Za polárny kruh s takmer dvojročným dieťaťom
Znie to ako čisté bláznostvo a verte, že aj ja sama som si zaklopala na čelo, keď som asi po päťdesiaty piaty krát obliekala a vyzliekala svoje potomstvo. S pánom hipsterom, čiže mojím manželom, máme ale pradávny sen vidieť polárnu žiaru.
Rozhodli sme sa teda, že zoberieme aj nášho syna na našu severskú výpravu, pretože aj tak za letenky a väčšinu hotelov neplatí, a aj tak by sme ho nemali kam nechať. Nakúpili sme zimné róby, prečítali sme si všetky fóra o fínskom Laponsku a vydali sme sa na cestu absolútne (ne)pripravení.
Priamy let bohužiaľ nebol a tak sme mali 40-minútovy prestup v Kyjeve na ceste do Helsiniek. Keďže nám ale v deň odletu išla karta, mali sme tú česť letieť so skupinou neandertálcov, ktorí si nevedeli sadnúť na sedadlá v lietadle. Vzlietli sme teda o 20 minút neskôr a nestihli sme prestúpiť na naše lietadlo v Kyjeve. Vďaka tomu sme následne zotrvali v perle Ukrajiny tvrdých dvanásť pud-sebazáchovy-zosiľňujúcich hodín. Veľmi pozítivne ale hodnotím na ukrajinskom letisku "rodinnú" miestnosť s postieľkou, do ktorej by som ani vlastného psa nedala. No v izbietke bolo ticho a sedačka, na ktorej sme sa chrápaním pridali k už chrápajúcemu synovi v kočíku. Izba sa dala zatvoriť, takže ani holohlaví, v koženej bunde oblečení Ukrajinci nemali šancu na nás zazerať.
Pán manžel hi(p)ster nezaprel svoju temperamentnú náturu a dožadoval sa väčšej kompenzácie, než sme dostali v podobe gastráčov na suchú pizz(*)u. Po manželovom výstupe, keď sa mu od rozčúlenia zatriasli fúziky s briadkou, si toho veľa nepamätám. O pár minút neskôr sme už boli celá rodinka ubytovaná v hoteli na zvyšných 6 hodín a čakali sme na obed. Samozrejme na účet aeroliniek, ktoré to všetko mali na rováši.
Veľmi si vážim, že ste ma práve korunovali za nezodpovednú egoistickú matku, ktorá vystavuje svoje dieťa zbytočnému stresu. Žiaľ, váš titul nemôžem prijať s čistým svedomím. Náš plod lásky si to užíval, zatiaľ čo my sme do seba hádzali tretiu kávu. Stihol zbaliť štvorročnú Ukrajinku, dal sa do reči so Sergejom od igelitu na kufre a pri každom nastupovaní do lietadla sa radoval a tancoval ako Eva Máziková v klipe Copa Tropicana.
Po pristátí v Helsinkách sme zistili, že jar je ešte ďaleko a náramne sme sa tešili zo snehovej nádielky. Po pár nociach sme sa pobrali lietadlom smerom na sever, konkrétne do mesta Rovaniemi. V tomto meste, ktoré je vzdialené hodinu lietadlom od Helsiniek, sme prekročili polárny kruh. Po príchode nás uvítala celoročne nezvesená vianočná výzdoba, usmievavé fotky Santa Clausa a príjemných mínus osem stupňov Celzia. Po nabažení sa vianočnej atmosféry sme sa odobrali 250 kilometrov na sever do mesta Saariselka.
Tu sme si všimli hneď niekoľko zvláštností. Jednou z nich bolo napríklad správanie sa slnka. Ono vlastne celý deň svitá, až si zrazu uvedomíte, že sa už vlastne stmieva. Ďalšou raritou boli laponskí deduškovia. Každému z nich som si chcela sadnúť na koleno a povedať, čo si želám na ďalšie Vianoce, len neviem, čo by na to povedali ich mrazom ošľahané polovičky.
Môj ďalší osobný postreh je určený pre biznismenov z korporácie Modrý Konik. Neexpandujte do Laponska! Laponské mamičky by totiž nestíhali byť na vašom portáli, pretože 90 percent svojho života pravdepodobne strávia obliekaním a vyzliekaním zimného oblečenia svojím ratolestiam. Zvyšných 10 percent strávia presviedčanim potomka, aby sa prišlo obliecť alebo vyzliecť.
Cieľom našej cesty bolo od začiatku (až do konca) zazrieť polárnu žiaru, čo nie je v celku také jednoduché. Treba sledovať škálu rôzných parametrov cez rôzne aplikácie, ako napríklad: kedy nás slnko lízlo nejakým plamienkom, ako rýchlo nás lízlo a čo na to magnetické pole Zeme. Mali sme na to dve appky a jednu webstránku, na ktorých sme všetko pravidelne a podrobne sledovali už pol roka pred príletom.
Na mieste sme zistili, že hlavný parameter, ktorý treba pri "honení žiary" sledovať, sú potreby nášho syna. Chcelo to veľa strategického myslenia a tak sme popri rôznych údajoch a číslach z NASA museli brať do úvahy aj množstvo keksíkov, percentá baterky na tablete s filmom Autá, množstvo mililitrov mlieka v zálohe, telesnú teplotu nášho syna a jeho celkovú náladu počas dňa až k večeru.
Keď sme prvý krát zazreli auróru borealis (to je latinský názov polárnej žiary, nie pohlavná choroba), bol to nádherny pocit, až kým sme na foťáku nezistili, že to bol len oblak. Odvtedy sme neverili ničomu na oblohe a prvé dva dni neúspešného naháňania sme sa tešili aj zo zeleného svetla na semafóre.
Nakoniec prišiel deň D, respektíve noc N. Naložili sme potomka do vykúreného prenajatého auta a hor sa na kopec, kde bol výhlad na všetky svetové strany. Slnko zapadlo na západe (nečakané, ja viem), no nad severným horizontom sa objavil svetlý pás, oblúk od západu po východ. Pozerali sme sa na polárnu žiaru.
Z fotiek a videí z internetu sme čakali kolotočársku zelenú lejzer šou číslo stopäťdesiat, namiesto toho sme dostali 50 odtieňov svetlozelenej až bielošedej. Auróra má jednoznačne dobrý marketing, no neľutovali sme.
Oblúk sa začal hýbať, postupne sa z neho stali dva, neskôr tri oblúky, ktoré silneli, kmitali, tancovali, pulzovali a presúvali sa nad naše hlavy. Vonku bolo -13 stupňov Celzia, čo je na zemepisné šírky Laponska veľmi teplo. Keďže pán Trump tvrdí, že globálne oteplovanie je výmysel, pravdepodobne mali všetky meterologické stanice pokazené teplomery a nám asi vďaka placebu tiež nebola až taká zima.
Neskôr, keď bolo drobcovi v aute už pridlho, naložili sme ho do kočíka (viď. obrázok na začiatku) a spoločne sme celá rodina, ja, manžel, dieťa a fotoaparát na statíve, sledovali vlniace sa svetlá na čiernej arktickej oblohe plnej hviezd.
Splnili sme si sen. Slovami sa nedá opísať pocit a hrdosť, že sme to zvládli aj s našou ratolesťou v období vzdoru.
Plnenie snov pokračovalo aj ďalšie dni. Ja som si vyskúšala psie záprahy, manžel snežný skúter a malý novú príchuť keksíkov.
Na záver by som chcela povedať, že keď sa chce, dá sa všetko. Prekážkou určite môžu byť financie. V našom prípade manžel stratil prácu dva mesiace pred odletom a veľmi sme váhali, či nakoniec radšej celý výlet nezrušíme. Budeme sa teraz síce trošku dlhšie finančne spamätávať z našej expedície, ale zážitky, ktoré sme spoločne ako rodina zažili, nám už nikto nevezme. Dať peniaze na výlet je totiž jediný spôsob, ako sa stať naozaj bohatým človekom. Taktiež náš syn pochopil o čosi lepšie, že nie celý vesmír sa točí iba okolo neho a že nie vždy je všetko pohodlné a na striebornej tácke. Samozrejme, že sme dbali predovšetkým na jeho potreby, no som si napriek tomu istá, že táto cesta z neho spravila o čosi telerantnejšieho a prispôsobivejšieho človeka.
Tip na záver: Ak máte svoje sny, zmeňte ich na plány so svojimi deťmi. Porozmýšľajte najprv, ako by to šlo, a nie prečo to nepôjde.
A ked sa spytam, kolko takyto vylet stoji, bude to blba otazka? 😅 ja uz davno tuzim vidiet polazrnu ziaru, ale neviem, neviem😒
Krasne napisane,aj ten odkaz sa mi paci.
Tichucko zavidim, aj ked som bola v Helsinkach len na vikend , ale stacilo mi to , paradna krajina aj mesto a dokonca aj ludia. 👍
👍👏
sny si treba plniť.......my sme sa na celé leto "presťahovali" do HR a teraz špekulujeme nad Thajskom 🙂
Do zimy by ma veru nik nedostal, ja som zmrzlík, ale každý má rád niečo iné
@michaelamilan veu ani mňa, hoci toto by som chcela vidieť 🙂
@hipsterka a si mi neodpovedala, či si hladkala aj sobov 🙂 mne sa tie zvieratká neuveriteľne páčia
wau, ja som mala zimomriavky pri citani. mojim prvym snom je vidiet more a druhym bude toto. neviem este ale v ktorom zivote :D ak dostudujem a nedajboze sa dam na vedu, moja expedicia bude jasna :D
wau, je super, ze si plnis sny! my chceme ist na Island🙂, s prvym dietatom sme chodili vsade, druhe ma teraz 2r. a 3m. a je to uplne ine dieta...zobral nam vsetky sny co i len o dovolenke v rezorte, aj nakup v Tesco bez revu, stratenia sa, vyliezania z kosika a zhodeneho tovaru je sen. Takze nase tuzby sa prudko zuzili na ist vecer na pivko do krcmy na konci ulice ( bez deti!) 😀 a raz hadam aj pride na nejake cestovatelske zazitky😉
Super. Zazitky vam uz nik nevezme 😉 a peniazky zas budu...a keby ste nesli stale by ste premyslali ze mozno ste ist mali. Niekedy je lepsie velmi nekombinovat 😉
Nasim rodinnym snom je karavan a prejst krizom-krazom Europu...
@kacusik69
@monika_d Z Helsiniek do Rovaniemi sme leteli najlepsou nizkonakladovkou Norwegian, strasne lacne letenky a po cely cas sme mali wifinu, pocas celeho letu. To bol luxus. Najdrahsie polozky su ale auto, ubytko a atrakcie. Jedlo je tu tiez velmi drahe, ale dost sme toho nabalili a da sa prestravovat aj lacnejsie. Este taka pikoška. Ak mate dieta v kociku vo Finsku, tak ani dieta a ani matka neplati za hromadnu dopravu.
@kacusik69 dakujem velmi pekne, ak budes potrebovat poradit ohladom polarnej ziary, kludne mi napis. My sme si uvedomili s manzelom, ze sme vlastne profesional aurora hunters parents😂 Nie je to jednoduche uvidiet, je to cela veda okolo toho, ale s radostou pomozem.
Inac najprv sme leteli ukrajinskymi aerolinkami tak oproti tomu nam tie norwegian prisli ako vládny špeciál😂
klobúk dolu za odvahu. sympatické a veľmi dobrodružné.👍
My sme kedysi boli na islande, ale v lete 😁 urcite sa chystame spat v zime aby sme videli polarnu ziaru. Ja uz som si v podstate odtikovala skoro vseto co som kedy chcela vidiet. Chyba mi len polarna ziara a india. Hmmmm mozno tibet este 😁
👍 super článok
@hipsterka tak si to pekne napísala, že sa mi tam skoro chce ísť🙂 a to nenávidím zimu a všetko s ňou spojené. Inak mňa Helsinky vôbec neoslovili bola som tam síce iba nejakých 10 h ale prišli mi pochmurne a š🙂pinavé ale môžno preto,že to bola zastávka na ceste z Petrohradu a to bol pre mňa silný zážitok
My sme boli v rovaniemi na mikulasa .. zazili sme -30st .. zial uz 19mes zijeme vo finsku no polarnu ziaru sa nam doposial nepodarilo pokorit a to sledujeme forcasty kazducky den .. teraz 22.3 ideme opat do laponska -mesto levi a pevne verime ze tu auroru pokorime .. jedine zeby nie .. vrrr .. ak nie .. pojdeme do laponska znova .. ja som bola v minulom zivote zarucene laponka 😂 .. pridavam sa k nazoru ze s detmi sa da vsetko, mame 2r dievcatko a 5r chlapceka a veru uz s nami videli toho viac ako hociktori dospeli ..
😍 uzasne citanie
Super clanok! Vobec som netusila,ze polarna ziara sa musi takto sledovat - myslela som si,ze v urcitu cast roka je ju proste vidiet stale. Musim si to kuknut 🙂
My sme s mm pred par rokmi chceli minut nalietane mile a velmi sme chceli ist do Laponska (v decembri). Bohuzial,z nejakeho dovodu nam na tuto dest.neumoznili tie mile minut,tak sme dali Oman. Ale nic nie je stratene 🙂
A mas pravdu,my tiez deti berieme od malicka vsade,aj sme si vypoculi,co ich stale niekam tahame a "trapime",pritom oni si z tych ciest stale viac pamataju a tie zazitky im nikto nevezme. Ked mame moznost cestovat,tak preco to nevyuzit 🙂
Paráda! To je iná káva toto!!! Prajem veľa podobných zážitkov.
@janulka1802 Ďakujem ale skôr mi zaželaj peniaze aby som také podobné zážitky mohla mať😂
@hipsterka želám teda peňazí tak akurát, ani viac, ani menej! Je skvelé vidieť takéto "iné" dovolenky. nie tie klasika komerčné, aj keď samozrejme, každému niečo iné vyhovuje. Ja som za takú inakosť, originálnosť, netuctovosť.
Super, polarna ziara je tiez na mojom TODO, ehm, TOSEE zozname 😉
Tohto roku nas caka veeelky okruh za velkou mlakou. S dvoma detmi. A asi 5 fotakmi 😀 Tipujem, ze manzel bude mat dva kufre iba pre jeho vybavu a my budeme mat jeden kufor pre mna a deti 😀
My sme boli raz na sou jedneho super cestovatela-fotografa, dali sme sa do reci a spomenuli sme, ze kvoli detom sme mali trosku mensie a ine dovolenky - najma Taliansko. Jeho reakcia bola: zbalte ich a chodte, nebojte sa, oni toho vela vydrzia 😀
super clanok 🙂))
Úplne, že tlieskam...o tom snívam už dávno...
Začni písať komentár...
A preto my mamy s viacpocetnym potomstvom snívame už len o krajinách,kde stačí 1-2kus oblečenia na dieťa 😂 🤘