Tie najkrajšie ženy, aké som kedy videl, neboli nikdy v časopisoch.
Vidím ich denne na ulici, ako držia deti so záchvatmi hnevu, tlačia nákupné vozíky, držia kočíky so svojími deťmi, vnúčatami, chodia so svojimi psami, smejú sa s priateľmi.

Tie najsilnejšie ženy, ktoré som stretol, neboli nikdy zapísané do Guinnessovej knihy rekordov.
Videl som ich, že potom ako dobrali chemoterapiu, čoskoro vstali, aby išli domov a tam zapli práčku, varili s horúčkou a bolesťou v tele, starali sa o deti, hoci ich telá boli na polceste do ďalšieho sveta, smiali sa, aj keď ich duša bola rozbitá na tisíc kusov.

Tie najmúdrejšie ženy, ktoré som stretol, nemajú magisterské tituly alebo úspešnú kariéru, ani nezískali ocenenia.
Videl som ich, ako počítajú účty a peniaze na konci mesiaca, nosia staršie kabáty, pripravujú chutné jedlá aj z mála a nikto sa nikdy necíti hladným. Tie, ktoré vedia čítať myšlienky svojim deťom a vedia mnohé veci predtým, ako by sa mohli stať a tak príjmajú vhodné opatrenia.

Tie najlepšie ženy, liečitelky, nemajú žiadne lekárske vzdelanie.
Videl som ich bozkávať rozbité kolená, objímať a utíšiť duše iných, rozosmiať a odniesť bolesti, podať pomocnú ruku a poskytnúť prístrešie. Vedia pohladiť a uzdraviť...

Všetci môžeme mať to šťastie, že môžeme stretnúť tieto anonymné ženy, ktoré sú strážkyňami anjelov, rozprávkových bohýň a sú reálne. Stačí si pozorne všímať, kto čo v našom okolí robí ....