Príspevky pre registrovaných používateľov sa ti nezobrazujú.
hipsterka
4. apr 2020
Plody karantény:upside_down:
Zobraz celú správu
hipsterka
26. mar 2020
Ešte zdielam svoju pseudoreportáž, aké je to ísť počas pandémie v Tel Avive (Izrael) na poštu.

Čo hovoríte na ľahostajnosť ľudí vo videu a odporúčanie izraelského ministerstva zdravotníctva?

https://youtu.be/Q218-Q-Wh2s
Zobraz celú správu
hipsterka
26. mar 2020
Rovnako ako väčšina z vás som uviazla medzi stenami svojho obydlia. Skúsila som z nudy otvoriť apku a čuduj sa svete apka fungovala. Tak som tu a pýtam sa ako sa máte???
U nás od dnes platí zákaz vzdialenia sa viac ako 100 metrov od chatrče, jedine ak by som išla pre nejaké jedlo alebo aspirín, tak môžem nejaký metrík pridať. Ináč spravila som včera takú kvázi reportáž o tom ako sa tu stále nenosia rúška, dokonca sa mi ešte včera zopár dobrodruhov vysmievalo. Cez 2500 nakazených. Dúfam, že som neporušila týmto príspevkom nejaké právidlá, ak áno hoďte prosím na mňa nejaký súhrn, sľubujem, že sa polepším. Nebola som tu dva roky, tak majte zľutovania.

https://youtu.be/RMj7Ky94KM4
Zobraz celú správu
hipsterka
Správa bola zmenená 14. jan 2018
Každý to nazýva ináč. Niekto kríza stredného veku, druhá puberta, či čisté bláznovstvo. Ja by som to nazvala zmena života.
V lete keď som išla na svadbu svojej kamarátky do Francúzska som odhádzala ako matka, manželka a manažérka prekladateľskej kancelárie. Nič viac, nič menej. Záľuby nulové, kamošky som vídavala raz za polroka, pretože môj vnútorny hlas vybudovaný spoločnosťou mi našepkával, že šťastná budem iba vtedy, ak všetok svoj čas obetujem len práci a rodine. Iba tak predsa môže žena získať uznanie spoločnosti, keď si poslušne plní úlohu pracujúcej matky a vzornej manželky.
Pravdepodobne to bolo veľmi nesprávne, pretože, ako sa vraví, všetkeho veľa škodí. Teraz to už viem. Ak matka nemá rovnováhu a nečerpá energiu mimo svojho domova a práce, vyhorí. Myslím, že mnohé z nás tam už boli, alebo ešte stále sú, prípadne sa tam veľmi ľahko môžu dostať. Tie, ktoré neboli, gratulujem Vám a tíško závidím. Nevravím, že treba hodiť 3-týždňové bábätko svokre na krk a ísť s manželom na koncert Foo Fighters do Berlína. Jediné, čo sa snažím povedať, je, a teraz ma prosím nechytajte za slovíčka, že dieťa síce potrebuje matku, ale potrebuje šťastnú, silnú a spokojnú matku, nie utiahnutú nešťastnú a ufrflanú atrapu matky. Potrebuje sebavedomý vzor, ktorý trvá a dbá aj na svoje potreby. Človeka, ktorý vie povedať nie, pretože po každé keď človek povie niečomu áno, hovorí nie na úkor niečoho iného, čo môže byť často dôležitejšie, ako sa môže na prvý pohľad zdať.
Nie, nevyšla som práve z feministického krúžka “Neholme si pazuchy”, iba som sa akosi prebudila a bola by škoda o tom neporozprávať.
Po svadbe vo Francúzsku, kde som bola iba ja sama so svojími najlepšími kamarátkami, som cestou späť bola donútená čakať na letisku 7 hodín. Jasné, mohla som si nájsť tmavý kút na spanie a dobre sa vyspať, pretože spánok nám matkám akosi vždy nejako chýba, že? Namiesto toho som si kúpila 2 motivačné knižky. Také tie, kde sa píše, čo so životom, ako sa rozhodovať a iné bláboly. Pri čítaní jednej kapitoly bola úloha, kde som si mala nájsť niečo, čo som chcela dlhé roky spraviť ale nikdy som nespravila. Hmmm....nočný beh 10 km. Vždy som chcela byť fit, mať číslo na tričku a zabehnúť s davom. Ďalšia úloha bola spravte prvý krok. OK, vygooglila som si najbližší beh v mojom meste. Bol za tri a pol mesiaca, tak som sa prihlásila. Už nebolo cesty späť.
Ešte v ten deň po prílete som vybehla na svoj prvý beh. To, že to bola strašná blbovina, som si uvedomila už po prvých 20 metroch. Utrpenie, zadýchaná jak pískajúci mončičák, spotená a asi aj smradlavá, hrôza a des v očiach, ale dala som prvý kilometer. Ten pocit po tom však stál za to. Tak som začala behávať a pomaličky som sa začala zlepšovať. Na moje prekvapenie nie len vo forme, ale začalo sa zlepšovať všetko. Začala som byť (s)pokojná, uvoľnená, lepšie som začala myslieť a vzťah s manželom sa nám zlepšil o 100 percent. Na moje počudovanie mi aj svokrine počiny prestali prekážať. Manžel začal behať tiež. Ja, dúfam, že to vďaka tomu, že som ho inšpirovala ja a nie zvedavosť kam moje bežecké kroky smerujú. Počestne som pokračovala v behaní, učila sa k tomu fínštinu a začala sa stretávať s kamarátkami. Ožila som, schudla som, síce nie veľmi ale v októbri som zabehla svojích prvých desať kilometrov ako nový človek. Do cieľa som dobehla ako pracujúca, úspešná a sebavedomá matka, manželka a zrazu neustále usmievavá a pozitívna kamarátka. V mnohých knižkách sa to píše, na internete milióny článkov o výhodách fyzických aktivít, ale maloktorá z nás si na to nájde čas.
“Musím upratať, príde svokra.”
“Musím navariť.”
“Nemá mi kto postrážiť deti.”
“Vonku je zima.”
“Nemám si čo obliecť”
“Nemám síl, som unavená.”
Všetky tieto výhovorky som úspešne používala roky, až kým som sa rozhodla, že niečo zmením. Keď sa človek pre niečo naozaj rozhodne, nájde si cestu a dokáže to. Silná vôľa...pcheee...tú som nikdy nemala. K prvým krôčikom stačia mininávyky. Také tie, že si poviete, že spravím dva brušáky. Zdá sa vám to hlúpe a príliš ľahké? Tak presne tak fungujú mininávyky. Spravíte dva a potom si poviete, zvládnem ich aj desať. Po prvej sérii si poviete, že dáte kludne aj tri série.
Potom si ešte pridáte ďalšie cviky z youtube a Voila! Zvládli ste to!
Niekedy je ale najťažšie vôbec začať. Milióny myšlienok v hlave, prečo nie. Vtedy používam 5-sekundové pravidlo. Zameriam sa na to, čo chcem spraviť. Napríklad, vstať z postele a v duchu si odpočítam 5-4-3-2-1 a urobím to. Vaša myseľ sa bude sústrediť na odpočítavanie a nie na dôvody, prečo sa vám akurát teraz nechce. Tieto nápady samozrejme nie sú z mojej hlavy. Nechcem robiť reklamu ale mám jednu appku, ktorá sumarizuje knižky (po anglicky) a vypichuje tie najdôležitejšie myšlienky. Tieto dva konkrétne triky sú z “Minihabits” - od Stephen Guise a “The 5 Second Rule” - od Mel Robbins. Ak máte nejaké vlastné triky, napíšte mi prosím do komentu, prípadne ak vyskúšate jeden z horespomenutých trikov, bude ma zaujímať ako fungovali, prípadne nefungovali.
Takže aj toto je jeden z dôvodov, prečo som už menej aktívna na MK. Ak tu nie som, tak pravdepodobne niekde behám, cvičím, som s rodinou, alebo kamarátkami, cestujem alebo pracujem:slight_smile:
Zobraz celú správu
(9 fotiek)
hipsterka
9. mar 2017 Čítané 3873x
Čítaj celý článok
hipsterka
3. mar 2017 Čítané 4997x
Čítaj celý článok
hipsterka
Správa bola zmenená 19. apr 2016
10 typov užívateliek na MK:

1. Tiché pozorovateľky.

Tieto užívateľky majú prázdny profil, bez foto, prípadne všetko schované, nepripájajú sa do diskusií, ale obľubujú ticho lajkovať odvážne komentáre drzých kobýl. Pripadne ani to. Skratka sú ticho, vyhľadajú si, čo potrebujú a idú opäť tichučko preč.

2. Trollky-vyrývačky

Dokonalé matky, priateľky, dcéry, svokry, ktoré sú neomylné ale z vlastnej roztopaše nás radi upozornia na to, aké sme my ostatné zlé, neschopné a primitívne. Jediná ich pravda je pravdou sveta, my všetky ostatné sa mýlime. Ak je trollka mäsožravec, určite vypisuje v skupine "vegánske recepty". Ak je trollka svokrou, určite vypisuje a obhajuje všetky svokry sveta v skupine "Neznášam svoju svokru". A ak je trollka tučná, nadáva všetkým vychrtlinám v skupine "Chudneme spolu". Ich posty nelajkujú tiché pozorovateľky alebo ostatné trollky. Spoznáte ich aj tak, že sa chvália tým, že majú nejaký titul, najčastejšie doktorát z práva. Pozor! Tichá pozorovateľka môže ľahko v rámci svojho cyklu morfovať na trollku-vyrývačku

3. Bazárky

Svetríky, bundičky, tehu oblečko (lebo napísať cele slovo tehotenské, by im trvalo dlho a čas sú peniaze), vestičky, tričenka, nohavice(z toho bohužiaľ nejde zdrobnenina spraviť), satičky, obličky, skratka všetko na predaj. Kupujte, kupujte rýchlo a keď nekupujete aspoň spravte ten povestný "kuk" do ich bazárika. Sú to také milé užívateľky, lebo ak zaplatíte na čas, nemusíte sa ničoho báť. Majú aktivovaný PLUS VIP EXTRA PRO MEGA PLATINUM GOLD a neradno sa s nimi púšťať do verejného sporu, pretože sú to chlebodarkyňe naších adminov.


4. Ambasadórky

Slušné úžívateľky, ktoré celkom nenásilne každý deň dajú aspoň 5 príspevkov o tom, aký perfektný džús pili dnes, čo s ním zažili a ako si spolu vyšli na prechádzku a ako si pokecali. Celkom nenásilne sa objaví kozmetika, ktorú zastupujú v ich článku o bábätku. Je to tam tak prirodzene vsunuté ako reklama na antibakteriálny gél na konci Jarošovej pesničky. Nie je vec, výrobok, ktorá by ešte nemala svoju ambasádorku.

5. Sebkomaniačky

Každý deň/týždeň spravia sebku( selfie) Podľa ich sebiek vieme, že majú krásny, nádherný, dokonalý život, aký my chudery nikdy mať nebudeme, pretože keby sme mali tak si určite tiež robíme sebku pri každom údere nášho srdca. Ak sebkomaniačka práve zdieľala svoj outfit so zdechnutou pravou líškou na krku a my ju upozornime na to, že tie zvieratá trpia, tak sme si to len vymysleli, pretože jej závidíme. Každý predsa vie, že líšky sa totiž radi zvliekajú zaživa z koze aby potom mohli milej sebkomaniacke dopĺňať jej neandertálsko-kromaňonský outfit.

6. Hypno-eko-mamy

Tzv. pazušníčky, rodia zásadne do vody, pri meditačnej hudbe z Indie, deti nosia v šatke, alebo v ergonosiči. Ak ste svoje dieťa odfotili v chodítku, upozorni vás že ste si z dieťaťa spravili kripla. Vy to už dávno viete, lebo ste si po piatich minútach z chodítka vytiahli zvonára u Matky Bozej, vykriveného a plačúceho od bolesti, z toho diabolského vynálezu zvane chodítko. Ich deti nosia jantárové náušnice, jantárové náhrdelníky, jantárové okuliare a matka si určite potajme drví jantár a šňupe ho aby bol potom aj v mlieku. Neznášajú matky, ktoré prestanú kojiť skôr ako dieťa dovŕši osemnástku. Dudle spaľujú pohľadom cez displej telefónu/počítaču. Všetko musí byt ergo bio eko a energeticky v poriadku. Ak im chcete urobiť radosť, môžete im tajne poslať batikované srdiečko.

7. Zberateľky

Zbierajú panáčikov z Lidla alebo Kauflandu, nálepky z Billy, pečiatky z Lindexu, body na zlacnené hrnce, pripadne zvieratká z Kindervajíčok a samozrejme nálepky do sezónnych albumov.

8. Kutilky a pekárky

Handmade handmade busyboard quiet book handmade rawcake bez glutenu, bez cukru, bez vajíčok a bez chuti, torty, dobrotky, mašličky na cumlík a postieľku. Svoje výtvory vôbec nepostujú na to, aby sa chvastali. Väčšinou sú to veľmi skromne panie, ktoré patria zároveň aj do skupiny bazáriek. Nám obyčajným smrteľníčkam, čo si namiesto sprchy obraciame gaťky, lebo nestíhame o 15:00 ani tu kávu z rána, tak skratka nám spôsobujú obrovské komplexy. Niekedy sa však tromfneme, uvaríme niečo a dáme si to akurát tak do chladničky a nie na blog, lebo sa na to ani nedá pozerať. Ste však pre nás obrovskou inšpiráciou pokiaľ Vaše výrobky samozrejme nie sú fejky.

9. Gýčové kráľovné

Tu sa len spýtam: cyklámenová, fialová so zelenou? Trblietky a porcelán?
Odvážné kráľovné svoj daný výrobok nazvú vintage, ale.....: Moje (očné) nervy! Však to je gýč kolotočársky.

10. Prudérne a seriózne užívateľky

Humor, čierny humor a nedajbože cynizmus/sarkazmus sú ich najväčší nepriatelia. Všetko berú príliš vážne a ak aj poviete niečo vtipné, povedia, že ste trápne. Majú talent na vysvetľovanie vtipov, takým spôsobom, že sa potom pýtate sami seba na zmysel života a vesmíru a kam to všetko smeruje. Zistíte, že všetci smerujeme, tam odkiaľ sme prišli.... Vzťahovačnosť je tiež ich silnou stránkou a je dosť možné, že zopár týchto serióznych žien mi vynadá do zakomplexovaných kráv, priamo po týmto príspevkom. Môžete tak urobiť aj mailom na hipsterka@tyzakomplexovanakrava.zumpa.com

NA ZAVER: Neľakajte sa, ak sa Vám zdá, že spadáte do viacerých kategórií. Ja spĺňam čiastočný popis asi štyroch skupín.
Zobraz celú správu
hipsterka
18. feb 2016
:knife::knife::knife:
Zobraz celú správu
hipsterka
14. feb 2016
Šťastného Valentína všetkým!!! :hearts::hearts::hearts:
Zobraz celú správu
hipsterka
22. nov 2015
Plán na dnes večer;)
Zobraz celú správu
hipsterka
16. okt 2015
8 blbych otázok, ktoré sa vás ludia budú pytat akonáhle sa stanete čerstvou mamičkou. Buďte pripravené!

Plače vela?
Nie, je úplne tichučko a keď niečo potrebuje, vypyta si to pantomímou. Jasné, že plače, však je to bábätko.
Obmena tejto otázky je: Prečo plače? Pretože mu práve vypadlo to slovo, čo mi chcel povedat....

Kolko si pribrala v tehotenstve? (+škodoradostny úsmev) Je jedno aké číslo odpoviete, vždy sa jedna skupina bude čudovat: Taaak vela? A druhá: Taaaaak málo? Alebo posledná skupina bude zdesene a slušne mlčat.

Pomáha ti tvoj manžel/partner?
Nie, môj chlap je lenivé prasa.
No samozrejme, že pomáha, keď môže a keď vie. Keď mám ten kolík doma, tak ho snáď zapriahnem.

Čo to máš za biely flak na oblečení? (+šibalsky úsmev bezdetnej kamarátky)
No bodaj by to bolo to čo si myslíš! Bohužial toto je zase len grcka.

Odkedy nosíš jednodielne plavky s priesvitnou tunikou?
Na toto neodpovedat, na toto rovno slzny plyn s obuškom!!!

Dobre spí maly? Ako spí? Kde spí? Kolko spí? S kym spí?
To kam som došla? K spánkovému poradcovi zo zdravyspanok.sk?

Kojiš?
Otázka či kojíme, je natolko intímna, že sa na to nedá odpovedat inak ako reagovat podobnou otázkou: Kedy si naposledy sral/a a ako to vyzeralo? Kolko si mal/a sexualnych partnerov? Počula som, že máš absces tam dole, porozprávaj mi o tom.

Kedy bude druhe/tretie/dalsie?
No za 84 tyzdnov, 5 hodin 9 minut a 6 sekund, 5, 4, 3, 2,.... Akoze ako to mame vediet?!?
Ledva nam dopulzoval pupocnik, deficit spanku este na najblizsich 5 rokov, ale jasne, okolie zaujima kedy mi manzel/partner opat napusti bazen. No a ak nie sme zobrate tak samozrejme otazka kedy bude svadba nemoze chybat. Odpoved je ked toho mojho partnera skopete na kolena predomnou, date mu prsten do ruky a do igelitky 10 000 euro na svadbu.

Tieto otázky som spísala s pomocou kobyliek, ktoré reagovali na moj post. Samozrejme, ze tieto otazky su myslene vacsinou dobre a sme stastne ked sa ich niekto pyta, neberte to ako <>ung, je to len take vtipne konstatovanie. Kto sa urazil, alebo to nechape, nech si zajde do obchodu po zmysel pre humor...***
Zobraz celú správu
hipsterka
24. sep 2015
Kedy a pri akej prihode ste si uvedomili, ze na vas prisla tehotenska debilita, pripadne ta materska? Najvtipnejsia odpoved dostane srdiecko.
Zobraz celú správu
hipsterka
29. jún 2015
Čítaj celý článok
hipsterka
9. jún 2015
Môj pôrod - sentimentálna chvílka po 11 tyždnoch.
Pôrodu som sa nevedela dočkat, vôbec som z neho nemala obavy a cely čas som bola presvedčená o tom, že u mna ten pôrod pôjde obzvlášt hladko. Babka rodila 2 hodiny, mamina 4, ja budem tak maximálne 6.
Prišli na mna kontrakcie, také slabučké o 14:00, každych 10 minút. O 17:00 už boli každych 6-7 minút. Poslušne podla portálu hypnopôrod.sk (už neviem ako sa to presne volalo,ale to už je vlastne jedno) som si s každou kontrakciou predstavovala ako sa otvarám, resp. ekomamicky radili predstavovat si ako sa kvet ruže otvára. Cestou do pôrodnice mi vypučala v hlave celá botanická záhrada. Prichádzam k pánovi gynekológovi, ktory jednym (hamiltonovym) hmatom zistil, že som otvorená na 2cm a popritom mi oznamuje že mi praskla voda. Ako pokazená cisterna idem do vedlajšej miestnosti na odber krvi. O 23:00 dostavam porodnu salu len pre seba. Na sálu som prepašovala svoju najkamošku a aj manžela. Manželova prítomnost bola velmi prínosná. Velmi mi psychicky pomáhal tym ako spal v kresle a ako si išiel pre seba kúpit chipsy. Najviac mi pomohol ale tym ked sa ráno o štvrtej zobral a išiel vyvenčit našich psov, kedže svokra tak urobit nemohla z velmi vážneho dôvodu, ktory bol tak vážny, že uz si nan nikto nepametáme.
O piatej ráno ma prišli skontrolovat páni doktori, kedže som mala kontrakcie každé tri minuty, vedeli sme, že po dvanástich hodinách utrpenia bez epidurálky prichádza ta krasna chvila, kedy uvidime toho nasho cloviecika.
Doktorka sa vo mne spara prstami ako v takmer zjedenej Nuteli a oznamuje ze som otvorena na 3 cm. "Co do ******? ******,******* to! Ja sa na to *******! ************ epiduralku!"
Ruža sa zatvára a ja odpajam z prudu repraky s meditacnou hudbou a kricim na chodbu nech sem okamzite donesu toho (ch)uja, ktoreho som trikrat poslala prec so slovami, ze ja epiduralku nepotrebujem.
Ujo prichadza s tou najkrajsou ihlou aku som kedy videla a picha epiduralku. Ja s ulavou zaspavam a v duchu sa lucim so vsetkymi biohypnoekomamami. "Dovidenia pazušničky moje!" kricim na rozlucku a oni mi mavaju hnedymi platenymi vreckovkami naspat......
Manzel sa medzitym vratil a opat odisiel a opat sa vratil, kvoli spominanym psom.
A potom to prislo, o 16:23 som náš zazrak vytlacila. Vtedy sa vsetko zastavilo a zmenilo svoj smer. To co sa dovtedy tocilo okolo mna, sa zacalo tocit okolo toho maleho pokrceneho skriatka. Jonathanko sa stal stredom nasho vesmiru. Hned mi ho prilozili a ktkovanie.sk sa moze strcit oproti tejto malej prisavke. A to bol koniec môjho pôrodu a zaciatok materstva. A zajtra to uz bude 11 tyzdnov a ja som naozaj štastná mama:slight_smile:)) Pekny večer prajem.
Zobraz celú správu
hipsterka
20. mar 2015
Dennicek zeny vo vysokom stadiu tehotenstva.

Pise sa 38 tyzden plus jeden den. Idem na odbery krvi. Uz asi po sty raz, lebo tehotnej zene treba brat krv pokazde ked si kychne, prdne, grgne alebo podozrivo zivne. 98 krat mi zobrali krv a vsetko bolo ok, ale na 99ty krat zrazu zistili ze mam autoimunnu (idiopaticku) trombocytopeniu. Rozmyslam pri zazneni diagnozy, kto tie nazvy vymysla a ci take vobec nieco existuje alebo len lekari vitazoslavne nasli diagnozu ktora ani neexistuje ale treba ju liecit aby im nevyschlo pero na pisanie lekarskych predpisov.
V cakarni som sa dala do reci so zenou co bola podla velkosti brucha uz v 50tom tyzdni. Hovorim si ake je to strasne dostat sa az do takeho pokrocileho stadia a obraciam oci do hora a prosim nebeskeho otca aby som porodila v najblizsich dnoch.
Trt makovy. Pise sa 40 tyzden a sedim v tej istej cakarni a tentoraz som to ja, kto ma najvacsie brucho spomedzi spolusediacoch velrybogodzil. Cela cakaren funi v pravidelnych intervaloch a otriasa sa v zakladoch ked jedna z nas musi vstat a sta kacica vykrocit k dveram poradne.
Ano tehotenstvo je krasne, zena ziari a je stastna ale tato cakaren plna zien natahujucich si podprsenky obrovskych rozmerov s vyrazom tvare znechutenej Nory Mojsejovej je dokazom presneho opaku.
Koncim 41 tyzden.
Vyborne.
Milujem odbornicky ktore maju pre mna aj v tomto stadiu zarucenu radu na vyvolanie porodu, lebo asi som tak blba, ze som ju fakt nevyskusala potom co prenasam, resp. vzpieram viac ako tyzden tych 13 kg z toho asi 12,5kg je len to obrovske brucho.
Sex nezabera! Citim sa ako chodiaca spermobanka. Skorice som zozrala tolko, ze som si zacala spievat vianocne koledy a schodov som presla tolko ze ma mozu prijat do miestneho hasicskeho zboru. Masaz bradaviek? Nic! A ako sorry ale olej budem pit az ked mi daju na papieri ze som Cislo 5 zije. Bojim sa aj dalsieho uctu za vodu, lebo to mnozstvo teplych kupelov by pokrylo aj vodnu spotrebu Aquaparku. Akupunktura takisto nezabrala, hlavne ze som na polhodinu vyzerala ako babkin vankusik s napichanymi spendlikmi, co ma v kufriku so sicimi potrebami.
Druha skupina ludi zacne klise: "Asi je mu tam dobre," alebo "on sa vypyta na svet, ked bude sam chciet" vtedy dostavam tik do praveho oka a zasklb do laveho ramena. Koncim, kaslem na vsetky rady. Musela som to vypustit von a ak som sa aj niekoho dotkla, tak v tomto stadiu mi to uz je uplne jedno.
Zobraz celú správu