  • Zaujímaj sa o veci, ktoré zaujímajú tvoje deti – hudba, šport, krúžok … .

  • Zahraj si s nimi spoločenské hry.

  • S každým dieťaťom si urob osobitné stretnutie a pozvi ho na zmrzlinu, či zákusok.

  • Zober rodinu na víkendový výlet.

  • Keď hovoríš s dieťaťom, nezabudni zísť na úroveň jeho očí.

  • Môžeš sa so svojimi deťmi zabávať, ale i plakať. Toto sú nezabudnuteľné momenty. Ty sám môžeš vytvoriť takéto chvíle.

Váž si svoje deti. Sebahodnotenie tvojich detí závisí do veľkej miery na spôsobe, ako ty otec s nimi hovoríš a ako s nimi jednáš. Tvoje dieťa začne byť presvedčené buď, že je vzácne, zvláštne a dobré, alebo že je len bezcenný odpad a to všetko kvôli slovám, ktoré počuje od svojho otca. Používaj teda pozitívne slová, slová uznania a rešpektu. Vyjadri dobrými slovami aj najmenšie zlepšenie a nikdy nezdôrazňuj jeho alebo jej chyby či zlyhania.

Buď oporou pre svoje deti a ochraňuj ich. Ochraňuj svoje deti, nech vedia, že sa o nich zaujímaš a dávaš na nich pozor. Maj postoj, ktorý hovorí: „To čo milujem, to aj chránim“! Znamená to, že ak tvoje dieťa pozdvihne svoj hlas proti matke, nebudeš stáť nečinne bokom a len sa tak prizerať. Tvoja okamžitá reakcia bude: „Pozor! Nebudem tolerovať takéto správanie sa.“ Nech tvoje deti vidia, že ty a tvoja manželka ste jedno a že nebudete tolerovať takéto správanie. V konečnom dôsledku takto vytvoríš bezpečné miesto aj pre nich, lebo budú vedieť, že ich otec nezostane nečinne stáť, ak na tých, ktorých miluje, niekto zaútočí.

Stanov pre svoje deti správne normy a hodnoty. Priatelia, televízia, starí rodičia, učitelia tvojich detí neustále získavajú všade a od každého rôzne druhy noriem a hodnôt. Preto je dôležité, aby si si napísal sám pre seba, ktoré normy a hodnoty túžiš deťom odovzdať. Tak napríklad:

  • Byť úprimným a otvoreným

  • Robiť svoju prácu s potešením

  • Byť spoľahlivým a verným

  • Preukázať zápal a motiváciu

Môžeš im tieto hodnoty vysvetliť, ale dôležité je, aby si im ich ukázal vo svojom vlastnom živote.

Ver vo svoje deti. Každé dieťa potrebuje potvrdenie. Preto hovor slová viery: „dokážeš to! Verím ti! Dôverujem ti.“ Pomôž svojmu dieťaťu veriť v samého seba. Prijmi takisto jeho pocity, názory a nápady, lebo takýmto spôsobom uznáš výnimočnosť svojho dieťaťa.

  • Môžeš stanoviť dieťaťu ciele, ktoré môže dosiahnuť. Následne pochvala a uznanie od otca :slight_smile:

Urči svojim deťom hranice. Deti sa rodia bez akýchkoľvek hraníc, no pre svoj zdravý vývoj hranice potrebujú. Hranice sú prejavom lásky! Hranice neboli stanovené kvôli tom, aby obmedzili slobodu tvojho dieťaťa, ale aby ich ochránili. Napr. Hnev sám o sebe nie je hriechom, ale musíme sa naučiť, že existujú hranice, ako tieto pocity môžeme vyjadriť.

Miluj matku svojich detí. To najlepšie, čo môžeš dať svojim deťom, sú rodičia, ktorí milujú jeden druhého. To im dáva pocit bezpečia.

Buď úprimný a čistý v oblasti sexuality. V tomto svete nečistoty tvoje deti potrebujú rásť v atmosfére čistoty. Buď v tom prísny: nerob žartíky na tému sexuality a nesmej sa z nich. Sexuálna výchova je predovšetkým zodpovednosťou rodičov, lebo si to vyžaduje intímny vzťah, založený na dôvere.

Pracuj na vízii pre svoje deti. Pozoruj svoje deti! Snaž sa zistiť, aká je ich osobnosť, ktoré dary a talenty majú a ktoré sú ich slabé a silné stránky. Vytvor možnosti aby mohli rozvíjať tieto talenty a silné stránky. Nauč ich pracovať na svojich slabých stránkach.

Miluj svoje deti. Láska je najdôležitejšou citovou potrebou každej ľudskej bytosti. Bez ohľadu na to, čo sa stane, stále komunikuj slovami a skutkami“ „Milujem ťa“.

  • Milujúci dotyk – príliš málo milujúcich dotykov vytvára emocionálne a fyzické poruchy.

  • Očný kontakt – oči sú zrkadlom duše. Tvoje dieťa vidí v tvojich očiach, či ho miluješ alebo nie.

  • Slová – tón tvojho hlasu a emócie za tým. Slová majú moc, môžeš nimi niekoho zabiť, ale môžeš takisto slovami ľudí vzkriesiť. Čo im hovoríš ty?

  • Sústredená pozornosť – Ak ti chcú tvoje deti niečo povedať, nepozeraj na to ako na vyrušovanie, ale ako na možnosť ich budovať.

Tento článok (nie len pre otcov) ukončím nórskym príslovím „Jeden otec je lepší ako sto učiteľov“

Výber z knihy „Otcovia, píšem vám ...“ od Derka Princa.

Čítaj celý článok
annahvizdakova
30. jún 2015

Úspech príde. Je však potrebné vytrvať!

Príklad:  
Mladšia dcéra si dala dole rukavice, že ich nechce, ale  ruky mala studené. Kľakla som si k  nej a hovorím :
-  „ Daj si rukavičky, aby ti nebola zima. “
-  „ Nie “
-  „ Pozri, aké máš studené rúčky, že? “
-  „ Áno. “
-  „ Daj si  ich. “
-  „ Nie. “
 


Vedľa mňa stála ďalšia mamička,pozerala a počúvala, ako to vyriešime. Mne už nebolo všetko jedno.  Chcela som to vyriešiť v klude. Ak by som použila svoju autoritu, tak by sa malá rozplakala a to som nechcela, aby plakala pred všetkými :slight_smile: . V duchu si hovorím  "pozerajú na mňa".....

Znovu hovorím:
-  „ Pozri aj ja mám rukavičky, daj si aj ty. “
-  „ Nie, nedám! “


Mala vtedy jeden rok. Už som to chcela vzdať a pýtam sa jej:
-  „ Je ti zima na rúčky?  “
 -  „ Áno. “
-  „ Chceš, aby ti na rúčky bola zima?  “
-  „ Nie. “
 - „ Zohrejú nám tie rukavičky rúčky?  “
-  „ Áno. “
-  „ Tak čo dáme si ich? “
-  „ Áno. “


 A vtedy mi odľahlo, bola som na seba pyšná, že sa mi to podarilo bez nátlaku. Ešte väčšmi som sa tešila, pretože tá mamička stále pozerala. Stačilo použiť iba správne otázky zamerané na dieťa a rúčky mala opäť v rukavičkách.

Čítaj celý článok
annahvizdakova
25. jún 2015 vybrali sme

Ste tehotná a čakáte druhé bábätko?

Chcete, aby sa vaše deti mali radi?

Chcete, aby navzájom medzi sebou nesúperili?

Aby rivalita u nás nevznikla  a nevznikla používala som a používam tieto kroky:

• Už teraz rozprávajte svojmu prvému dieťatku, že príde do rodiny ďalší člen, ktorého budete mať rovnako radi ako jeho. Hovorte mu, ako sa s druhým bábätkom bude hrať, že už nebude sám, ale bude mať nového kamaráta. Rozprávajte mu ako ho budete spolu prebaľovať, kŕmiť a kúpať...

Zapojte ho do diania, aby nemalo dojem, že je navyše a pozornosť sa sústreďuje iba na príchod druhého bábätka.

• Keď už príde na svet nový potomok, dodržujte to, čo ste prvému dieťaťu hovorili počas tehotenstva. Vybudujete si tak dôveru a predídete mnohým problémom. Ako je napríklad pocit nespravodlivosti, zbytočnosti, odcudzeniu a uzatvoreniu sa do seba.

• Dávajte pozor, aby ste neuprednostňovali niektoré z detí. Ešte pokiaľ je druhé bábätko maličké 0­4 mesiacov, dávajte viac svojho času tomu staršiemu. Zabránite tým pocitu, že je teraz druhoradé. Časom si zvykne sa o vás deliť s mladším súrodencom a príde to spontánne.

• Pokiaľ máte obe deti pri sebe a náhodou pobozkáte mladšieho súrodenca, tak dajte pusu aj staršiemu. Aj keď nie je blízko vás, ale tu pusu videlo, či počulo. Zavolajte si ho k sebe a urobte presne to,čo ste urobili bábätku.

• Vôbec nekritizujte svoje deti a už vonkoncom nie pred sebou. („ty si ale neporiadna, pozri aký tu máš neporiadok, vôbec sa na teba nemôžem spoľahnúť“). Druhé dieťa to vidí, počuje a môže si to začať o sestre/bratovi myslieť aj ono a podávať Vám to ako pozri mama, zasa si neupratal“. Týmto spôsobom bude chcieť poukázať na seba aké je dobré a „poriadkumilovné“ Reakcia väčšiny rodičov býva taká, že dajú za pravdu tomu, kto žaluje a druhé dieťa skritizujú, alebo nejako uprednostnia toho, kto na to poukáže. V takomto prostredí vzniká rivalita medzi súrodencami a predbiehajú sa medzi sebou o vašu kladnú či negatívnu pozornosť.

• Nepoukazujte na toho lepšieho „vidíš, aké má dobré známky tvoj brat? Alebo „pozri, urob to ako tvoja sestra, ona to vie“ „prečo nemôžeš chodiť na futbal ako tvoj brat, vždy musíš mať iné záľuby?“ V takomto prípade s najväčšou pravdepodobnosťou nastane situácia ako v predošlom bode.

• Všímajte si s akým zámerom za vami chodia vaše deti (či chcú vyvýšiť seba vo vašich očiach, alebo chcú ublížiť súrodencovi) a konajte s rozvahou a premyslením. Nie v návale emócií, či v snahe rýchlo niečomu zabrániť, pokiaľ to nie je životu alebo zdraviu

• Chváľte obe deti rovnako. Hľadajte možnosti ako deti pochváliť, nie za čo ich potrestať, či napomenúť. Platí vzorec: Zdôrazňovanie = Opakovanie.

• Nedovoľte im na seba žalovať a týmto spôsobom zhadzovať druhú stranu. Ak im to dovolíte, stanete sa ich mediátorom v každej,hoci aj v banálnej situácií a vy si ani na chvíľu neoddýchnete a budete z toho veľmi unavená.

• Niekedy nastane situácia, že niečo budete chcieť od svojich detí za odmenu. Dajte odmenu iba víťazovi. Ak dáte odmenu aj druhému,voči víťazovi to bude nespravodlivé a môže sa stať, že sa prestane snažiť. A ten druhý sa vôbec nemusí snažiť vyhrávať, pretože aj on bude odmenený.

• Venujte každému dieťaťu SAMOSTATNE nejaký čas. Aj keď je to v dnešnej rýchlej dobe ťažké, no aj 10 minút stačí. Zaujímajte sa o všetky vaše deti rovnako.

Čítaj celý článok
annahvizdakova
18. jún 2015

Únavu zažívame každý deň a nie raz. Prichádza hneď ráno po prebdenej noci, po noci, keď sa na nás deti stále lepili alebo nás kopali, či sa stále prehadzovali. Už sa ako tak pozbierame, máme uvarené, upratané, vypraté a už sme boli aj s deťmi vonku a prichádza druhá vlna únavy. Niektoré z nás si zdriemnu a naberú tak silu, niektoré si čítajú alebo pozerajú dámsky klub na RTVS1. Hovoríme si "Ešte by sme potrebovali aspoň hodinku a už sú deťúrence hore". Niekedy prichádza ešte poobednajšia únava, alebo pocit únavy máme celý deň, týždeň, mesiac alebo rok.


Je to normálne, pretože mamičky sú neustále vyťažené. Celý deň majú zamestnanú myseľ, čo všetko treba urobiť, aký program vymyslieť pre deti, pre čas s celou rodinou, čo navariť, možno sa niektoré z nás trápia z čoho to všetko mám zaplatiť a podobne. Je toho veľmi veľa na pleciach každej z nás. Navyše, ak máte dve deti alebo viac, počítate sa z lekárskeho hľadiska za vrcholového športovca.

Čo môžeme urobiť, aby nás únava neprevalcovala a ustúpila?

Sú dva typy únavy:

1. Únava z vyčerpanosti -  tu pomáha a je nutný oddych vo forme spánku, relaxu a oddychu. Väčšinou to však nie je spánok, čo naše telo potrebuje. Práve naopak je to činnosť, ktorá nám dáva pocit uspokojenia. Vytvorí nám adrenalín v tele a tým nám dáva energiu pre ďalšie ťažké hodiny na materskej dovolenke. Túto činnosť má každý inú. Niekomu dodáva pocit uspokojenia kniha, civčenie, podnikanie, tovrenie a pod. Mna baví sa vzdelávať, aplikovať to do  praxe a podávať to ďalej.

2. Únava z lenivosti, nič nerobenia, z počasia alebo z nervozity. V takomto prípade nám pomôže:


• Zmeniť svoje myslenie o tom, že som unavená a že už nevládzem. Aj keď možno vážne nevládzete. Po zlej noci si povedzte, ako ste sa dobre vyspali, nič vás nebolí a ste v pohode. Deti ani manžel vás nemôžu vyviesť z miery a od rána máte úsmev na tvári.

• Osprchovať sa letnou vodou – podporíte si imunitu, nalíčte sa a upravte si vlasy. Mne to trvá asi tak okolo 10 min. A už keď sa nalíčim, cítim sa sebavedomejšie a

• Zapnúť si rezkú hudbu a pustiť sa do denného kolobehu. Deň je oveľa príjemnejší. Niekedy z kolobehu vybočte a urobte iba to, čo chcete a to čo vám práve urobí

• Detii neberme ako starosť, ale ako radosť a to myslím doslovne. Zmeňte sa na dieťa aj vy a užívajte si spoločných chvíľ s úsmevom, pretože ak už pôjdu do škôlky alebo školy, bude spoločných chvíľ čoraz menej.

• Poobednajšiu únavu prekonáte tým, že nepôjdete spať. Pretože spánok vás často ešte viac povzbudí do nič nerobenia. A nič nerobenie tvorí únavu. Ja to prekonám kávičkou, knihou a tvorením. To mi dá oveľa viac ako spánok. Už len to, že sa niečo dozviem z knihy má nakopne a dá mi silu. Nečítam bulvárne plátky v časopisoch, ale vzdelávacie a motivačné články, knihy. Keď sa pustím do tvorenia, či článkov alebo  svojho rozvoja , tak už hneď na začiatku sa mi zdvihne adrenalín a to je moja hnacia sila.

Na tom všetkom je len jedna vec dôležitá. Vedome nedovoliť únave, aby ma pohltila a vedome sa prinútiť ísť niečo robiť. Čo budete robiť je už na každej z vás. Každá má rada

Nehovorím, že si nemôžeme oddýchnuť. Aj oddych treba, ale nemôže to byť každodenný spôsob života, ak chcete mať plnohodnotnú materskú dovolenku.

• Ak vás ešte únava postihne aj k večeru, tak sa zastavte. 3x sa pomaly zhlboka, ale úplne zhlboka nadýchnite, pravidelne sa stravuje a pite veľa vody ­ aj málo vyváženého jedla a tekutín spôsobuje únavu a usmejte sa, zatancujte si s deťmi, alebo sa

• Vhodné cvičenie vie tiež zabezpečiť prísun energie a nedovoliť telu, aby sa rýchlo unavilo. Skúšala som rôzne cvičenia ako beh, fitnes a pod. Mám dve deti a teda fyzického pohybu mám dosť. Beh a aktívny fitnes mi energiu skôr brali, ako dávali. Preto som si našla pomalšie cvičenie. Rada cvičím večer, keď dám deti spať o 20:00 (pilates). Cvičím podľa internetu a precvičenie celého tela mi zaberie okolo 30 min. Nemusím nikam chodiť, žiadne náklady, iba si ľahnúť na podložku a cvičiť. Cvičím 4x do týždňa a to mi tiež pomáha prekonávať únavu. Ak náhodou nestíham dlhší čas cvičiť, na ďalší deň už pociťujem, že som viac unavená. Je dobré byť dôsledný a zamilovať si nejaký šport, ktorý vás baví.

Výsledok?

Keď príde manžel domov, nájde doma šťastné deti, usmiatu manželku a rodinnú pohodu do ktorej sa rád vracia. Vy ste naplnená a máte pocit seba­rozvoja a užitočnosti.

Čítaj celý článok
annahvizdakova
16. jún 2015

Vzdelávať sa, vzdelávať sa, vzdelávať sa!

Prvá dôležitá vec je vzdelávanie. Nemyslím vzdelávanie v škole. Myslím  osobné vzdelávanie. Život sa školu nekončí práve začína. Je smutné, že na reálny život nás škola nepripraví, ale môžeme sa na neho pripraviť my sami. Tým, že budeme študovať, napredovať v tých oblastiach, v ktorých tak veľmi nevynikáme a potrebujeme ich zlepšiť. Napríklad vzdelávať sa ohľadom motivácie, partnerského spolunažívania, rešpektu, komunikácie, výchovy detí a pod.

Vzdelávanie nám prinesie nový pohľad na vec. Získate nové informácie, skúsenosti, ako zvládať ťažké situácie, konflikty, stres a pod. To, čo sa naučíme, nám nikto nezoberie.

VZDELANIE = SEBAVEDOMIE

Vaše samovzdelávanie bude vaším sebavedomím. Správne knihy – nie romány, tele-novely a seriály, ale také knihy, ktoré vám pomôžu vo vašom napredovaní a rozvoji vás vyselektujú z davu, budete dobrým radcom pre vašich známych, dobrou matkou a manželkou. Je veľmi veľa motivačných kníh, náučných kníh a kníh s príbehmi ľudí, ktorý robili chyby, poučili sa, zistili ako sa to dá robiť lepšie. Máš šancu zo svojich detí vychovať úspešných ľudí vtedy, keď začneš študovať životy úspešných ľudí, keď začneš študovať veci, ktoré sú pre život nevyhnutné, ako je komunikácia, motivácia, výchova, knihy o tom ako dosiahnuť úspech, prekonať strach a pod.

Vaším vzdelávaním pomôžete nie len sebe, ale aj svojmu okoliu. A hlavne naučíte samovzdelávať sa svoje deti. Váš intelekt podskočí neuveriteľným skokom, uvidíte vo vás posun dopredu a to bude vaša hnacia sila. Možno z úplne „neschopnej maminy“ sa stane úspešná podnikateľka, z dobrou a šťastnou rodinou, pevným zdravím a naplňujúcim životom. Áno iba tým, že sa nie len rozhodneš, ale aj začneš čítať takéto knihy, kurzy a ebooky. A to čo bude ďalej už pôjde samo :slight_smile:.

Ak chcete mať z detí úspešných ľudí – musíte byť najskôr vy úspešná. V slove úspešný nemám na mysli byť iba finančne zaopatrený (aj keď je dobré mať peniaze, je potom ľahší život), ale mať splnené ciele, mať šťastnú rodinu, robiť to čo ma napĺňa, byť zdravá, milá, plná sily, odhodlania a motivácie. A k tomu ako sa dopracovať k spokojnému a šťastnému životu je potrebné vzdelávanie. Každý má svoju víziu na slovo šťastný a spokojný.

Aká vízia je ta vaša?

Začnite čítať knihy o výchove detí a do roka sa stanete odborníkom na výchovu detí vo vašom okolí. Za rok stihnete prečítať aj 10 kníh a verte mi, že tam neskončíte. Bude Vás to ťahať viac a viac študovať, byť lepšia v komunikácií, v riešení konfliktov, v medziľudských vzťahov a pod.

Za tri roky na materskej dovolenke sa môžete stať odborníčkou vo vašom obore, v obore, ktorý vás baví a to vďaka samovzdelávaniu.

Tak smelo do toho :slight_smile:

Nech naše detí sa majú od koho učiť. Pretože najviac sa naučia od nás rodičov.

Pomocou vzdelania sa zmeníme a tým  zmeníme svoj život!

Čítaj celý článok