Po takmer troch rokov ambasádorovania pre značku CURAPROX na Modrom Koníku tu nadišiel môj posledný deň. Poviem vám, ako ma táto skúsenosť obohatila. Spoznala som tím profíkov z firmy Curaden (zástupca značky CURAPROX na Slovensku). Ich filozofia nepredávať len produkty, ale vzdelávať ľudí všetkých vekových kategórií, ako sa starať o zuby, ma nadchla. Kvalita ich produktov, nesmierne kreatívny a pestrý marketing ma úplne dostali. Táto láska potrvá ešte dlho, dlho, ak nie navždy. Riaditeľka spoločnosti Lucka Pašková sa stala mojim manažérskym vzorom. To, ako ľudsky, spoločensky zodpovedne a k tomu profitabilne dokáže riadiť spoločnosť, je obdivuhodné a pre mňa veľmi inšpirujúce. 

Začínala som s istými predsudkami voči ženám z Modrého Koníka. Veď viete, čo sa povráva. No bola som milo prekvapená, koľko láskavých a šikovných žien som tu virtuálne stretla. Dala som si za cieľ zlepšiť sa vo vedení sociálnych sietí, točení a strihaní videí, fotení, blogovaní a v rámci mojich časových možností som svoje méty dosiahla. Taktiež sa mi podarilo, ako prvej ambasádorke, zaviesť do skupiny odborné rady na odborné otázky, na čo som hrdá. Detskí zubní lekári vždy ochotne poradili a niektorým takto na diaľku zachránili zuby. Darilo sa mi búrať mýty o zuboch, ktorým som predtým verila aj ja sama. A snáď sa nám viacerým podarilo naučiť sa starať o detské zúbky správne tak, že nám za to detváky raz poďakujú. 

Chcem sa poďakovať ochotnému tímu CURAPROX, z ktorých sa viacerí stali mojimi priateľmi a ktorí nešetrili informáciami ani darčekmi v súťažiach pre vás. Vďaka patrí aj tímu Modrého Koníka za podporu a neustálu spätnú väzbu, ktorá mi pomáhala zlepšovať sa. 

Ďakujem svojmu manželovi Palkovi a deťom Amálke a Danielkovi. Vždy ochotne pózovali na fotočky pre vás. Všetci sme podľa rád Curaprox zlepšili návyky v starostlivosti o zuby a za 3 roky už vidieť výsledky. Z peňaženiek nám na zubárov toľko neubúda a nikoho nič nebolí. 

Osobitná vďaka patrí vám, milé členky skupiny Čisté zuby sa nekazia. Pravidelne ste sa zapájali, delili sa s nami, otvárali nové témy a s chuťou čítali moje články. K nim sa môžete vracať aj v budúcnosti, keď si nebudete vedieť rady so zúbkami, snáď v nich nájdete odpoveď. 

Uzavretím tejto kapitoly sa môžem hlbšie ponoriť do svojich rozbehnutých aktivít na pomoc ženám späť do práce, taktiež tým, ktoré to majú namierené do IT sektora a ešte viac sa venovať aj ženám s ambíciou zasadnúť na manžérske kreslo. Na Modrý Koník budem chodiť teraz pomenej (ale určite nie vôbec), no koho zaujímajú moje aktivity, môže ma naďalej sledovať na ostatných sociálnych sieťach (info v sekcii O mne). 

Neprestávajte snívať. Pamätajte však, že sny sa plnia tým, ktorí na nich pracujú. 

Držte sa zdravé a pokiaľ je to možné, s úsmevom na tvári!

Vaša Lenka

...sa z nich smetné koše vyrábali. A práve to sa na Slovenku parádne rozbehlo. Vďaka recyklačnému projektu #kolokefka značky CURAPROX sa u nás v minulom roku podarilo vyzbierať rekordných 182 016 kefiek. Prispelo k tomu nielen 18 Smile Shopov, ale aj množstvo škôl, ambulancií, lekární, drogérií, bezobalových obchodov, materských centier či firiem. Najvýraznejšie sa kefky zbierajú predsa len v Smile Shopoch (139 000) a v školách po celom Slovensku (30 000). Školy za každých 100 vyzbieraných kefiek dostanú jeden set smetných košov na triedenie odpadu do triedy. To je, čo?

Načo je to celé dobré? 

Ak aj zubnú kefku správne hodíte do kontajnera na plast, skončí väčšinou na skládke, kde sa bude rozkladať stovky rokov. Kefky sú totiž väčšinou z viacerých druhov plastov. Tie však u nás nikto neoddeľuje, preto ich namiesto recyklácie čaká skládka či spaľovňa.

Ako sa do zberu môžu zapojiť školy?

Ak ste o tom nevedeli, tak určite posuňte túto informáciu do škôl vašich detí. Je to jednoduché - škola napíše presný počet vyzbieraných kefiek na adresu zberkefiek@curaprox.sk. Curaprox vypraví kuriéra, ktorý príde kefky vyzdvihnúť a na výmenu škole nechá príslušný počet košov na odpadky. Škola rozhodne, kde takéto koše umiestni, ale postupným zbieraním si tak môže vybaviť setmi košov na triedenie každú triedu.

Od našej aktívnej skupinovej členky Moniky, ktorá k recyklovaniu (nie len) kefiek zburcovala celú svoju obec, viem, že keď sa do zberu oprú decká, vedia sa preto tak zapáliť, že sú to naopak ony, ktoré opravujú svojich rodičov, čo a kam triediť.

Ak zbierate kefky ako rodina alebo firma, neodídete pri ich odovzdaní na prázdno. Organizácie si do najbližšieho Smile Shopu môžu prísť pre boxy na zber kefiek, ku ktorým dostanú aj návleky na rozlíšenie zberu CURAPROX a ne-CURAPROX kefiek. Boxy na zber kefiek môžu umiestniť na recepciu alebo iné frekventované miesto. Sú malé a skladné (cca 20x20x30cm). Za každých 50 vyzbieraných kefiek, ktoré donesú do akéhokoľvek Smile Shopu, dostanú 2 bezobalové zubné kefky CURAPROX. Všetky zberné miesta nájdete TU.

Čo sa deje s kefkami ďalej? 

Vyzbierané kefky zo všetkých kanálov sa zhromaždia naspať v sklade Curaprox, kde sa kefkám odsekne hlavička - ups. Ak ste už niekedy niesli kefky na recykláciu do niektorého zo Smile shopov, určite ste videli špeciálnu gilotínku, ktorá odtína hlavičky kefiek stlačením páky. Robí sa to preto, lebo hlavička pozostáva z viacerých materiálov. Okrem plastu, z ktorého je vyrobené telo kefky, sú to vlákna Curen s iným zložením a tie v hlavičke pevne držia vďaka plechovým plieškom. 

Zo skladu putujú bezhlavé, vydezinfikované rúčky kefiek do malej fabriky Polyplast v Pliešovciach pri Zvolene v dvoch nádobách - rozdelené na svetlé a tmavé. Ako keď triedime prádlo do práčky. No čaká ich dobrodružná cesta, keďže na to, aby sa z nich stali koše, musia byť najprv podrvené na granulát, ktorý sa až pomocou tepla a tlaku zmení na dizajnové dielo, originálny kôš. Tipnite si, koľko kefiek treba na výrobu jedného takého koša? Nepoviem, dozviete sa na konci článku. 

Aké krajiny sa zapojili? 

Tento projekt inicioval tím CURAPROX na Slovensku, no pre veľký úspech a hlavne dopad na životné prostredie o zapojení uvažuje už aj Južná Afrika, Veľká Británia a Slovinsko. Každá krajina však čelí iným výzvam v oblasti recyklácie, preto to je proces náročný na čas aj prostriedky. 

Slovenský recyklačný program bol ušitý presne na mieru našim problémom s triedením odpadu a recyklovaním, ktorými sú vysoká miera skladovania, nerecyklovanie recyklovateľných materiálov atď. Pozitívnym príkladom je napríklad Švajčiarsko, ktoré nepotrebuje takmer žiadne skládky. Triedenie odpadu funguje na veľmi vysokej úrovni a ľudia sú si vedomí dôsledkov a citliví k téme odpadového hospodárstva. vajčiarsku centrálu preto slovenská iniciatíva najprv prekvapila, no po zoznámení sa so situáciou na Slovensku ju začali podporovať.

Kedy sa dočkáme biokefky od CURAPROX?

Ešte stále prebieha intenzívny výskum a vývoj v spolupráci so Švajčiarskom a s pánom profesorom Pavlom Alexym z Katedry chemickej a potravinárskej technológie, ktorý sa viac ako 20 rokov venuje výskumu plastov z obnoviteľných zdrojov. A majú pre nás dobré správy! Testy priamo vo výrobe v Švajčiarsku už prebehli, teraz sa testuje stabilita biokefky v rôznych podmienkach a taktiež sa začína s vývojom štetín. V aktuálnej verzii by bolo totiž stále potrebné sekať hlavičku kvôli nerozložiteľným vláknam. Ešte viac detailov o tejto novej kefke sa dozviete v tomto článku. 

Cieľom je vyrobiť takú kefku, ktorá sa rozloží na prírodné materiály celá aj v záhradnom komposte, nielen v priemyselnom komposteri. Preto je treba vedieť odhadnúť hrúbku materiálu, materiálové zloženie a kopec ďalších vecí – no tak, aby pritom bola stále atraumatická a bezpečná. Hotová veda, čo poviete?

Dovtedy sa môžeme všetci naďalej zapájať do recyklácie, ktorá prináša do škôl osvetu o triedení odpadu a pomáha tak vychovávať z novej generácie detí ochrancov životného prostredia. 

TU je zoznam miest, kam môžete doniesť svoje kefky. Pozrite sa, kde to máte najbližšie.

Správna odpoveď: Na výrobu jedného koša na odpadky sa spotrebuje 50 kefiek.  

Napíšte mi do komentára, koľko ste hádali, som zvedavá, či ste boli blízko. 

Vaša ambasádorka Lenka

Skupina Čisté zuby sa nekazia

Mnohí z nás postupne nahrádzajú klasickú manuálnu kefku elektrickou. Nie, ani tá nám zuby nevyčistí sama, ale urobí to oveľa rýchlejšie a efektívnejšie ako tá manuálna. Kým s manuálnou kefkou si zuby čistíme 3-4 minúty, tak sonická nám ich porovnateľne vyčistí už za 2. A ešte si aj šetríte ďasná, lebo na ne nebudete tak tlačiť ako manuálnou. 

Čo to vlastne znamená sonická? 

Na trhu už dlhšie existujú rotačné a oscilačné kefky alebo ich kombinácie. Sonická kefka je technologickou novinkou dostupnou len posledné roky a je aj cenovo náročnejšia. Má to však svoj dôvod.

• rotačná – rotácia štetín kefky sa pohybuje okolo 7 000 – 8 800 kmitov za minútu. Kefka nerotuje úplne, i keď to názov naznačuje. Rotuje len čiastočne, zo strany na stranu. Tieto drobné pootočenia však dráždia ďasná. Preto sa z dlhodobého hľadiska považuje rotačná zubná kefka za nevhodnú, ba priam až škodlivú, ak sa používa každý deň.  
• oscilačno-rotačná – pulzuje rýchlosťou 20 000 – 48 000 pohybov za minútu a zároveň hlavica rotuje. Lepšie odstraňuje zubný povlak a zvyšuje účinnosť čistenia, pretože do medzizubných priestorov preniká lepšie.
• sonická – má 42 000 čistiacich pohybov za minútu. Využíva technológiu vysokofrekvenčného kmitania alebo zjednodušene - ultrazvuku. Zuby nečistí len vláknami, ale vibrovaním zmesy pasty, slín a vody, preto sa dostane aj na menej dostupné miesta a povlak zo zubov odstraňuje ešte dôkladnejšie. Nenahrádza však účinok medzizubných kefiek a zubných nití. Je oveľa šetrnejšia, preto je sonická technológia vhodná aj pre citlivé zuby a ďasná.

Zubný povlak je povrchová vrstva nečistôt, ktorá sa ukladá na zuboch a pri zanedbávaní riadnej dentálnej hygieny prerastá do štádia zubného kameňa. Na rozdiel od zubného kameňa možno zubný povlak odstrániť doma, práve čistením zubov. Problém je však v tom, že mnohí ľudia nemajú v tejto sfére správnu techniku, a teda sa aj napriek tomu, že si zuby čistia dvakrát denne, míňa sa to účinku. To sa vám so sonickou zubnou kefkou nestane. Vysokofrekvenčné vlny rozbijú štruktúru aj toho najodolnejšieho povlaku a vyčistia zuby efektívnejšie, ako by toho bola schopná ktorákoľvek manuálna kefka.

Nabíjanie sonickej kefky

Väčšina sonických kefiek na trhu je vybavená malou USB nabíjačkou, ktorou si ju poholne cez deň alebo v noci nabijete. Výdrž na jedno nabitie je zhruba 60 minút, čiže jediné telo kefky hravo zvládne ranné aj večerné čistenie zubov štvorčlennej rodiny bez nabitia asi 3-4 dni, páru vydrží týždeň a ak ju používate sami, tak dva týždne. Životnosť bateriek výrobcovia udávajú na 4-5 rokov. Samotná baterka sa však vymeniť nedá, len celá kefka.

Záleží na počte kmitov?

Čím rýchlejšie kmitá. tým intenzívnejšie čistí? Nie. 32 tisíc kmitov je intenzívny režim a 42 tisíc je jemný režim. Testami sa zistilo, že pre vytváranie hydrodynamického efektu je najlepší počet kmitov 32 000. Pri 42 000 kmitoch sú totiž vibrácie už príliš rýchle, „rozpätie“ kmitu je teda menšie a tekutina nie je rozkmitaná tak intenzívne. Preto je pocitovo tento režim jemnejší pre zuby a ďasná. 

Prečo je CURAPROX hydro-sonická? Kmitanie špeciálne usporiadaných vlákien vytvára turbulenciu v tekutej zmesi slín, vody a zubnej pasty. Rozkmitá čiastočky vody, ktoré dosahujú rýchlosť až 30km za hodinu. Táto rozpohybovaná tekutá zmes potom čistí aj v komplikovanejších miestach, kde nedochádza k priamemu kontaktu vlákien s povrchom zubov, vrátane ďasnového žliabku.

Väčšina elektrických kefiek má zabudovaný časovač, ktorý zabezpečí, aby ste si zuby čistili dostatočne dlho. V 30-sekundových intervaloch vás kefka upozorní na zmenu strany, aby ste si boli istí, že ste si zuby umyli naozaj dobre. A ráno sa ráta každá ušetrená sekunda!

Prechod z obyčajnej kefky na tú sonickú môže niektorým ľuďom spôsobovať problémy. Dôvod je prostý – tlak. Na klasickú zubnú kefku je potrebné vyvíjať určitý tlak, pod vplyvom ktorého sa zuby vyčistia. Pri sonickej kefke sa deje presný opak – tlačiť nemôžete vôbec. Ak začnete na sonickú zubnú kefku tlačiť, prestane kmitať. Je to vec zvyku.

Pre koho je taká kefka určená?

Pre deti od 5 rokov, ľudí s oslabenou motorikou, medzi ktorými sú často aj starší ľudia, fajčiarov a tiež ľudí s fyzickým handikepom. Ďeťom treba zúbky aj tak dočisťovať, nespoliehajte sa na to, že so sonickou kefkou obsiahnu poriadne všetky plôšky svojho chrupu.

Pri kefkách CURAPROX sú dostupné náhradné hlavice Power alebo Sensitive, ktoré sú obzvlášť vhodné pre chrup s citlivými ďasnami či parodontitídou či Black is White s uhlíkovými vláknami, ktoré majú na zuby bieliaci efekt. Nástavec s jednozväzkovou kefkou je ideálny na skryté zákutia aj miniplôšky detských zúbkov. Všetky hlavičky sú kompatibilné so všetkými 3 CURAPROX kefkami, no odporúča sa používať originálny typ ku kefke. 

Ak používa kefku celá rodina, nezabudnite nástavce pre každého člena farebne rozlíšiť. Výmena kefky je potrebná tak ako pri manuálnej, zhruba každé 3 mesiace. 

Porovnanie sonických kefiek

Minulý rok sme s mojim manželom natočili porovnanie dvoch sonických kefiek - Philips Sonicare a Curaprox Black is White. Ak máte pár minút času, dozviete sa vo videu aj zopár extra informácií, ktoré v tomto článku nenájdete.

Rozdiely medzi jednotlivými modelmi CURAPROX sú zhrnuté v tabuľke nižšie. Pridala som aj porovnateľný model inej obľúbenej značky. Ceny v tabuľke sú akciové a na CURAPROX kefky platia len so Zubnou kartou do 5.1.2020 v e-shope alebo Smile Shopoch.

Zubnú kartu si vybavíte zadarmo v ktoromkoľvek Smilehope alebo online.  

Hydrosonic Easy

Balenie obsahuje telo kefky, USB nabíjačku, cestovné púzdro a hlavičky CHS 200 a CHS 300. 

Hydrosonic Black Is White

Balenie obsahuje telo kefky, 2 x hlavičku Carbon s bieliacimi uhlíkovými vláknami, cestovné púzdro a USB nabíjačku.

Hydrosonic PRO

Súčasťou balenia je telo kefky, USB nabíjačka, cestovné púzdro a 3 hlavičky - Sensitive, Power a Single. 

Čo majú kefky CURAPROX a iné nie?

- špeciálne, k sklovine extra šetrné vlákna CUREN® 

- ako jediná značka má CURAPROX aj nástavec s jednozväzkovou kefkou

- 8-hranné telo s protišmykovým povrchom perfektne padne do ruky a nešmýka sa

- pogumované náhradné hlavice vrátane jednozväzkovej kefky zabraňujú zraneniu počas manipulácie v ústach, prípadne nepríjemným pocitov z vibrácií

- nálepky pre deti a tínedžerov (dostanete pri požiadaní ku kúpe kefky ZDARMA)

- možnosť zadarmo si ju požičať až na dva týždne, zaplatíte len za náhradné hlavice, ktoré sa nevracajú a zložíte vratnú zálohu vo výške kúpnej ceny.

Môj osobný názor

Ak by som si mala kefku vyberať dnes, určite by som investovala do Curaprox PRO, pretože má všetko, čo sonická kefka má mať a aj veľa navyše. Páči sa mi tá 8-hranná rukovať, ktorá umožňuje lepší úchop a jej protišmykový povrch. Nálepky, ktoré na ňom držia pevne, urobia z kefky štýlový doplnok v kúpeľni. Moja Amálka si to nalepovanie veľmi užívala a viem si predstaviť, že vďaka nálepkám sa tešia na čistenie zúbkov všetky deti. Cenovo je to podľa mňa výhodné, obzvlášť teraz, v zľave. Veľa muziky za prijateľnú cenu. No nikdy som nepoužívala viac než jeden režim, preto si viem predstaviť, že keby šlo o moju prvú sonickú kefku, siahla by som po jednej z tých lacnejších.

Napriek tomu, že som milovník technológií a lákajú ma kefky s napojením na mobilné aplikácie, už sa poznám. Bola by som na to lenivá. Pri čistení zubov si vystačím s ovládaním kefky na jej rukoväti. My doma používame sonickú kefku už roky len ráno, večer ostávame verní manuálu. A Amálka ešte 5 rokov nemá, takže kefku jej požičiavame len z času načas. Robí to jej čistenie zúbkov zaujímavejším. 

Verím, že som zodpovedala vaše otázky, no ak nie, píšte do komentárov a zodpoviem dodatočne. 

Vaša ambasádorka Lenka

Skupina Čisté zuby sa nekazia

Vedeli ste, že na Slovensku sú 3 z 5 ľudí so zdravotným znevýhodnením bez práce? Predstavuje to približne 153 tisíc ľudí v produktívnom veku. V práci sa často nestretávame s kolegami so zdravotným postihnutím a máme voči nim ešte stále predsudky - pritom často bez predošlej osobnej skúsenosti. Tú má len 16% Slovákov a je spravidla pozitívna. Ak porozumieme, ako takíto ľudia žijú a fungujú, ľahšie im vytvoríme pracovné podmienky, v ktorých sa budú cítiť prijímaní a dokážu byť užitoční. Jednou z firiem, ktoré otvorili ľuďom so zdravotným znevýhodnením svoje pracovisko, je Curaprox (Curaden). Kto bude ďalší?

Program spoločnosti Profesia Výpomoc so srdcom podáva pomocnú ruku ľuďom so zdravotným znevýhodnením, napríklad ľuďom s autizmom, mentálnym či telesným hendikepom, a to tak, že sprostredkuje firmám bezplatný prístup k ich životopisom na svojom portáli. Firmy môžu taktiež využiť pracovné kapacity chránených dielní. Aj v rámci odbornej praxe chodia študenti so zdravotným postihnutím do kancelárií, výrobní, predajní alebo do domácností zamestnancov a trénujú služby, ktoré študujú v rámci svojich odborov (napr. domáce práce, záhradné práce, starostlivosť o zvieratá a i.)

"Náš portál je prístupný aj pre ľudí so zrakovým obmedzením, máme portál dielne.sk, kde jednotlivci aj firmy nájdu zoznam overených chránených dielní. ZŤP uchádzači si môžu vytvoriť u nás životopis a uviesť v ňom rozsah svojho postihnutia a práce, ktoré sú schopní vykonávať. Takéto profily sú od marca tohto roku označené nálepkou Výpomoc so srdcom a zamestnávatelia sa k nim dostanú bezplatne", hovorí Anna Podlesná, CSR manažérka Profesie. Na Profesia Days, ktoré sa konajú každoročne v Košiciach a Bratislave, sa ZŤP uchádzačom poskytujú ďalšie služby, ako pomoc so životopisom alebo preklad prednášok do posunkovej reči v tzv. Zóne bez hraníc.

Aké šance má človek so zdravotným handikepom na úspešné a dlhodobé zamestnanie? "To závisí od viacerých faktorov. Napríklad, či má pracovné skúsenosti, ktoré predchádzali zdravotnému obmedzeniu, či ide o fyzický alebo mentálny hendikep. Každá životná situácia je iná. Dnes je však aj na Slovensku viacero firiem, ktoré podporujú rozmanitosť na pracovisku. Niektoré globálne firmy môžu mať dané z centrály, že majú zvýšiť počet ľudí so zdravotným postihnutím, pretože to posilňuje ich firemnú kultúru. Iné už prišli na to, že na niektoré práce sa hodia práve ľudia s konkrétnym zdravotným obmedzením. Každej firme odporúčame, aby začala v malom – s pomocou odborníkov, najmä pracovných asistentov.", upresňuje Anna Podlesná. 

"Sú iní, jedineční. V niečom by však mali byť ako my - mali by mať možnosť pracovať." píšu v poste na Facebooku. Áno, aj Curaprox Slovensko sa zapojil do programu Výpomoc so srdcom. Takéhoto sympaťáka Maja môžete 4 hodiny do týždňa stretnúť v Smile Shope v bratislavskom OC Central. Tešia sa z neho kolegovia aj klienti. "Aj keď zákazníci na to väčšinou nič konkrétne nehovoria, vždy sa pousmejú a z neverbálnej komunikácie cítim ich pozitívnu emóciu a dobrú reakciu na tento projekt," hovorí vedúci stánku Dávid. V najbližších mesiacoch budú takíto jedineční pomocníci pribúdať aj v ďalších Curaprox stánkoch. 

"U ľudí s hendikepom ide často o také znovuzapojenie sa do života. Mnohí z tých, ktorí začali v programe, nemali prácu 5 či 10 rokov. Už len samotný kontakt s novými ľuďmi je pre nich povzbudzujúci a zvyšuje ich sebadôveru. Mali sme však aj prípad pani, ktorá po rokoch začala pracovať cez Výpomoc so srdcom a o pár mesiacov sa odhodlala uchádzať o pracovnú pozíciu na otvorenom trhu práce. Aj ju získala, naštartovalo ju to, ale po čase zistila, že plný úväzok so svojím hendikepom nezvláda. V rámci Výpomoci totiž ľudia pracujú do 4 hodín denne. Každopádne teraz už vie, aké sú jej reálne sily, čo je pre ňu vhodné a čo už nie.", dopĺňa historku zo života Anna Podlesná. 

Spoluprácu si sami na sebe vyskušali aj priamo v Profesii. Zamestnancom začali ponúkať žehlenie, upratovacie práce, grafické práce a záhradkárske práce, ktoré vykonávali noví kolegovia so zdravotným postihnutím. Najviac sa ujalo žehlenie, ktoré poskytujú zamestnancom stabilne. Neskôr prijali ďalšieho kolegu s hendikepom, ktorý vykonáva obvolávanie klientov pre obchodné a právne oddelenie. V kolektíve si spoluprácu aj kvalitu odvedenej práce pochvaľujú.

Ak vás program Výpomoc so srdcom zaujal, šírte ho ďalej medzi kolegov a nadriadených. Firmy môžu totiž tieto aktivity hradiť z povinného náhradného plnenia alebo v rámci benefitného systému či CSR rozpočtov. Spoluprácu si firmy môžu skúsiť najskôr v malom, na 2 – 3 mesiace, postupne prekonať počiatočné prekážky a správne nastaviť očakávania.

Môžete pomôcť aj formou osobnej asistencie. Agentúry osobnej asistencie neustále hľadajú ľudí na flexibilnú prácu na pár hodín mesačne. Ide o pomoc alebo sprevádzanie hendikepovaného človeka pri každodenných činnostiach – pomoc pri hygiene, ceste na poštu alebo na úrad, pomoc pri štúdiu či sprevádzanie na kultúrnych a športových akciách. V Profesii kolegovia napríklad sprevádzali človeka so svalovou dystrofiou na hokejový zápas. Bez osobného asistenta sú ľudia s hendikepom obmedzený na život medzi štyrmi stenami. Najväčší dopyt po osobných asistentoch je v lete.

Ďalšou možnosťou, ako pomôcť, je využívať služby chránených dielní. Ak potrebujete upratať, vyvenčiť psa, pokosiť záhradu alebo polievať kvety počas dovolenky, toto sú ideálne brigády pre ľudí s hendikepom. Nájdete ich jednoducho na stránkach domelia.sk označených logom Výpomoc so srdcom.

Vaša #curaprox ambasádorka Lenka

Skupina Čisté zuby sa nekazia

Zdroje: https://blog.profesia.sk/iba-16-ludi-ma-osobnu-..., https://www.facebook.com/curaproxslovensko/phot...

V spleti rád a skúseností z rôznych zdrojov nie je vôbec ľahké rozlíšiť, čo je fakt a čo mýtus. Dnes spolu vyvrátime 10 zaužívaných omylov, ktorými svojim zubom alebo zubom svojich detí v skutočnosti škodíte. 

1. Iba tvrdá zubná kefka vyčistí zuby dobre 

Veľa ľudí si stále myslí, že zubný povlak je natoľko odolný, že ho odstráni iba tvrdá zubná kefka. Urobte si malý test - prejdite si po zuboch nechtom. Tá mäkká biela hmota na nechte je zubný povlak. Na jeho odstránenie stačí aj mäkká hustá kefka a správna technika čistenia malými krúživými pohybmi bez zbytočného tlaku. Naopak, tvrdé kefky pri dlhodobom používaní napomáhajú ku krvácaniu ďasien a k odhaľovaniu krčkov zubov.

2. Na zubnú kefku je potrebné tlačiť

Zubnú kefku aj single kefku stačí používať úplne zľahka. Už samotné kŕčovité držanie kefky napovedá o príliš veľkom tlaku, ktorý vyvíjame na zuby a ďasná. Zubnú kefku aj single kefku používajte bez prílišného tlaku. Pri jemných kefkách tým síce neriskujete zodratú sklovinu aj ďasná, ale kefka s vláknami „rozčapenými“ na zuboch nečistí efektívne. Navyše, zubný povlak je mäkká kašovitá hmota. Namiesto tlaku je dôležitá hustá kefka a správna technika.

3. Čím viac zubná pasta pení, tým lepšie čistí

Tak to platí asi tak, ako pri adidaskách. Čím viac pásikov, tým viac Adidas? Asi nie. Dobrá zubná pasta by mala peniť veľmi málo. Prečo? Pri veľmi penivej zubnej paste sa totiž veľmi ľahko stane, že si nevyčistíte zuby dostatočne. Pri plných ústach peny máte pocit čistých zubov ešte pred tým, než ste si ich reálne vyčistili. Navyše penidlá (často SLS) sú chemikálie, ktoré nepôsobia nepriaznivo na náš organizmus.

4. Zuby si čistím maximálne 3 minúty

Maximálne 3, minimálne 2, určite ste sa už stretli s rôznymi odporúčaniami. No nie tak celkom sú pravdivé. Zuby je potrebné čistiť, kým nie sú čisté a to zistíte jednoducho. Prejdite si jazykom po nevyčistených a vyčistených zuboch. Hladký povrch je dobrou skúškou správnosti, pokiaľ sa jedná o viditeľné plochy. Zuby však nie sú čisté, len keď sú hladké z vonkajšej i vnútornej strany. Nezabúdajte na medzizubný priestor, ktorý síce nevidieť, ale o to viac je obľúbenou skrýšou väčšiny našich zubných kazov. 

5. K zubnému lekárovi idem, až keď ma bolia zuby

Žiaľ, to je už neskoro. Oveľa dôležitejšia je prevencia a pravidelné prehliadky aspoň raz za rok. Vďaka nim bolestiam zubov predídete a zuby si uchováte zdravé dlhšie. Je dôležité absolvovať aj RTG vyšetrenie, ktoré odhalí skryté kazy aj v medzizubnom priestore. 8 z 10 totiž vzniká práve tam. Hľadajte zubného lekára, ktorý vás poučí o hygiene a sám dbá na prevenciu. Raz budú možno zubní lekári odmeňovaní za počet zdravých pacientov, nie kazov...

6. Zubnú kefku používam dlhodobo

Ľudia niekedy používajú jednu zubnú kefku aj viac ako 3 mesiace. Často sa však za ten čas opotrebuje, vlákna sa rozchádzajú a ona už neplní svoju funkciu optimálne. Zahnuté vlákna totiž vôbec nesmerujú tam, kam chceme a nevyvíjajú tlak ostrou hranou na povlak, iba ho hladkajú. Meňte si kefku pravidelne každé 3 mesiace, prípadne po každej chorobe. Na kefke sa môžu totiž udržať zárodky infekcie, z ktorej ste sa práve vyliečili. Aj preto si kefky nepožičiavame, každý v rodine má mať vlastnú. 

7. Dentálna niť čistí medzizubné priestory

Žiadne špáradlo ani dentálna niť nevyčistí medzizubné priestory poriadne. Okrem kazov sú tieto miesta zdrojom zápachu z úst, keďže sa v nich rozkladá jedlo, hoci v malinkých množstvách. Riešením je medzizubná kefka, ktorá priestor medzi zubami vyčistí rýchlo a dôkladne. A malý trik navyše - skúste na ňu naniesť trochu pasty a prejsť ňou medzizubné priestory. Svieži dych vám vydrží omnoho dlhšie. 

8. Krvácajú mi ďasná, idem na pohotovosť

Pri krvácaní ďasien je potrebné najskôr zistiť príčinu. Ak napríklad práve začínate používať medzizubné kefky, pravdepodobne vám budú ďasná zo začiatku krvácať aj niekoľko dní. Dokonca toto krvácanie môže byť ešte silnejšie ako predtým, ale je len dočasné. Jeho úlohou je vyčistiť ranu a odstrániť zdroj infekcie, ktorá je za krvácanie zodpovedná. Ďasno sa voči nej nebráni. Pasty proti krvácaniu ďasien často iba sťahujú cievy, ale neodstraňujú skutočnú príčinu krvácania. 

9. Načo zubnú kefku, stačí ústna voda

Takú ústnu vodu, žiaľ ešte nevynašli. Tajomstvo čistenia je v mechanickom odstraňovaní lepkavého povlaku z povrchu skloviny, ústna voda je v tomto prípade len deodorant. Neverte televíznym reklamám, čistiť si zuby iba s ústnou vodou bez kefky je ako čistiť záchod s Domestosom, no bez kefy...

Zdroj text: brožúra Curaprox, 5. vydanie

Zdroj obrázky: https://www.behance.net/gallery/70723935/2019-D...

Skupina Čisté zuby sa nekazia

Posledné dva týždne sme testovali kozmetiku Baby Dove. Už dlhšie som po nej pokukovala, no priznám sa, že tým, že obe moje deti majú kožný problém - detskú seboreu, vyberám kozmetiku pre ne veľmi opatrne. Vlastne točíme dookola len dve osvedčené značky. Deti od narodenia nemôžu používať žiadne oleje, ani príliš mastné krémy či preparfumované sprchovacie gély. Na zadoček sme doteraz používali len Sudocrem. Stačí, že som len vyskúšala iný krém, okamžite sa vyhádzali. Ja sama však kozmetiku Dove zbožňujem, a preto som príležitosť vyskúšať detskú kolekciu s deťmi s radosťou privítala. No skúšanie prebiehalo veľmi opatrne. 

U nás doma kúpe ocko

Testovanie začalo sprchovými gélmi a radšej staršou dcérkou, trojročnou Amálkou. Prvý týždeň sme používali len sprcháčik Baby Dove Head to Toe Sensitive Moisture, ktorý je určený práve na citlivú pokožku a neobsahuje žiaden parfém. Pení len veľmi jemne, ale pekne umyje aj vlásky a telíčko. Amálka z neho nemala žiadnu kožnú reakciu. 

Druhý týždeň sme pokračovali s hydratačnejšou verziou Rich Moisture. Najprv som len kúsok vyskúšala Amálke na predlaktí, ďalšie dni si už sprcháč veselo dávkovala sama a opäť bez kožnej reakcie. Nesvrbeli ju z neho ani očká, lebo oba sprchovacie géliky sú antialergénne a nedráždia oči. 

Tento hydratačný má navyše krásnu, jemnú, pre značku Dove typickú vôňu a vlásky jej po ňom rozvoniavajú ešte dva dni. Je to možno detail, ale Amálka veľmi ocenila malý rozmer balenia a vlastný pumpičkový dávkovač. Síce má len tri roky, ale práve tú fázu, keď chce robiť všetko sama. 

Sprchový gél som vyskúšala aj s 8-mesačným synčekom Danielkom, ale priznám sa, že pri ňom som s experimentami opatrnejšia, takže sme vyskúšali len neparfumovanú verziu pre citlivú pokožku. Teším sa, že opäť bez reakcie a po umytí mal krásne čistučkú pokožku aj vlásky. Slzičky neboli žiadne, akoby aj mohli, veď plávanie vo vani s nafukovacím kolieskom on zbožňuje! Keď trošku podrastie, skúsime aj hydratačný sprchový gél, aby po kúpaní krásne voňal aj on.

Skutočne hypoalergénny 

V ďalšej fáze testovania sme siahli po hydratačnom telovom mlieku. Opäť musím zdôrazniť, že preferujem takéto malé balenia, pretože deti toho krému nepotrebujú veľa a navyše ich po každom kúpaní ani nekrémujem. Veľké pollitrové balenia ja ani nemám šancu spotrebovať v rámci záručnej doby. Po porade s detskou lekárkou a čítaní odborných článkov na tému detskej seborei sa časté krémovanie ani neodporúča. 

Rovnako aj telové mliečko je hypoalergénne a vonia tak krásne, že by som ho najradšej používala aj ja sama. Taká ľahká, sladkastá vôňa čistoty. No dobre, priznám sa, že som si ho občas ukradla a dala aspoň na ruky. Môžem potvrdiť, že hydratuje, okamžite sa vpíja a nezanecháva mastný ani lesklý film. Amálka po ňom voňala ešte dlho a Danielkovi zatiaľ zaobstarám bezparfémovú verziu pre citlivú pokožku.

Posledný krok našej testovačky bola skúška krémiku proti zapareninám a vlhčené utierky. Pod plienočkou a v záhyboch majú moje deti pokožku ešte citlivejšiu a práve tam sa im najčastejšie vytvárajú ružové zapareninky. Účinok a konzistenciu tohto krémiku by som kľudne porovnala so Sudocremom. Po prečítaní zloženia som zistila, že je to aj tým, že obe sú na báze oxidu zinočnatého. Akurát tento od Dove mi vonia oveľa krajšie. Stačí naozaj kúsok krémika a zapareninka bola do ďalšieho prebalenia takmer zahojená. Takže funguje. 

Orgován, ruža, sladké drievko

No a vlhčené utierky? Celou radou Baby Dove sa nesie rovnaká vôňa orgovánu, ruže a sladkého drievka, utierky nevynímajúc. Nie sú ale premočené tekutinou, skutočne len mierne vlhké. Sú také hrubšie, takže na utretie “prekvapenia” pod plienkou ich stačí len málo - väčšinou len jedna. 

A ešte taká zaujímavosť - vedeli ste, že v Amerike aj v Anglicku si viete kozmetiku Baby Dove dať vyrobiť v obale na mieru s menom vášho dieťatka? Kto vie, či sa to dostane aj k nám, rozhodne je to originálny nápad na darček!

Ďakujem tímu Modrého koníka a Dove za možnosť vyskúšať ich kvalitné výrobky a ešte sme si pritom užili aj kopec zábavy. 

Za dva roky sa v našej skupine Čisté zuby sa nekazia objavilo veľa otázok ohľadom zúbkov vašich ratolestí. Na otázky s hashtagom #rada_zubneho_lekara odpovedajú sprostredkovane cezo mňa traja zubní lekári a dúfam, že sa nám darí vám aspoň takto na diaľku pomáhať. Najčastejšie problémy, s ktorými si mamky nevedia rady, znejú ako kuriózne. Ale možno práve to je dôvod, že sa o nich toľko nehovorí, a tak sa mamičky obracajú s prosbou o radu práve na nás.

Čierne bodky 

Záhadné tmavé škvrny alebo čierne bodky na zuboch trápia veľa mamičiek. Paradoxne, zubári im nie vždy dostatočne vyčerpávajúco vysvetlia, o čo ide a tak nad týmto, našťastie len estetickým problémom, visí mnoho otáznikov. Navyše tým, ktorí tento problém nepoznajú, sa tieto škrvrny javia ako špina na zuboch a mamky neraz čelia nespravodlivému obviňovaniu nedostatočnej hygieny z viacerých strán. Z čoho to vzniká? Prečo ich majú len niektoré deti? Ako mám takéto čierne bodky zo zubov odstránit? Bude ich mať moje dieťa aj na trvalých zuboch? Odpovedá MUDr. Pavol Andel:

"Tento jav je u detí pomerne bežný a spôsobený je špecifickým druhom baktérií, ktoré na seba viažu železo (ktoré prijímame v potrave). Práve tak vznikajú tie čierne bodky. Každý človek má v ústach mierne odlišnú faunu a ide teda o akúsi "predispozíciu" - niektoré deti to majú výraznejšie, niektoré menej a niektoré to vôbec nemajú. Dentálna hygienička to teoreticky vie veľmi pracne odstrániť, ale je to zbytočné, lebo sa to objaví znova. Vôbec s tým netreba bojovať, je to čisto estetická záležitosť bez akéhokoľvek negatívneho zdravotného dopadu. Bodky postupne zmiznú s nástupom puberty, je však individuálne, v akom veku presne."

Žlté trvalé zúbky 

Hlavne, keď začnú vykukovať prvé trvalé zúbky, často sa nám rodičia sťažujú, že sú žltšie ako tie mliečne. Mnoho rodičov to rieši a je to spôsobené najmä kontrastom, keď v ústach stoja mliečne vedľa trvalých. Na podobné otázky opakovane odpovedal MDDr. Adam Mikuš:

"Treba na rovinu povedať, že trvalé zuby sú prirodzene žltšie ako tie mliečne.

Niekedy ide o zubný povlak. Detské horné jednotky zvyknú mať ryhy, akoby pozdĺžne vrúbky a stáva sa, že sa tam usádzajú hrubšie vrstvy povlaku.V tomto prípade skvelo poslúži jednozväzková kefka, ktorou sa dostanete cielene do priehlbiniek, čím sa aj hrubšia vrstva povlaku naruší.

Inokedy môžu zafarbenie zubov spôsobovať pigmenty z jedla. Zubná hygienička alebo hygienik ich vie však hravo odstrániť. 

Ak však nachádzate biele škvrny na zuboch dieťaťa, jedná sa o demineralizáciu skloviny. To je už fáza narušenia zubnej skloviny povlakom, ale ešte nie kaz. Určite choďte k zubnému lekárovi."

Nechce ísť k zubárovi

Deťom sa zuby často kazia na žuvacej plôške, kde môžu byť ryhy hlbšie a bežná kefka sa tam nedostane (jednozväzková však áno). Rovnako ako u dospelých, väčšina kazov detí sa vyvíja nenápadne v medzizubnom priestore (ak nepoužívate medzizubné kefky). No ako riešiť situáciu, kedy sa dieťa zubára veľmi bojí a odmieta spoluprácu? Čo spôsobím dieťaťu, ak nechám jeho pokazené mliečne zuby neskontrolované a neošetrené? Odpovedá MDDr. Soňa Lisá: 

"Ošetrenie kazu na žuvacej plôške nie je veľmi náročné. Rozhodne by bolo vhodné zub opraviť v tomto štádiu, aby sa kaz nešíril a predísť tak bolestiam. Ak sa nečistí dôkladne ani priestor medzi zubami uloženými blízko seba, tak baktérie preniknú najskôr z boku zuba (zvrchu je zub ešte na prvý pohľad neporušený, ale akoby šedší) a preniknutím bakterií hlbšie do dentínu sa nakoniec preborí aj sklovina a kaz zrazu vidíte ako dieru v zube. Môže začať byť bolestivejší pri jedle aj po čistení, lebo sa tam zasekáva množstvo potravy, čím sa ešte viac urýchli proces kazivosti. Veľmi často je potom kaz na oboch susedných zuboch. 

Mliečna štvorka, to je predposledný zub dieťatka, má tenšiu sklovinu v medzizubnom priestore a je preto oveľa viac náchylnejšia na rýchle postupovanie kazu až do drene. Ak kaz nie je včas ošetrený, zub začne byť bolestivý už aj v noci a na zahryznutie, pretože baktérie sa premnožia až do kosti, kde je zub uložený. Problém je, že u detí medzi koreňmi mliečneho zubu sú uložené zárodky trvalých zubov. Deštruovaný zub neplní svoju funkciu a neudrží dostatočný priestor pre trvalý zub. Baktérie z pokazených zubov nám navyše ovplyvňujú mikroflóru v ústach a tým zvyšujú náchylnosť ostatných zubov ku kazivosti. Nemenej dôležitý je komfort dieťaťa pri jedení. Nikto nechce pri každom jedle zažívať bolesť. 

Určite by som odporúčala ošetrenie lekárom, ktorý sa venuje aj deťom. Väčšina má svoje triky, ako dieťa namotivovať na boj s bacilmi. Ak zvážia, že dieťa je ešte veľmi malé alebo nezvládne ošetrenie, tak existujú rôzne postupy ošetrenia. Niekedy pomocou liekov alebo dýchaním rajského plynu. V prípade, ak je v ústach viac problémov, sa dieťa uspí a v celkovej anestéze sa ošetrí všetko naraz.

Nebojte sa, že vaše dieťa má strach z lekárov. Nie je jediné a väčšina pedostomatológov s nimi napriek tomu vie nadviazať výborný vzťah a dieťa to všetko zvládne."

Máme doma žraloka

Tento pohľad je pre mnohých rodičov desivý. Fenomén, kedy dieťaťu za mliečnym zubom rastie trvalý zub, sa u nás v skupine dostal do prvej päťky najčastejších otázok a tak verím, že odteraz vás už podobná situácia tak neprekvapí. O čo vlastne ide a ako to riešiť? Nemôže takýto zúbok pokriviť ten trvalý? Odpovedá MDDr. Adam Mikuš: 

"Opäť radím ísť k zubnému lekárovi a nechať ho posúdiť. Nie vždy je potrebné mliečne zuby vytiahnuť, no niekedy je to nevyhnutné. Posudzuje sa vek, zhryz a ďalšie faktory. Ak zúbok iba začína rásť, netreba nič siliť. Ak bude veľká časť vonku a mliečny nie a nie von, tak potom si s ním už poradí zubný lekár a kliešte."

Mysteriózny kaz

Čistíte zuby, ako viete. Drhnete, poctivo. Dávate pozor, aby nejedli sladké, starým rodičom nedovolíte pašovať vnúčatám sladkosti poza váš chrbát. No aj tak je to tu! Prvý kaz. Rovnaké prekvapenie zažívajú mamičky detí s tzv. medovými zúbkami - veď oni mu už také vyšli spod ďasien! Ako je to možné, keď robím všetko, čo treba? Odpovedá MDDr. Soňa Lisá:

"Žiaľ, je veľa rodičov, ktorí majú pocit, že robia všetko, ako sa má a napriek tomu sa zuby ich dieťaťu kazia. Kaz vzniká vždy vďaka baktériám, cukrom a času ich pôsobenia. Jedna z príčin vyššej kazivosti môže byt stesnanie zúbkov, avšak pri naozaj dobrej hygiene sa ani také zuby nepokazia. Ďalšia príčina je strava. Často máme pocit, že jeme len zdravo, ale keď si spravíte výživový protokol (stačí, ak si 2-3 dni napíšete úplne všetko, čo dieťa zjedlo a vypilo, ideálne aj čas kedy), zistíme, že množstvo sacharidov je oveľa vyššie ako by malo byť. Pozor, lebo sacharidy sú aj pečivo. Veľkú úlohu zohráva aj frekvencia stravy. Medzi jedlami má byt vždy minimálne 1-2 hodiny pauza. Ďalší problem je, ak máte v ústach viacero pokazených zubov, tak mikrobiálna flóra je narušená a kazivosť stúpa. 

Napriek dobrej hygiene môže byť niektorá ryha na žuvacej plôške hlbšia a tým predisponovaná na ťažšie čistenie a ukladanie väčšieho počtu bakterií. Ak sú zuby ošetrené, pravidelne dvakrát za rok skontrolované, idealne aj s RTG, aby boli odhalené aj medzizubné kazy včas a máte zvládnuté čistenie zubov, tak určite zabezpečíte zdravý úsmev dieťaťu. Ale nezúfajte. Aj deťom zubárov občas opravujeme drobný kaz 😉."

Aj vy môžete kedykoľvek využiť túto možnosť a opýtať sa na čokoľvek ohľadom detských zúbkov alebo tých vašich priamo v skupine Čisté zuby sa nekazia alebo v súkromnej správe, ktorú mi pošlete. Fotografie problému sú často pre zubára nápomocné. Vďaka zverejneniu svojho problému, nech je akokoľvek kuriózny sa tiež spojíte s mamkami, ktoré ho zdieľajú a môžete si tak vymeniť skúsenosti. Navyše pravidelne súťažíme o kvalitné produkty značky CURAPROX, tak sa nabudúce zapojte aj vy.

Vaša ambasádorka 

Lenka

Jednoduchá matematika. Osem z desiatich kazov sa nám robí medzi zubami. Kaz vzniká dlhodobým pôsobením zubného povlaku na sklovinu. Najefektívnejšie odstráni tento povlak spomedzi zubov medzizubná kefka. Jedna stojí zhruba euro a za rok ich spotrebujeme asi 24. Ak sa nám pokazia dva zuby ročne, zaplatíme v priemere 40 eur. No keď je kaz už hlboko a zub odumrie, treba prepanovať kanálik alebo trhať. Alternatívou sú korunky či zubné implantáty a na to všetko už treba rátať s výdavkami v stovkách eur. 

Medzi tri najčastejšie dôvody návštevy zubného lekára za posledné dva roky patrí podľa účastníkov prieskumu preventívna prehliadka, dentálna hygiena a bolesť zuba. Z výsledkov vyplynulo, že 93 percent opýtaných používa pri starostlivosti o ústnu hygienu zubnú kefku. (Hm, čo asi používa tých zvyšných 7 percent?) Tento prieskum v rámci edukačnej kampane uskutočnila vo viac ako 300 slovenských lekárňach Slovenská komora zubných lekárov. Realizoval sa na vzorke 22 820 ľudí. Tretina opýtaných využíva na čistenie medzizubnú kefku. To je oproti minulosti nárast aj vďaka neustálej osvete. No aj tak sa stále dve tretiny Slovákov spoliehajú na umývanie chrupu len "zvonku". Rovnako, tretina Slovákov používa zubnú niť. Ak však žijú v tom, že ňou nahradia medzizubnú kefku, sú na omyle. Prečo?

Pozrite si krátke video: 

Bežné zubné kefky obsiahnu iba dve tretiny povrchu zuba, keďže čistia vonkajšie plochy, vnútorné a žuvacie plochy zubov. Ale čo s bočnými stenami zubov, s ďasnami alebo medzizubnými priestormi? Dokonca aj tá najlepšia zubná niť je dobrá maximálne na čistenie predných zubov. Všetky ostatné zuby sú anatomicky tvarované tak, že do medzier medzi nimi sa niťou nedostaneme. Ich bočný povrch je tvarovaný do vútorného oblúka, takže niť sa napína ponad prázdny priestor. Nerušene sa tak môžu tvoriť zubné kazy na bočných stranách zubov, zápaly ďasien a parodontitída a viesť to môže až k strate zubov. Naopak, vlákna medzizubky dokážu tento priestor dokonale vyplniť a doslova ho povymetať.

Použitie je jednoduché, ale treba naň nájsť ten správny grif. Pozrite si inštruktáž:

Do každého trojuholníkového priestoru medzi zubami a ďasnom stačí kefku vložiť a vytiahnuť, a to raz denne. Ideálne večer. V noci sa nám v ústach totiž tvorí menej slín, ktoré cez deň zuby aspoň čiastočne obmývajú.

Medzizubná kefka má dva parametre. Hrúbku drôtika a dĺžku vláken. Je možné, že na dokonalé vyčistenie chrupu budete potrebovať aspoň dve veľkosti. S výberom vám poradia dentálni hygienici alebo v Smile shopoch. Radšej však začať od menšej. Ak je drôtik príliš hrubý a trie sa po sklovine, môže ju narušiť. A toto je dôležité - krvácanie ďasien je počas prvých dní čistenia úplne normálne. V chrupe, ktorý nebol čistený aj medzizubkou, je totiž takmer spravidla aj zápal ďasien. Krvácanie po začatí používania medzizubiek je znakom doznievajúceho zápalu. Pri každodennom čistení medzizubných priestorov však zápal, a s ním aj krvácanie, ustúpi najneskôr do dvoch týždňov. Ďasná vám budú používaním medzizubnej kefky postupne zosvetlievať, ako na fotografii.

Zubný kaz je jedno z mála ochorení, ktorému je možné predchádzať a za jeho výskyt je zodpovedný každý jedinec sám, respektíve rodič u svojich detí. Je preto nevyhnutné každého naučiť o jeho príčinách, o redukcii cukrov v potrave a ako správne vykonávať ústnu hygienu. Kto medzizubku vyskúša a uvidí, koľko jedla nám zostáva medzi zubami - a to aj po vyčistení niťou - ten už si bez toho viac do postele neľahne.

Dáta zo zdravotných poisťovní tiež ukazujú, že Slováci si prevenciu u zubára nechávajú na poslednú chvíľu, zväčša na ňu chodia v poslednom štvrťroku - najmä v decembri. Mnohí však na prevenciu nejdú ani vtedy. A to aj napriek tomu, že zdravotné poisťovne pacientovi po vynechanej prevencii nemôžu v ďalšom roku preplatiť opravu zubného kazu. Dospelí majú pritom nárok na "preventívku" u zubára raz ročne, deti dvakrát. Žiaľ, pravidelne ju absolvuje iba polovica dospelých pacientov. Poisťovne poskytujú príspevky na doplatky u zubárov, zubné korunky či dentálnu starostlivosť pre deti. Informujte sa v tej svojej.

Tak čo, oplatí sa ročne investovať tých 24 eur do medzizubiek? Určite áno! V rámci Dní zdravého dychu, ktoré každoročne usporadúva #curaprox v každom Smile shope jednu medzizubku dostanete zadarmo aj s osobnou inštruktážou, ako na to. Ak stále váhate, zapojte sa do súťaže o balenie medzizubiek, ktorá práve prebieha v skupine Čisté zuby sa nekazia a vyskúšajte si v pohodlí domova, ktorá vám sadne najlepšie. 

Vaša Curaprox ambasádorka,

Lenka

Zdroj: TASR, Curaprox.sk

Na Slovensku sa ročne predajú viac ako 3 milióny zubných kefiek CURAPROX. Tie po použití skončia na skládkach alebo v spaľovniach odpadov. Strácame tak druhotné suroviny, ktoré sa dajú využiť na výrobu iných plastových výrobkov. Kým sa Curaprox podarí zmeniť dizajn kefky na čo najekologickejšiu, snažia sa, aby naše kefky nekončili na skládke ani v spaľovniach. Naopak, premieňajú ich na niečo zmysluplné.

Preto vo svojich Smile Shopoch zbierajú použité zubné kefky pod hlavičkou projektu Kolokefka. A nie len tie svoje. Všetky! Následne z nich vyrábajú koše na triedený zber odpadu, ktoré darujú slovenským školám. Takto je minimalizovaná doprava plastového odpadu a zároveň ľudia zo Slovenska dostávajú prácu. Koše na triedenie odpadu sa vyrábajú len z kefiek CURAPROX. Kefky iných značiek sa recyklujú oveľa ťažšie. Sľubujú však, že ani tie neskončia na skládke.

Neriešia problém bambusové kefky?

Väčšina zubných kefiek je z plastu, ktorý sa ťažko, ale predsa len dá zrecyklovať. Veľa ľudí si myslí, že bambusové kefky sú najekologickejším riešením. No je to naozaj tak?Curaprox v rámci projektu Curaprox Goes Green už viac ako 2 roky pracuje na materáli, ktorý bude kompostovateľný a v prírode bez problémov rozložiteľný. Nie je to však také jednoduché. Chce to veľa pokusov, certifikátov a testovania. Netreba zabúdať, že zubná kefka patrí do úst a musí byť zároveň zdravotne nezávadná, funkčná a nespôsobujúca poranenie. 

Z ich pohľadu nie je bambus (väčšina drevených kefiek je práve z neho) vôbec možnosťou, pretože má veľkú uhlíkovú stopu, keďže cestuje cez pol Zemegule a jeho rozložiteľnosť je behom na dlhé trate. Zároveň nie je drevo pre mnohých ľudí príjemné v ústach. Všetky ich laboratórne skúšky skončili veľmi skorým splesnením alebo zhnitím takýchto kefiek. 

Curaprox kladie veľký dôraz na kvalitné vlákna. Tie ich pod mikroskopom nemajú ostrú, ale zaoblenú hranu. Ak však do drevenej kefky nastrelíme umelé vlákna, je to stále len polovica úspechu, a takúto kefku je potrebné pred vyhodením aj tak odhlavičkovať a vyhodiť do dvoch rôznych košov, čo nie je ani úplne eko, ani úplne pohodlné riešenie. Do drevenej kefky je tiež problematické dostať vysoký počet vlákien, aby kefka bola stále mäkká a šetrná k ďasnám. Momentálne sú drevené kefky na trhu veľmi tvrdé s tendenciou poškodzovať zdravé ďasná. 

Triedenie a recyklácia odpadu na Slovensku je stále problém

Vo Švédsku je triedený odpad aj v malých mestách zaradený do aspoň týchto 7 kategórií: plasty s vysokou hustotou, plasty-fólie, kartón, papier, sklo, hliník, ostatné kovy. V Bratislave, či iných mestách a dedinách márne hľadáme kontajnery na kovy. Nevieme, kde hádzať konzervy ani znehodnotené viečka od kompótov, aj keby sme triediť chceli. Zo samotných vytriedených plastov sa recykluje len malá časť. Vie niekto aká? Pritom odpad je vlastne surovina a recyklácia by mala hrať prím v šetrení a výrobe energie pred spaľovňami alebo skládkou. Väčšina obyvateľov našej krajiny ani len netuší, ako a či sa voľačo z ich odpadkového koša vôbec recykluje.

Kefka, to nie je len kus plastu. Napríklad kefka Curaprox pozostáva z papiera na spodnej časti obalu, dvoch druhov plastu - z jedného je rukoväť kefky, z druhého vlákna a tie držia malinké kovové pliešky. To preto, aby sa nám kefka nestrapkala, vlákna nevypadávali a držali pekne na mieste. Preto tá gilotínka v Smile shopoch. Recyklovať hlavičku z 3 rôznych materiálov sa zatiaľ nepodarilo. 

Často padá aj otázka, prečo sa z kefiek vyrábajú smetné koše a nie nové kefky. Snaha bola, avšak tento nápad sa nestretol s hygienickými požiadavkami na novú zubnú kefku, ktorá má spĺňať všetky hygienické kritériá. 

Kde sa dajú zbierať kefky?

Kefka na Slovensku už nepatrí do koša. Curaprox si túto tému vzalo k srdcu a od júna 2017 systematicky (a nie len od svojich zákazníkov) zbierajú použité kefky, aby neskončili na skládke. Určite už viete, že použité zubné kefky môžete priniesť do akéhokoľvek Smile Shopu. Ak však chcete zrecyklovať svoju starú kefku a prispieť tak k ochrane životného prostredia, môžete ju priniesť už aj do zubných ambulancií, lekární či bioobchodov. Pozrite si, kde vo vašom okolí máte zberné miesta TU.

Vedeli ste, že kefky pre Curaprox zbiera už aj DM Slovensko? Veru tak, aj obľúbená sieť drogérií sa s nimi spojila pre dobrú vec. Použité zubné kefky na recykláciu tak môžete od marca priniesť do všetkých pobočiek dm drogerie v Bratislavskom kraji. Ak bude mať projekt úspech, rozšíri sa aj do ďalších krajov. Tak do toho!

Zapojili ste sa do súťaže o najlepších zberačov? Aj vďaka vám sa podarilo v Smile Shopoch za mesiac marec vyzbierať skvelých 8473 ks kefiek! Kefky samozrejme môžete nosiť ďalej. Curaprox ako prví zálohujú zubné kefky a tak za každú prinesenú kefku dostanete zľavu 5 centov z nákupu, pri kefkách iných značiek sa jednorázová zľava odpočíta z maximálne 10 kefiek. To je stále super, nie?

Recyklácia začína osvetou, osveta začína u detí

To by vedela potvrdiť aj jedna z najaktívnejších propagátoriek recyklácie kefiek vo svojom bydlisku @monculik, ktorá mi opísala, ako dospelých motivovali k triedeniu odpadu (a nie len kefiek) práve ich decká. A na fotke nižšie je naša ďalšia parťáčka z Modrého Koníka @benikate , ktorá chodí recyklovať kefky aj s jej šikovnými troma pomocníkmi. A ešte sa na to všetkci aj takto krásne nahodia

Značka Curaprox v rámci projektu Eko alarm spojila občianske združenia Živica, Priateľov Zeme – SPZ, Inštitút cirkulárnej ekonomiky a Nadáciu Ekopolis. Spoločne sa rozhodli venovať téme odpadov na slovenských školách mimoriadnu pozornosť a tak majú materské, základné a stredné školy možnosť sa zapojiť sa do tohto celoslovenského projektu, ktorého pilotná verzia úspešne prebehla v roku 2018. Zmena myslenia u ľudí, musí začať od detí a mládeže. Už v mladom veku by mali získavať správny postoj k životnému prostrediu.

Čo ponúkajú školám?

Pilotný ročník projektu prebiehal na školách v januári až novembri 2018. Odborná porota, zložená zo zástupcov všetkých zapojených organizácií, vybrala viac ako 200 škôl, ktoré na základe vyplneného dotazníka zaradili do jednej zo štyroch testovacích kategórií projektu. Koše na triedený zber odpadu vyrobené z použitých CURAPROX kefiek sú už v každej triede týchto vybraných škôl po celom Slovensku.

Ambíciou projektu je do roku 2023 zriadiť zber triedeného odpadu na všetkých materských, základných a stredných školách na Slovensku. Výzva na ďalší ročník projektu bude zverejnená na stránke ekoalarm.sk. Školy okrem samotných košov na triedený zber odpadov dostanú aj pravidelný servis, čiže lektorovanie, mentorovanie, materiály  a finančnú podporu na realizáciu svojich aktivít v tejto téme.

Nestihli ste sa ako škola zapojiť do projektu, no chceli by ste s nami zbierať kefky?

Príďte si do najbližšieho CURAPROX Smile Shopu pre boxy na zber kefiek, ku ktorým dostanete aj návleky na rozlíšenie zberu CURAPROX a ne-CURAPROX kefiek. Ak to k nám máte ďaleko, pokojne si vyrobte vlastné zberné nádoby.

Za každých 50 vyzbieraných kefiek akejkoľvek značky, ktoré prinesiete do CURAPROX Smile Shopu, vám darujú dve bezobalové kefky CURAPROX.

Za každých 200 vyzbieraných kefiek akejkoľvek značky, ktoré k vám do školy prídu vyzdvihnúť kuriérom DPD, od Curaprox získate set košov na triedenie odpadu – žltý na plast a modrý na papier. Keď budete mať vyzbieraný požadovaný počet, stačí ich kontaktovať na zberkefiek@curaprox.sk a o vaše vyzbierané kefky sa už postarajú.

Poďakovanie za iniciatívu robiť spolu s Curqprox čistejšiu a krajšiu krajinu však patrí aj všetkým vám, ktorí ste sa zapojili. Ideme ďalej, nekončíme!

Vaša Curaprox Ambasádorka Lenka

Zaujíma vás viac o čistení zubov dospelých aj detí? Chcete vedieť o novinkách, akciách a aktivitách Curaprox? Tak sa zapojte do skupiny Čisté zuby sa nekazia, kde na odborné otázky odpovedá odborník (zubný lekár so špecializáciou na detičky) a kde každý mesiac súťažíme o kvalitné vecičky od #curaprox !!

Keď sú decká v puberte, rodičia s nimi mávajú rôzne problémy. Nedôkladné umývanie zubov sa zdá byť jedným z tých menších. Niektorí rodičia (a povedzme si pravdu, väčšinou sú to mamy) si na zdravý chrup dieťaťa potrpia viac, iné menej. Každý si určité priority nesieme aj z domu. No verím, že sa zhodneme na tom, že darovať 18-ročnému synovi či dcére zdravý chrup bez kazov je oveľa lepší darček do dospelosti ako nové auto. Nie len z hľadiska ušetrených nákladov, ale tiež bolesti a pridružených zdravotných problémov, ktoré s pokazenými zubmi súvisia. Americký prieskum potvrdil, že ľudia s pekným chrupom majú menší problém nájsť si partnera, vačšiu šancu získať zamestnanie a v priemere aj vyšší plat ako tí, ktorí sa o svoje zuby nestarajú. Však je zdravý chrup dieťaťa výborná investícia?

Ale ako teenagera presvedčiť, aby si čistil zuby poriadne? "Mami, daj mi pokoj, už nie som malé decko!" Snahy o dočisťovanie sú v teoretickej rovine chvályhodný počin motivovaných rodičov, ale ťažko si predstaviť siedmaka, či ôsmaka, ktorému mama lezie do úst s kefkou. Predsa medzi nami takí sú a verím, že v komentároch tohto článku sa s nami podelia o svoje know-how. Pre tých ostatných, ktorí narážajú na tvrdohlavý odpor svojich polodospelých detí, tu mám 5 tipov, ako urobiť čistenie zubov pre teenagera "cool" záležitosťou. 

1. Nech má pri čistení zubov "fun"

Vo svete neustálnych virtuálnych podnetov sú pre naše decká rutinné činnosti nuda. Jednou z takých je aj každodenný rituál čistenia zubov a dokonca dva krát!? A tak to mnohé z nich odbijú za pár sekúnd, tradične v kúpeľni pred zrkadlom, rozmýšľajúc, čo dnes bude alebo bolo v škole. Tento spôsob umývania zubov je síce zaužívaný, ale už je "out". Ukázalo sa totiž, že keď si ľudia čistia zuby pred zrkadlom, majú tendenciu zamerať sa hlavne na tie časti chrupu, ktoré vidia. Povedzte to svojim deckám a skúste čistenie zubov spestriť previazaním očí šatkou. Nech si zúbky rozdelia na 4 časti - hornú a dolnú pravú a hornú a dolnú ľavú. Každú štvrtinu by mali kefkou popreháňať zhruba rovnaký čas. Na záver skúška správnosti jazykom a všakže je to tak o niečo hladšie?

Kontrolu čistoty posuniete na vyšší level použitím detekčného roztoku za pár eur, ktorý po údajne dokonalom vyčistení chrupu nanesiete tyčinkou na zuby a chvíľku počkáte. Modré miesta sú neodstránený povlak. Tam sú zákutia, kde sa kefka nedostala. Môžete pritom spolu zažiť kopec srandy - ako ja so svojimi synovcami na obrázku. Ďalší spôsob, ako možno do kefkovania vniesť trochu života je opustiť kúpeľňovú zónu a čistiť si zuby napríklad pri filme či sledovaní obľúbeného vlogera na YouTube. Kľudne bez pasty. Tú "špinavú prácu" robí aj tak kefka sama.

2. Všetko, čo patrí k zdravému chrupu nech je "cool"

To posledné, čo váš teenager od vás chce je, aby ste ho brali ako dieťa. K tomu patrí aj taká vec, ako je výber kefky. S typom poradíte, ale ak si má jej používanie obľúbiť, nechajte ho vybrať si dizajn samého či samu. Na trhu sú parádne limitované edície od Curaprox, napíklad komixová s mäkkými vláknami na kefkách alebo námornícka s kefkami Smart, ktoré sú od tých klasických o niečo menšie a preto vhodné do malých úst. Peknú kefku je radosť vytiahnuť z tašky aj v škole.

Nosí vaše veľké dieťa strojček? Okrem farebných gumičiek môže byť farebný aj jeho čistiaci arzenál, od medzizubiek po jednozväzkovú kefku. Používate hydrosonickú kefku? Ak si ju polepí štýlovými nálepkami, nepustí ju z ruky.

Detské zubné pasty už nekupujte. Teenageri môžu smelo používať aj dospelácke pasty s pridaným fluoridom. Možno už je čas vyskúšať aj niektorú z bieliacich pást (samozrejme bez peroxidu).

3. Najsilnejšia motívácia - "Love"

Baby si to priznajú častejšie a dochádza im to skôr, ale v podstate väčšina teenagerov (ak si ešte dobre pamätám) túži po láske. Chcú vyzerať príťažlivo, čo najviac štýlovo, prípadne sa podobať niektorému zo svojich idolov. Ak vám zlyhávajú motivačné zbrane, skúste túto. Prehovorte do duše kefky-odmietajúceho dieťaťa tak, že mu vysvetlíte, že pekný chrup mu zaručí väčšiu šancu získať nápadníkov či fanynky. Pekné zuby nás robia krajšími a zdravšími. Pokazené zuby sú navyše príčinou zapáchajúceho dychu "a ty nechceš, aby toto bol dôvod, že tvoja prvá pusa bude jeden veľký trapas." Ono to veľký trapas bude aj tak, ale to mu nehovorte... 

A keď nezaberá randenie ako motivácia, možno zaberie láska k sebe samému. "Dieťa moje, bolesti budeš mať v živote ešte dosť, prečo si k tomu pridávaš aj tú od zubov? Mimochodom, vedci odmerali, že bolesť zubov je pre človeka tá najneznesiteľnejšia bolesť na svete." To ale asi boli vedci, ktorí nerodili. Nič, to je na iný článok...

4. Mama a tata sú moji "heroes"

Veeeľmi ťažko budeme viesť svoje deti k čomukoľvek, ak to nerobíme samy. Ústnu hygienu nevynímajúc. Ak chceme v dieťati vypestovať tie správne návyky, potrebuje nás pravidelne vidieť umývať si zuby (stačí ráno a večer), ale aj keď sme strašne unavení. Ale umývať si ich správne, nie agresívne dôkladne - to je najlepšia cesta k ustupujúcim ďasnám. Kompromisom a obchádzkam pravidiel sa totiž teenageri učia najrýchlejšie.

Mali by nás vidieť používať medzizubnú kefku, zubnú niť, kvalitnú pastu, chodiť na pravidelné prehliadky k zubárovi, krúživo hladkať zuby jednozväzkovou kefkou občas pri telke, chodievať na dentálnu hygienu, používať škrabku na jazyk, riešiť prípadnú bolesť či kaz bez zbytočného odkladu. Rodič je za dieťa oficiálne zodpovedný do jeho dospelosti. Nemôžeme na 12-ročné dieťa hodiť zodpovednosť za jeho chrup, ktorý mu má vydržať celý život. Je to doslova aj v našich rukách. 

5. Viem, kto je Usher. Ale čo je Brusher?

Brush v preklade znamená kefovať a v prípade tohto projektu sú objektom samozrejme zuby. Je to taký puberťácky paradox, ale keď sa rozpamätáte na svoje "pubiš roky", tiež sme nerobili niektoré veci len a len preto, že nám ich doma kázali. Preto je dôležité motivovať, nie rozkazovať. O tom sa síce krásne píše, ale oveľa ťažšie sa to voči tvrdej hlave praktizuje. Niekedy pomáha externý zdroj motivácie. Mohol by to byť aj tento šikovný projekt, ktorý umožňuje absolvovať praktický výcvik správneho čistenia zubov s grifmi podľa posledných trendov priamo v škole a počas vyučovania! Jéj!

Určený je žiakom posledných dvoch ročníkov základných škôl či pre stredné školy. Dve 45-minútové lekcie s praktickou inštruktážou sú šité na mieru tejto vekovej kategórii a prednášajúcimi sú sympatickí študenti a študentky zubného lekárstva.

Stojí 5 eur na študenta, no každý okrem hodnotných informácií a výcviku dostane aj novú kefku, medzizubku, nálepky, odznaky a tetovačky. Suma sumárum = oveľa viac, než za čo zaplatil. Do programu Brusher vie triedu prihlásiť učiteľ TU. 

_______________________________________________

Ak vás zaujíma viac tém z oblasti zdravého chrupu detí aj dospelých, prípadne tiež milujete značku Curaprox, pridajte sa do skupiny: Čisté zuby sa nekazia , kde okrem šírenia osvety pravidelne na otázky členiek odpovedám spolu so zubným lekárom, informujem o novinkách, búram mýty a kde pravidelne súťažíme o parádne ceny a vymieňame si skúsenosti. 

Vaša #curaprox ambasádorka Lenka

Milé dámy a možno aj nejaký ten pán, 

slávnostne oznamujem, že dnešným dňom som dovŕšila rok svojho ambasádorovania pre CURAPROX v obľúbenej skupine Čisté zuby sa nekazia. 

Ale poznáte tú pesničku Moje telo od Mira Jaroša, kde sa na záver pýta "To je koniec??" a deti vykríknu "Nie!" ? Mimochodom, to je obľúbená pasáž mojej Amálky, tak si to opakujeme aspoň 3x denne. Tak ani teraz nie je zďaleka všetkému koniec. 

Kto ma sleduje dlhšie už vie, že som maniak na čísla. A tak si zhrňme moje ročné pôsobenie v kocke. Naša skupina sa rozrástla na viac ako 1742 členov. Vaše otázky boli pravidelne zodpovedané zubným lekárom a pomohli sme tak viac ako 100 mamičkám. Zorganizovali sme spolu s tímom z Curaprox až 14 súťaží a odmenili až 61 výherkýň. Moje články na tému starostlivosti o detské či tie dospelácke zúbky boli prečítané spolu 4 833-krát. 

Ja sama som sa vďaka školeniam a informáciám od zubného lekára z Curaprox naučila úplne všetko, čo viem o detských zúbkoch a darí sa mi tak udržiavať Amálkin aj svoj chrup zdravý a bez kazov. Vyskúšala som vďaka tomu kopec produktov a stala som sa závislou na medzizubných aj jednozväzkových kefkách. Pritom ešte pred rokom a pól som ani poriadne nevedela, na čo sú. 

Od dnes do konca roka budem teda pokračovať ako moderátorka už existujúcej skupiny Čisté zuby sa nekazia a naďalej budeme spolu s pánom doktorom Adamom Mikušom odpovedať na vaše zvedavé otázky a pomáhať riešiť vaše problémy online. Ak ste si obľúbili značku CURAPROX, v skupine stále nájdete novinky z ich sortimentu ako aj informácie o prebiehajúcich akciách, zľavách a eventoch, kde sa môžete dozvedieť viac o zubnej hygiene. No a samozrejme budú pokračovať aj obľúbené súťaže o kvalitné vecičky tak, ako doteraz. Čiže, ak vás téma zdravých zubov zaujíma, ostaňte v skupine. Ak nie a rozhodnete sa odísť, zvýšite šancu na výhru jej verným členkám. Súťaže prebiehajúce v skupine totiž na blogu už propagovať nebudem. 

A čo bude potom? Život prináša rôzne prekvapenia, tak prečo by to malo byť tentokrát výnimkou? Ale viac sa dozviete na Nový rok, kedy bude tých noviniek viac... 🙂

Mňa ambasádorovanie pre značku, s ktorou som 100%-ne stotožnená, veľmi obohatilo. Nebolo to vždy ľahké, pretože som počas celého ambasádorovania pracovala na polovičný úvázok, dokončila a vydala knihu a tiež sa aktívne angažovala v organizácii Aj Ty v IT na pomoc dievčatám a ženám na ceste do sveta technológií. Ak však robíme to, čo milujeme, ide to nejako lepšie od ruky. A ak ste z tých mám, pre ktoré je byť "len" mamou a manželkou málo, tak chápete o čom hovorím. :D

Okrem nových poznatkov mi to otvorilo dvere k mnohým zaujímavým ľuďom. Verím, že to malo zmysel a že sme vám ten rok spríjemnili. Nič však nie je také dobré, aby sa nedalo robiť lepšie a preto budem vďačná za váš feedback, čo by ste privítali v budúcnosti, čo by ste zmenili, prípadne zlepšili. Ďakujem vám za priazeň a teším sa na všetky z vás, ktoré sa rozhodnú so mnou zostať. 

Paaa

Lenka xxx

Link na skupinu: https://www.modrykonik.sk/group/9719/

Je to už takmer rok, odkedy na Modrom Koníku vznikla skupina Čisté zuby sa nekazia a ja som sa stala jej moderátorkou a zároveň ambasádorkou mojej obľúbenej značky Curaprox. Hneď na začiatku mi napadlo, že úžasnou pridanou hodnotou skupiny by bolo, keby jej členky mohli klásť otázky, ktoré ich ohľadom zúbkov trápia, priamo do skupiny a popri skúsenostiach od ostatných žien dostávať aj odbornú odpoveď. Curaprox ma v tomto nápade plne podporil a tak od začiatku spolupracujem so zubným lekárom Adamom Mikušom, ktorý sa špecializuje práve na starostlivosť o detské zúbky a prostredníctvom mňa sa vám snaží pomôcť aj online. 

Po roku intenzívneho fungovania čarovného hashtagu https://www.modrykonik.sk/group/9719/?h=rada_zu...  si dovolím povedať, že mám dostatok materiálu na to, aby som vedela zostaviť rebríček starostí so zúbkami, ktoré mamky trápia najčastejšie. A tak, ak aj nie ste zatiaľ v skupine, možno veľakrát opakované rady pomôžu aj vám. Z takmer sto príspevkov, či správ som teda vybrala tie najfrekventovanejšie. 

1. Čierne škvrny na zúbkoch

Hádam najčastejšie trápia mamičky čiernohnedé škvrny na mliečnych zúbkoch ich detí. Zubár im často povie, že sa to nedá odstrániť, ale nevysvetlí, nepoučí. O čo ide? Môže sa jednať o baktériu, ktorá na seba viaže železo a ukladá ho na zuboch, viď obrázok vyššie. Nedá sa to odstrániť natrvalo a aj keď sa to abrazívne zubárovi podarí, za 2-3 týždne je to naspäť. Na trvalých zuboch sa tieto škvrny vyskytujú oveľa zriedkavejšie. Dobrá správa je, že ľudia s touto baktériou majú nižšiu kazivosť zubov.

2. Moje dieťa si odmieta umývať zúbky

Hlavne vtedy, ak na to dieťa nie je zvyknuté od prvého zúbka, so zubnou kefkou sa kamaráti neskôr menej. Už bábätkám sa pusinka vytiera gázičkou, hlavne spodné dva zúbky, už keď len vykukujú, lebo aj na ne pôsobením mlieka číha zubný povlak. Hryzadielko so štetinkami u dojčiat im pomáha zvykať si hrýzť do niečoho kefke podobného. Mnohé mamičky dávajú deťom zubnú kefku na hranie už od pol roka, ideálne s pogumovanou hlavičkou, aby sa nezranilo. Kefka sa tak stáva bežnou súťasťou dňa a aj občasné hryzenie do nej pomáha odstrániť nahromadený povlak. 

Pre staršie detičky je motivačná aj chutná zubná pasta, no neodporúča sa do veku, kým ju dieťa nevie vypľúvať. To je okolo troch rokov. Najlepším spôsobom, ako motivovať deti k čisteniu, je však ísť príkladom. Kvôli svojmu špeciálnemu režimu nás deti nemajú ako postrehnúť s kefkou v ruke a potom nechápu, prečo to očakávame od nich. Využime príležitosť a nechajme ich opakovať po nás. Nech nás vidia čistiť si chrup ráno i večer a nemusíme sa limitovať len na kúpeľňu. Na dokonalo čisté zuby pastu nepotrebujeme, špinavú prácu robia totiž husté štetinky.  

Ak sa malé dieťatko vzpiera, netreba sa nechať odradiť a zúbky mu aj tak vyčistiť. Mne sa občas vzpiera Amálka aj pri prebaľovaní, ale tiež ju nenechám v pokakanej plienke.

Pri tých malých deťoch sme rady za pól minúty - minútu čistenia. Ak si nezvykne na umývanie zubov, je veľká pravdepodobnosť, že v ambulancii, kde mu do pusy pôjde zubár s menej farebnými predmetmi, to bude ešte horšie. Viac informácií k tejto téme nájdete v našej skupine pod hashtagmi https://www.modrykonik.sk/group/9719/?h=motivac... a https://www.modrykonik.sk/group/9719/?h=prve_zu....

3. Žltnú nám trvalé zúbky

Mliečne zuby sú takmer vždy belšie ako tie trvalé, to je úplne ok. Farba zubov nemusí byť ovplyvnená len nánosmi povlaku a pigmentami z jedla. Určuje ju farba dentínu, ktorý je pod sklovinou a tá je daná geneticky. Pre silnú sklovinu je najlepšia vyvážená strava a pasta s obsahom fluoridu. Niekedy sú zúbky žlté pod hrubším nánosom povlaku, lebo rodičia sa spoliehajú, že s nástupom do školy môžu dieťaťu zveriť do rúk aj zodpovednosť za čistenie. Máloktoré je však také zručné, aby si dokázalo umyť zúbky naozaj 100%-ne. Odporúča sa preto dočisťovať deťom chrup aj do veku 10-12 rokov. Jednozväzková kefka je na dočisťovanie zúbkov u malých detí ideálna, lebo má presnejší "zásah", na rozdiel od pogumovanej detskej však treba dávať pozor, aby sme dieťatko neporanili.

Ak si chcete urobiť skúšku správnosti, či čistíte dobre, odporúčam vyskúšať detekčnú vodičku alebo tabletku, ktorá zafarbí povlak na fialovo. Urobte si doma malý pokus a isto sa pritom aj zabavíte. Podľa neho uvidíte, ktoré časti chrupu sú aj po čistení zanesené a vyžadujú viac pozornosti. Väčšinou sú to miesta pri ďasnách, zvnútra a zadné zuby, kam až tak nedovidíme. 

4. Kedy ísť prvý raz k zubárovi či na zubnú hygienu?

"Bola som včera u zubára spýtala som sa, či by som mohla prísť aj s dcérkou, nakoľko má už 1,5 roka. Odpoveď bola: nie, ešte je malá.", toto je skúsenosť viacerých z vás. Niektorí zubári naozaj neberú malé deti. Ideálne je vybrať si takého, ktorý ich nielen vezme, ale má k nim i vzťah a nevystraší ich necitlivým prístupom tak, že sa budú celý život báť sadnúť si do zubárskeho kresla. 

Ministersvo zdravotníctva odporúča prvú návštevu zubára už po dovŕšení prvého roka (pozri Vestník, čiastka 51-53, bod 53). Na prvej návšteve zubár prezrie vykuknuté zúbky a poučí rodiča o správnom čistení, strave a podobne. Áno, už takto malé bábätko totiž môže mať kazy. Najčastejšie sa kazia horné zuby z vnútornej strany, a to preto, že práve tam sa tvorí povlak pri dojčení alebo pití z fľaše a skrytú stranu zúbkov rodičia často nevykefkujú poriadne. Tiež sa tam sliny dostanú ťažsie ako k dolným. 

To, či zubný lekár odporučí dieťa na zubnú hygienu, posúdi podľa stavu chrupu. Sú prípady, kedy pošle aj 3-ročné dieťa, ak je ústna hygiena veľmi zanedbaná a tiež 5-ročné dieťa so zubným kameňom, ktorý aj v tomto malom veku môže vzniknúť zatvrdnutím nečisteného povlaku. Čím skôr sa dieťatko ukáže, tým skôr sa vie zlé čistenie podchytiť. V prípade detí, ktoré si nečistia zuby sami, dostáva rady rodič. No sú deti, ktorých rodičia majú dobré návyky a darí sa im držať zuby svojich detí v takom stave, že zubnú hygienu v tomto veku ešte nepotrebujú. 

Vedeli ste, že deti do 18 rokov majú nárok na dve bezplatné preventívne prehliadky u zubára ročne? Určite ich využite. Niektoré poisťovne dokonca rodičov za poctivé zubné preventívky svojich detí odmeňujú. 

Netreba však deťom hovoriť, že zubár "nebude NIČ robit". Bude robiť veľa - pozerať do pusinky s nástrojmi, ofukovať či ostrekovať zúbky a možno na chvíľu bude potrebovať aj vŕtačku. Deti, ktorým rodičia hovoria, že sa v ambulancii NIČ nerobí, sú potom vystrašené ešte viac.  Keď sa o zúbky dobre staráte, nemusí však nič z toho bolieť a zubár vie zariadiť, aby nebolelo ani keď už vŕtačka musí zasiahnuť. 

5. Prerezávanie zúbkov je peklo

U niektorých detí je prerezávanie zúbkov také nenápadné, že si rodičia všimnú iba nový zúbok na obzore. No v niektorých prípadoch cesta na svetlo nie je taká hladká. Sprevádzajú ju opuchnuté ďasná, nespavosť, bolesť, plač, teploty, strata apetítu alebo slintanie. Mohutnejší zub sa tlačí cez väčšiu časť kosti, "prerezáva" sa v prípade stoličiek širšia plocha ďasna. Ťažkosti okolo prerezávania sú veľmi individuálne a tie výraznejšie sa odporúčajú diskutovať s pediatrom, aby sa vysoká horúčka, ekzém alebo hnačka nezvaľovala na zúbky. To nie sú prirodzené prejavy rastu zúbkov.

Rodičom a najmä deťom, v tomto období môže veľmi pomôcť chladené hryzadielko, ale v žiadnom prípade nie kadejaké anestetické géliky. Produkty na báze benzokaínu sa nemajú podávať deťom do dvoch rokov. Americký Úrad pre potraviny a lieky neodporúča takým malým deťom podávať ani homeopatické lieky na tíšenie bolesti pri raste zubov, keďže ich účinnosť nebola laboratórne potvrdená a pri testoch viaceré vzorky obsahovali väčšie množstvo toxínov, ako je uvedené na obale. 

6. Používať na detské zúbky medzizubnú kefku? 

Na čo sa nesmie zabúdať pri deťoch, je každodenné čistenie medzizubných priestorov. Osem z desiatich kazov sa totiž tvorí práve medzi zubami. Zubná niť na medzizubné priestory by sa mala používať u všetkých detí aj bábätiek, ktoré nemajú medzi zubami veľké medzierky. Do detskej pusinky sa ľahšie dostaneme flosspickom ️ (šabličkou). Pozor na jej ostrý koniec, ja ho zvyknem odlomiť, ale dieťa by so šabličkou samo manipulovať aj tak nemalo. Rodičia, ktorí sú zruční s medzizubkou (aj sami na sebe), čistia takto medzizubné priestory svojich detí už od troch rokov. Neodporúča sa, aby rodičia čistili zúbky medzizubnou kefkou svojim deťom, ak ju nepoužívajú sami, lebo neovládaju techniku a zvyknú deti "dopichať". Avšak medzizubná kefka alebo tzv. flosspick (dentálna nitka na paličke) je nevyhnutnou súčasťou výbavy na domáce čistenie zubov detí, dvojnásobne u tých, ktoré nosia trvalý strojček. 

Keďže úlohou čistenia zubov je rozrušit nánosy povlaku, je úplne jedno či začneme s kefkou alebo niťou či medzizubkou. Ústna dutina totiž nikdy sterilná nebude. 

Medzizubné kefky nespôsobujú krvácanie ďasien. Naopak, pomáhajú mu predchádzať tým, že zo zuba okolo ďasna odstránia rozkladajúce sa zvyšky jedla, voči ktorému sa ďasno bráni krvácaním. Sama na sebe som vyskúšala, že po 4-5 dňoch čistenia krvácanie zmizlo a medzizubné kazy už nemajú šancu.

7. "Vyhnité" predné zúbky

"Ahoj, prosím o radu, dcérka 2,5-ročná má už vyše roka problém s krúšivými lámavými medovými zubkami, robíme všetko, čo sa dá podľa odporúčania zubára (každý mesiac chodíme na kontrolu), ale ono to stále postupuje, už som zúfalá z toho... Predné 1ky,2ky už má skoro na ďasno a vidím, že aj stoličky majú narušenú sklovinu... je to des...dá sa s tým niečo robiť?" 

Zubné kazy na mliečnych zuboch vedia byť veľmi rýchlo v progrese - ak je stav takýto zlý, žiaľ len čistenie nestačí. Už sa niekedy zastaviť nedá (to je len dobrá nádej). Dieťa možno bude musieť byť ošetrené v celkovej anestéze, záleží na spolupráci a stave. V tomto čase treba dať veľký dôraz na podchytenie stavu stoličiek. Aj keby dieťa malo o predné zuby prísť, tak nech nemá problém so zadnými zubami, tie bude potrebovať dlhšie. Napríklad takému 3,5-ročnému dieťaťu, ak by spolupracovalo, sa môže urobiť pokus o ošetrenie a spravenie výplne. Ale vždy je oveľa lepšie sa tomu správnou starostlivosťou vyhnúť. 

Pozor, nie je to len o čistení, ale aj o výžive a pitnom režime. Ak umývate poctivo, ale dieťa celý deň niečo konzumuje, prípadne popíja sladené nápoje, spôsobuje si nízke pH v ústach a to celý proces len zhoršuje. Medzi jedlami musia byť pauzy a najlepší nápoj nielen pre zdravý chrup, je čistá voda. Biele škvrny na zuboch znamenajú odvápnenú sklovinu - pravdepodobne pozostatok z čias, keď sa dieťa kojilo a zabudlo sa na čistenie. Sklovina sa obnoví - môže sa to zastaviť dôkladným čistením a s pomocou fluoridov v paste. 

Ak ste medzi otázkami nenašli tú svoju, neváhajte a napíšte svoj problém s hashtagom https://www.modrykonik.sk/group/9719/?h=rada_zu... do skupiny Čisté zuby sa nekazia alebo mi napíšte správu. Mnohé z vás mi posielajú aj fotografiu a áno, pomáha to Adamovi posúdiť problém lepšie, ako len zo slovného opisu. Teším sa, že vám vieme takto pomáhať. Vám sa zas za starostlivosť poďakuje raz vaše dieťa, no i vaša peňaženka. 

Link na skupinu: Čisté zuby sa nekazia 

Viac mojich článkov na tému detských zúbkov:

• Ako naučiť dojča čistiť si zúbky
• Cumlíky s krídelkami 
• Naša prvá návšteva u zubárky 
• Dental Alarm
• Vŕtačka, nieee, aaau, to bolííí!
• Testovali sme detekčný roztok na odhalenie povlaku

Mám rada značku Vichy, no krémy na tvár rada striedam. Rovnako je to aj s parfémami, dovolenkovými destináciami, zamestnaniami - život sa mi zdá príliš krátky na to, aby som sa vracala stále do tej istej rutiny. Jediný, kto sa mi ešte nezunoval, je môj muž a to už podozrivých 12 rokov! Ale vráťme sa k tým krémom. Prihlásila som sa na testovanie nočného zázraku Vichy SlowAge a urobila som dobre. Hneď vám poviem prečo. 

Som náročný tester, keďže v mojej zásuvke s týmto krémom nocovali ťažkí konkurenti: nočné sérum Biotherm a Chanel Hydra Beauty - krémy, ktoré stoja dvakrát toľko ako SlowAge. Nie vždy kvalita krému priamoúmerne rastie s cenou a tak som bola zvedavá, aký zázrak urobí na mojej tvári 30-eurový téglik. 

Keď som rozbalila balík od Modrého Koníka, našla som tam okrem krému aj tento letáčik a pokyny. Je to veľmi super pocit, keď vám niekto pošle nejaký produkt na testovanie zadarmo, obzvlášť, ak je to niečo, nad čím ste uvažovali, že si aj kúpite. Ja som po tomto krémiku pokukovala už dlhšie, preto ma táto príležitosť potešila. Na druhej strane som si však dala záväzok, že budem objektívna. Slušnosť možno káže darovanému koňovi na zuby nepozerať, ale ak je tým koňom produkt na testovanie od Koníka - presne to sa od nás očakáva. A tak som sa mu na zúbky poriadne pozrela. 

Hneď po rozbalení ma prekvapila jeho hnedá farba, pripomínajúca vylúhovaný čierny čaj. Potešila ma chladivá gélová konzistencia, ktorá naznačuje hydratačný charakter krému. Presne to moja zmiešaná pleť potrebuje, nemôžem používať hustné mastné krémy. No a samozrejme som ho musela aj ovoňať a bola to typická luxusná "vichiovská" vôňa a ja tam cítim akoby taký nádych lekárne. Neviem, čím to je, ale niečo mi tam vonia sterilitou, ale príjemne. Na vôňu krému som veľmi citlivá. Asi pred desiatimi rokmi som si kúpila jeden nemenovaný nočný krém a jeho pach ma vyslovene iritoval. Keď mi môj muž (vtedy ešte len frajer) pri zaspávaní pošuškal do ucha, že páchnem ako tekvička, naštvaná som písala na centrálu značky. Ako ospravedlnenie mi poslali balík plný krémov na mladú pleť, keďže ten môj bol podľa nich pre zrelú. Tá asi môže voňať ako tekvica. Nevadí, potešilo. Takže áno, vôňa je dôležitá. 

Celé dva týždne som používala krém na noc a priznám sa, že aj vďaka tej vôni som mala pocit, že relaxujem. Akurát som sa bála, či tým, že má hnedú farbu, nebude hnedý aj celý vankúš, ale nie, krém sa účinne vpíja do pleti. No ráno som sa budila s jemným mastným filmom na tvári a naozaj som mala pocit, že jemné vrásky sú vyhladenejšie. Ale som nohami stále na zemi, zázrak od žiadneho krému by som za dva týždne neočakávala. 

Aj Amálka sa chcela zapojiť do testovania, tak okrem toho, že si z neho trošku aj olízla (toto v pláne nebolo), dovolila som jej dať si za hrášok na tvár. Amálka má kožnú seboreu, nemôžem ju teda krémovať ani po kúpaní a máme aj špeciálny opaľovací krém, inak sa hneď vyhádže. Po tomto krémiku však nemala žiadnu reakciu, čo je pozitívna správa aj pre mňa. Zároveň je to dôkaz, že krém je šetrný aj k extra citlivej pokožke. 

Za dva týždne používania som spozorovala zjednotenie farby pleti. Akoby obsahoval aj kúsok betakaroténu, čo by vysvetľovalo tú farbu a pleť mala lepší tón, stiahli sa viditeľné póry a netvorili sa mi z neho žiadne vyrážky, naopak. Mala som pocit, že aj začervenané miesta sa upokojili. Čo je super, je, že neštípe, keď sa nanáša okolo očí, lebo aj niektoré drahé krémy mi zvyknú podráždiť oči. V priloženom letáčiku som sa dočítala, že raz za týzdeň - dva je dobré použiť tento krém ako masku na 10 minút a potom zotrieť zvyšný krém tampónom. Viem si predstaviť, že mnohým ženám sa môže používanie nie najlacnejšieho krému ako masky zdať ako plytvanie, ale neodolala som.

A naozaj po zotretí som mala takú krásnu pleť, hydratvanú až zdravo lesklú a vypnutú, že toto môžem objektívne nazvať malým zázrakom. Ani z toho krému toľko neubudlo. Odhadujem, že ak ho budem používať denne a k tomu raz za dva týždne ako masku, kelímok mi vydrží cca 3 mesiace. 

Suma sumárum, tento krém či gél som si rýchlo zamilovala a poobzerám sa aj po ostatných z tejto rady. Je účinný a napriek zaneprázdnenosti v tieto dva týždne mi Vichy SlowAge každý večer spomalil čas a prinútil ma venovať sa na chvíľu sebe. A aj o to predsa ide. 

Do novoročnej súťaže v skupine Čisté zuby sa nekazia sa zapojilo neuveriteľných 104 žien z Modrého Koníka, a to tak, že mi napísali svoje predsavzatia, či lepšie povedané ciele, na rok 2018. Začítala som sa do vašich snov, túžob a plánov a aj keď to asi nie je dostatočne veľká vzorka žien na to, aby bola reprezentatívna, rozhodla som sa zosumarizovať, čo ste si na tento rok zaumienili. Dáva mi to určitý obraz o tom, po čom najčastejšie piští srdce návštevníčky, ak nie Modrého Koníka, tak aspoň mojej skupiny. 

Niektoré z vás uviedli ciele tri, no mnohé i viac než toľko a tak som získala zaujímavé výsledky. Zrátala som ich podľa zamerania a všetky potom zoskupila do piatich skupín, ktoré odrážajú rebríček vašich hodnôt. Stotožňujete sa s ním aj vy? 

Mne sa zdá byť to poradie až idylické. Poďme sa teda pozrieť na jednotlivé kategórie zblízka.

Nie je to len fráza a najviac to vedia tí, ktorým chýba, že zdravie je zo všetkého najdôležitejšie. Viac ako polovica všetkých žien, ktoré sa zapojili do "ankety", nie je spokojných so svojou váhou. 53 z vás plánuje tento rok zhodiť a pravidelne sa hýbať a 3 ženy by si zas priali nejaký ten tuk nabrať. V odpovediach zaznelo pravidelné cvičenie, prechádzky, turistika, beh, fitko, jóga alebo plávanie. No pár chytrých si prialo schudnúť bez námahy. Ach, keby tak šlo poslať kilá cez wifi... 

S úpravou váhy úzko súvisí aj úprava životosprávy a tak každá piata žena uviedla, že plánuje zdravšie jesť, chodievať skôr spať, prestať fajčiť, chodiť pravidelne na lekárske prehliadky alebo podstúpiť odkladanú operáciu kŕčových žíl. Šesť z vás sa rozhodlo poctivo dodržiavať pitný režim. Záväzok starať sa lepšie o svoj chrup či zúbky svojho dieťaťa si dalo 9 zo 104 žien. 

Odpovedí na tému zdravia bolo najviac a tak zaslúžene zaujalo prvé miesto. 

Kto by bol povedal, že druhé najfrekventovanejšie predsavzatie žien z Modrého Koníka (hneď po chudnutí), o ktorých predpokladám, že je väčšina na materskej, bude práve túžba tráviť viac času s rodinou? Človek by si myslel, že v tomto období života to už viac hádam ani nepôjde. Ale niekde bude háčik, keďže tráviť viac času so svojimi deťmi, partnermi, rodičmi, či priateľmi si želalo až 48% žien. Skoro polovica.

Necelých 10% z vás sa plánuje tento rok presťahovať alebo začať stavať dom, čo je tiež celkom dosť. Šesťkrát padol cieľ v súvislosti s rozvojom vašich detí, či už šlo o pestovanie krúžkov alebo iná podpora ich rozvoja. Tu som, naopak, čakala odpovedí viac.

Šesť z vás plánuje splodiť alebo porodiť bábätko, päť by chcelo ísť na dovolenku k moru alebo viac cestovať. Štyri žienky si stanovili za cieľ tento rok úspešne odplienkovať dieťa, "zabehnúť" ho v škôlke alebo dojčiť, dve z vás majú ambíciu prekonať svoju lenivosť a byť poriadkumilovnejšie. No a jednu čaká neľahká úloha - podať žiadosť o rozvod.

Suma sumárum, rodina a bezpečie hrajú u žien na Modrom koníku prím a napriek tomu, že už teraz sú super starostlivé mamy, veľmi často sa opakovalo želanie byť ešte lepšou mamkou a partnerkou. Slovenskí muži by si to mali viac vážiť. Nie v každej krajine je poradie hodnôt matiek rovnaké. No na druhej strane, ani jedna žena nevyslovila prianie mať viac sexu. Hmm, na zamyslenie 🙂

Zdravie, rodina, bývanie, šťastie - ono to jedno s druhým súvisí. Ale niekedy je šťastie vecou rozhodnutia, nie okolností. A vyzerá to tak, že to dobre viete, lebo každá piata z vás má v pláne si (nielen) tento rok užívať život naplno, nestratiť svoju bláznivosť, viac sa usmievať a brať život s pozitívnym nadhľadom. Práve niektoré osudy, o ktorých sa dočítame aj tu, na Koníku, nám pripomínajú, aké dôležité je tešiť sa aj z maličkostí, nenáhliť sa stále, nepodmieňovať svoju radosť kadečomu. Treba sa tešiť tu a teraz. Roky sa riadim heslom "keď si vďačný, tak si šťastný" a funguje to. A ono sa stále nájde veľa toho, za čo sa dá ďakovať. Šťastie je omrvinka chleba na ústočkách môjho dieťatka, šťastie je instagramová fotka, ktorá mi vylúdila úsmev na perách. Šťastie je nájsť teplé rukavice na dne vrecák v mrazivý deň aj každodenné vstávanie do nového rána. Šťastie je uhol pohľadu. 

No byť šťastnou nebolo najčastejšie prianie žien v tejto kategórii. Oveľa viac z vás, takmer každá tretia, si priala menej sa rozčuľovať, stresovať, kričať, plakať či nadávať a naučiť sa mať nepodstatné veci na háku. Podľa mňa už samotný fakt, že si to uvedomujeme, je prvý krok k zmene. Preto verím, že tento rok bude naozaj rokom vyrovnanejších žien a matiek. 9% žien chce urobiť štastných aj ľudí okolo seba - ale toto číslo je reálne oveľa väčšie. Aj keď sme si to nedali za cieľ, viem, že je nás takých viac. Celkovo sa šťastie skloňovalo v 58% odpovedí. Šťastné chceme byť všetky, no pár z vás si to poistilo predsavzatím.

Približne polovica zo žien sa priznalo, že potrebuje venovať viac času sebe, svojim záľubám, rozvoju, ale aj oddychu. Tak buď je tá druhá polovica spokojná a má pre seba dostatočný priestor alebo by sme na seba mali začať myslieť viac. Rozvíjať svoje hobby a záujmy plánuje 20% žien. Patrí medzi ne napríklad plán naučiť sa hrať šach či začať konečne piecť. Alebo naučiť piecť chlieb svoje kamošky. Cudzie jazyky sa chystá oprášiť 12% žien, ktoré už asi vedia, že mať nejaký vo výbave je často predpokladom príležitosti dobrého zamestnania. A knihy! Každá desiata je dušou knihomoľka a niektoré ambiciózne plány prečítať za rok 30 či 60 kníh popri deťoch ma dvíhali zo stoličky. Dá sa to stihnúť a pritom nenechať rodinu umrieť od hladu? Možno sa s nami podelia o svoje triky. A aj keď väčšina odpovedí pochádzala od mamiek, teší ma, že šesť z nich plánuje nasledujúci rok ukončiť alebo dokonca začať štúdium, dvakrát dokonca zaznelo pedagogické minimum.

Tri odvážne sa chystajú urobiť si alebo len oprášiť nepoužívaný vodičák a tak bude v tejto krajine zase o pár nezávislejších a sebavedomejších žien viac. Moja IT duša však plače, že len dve plánujú zlepšiť svoje počítačové zručnosti, aj to iba Excel. Baby, s tým musíme niečo urobiť - to si zas dávam za cieľ na tento rok ja - pomôcť vám v tom.

Nech už je, ako chce, veľa mamiek si dnes už uvedomuje, že spokojná mamka sa rovná spokojná rodinka. Cíti to manžel i deti. A k spokojnosti mamky neodmysliteľne patrí, aby mala čas na seba, na vlastné sny a túžby, a aj ich realizáciu. Na svoj vlastný rast a pri všetkej tej "neviditeľnej", často nedocenenej a bagatelizovanej práci v domácnosti aj nárok na zaslúžený oddych, nech už je v akejkoľvek forme. Hoci aj tu, na nete. 

Je to asi tým, že sú tu samé matky, ale pracovne ambicióznu ženu som hľadala medzi odpoveďami s lupou. Len jedna jediná odpovedala, že by si priala postup v práci. Ani jedna pracujúca, ak sme také medzi sebou mali, si nepriala zvýšenie platu. Ani sa vydať za bohatého muža, takže ani zlatokopky medzi nami asi nie sú 🙂 Dokonca 7 z vás je uvedomelých natoľko, že plánuje viac šetriť a menej míňať! Držím palce. 

Až 18 žien sa však plánuje vrátiť do práce po dlhšej materskej, padlo tam tuším aj 6 rokov. A niektoré si želajú zas prácu zmeniť. Je teda najvyšší čas pridať si do vlastného zoznamu pár cieľov z predošlej kategórie a začať sa aktívne pripravovať. Trh práce je žiaľ stále k matkám s dlhou pauzou kvôli materskej nemilosrdný. Manžel mojej priateľky, ktorý sa podujal byť pol roka na rodičovskej dovolenke s ich malou dcérkou, sa však vynašiel. Miesto toho, aby si do životopisu dal suché od-do: MATERSKÁ, svoju starostlivosť o dcérku na plný úväzok zhrnul do vtipných, no pravdivých bodov nasledovne: 

Od-do: Samostatná a zodpovedná práca na životne dôležitom projekte

- plné pracovné nasadenie pre motivovaných a odhodlaných

- dôraz na včasnú dodávku služieb a tovarov 

- využitie plynulej angličtiny (rozprávajú s dcérkou po anglicky)

- opakované aj nečakané úlohy, potrebný neustály multitasking

- pohotové riešenie problémov

- rozvoj komunikačných a vyjednávacích schopností

- zvládanie častých stresových situácií

- úspešné udržiavanie work-life balance 

Kľudne sa inšpirujte. ;)

Všetkým ženám, ktoré sa do súťaže a teda aj neplánovaného prieskumu zapojili, ešte raz ďakujem. Aj za otvorenosť a úprimnosť, ktorá ma neraz rozosmiala či prinútila zamyslieť sa. No a ja sa budem snažiť vám tie vaše predsavzatia nenápadne tu a tam pripomínať, či už na mojom blogu alebo v skupine. Ako povedala Hillary Clinton, "v pekle je špeciálne miesto pre ženy, ktoré si nepomáhajú" a ja sa na to miesto veru nechystám. Dúfam, že ani vy.

Štastný (takmer) Nový rok 2018!

Skupina Čisté zuby sa nekazia: https://www.modrykonik.sk/group/9719/  

Pokračujem v rozpávaní o tom, ako bolo na konferencii, ktorá bola pre milovníčky módy a krásy, súčasné alebo budúce blogerky, vlogerky a ajťáčky, čím nadväzujem na prvú časť, ktorú si môžete, ak ste tak ešte neurobili, prečítať TU. 

Skončila som pri tom, že zhruba v polovici dňa na pódium prišla Tereza Salte, oceňovaná blogerka a zakladateľka agentúry Elite Bloggers, ktorá vzala pod svoje krídla špičkových českých a slovenských blogerov a blogerky.

Sprostredkujú dlhodobú spoluprácu medzi značkami a blogermi, pričom reklama je etická. Čiže bloger sa netvári, že odjakživa nosí ponožky danej značky a v skutočnosti si ich nikdy neobuje. Nekamuflujú propagované produkty, ale propagujú  len to, s čím sa stotožnia. Tereza má v celku zaujímavý background. Viac budem vedieť, keď dočítam jej knihu Šlehačková oblaka, ktorú mi tam pribalili k ročnému predplatnému Marie Claire. Neodolala som mu, lebo spolu s časopisom Marianne ich považujem za najlepšie česko-slovenské čítanie. Tereza študovala v Nórsku, za Nóra sa aj vydala a pomerne skoro jej zomrela mamka.

Predtým bola profesionálna gymnastka a teraz sa teší z trojmesačného synčeka. Je to neuveriteľne šikovná baba a tých dvadsať minút na "stejdži" nebolo dosť. Na inšpiráciu spomeniem, čo Tereza vymenovala ako najdôležitejšie faktory, keď štartujete svoj projekt: motivácia, vášeň, odvaha, trpezlivosť, intuícia, túžba učiť sa nové veci, nápad a správne načasovanie. K tomu načasovaniu mám trošku svoju teóriu, lebo veľa krát je vyčkávanie našou výhovorkou na to, prečo sme ešte nezačali. Riadim sa výrokom Napoleona Hilla: "Nečakajte. Ten pravý čas nepríde nikdy." 

A hneď ďalšie speakerky boli sestry Nicole a Lucka Ehrenbergerové, autorky blogu A Cup of Style, ktorých motivačný diár ste už možno spozorovali aj v našich kníhkupectvách. Tieto mladé baby porozprávali príbeh o tom, ako z úplne obyčajných dievčat vznikli vplyvné fashion blogerky, ako sa začali zaujímať o módu, naučili sa pracovať s webom a videom a dostalo ich to tak ďaleko, že sa tým môžu dnes živiť. 

Páčilo sa mi, keď baby spomenuli aj svoju mamku, ktorá ich v hľadisku pyšne natáčala na video. Táto sympatická žena si vraj pod vplyvom svojich dcér tiež založila vlastný blog a kanál na YouTube. Cool mama, že?

Mala som dosť materiálu na premýšľanie a tak som sa vybrala poobzerať sa po vystavovateľoch. To, čo sme si našli doma v goodiebagu, som písala už v predošlom článku a myslím, že nádielka bola bohatá. 

Na záchode boli najnovšie toaletné vody Mexx, ak by sa chcel niekto osviežiť. Celý deň sme sa mohli dať nalíčiť niektorej z vizážistiek od Sephory alebo učesať kaderníkovi z Kerastase. 

Počas celej konferencie bol kompletne catering zdarma, vrátane vody, kávy, džusov, sendvičov, sladkých chuťoviek, ovocia a kávy.

Veľká časť backstagu bola vyhradená H&M a premene, ktorá tam prebiehala v spolupráci so stylistami z Marie Claire pre 10 výherkýň, medzi ktorými som bola aj ja. 

Po hodine obliekania, líčenia a česania je výsledný efekt toto. Ten pocit, keď dva dni vopred nadiktujete svoje miery, že nosíte veľkosť 40, doslova nežeriete a keď si obliekate pripravený outfit, zistíte, že vám dali nohavice 36ky, je na prd! Ale keď ich potom vytiahnete a zapnete, dostaví sa eufória. 

Prostoreká spolubývajúca mojej sesternice, keď som jej fotku ukázala, poznamenala, že ešte šatka na hlavu a vyzerám ako v burke. Aj na môj vkus to bolo príliš tmavé, zahaľujúce, makeup si viem asi lepšie urobiť sama (aj keď vizážistka bola veľmi príjemná) a tie topánky od Ecco boli síce super pohodlné, ja by som po nich nesiahla ešte najbližších 25 rokov. Vlasom by som dala viac objemu. Kaderník, čo ma česal, síce tvrdil, že po slovensky vie, ale keď sa ma po tretí krát spýtal, cože?, mužete to zopakovat?, ješte jednou, prosím?, radšej som začala "mluvit". 

Mladí stajlisti len zbožne zalamovali rukami, aké je to wow. Poznáte rozprávku cisárove nové šaty? Tak som sa cítila, ako ten nahý cisár, ktorému každý obdivuje nové rúcho. Nevadí, bola to super skúsenosť, nič podstatné z konferencie som nezmeškala a keď som sa hodila späť do svojho outfitu, ešte som stihla pár zaujímavých prednášok a poslednú hodinku na networking, ktorú som naplno využila.

A tým nemyslím len to, že som si dala pohár vína a všetky možné chuťovky z podnosov okoloidúcich núkajúcich čašníčok. O dve hodiny na to som už sedela vo vlaku, kde som si užívala prázdne lehátkové kupé. 

Nevedela som spať. V hlave mi vírili myšlienky, ako viem využiť všetko, čo som sa dozvedela, pre seba. Bola som a doteraz som nadšená tou konferenciou a budem z toho čerpať ešte dlho. Zdieľaním svojich dojmov som, dúfam, obohatila trochu aj vás. 

No a doma ma čakalo to najsladšie prekvapenie, moje bábätko, ktoré našťastie v pohode zvládlo dvojdňové odlúčenie. Hlavne vďaka starostlivému ockovi a mojim rodičom, ktorým ďakujem za to, že mi svojou pomocou tento výlet vlastne umožnili. 

Nabudúce nás pôjde dúfam viac!

Neviem, prečo sa všetky najlepšie konferencie konajú v novembri a decembri. Nestíham všetko! Ale som rada, že túto som si nenechala ujsť, aj keď to znamenalo sadnúť na vlak a osem hodín sa drkotať do Prahy. Stálo to za to! A vôbec nie preto, že som sa tri dni pred konferenciou dozvedela, že som vyhrala celkovú premenu s Marie Claire. Ale pozor, táto fotka je fotka PRED. Som zvedavá, čo poviete na ten look PO.

Do Prahy som po prečítaní deväťdesiatich strán knihy Inovátori a pozretí dvoch filmov v Regiojete docestovala večer a cestou k sesternici, ktorá býva na krásnom mieste - pri starom židovskom cintoríne, som samozrejme stihla zabehnúť do Zary na Príkopě. S hrkotajúcim metalickým kufríkom som vyskúšala štyri páry topánok, no vzdala som to a vydala sa na Staromák. Cestou som nasávala vianočnú vôňu vareného vína a škoricových trdelníkov. Keby nepršalo, bola by to totálna idylka. 

Toto je výhľad z okna sesternicinho bytíku, I LOVE IT! (nie som poverčivá, ani neverím na duchov).  Ráno som sa šup-šup vychystala a sesternica Paťka, ktorá je mimochodom úžasná žena, pretože už roky pracuje v Canone v Prahe, vypracovala sa na regionálnu manažérku a pozor, po 30-ke sa naučila šoférovať - v Prahe!!, ma hodila do klubu SaSaZu, ktorý je údajne jeden z najvychytenejších pražských klubov. Navyše len sedem minút autom. Keď pozerám ako ľavou rukou drží volant a pravou mi vysvetľuje zásady multikulti manažmentu (práve si dokončila MBA, pričom sa na Slovensku nezdržiavala vysokou školou, ktorá by jej bola aj tak na nič), mám pocit, že Dream Big vidím v praxi a netreba mi už ísť na žiadnu konferu. Chaos na pražských cestách ma však prebudí zo snenia a ja sa ocitám na mieste, odkladám si kabát a vstupujem do sály, kde je všetko perfektne zorganizované. Informácií-chtivé Češky a Slovenky popíjajú rannú kávičku pri baroch po stranách a 500 bielych zoradených stoličiek s goodiebagom čaká na ten "svoj" sexi zadok, ktoré budú celý deň poctivo podopierať. 

Vybrala som si stoličku v druhom rade. Síce mám okuliare so sebou, necestovala som až z Košíc, aby bejby sedelo v koutě. Takže pekne dopredu aj s croissantom a kávou v ruke. Zoznamujem sa so spolusediacou slovenskou blogerkou, ktorá nadšene vystiera ruku smerom ku mne a aj s jej českou kamarátkou, ktorá robí to isté, i keď s menším nadšením. Čekujem goodiebag, ale nechám si to prekvapko až na večer.

Jeho obsah vám však ukážem už teraz a myslím, že pri cene 950Kč za vstupné sa  oplatilo a to som ešte nič nevidela ani nepočula. 

O deviatej nastupuje moderátor, asi jediný z piatich mužov v celej sále preplnenej ženami. Upozorňuje nás na web dreambigconference.cz, ktorý vám teraz už síce  nepôjde, ale v čase konferencie nám umožnil nielen sledovať program, ale sa doň aj aktívne zapájať otázkami alebo odpoveďami na otázky formou hlasovania. Skúšobné otázky účastníčok boli rôzne, možno aj preto, že boli anonymné. 

Ako prvá nastúpila na pódium Pavlína Zychová, spoluzakladateľka start-upu Mystay. Okrem toho, že táto žena má neuveritľne krásne nohy, jej speech (čítaj "spíč") ma nakopol dvakrát viac než ranná káva. Táto baba je moja krvná skupina. Nedáva si servítku pred ústa a správu doručuje jasne, stručne a spoľahlivo. Tie sekundy za ňou predstavujú zhruba zostávajúci čas života, ktorý máme. A preto dosť záleží na tom, ako s ním naložíme. 

Pavlína nám dáva sedem jednoduchých rád, ako nielen snívať, ale aj dosahovať veľké ciele. A stotožňujem sa hneď s prvou - Buď drzá, ale pokorná. Nie zbytočne skromná, len sa drž nohami na zemi. A nie vulgárna drzaňa, ale zdravo zvedavá a neodbytná, sebavedomá baba. Rada číslo dva znie: neber všetko osobne. Nič v zlom, ale svet sa netočí len okolo teba. Tretia rada Smile-Smile-Smile síce nie je môj štýl, ale OK, možno v istých situáciách pomôže a Pavlína tvrdí, že s úsmevom dosiahneme viac. Ja tvrdím, že s permanentným úsmevom a la Mona Lisa pôsobíme príliš podriadene, ako mesiačik na hnoji - hlavne, ak sa roztomilo usmievame práve, keď nám šéf oznamuje, že namiesto nás povýšil menej skúseného kolegu. Ale budiš, vyberte si, čo vám sedí viac. 

Štvrtá rada znela, opustite svoju komfortnú zónu. Zaznelo asi 15x Fuck it, ale mne sa to páčilo! Ako opustíte komfortnú zónu? Urobte niečo, čo by ste nikdy neurobili, hovorí Pavlína. Zadrepujte si v obchoďáku. Čo si pomyslia druhí? Fuck IT! Bolia vás nohy? Vyzujte sa a choďte domov bosá no a? Fuck IT! 

Rada číslo päť - prestaňte stresovať a nájdite svoj ZEN! Niekto ho má vo vani, niekto na prechádzke so psom, niekto za volantom. Nájdite miesto, kde vaša myseľ oddychuje a nenechajte sa pohltiť stresom. Šestka znela Nikdy nehovor "nemôžem...", vždy sa pýtaj "ako sa dá...?" A takto sa dopracuješ k sedmičke - Môžeš dosiahnuť čokoľvek. Potvrdzujem.

A potom prišli Czechitas. Ženy, ktoré sú hlavným dôvodom mojej cesty. Vyškolili už stovky žien do IT a vo svojej misii úspešne pokračujú ďalej za podpory miliónovej investície od Google. Ak ste postrehli Ditu Přikrylovú, jednu zo zakladateliek Czechitas, vo Forbes alebo v iných médiách, je vám jasné, že krása a programovanie dokážu koexistovať v jednej koži. Len tak tomu prísť ešte na chuť... Holky z Czechitas si dali challenge, že naučia pol tisícky rozospatých žien programovať v HTML a CSS za hodinu. Ha, a presne toto ma zaujímalo, že ako, keďže ja už čo-to ovládam. Tak si máme stiahnuť appku LearnHTML a reakcie publika sú napodiv nadšené. 

O dvadsať minút už "kódime" a o hodinu má každá baba, ktorá chcela, predstavu o tom, že vďaka HTML si stránku načrtne a vďaka CSS si ju vyšperkuje. 

Dita netvrdí, že po vytvorení cvičného životopisu ako webovej stránky sa kočky zamestnajú ako programátorky, ale vďaka poznaniu týchto princípov si raz ľahšie upravia svoju vlastnú stránku, na vytvorenie ktorej im dnes aj tak stačí šablóna (WordPress, Wix). 

Ďalšou zaujímavou speakerkou dňa bola belgická fashion bloggerka Tiany Kiriloff, matka 3 dcér, ktoré ju, ako hovorí, už teraz stoja majland, pretože rovanko ako ona, milujú všetko krásne. Extravagantne odetá útla kráska veľmi dobrou angličtinou rozdáva praktické rady a ja hltám aj jej prekrásne fotky. Bože, musím sa naučiť poriadne fotiť. Viete, toto už nie je žiadna dvadsiatka ani tridsiatka a predsa neprestala snívať. A vysnívala si rolu moderátorky Fashion relácie na MTV a napriek ťažkej konkurencii ju dostala!

Úžasný motivačný talk od skúsenej dámy ma neskutočne nakopol. Tiani rozpráva o ťažkej práci, ktorá je za pekne vyretušovanými fotkami a článkami, o tom, ako prioritizovať a balansovať medzi prácou a rodinou. Keď sa jej pýtajú, ako zvládala odchody od detí, keď potrebovala cestovať za prácou, úsmevne poznamenala, že bolo obdobie, kedy plakali, mami nechoď a teraz majú zas fázu, kedy sa pýtajú, mami, kedy už pôjdeš?

Stotožňujem sa s ňou v tom, že moja práca tvorí významnú časť toho, kto som, môjho ja. Hovorí o význame self-brandingu a našej jedinečnosti. Tiani pridáva ešte zopár tipov pre blogerky a zožína búrlivý potlesk. 

Ja sa už neviem dočkať ne českú, niekoľkokrát ocenenú blogerku Terezu Salte, ktorú možno poznáte ako @terezainoslo a ďalšie speakerky. A tiež, ako dopadne moja premena. Ak ste sa dočítali až na koniec tohto dlhého článku, možno vás bude zaujímať aj pokračovanie, no druhú časť zverejním až cez víkend.  

🙂

Konferencia Big Dream v Prahe - 2. časť

Celú nedeľu 12. novembra som mala rezervovanú pre seba, aby som sa mohla zúčastniť konferencie Umenie byť ženou, ktorú v Košiciach registrujem už druhý rok. Rovanká konferencia sa koná aj v Bratislave, tento rok to bolo v apríli. Minulý rok mala Amálka len 3 mesiace, tak som sa rozhodla neísť, ale už vtedy som si zaumienila, že tento rok ju už nevynechám. Mala som aj parťáčku, bývalú kolegyňu, čo bolo super, lebo keďže prednášky prebiehali v dvoch miestnostiach, vždy, keď sme sa rozdelili, zreferovala mi, ako bolo. Všetko sa odohrávalo v hoteli Hilton a keďže bývam 10 minút pešo od neho, odbehla som si domov sa naobedovať aj sa prezliecť pred večernou talkshow. 

Ambasádorkou celého projektu je Adela Vinczeová. Tento rok ju sprevádzal aj jej manžel Viktor Vincze, ktorý sedel v hľadisku ako jediný z troch mužov, obklopený 400 ženami. Program bol veľmi dobre zorganizovaný od registrácie, cez jednotlivé prednášky a workshopy, vystavovateľov až po sprievodné programy. Ráno každá z nás okrem registračného náramku dostala goodie bag - taštičku so vzorkami krému na ruky a na tvár od Yves Rocher, pero, poznámkové bloky, pollitrovku Lucky a vitmanínový nápoj Divas, program konferencie s detailnými informáciami o prednášajúcich a kopcom letáčikov od rôznych vystavovateľov. 

O deviatej sme začali krátkou rozcvičkou s Jankou Šimkovičovou, zakladateľkou portálu cvicte.sk a autorkou knihy iMama, no vzhľadom na stiesený telesný priestor kvôli nahusteným stoličkám to asi nemalo iný efekt než nás rozosmiať a dobre naladiť. Na ňu nadviazala Ivetka Štecová s troma cvikmi z tvárovej gymnastiky, no cvičiť "leva", pri ktorom musíte vyplaziť čo najviac jazyk, vypúliť oči a ešte sa snažiť s napnutým krkom aj usmievať, asi nie je najlepší icebraker vo veľkom dave neznámych žien, ktoré sa pred tým nevideli. Bolo to trošku rozpačité, ale tiež pobavilo a ja som bola rada, že som u nej kompletný začiatočnícky tréning absolvovala v úzkom kruhu už pred dvoma týždňami. 

Pokračovala som prednáškou Janette Šimkovej - Žiť svoje lepšie JA. Hovorila o svojom príbehu, ako sa po desiatich rokoch v nesprávnom zamestnaní rozhodla robiť konečne to, čo ju baví, vydala sa študovať sociálnu prácu a dnes pomáha ľuďom, ktorí to potrebujú a prednáša. Spomenula som si pri tom na moju staršiu sestru, ktorá po dvadsiatich rokov zavesila účtovníctvo na klinec a rozhodla sa urobiť si pedagogické minimum a učiť deti v škôlke. Plne ju v jej ceste za týmto snom podporujem. No pre mňa táto prednáška až tak nebola, ja svoj sen už žijem. 

Moja kamarátka Jolka šla na paralelnú prednášku Miroslava Harantu - Partnerstvo a sexualita - akému trendu sme podľahli? Pán Haranta vydal knihu Olívia o žene a jej vnútornom, pre mužov utajenom myšlienkovom a emočnom prežívaní života. Účastníčky vychádzali spokojné, no mňa tá téma v tejto fáze života nezaujala.

Druhá najlepšia časť dňa (prvá príde neskôr), bol vstup Moniky Stehlíkovej Staň sa kráľovnou reči tela. Celkom náhodou som ju prvý krýt zhliadla len pár dní pred konferenciou v Dámskom klube. Spája psychológiu s tancom, výsledkom čoho je metodika vedomej reči tela, ktorou si vieme pomôcť dosiahnuť to čo chceme, presadiť sa v mužskom svete bez straty ženskosti či napríklad odbúravať stres. Určite si dôkladne preštudujem jej stránku BodyTalks a ak sa zas niekde v blízkosti objaví, budem sa vzdelávať v tomto smere viac. Po rokoch strávených v IT a na manžérskej pozícií som si uvedomila, že som si v snahe prežiť a preraziť osvojila veľa mužských grifov. Monika apeluje, aby sme popri tom nezabúdali na našu ženskosť, ktorá sa prejavuje skôr opačne, v hornej časti tela. Veľa žien má vraj problém si dupnúť. Aj fyzicky a tak poriadne. Páčil sa mi jeden cvik, kedy sme mali stáť minútku s rukami rozpaženými smerom dohora. Volá sa to pozícia moci a vraj sa pri nej do tela uvoľňuje testosterón, žena nadobúda silu. Či je to fakt pravda, neviem, ale cítila som sa potom nabudená. Zaujala ma tiež myšlienka, že melodiku nášho hlasu určujú samohlásky, preto na ne treba klásť dôraz a naučiť sa ich pekne vyslovovať, podržať ich tón, nehltať ich. Zíde sa to hlavne tým, ktoré rozprávajú verejne. 

Videá:

https://www.facebook.com/pg/Umenie-by%C5%A5-%C5%BEenou-618381174886406/videos/

https://www.facebook.com/pg/Umenie-by%C5%A5-%C5%BEenou-618381174886406/videos/

Po obede som sa už tešila na panelovú diskusiu pod vedením Simony Mištíkovej na tému Time manažment, ako zvládať prácu, rodinu, samu seba a svoje sny. Adela sa tentokrát ujala roly hosťa spolu s Alenou Rozsypalovou, Finančnou riaditeľkou VSE Holding, o ktorej som si v októbri prečítala niečo vo Forbes a Janou Paulovskou, šéfredaktorkou divízie týždenníkov My vydavateľstva Petit Press. Z diskusie som si vzala veľa pre seba, no myslím, že mentalita žien u nás ešte má čo doháňať, pokiaľ ide o rešpektovanie materstva iných žien. Keď sa Jana úprimne podelila s tým, že svoju tretiu dcéru, ktorú mala po 40-ke, nechala doma s babkou v šiestich týždňoch a vrátila sa do práce (s tým, že odbehovala domov na kojenie), niektoré baby nedokázali zakryť zhrozený výraz. Páčilo sa mi, že hosťky ponúkli praktické rady, ako stíhať veľa vecí a pritom dôležité nezanedbávať, ako si ukradnúť aj čas pre seba, ako v tom všetkom vie pomôcť manžel a že ani ony nie sú dokonalé. 

Neskôr som ešte tu a tam nakukla. Nie som ezotericky založená, takže podobné prednášky som obišla a miesto toho som sa zastavila pri stánkoch, ktoré ponúkali poradenstvo a mentoring. A tak som si vyskúšala ako vyzerá taký koučing v praxi za 15 minút, ochutnala bylinkovým olejom ochutenú vodu (bola výborná), ovoňala unikátne kryštáľové sviečky, prelistovala si knihy od prednášajúcich a nadviazala nejaké nové kontakty. 

Zlatým klincom dňa bola večerná talkshow, na ktorú si Adela pozvala Evelyn a Katku Koščovú. Už veľmi dlho som sa tak schuti nezasmiala. Domov som odchádzala nakopnutá, plná energie a nových nápadov. Aké je úžasné, keď sa stretnú ženy v takom množstve. Toľko ženskej enegie na jednom mieste bola teda sila! Každá sme síce boli iná, ale spájal nás záujem na sebe pracovať. A bolo to cítiť.

Z toho večera som pre vás natočila  aspoň ochutnávky 🙂

Zubná kefka bola podľa Lemelson - MIT Invention Indexu v roku 2003 vyhlásená  za inováciu číslo jeden, bez ktorej si ľudstvo nevie predstaviť život, čím predbehla aj mobil, počítač alebo auto. No tiež ste sa už zamýšľali nad tým, čo bolo pred ňou? Ako si umývali zuby naši predkovia? A prečo je vynález dnešnej zubnej kefky taký významný? 

3500 rokov pred našim letopočtom obyvatelia starého Egypta a Babylončania už poznali prakefku, ktorou bola akási žuvacia tyčinka. Konárik, najčastejšie zo Salvadory perzskej, z jednej strany ohrýzli tak, že z neho trčali jemné vlákna a jeho druhou stranou si vyberali zbytky jedál zpomedzi zubov. Tí bohatí na to používali zlaté špáradlá. 

Žuvacia tyčinka sa stále používa v afrických a austrálskych kmeňoch, krajinách Blízkeho Východu a Ázie a na popularite začína naberať i v Európe. Miswak sa výborne predáva vďaka mnohým zdraviu prospešným faktorom, akými sú liečivé účinky na paradentózu a zápal ďasien. Výskumy ukázali, že obsahuje mnoho blahodarných chemických látok nielen pre chrup, ako napríklad fluorid, vápnik, chloridy, vitamín C alebo kyselinu salicylovú. 

1600 rokov pred našim letopočtom starovekí Číňania túto tyčinku vylepšili tým, že si ju začali vyrábať z aromatických konárikov, čím získali navyše svieži dych. Predkovia z našich geografických šírok zvykli žuť rastliny podobné bodliakom a ako zubnú niť používali stebielka slamy. 

Začiatkom nášho letopočtu sa začali používať aj iné metódy. Na čistenie sa používalo pierko zo supa, alebo osteň dikobraza, ktorý mal spevňovať zuby. O niečo modernejší spôsob však poznali Gréci. Aristoteles, ktorý bol vychovávateľom Alexandra Veľkého mu poradil, aby si každé ráno čistil zuby šúchaním s drsným plátenným uterákom. V niektorých končinách sa čistenie pomocou plátna používalo ešte aj v 15. storočí. Na zdravé zuby sa odporúčalo čistenie zubov po každom jedle, precíznejšie sa mali čistiť hlavne ráno. Vhodné bolo aj spanie s pootvorenými ústami.

Prvá ručná kefka s tvrdými štetinami uzrela svetlo sveta vďaka Číňanom v 15. storočí a bola vyrobená z kosti, bambusu a chlpov zo sibírskeho diviaka, ktorý mal dostatočne drsnú srsť. Európania vymenili štetinky za jemnejšie, vlákna sa získavali z konských chvostov. Prví ju začali propagovať francúzski zubári, ale až o 200 rokov neskôr. Zubná kefka sa v Európe stretla s veľkým nezáujmom, pretože v tejto dobe si ľudia zuby nečistili. Iba niektorí ľudia používali špáradlá z husacích pierok. Z tohto dôvodu mali ľudia zapálené ďasná a pri použití kefky dochádzalo k ich silnému krvácaniu.

Rozmach zubnej kefky zapríčinilo rozšírenie rafinovaného cukru, čiže sladkostí v 18. storočí. Zubný kaz totiž trápil veľké množstvo ľudí a jedinou možnou liečbou bolo bolestivé trhanie zubov. Prevencia v podobe pravidelného čistenia zubov, tak bola pre mnohých ľudí prijateľnejšou možnosťou. 

Prvú modernú kefku, ktorá sa začína podobať na tú dnešnú, vynašiel v anglickom väzení Viliam Addis v roku 1780. Od roku 1840 sa veľká časť výroby presunula do domácností, kde kefky vyrábali ženy. Do rukoväte vyrobenej z kosti sa vyvŕtali otvory a do nich sa po jednom pomocou drôtiku upevňovali štetinky z dlhosrstého prasaťa. Sto rokov po oficiálnom vynáleze kefky ju zdokonalil doktor Mayer Rhein tak, že predstavil prvé trojriadkové usporiadanie štetín. Ako prvý si kefku dal patentovať až pán menom Wadsworth, po čom sa spustila masová výroba zubkých kefiek v Amerike. 

Vynálezom nylonového syntetického vlákna sa v roku 1940 zdokonalili nielen pančuchové nohavice, ale i zubné kefky. Získali si popularitu veľmi rýchlo, nakoľko boli mäkšie a hygienickejšie, ako ich živočíšne predchodkyne. Americkí veteráni z druhej svetovej vojny si okrem tráum doniesli domov aj zvyk pravidelného čistenia zubov. Tieto prvé nylonové kefky, známe aj ako zázračné kefky Dr. Westa, mali však jednu veľkú nevýhodu. Vlákna boli totiž veľmi tvrdé a pomaly vysychali. Navyše nedokázali dlho držať pôvodný tvar. Výhodou ale bolo, že sa medzi nimi neusádzali baktérie. Nahradené boli v roku 1950 mäkšími štetinkami. Takáto kefka sa v roku 1969 dostala aj na Mesiac, keď ju použil samotný Neil Armstrong a kefky prvých astronautov sa dodnes dražia za doslova astronomické sumy. 

V 50-tych rokoch sa dostala na trh prvá elektrická kefka vyvinutá vo Švajčiarsku, ktorú Američania predávali pod názvom Braxodent. V roku 1961 sa vedcom podarilo eliminovať prevísajúci káblik z kefky a vyvinuli prvú bezkáblovú dobíjaciu zubnú kefku. V roku 1987 sa opäť vďaka Švajčiarom na trhu objavila elektrická kefka Interpalk s rotujúcou hlavicou. 

Dnešné moderné technológie priniesli zatiaľ najlepšiu elektrickú kefku - sonickú, ktorá čistí zuby veľmi dôkladne vďaka veľmi rýchlemu kmitaniu. Ani elektrická kefka však nevytlačila tú manuálnu z trhu, naopak. Je k dispozícii v rôznych variantách tvrdosti, tvaru a počtu štetín, tvaru rukoväte, pribudla jednozväzková kefka, ktorá je inšpirovaná práve žuvacou tyčinkou, medzizubné kefky a dokonca je na trhu dostupná aj žuvacia kefka, keď nie je po ruke voda. No podstata kefky sa zachovala po celé tisícročia. 

Inovátori tento rok ohúrili 10-sekundovou automatickou kefkou Amabrush, ktorú stačí vložiť len do úst a urobí prácu za vás. Digitalizácia nevynechala ani kefky a tak sa budú prepájať cez Bluetooth a Wifi priamo s našim mobilom či zubárom a monitorovať precíznosť čistenia. Na Kickstarteri (portál s nápadmi na zbieranie investícií) nájdete aj neabrazívnu kefku Antimicrobial, ktorá sľubuje dlhú životnosť a nezaťažuje životné prostredie. Vyzerá to tak, že sa máme na čo tešiť! 

Skupina Čisté zuby sa nekazia 

Zdroje: 

http://mytempesmiles.com/history-toothbrush/

https://www.dentalcorp.com/blog/a-visual-history-of-the-toothbrush/

http://plnielanu.zoznam.sk/c/1213/historia-zubnej-kefky-tymto-vsetkym-si-cistili-zuby-nasi-predkovia

http://www.orbitklub.sk/zaujimavosti-novinky/historia-zubnej-kefky/

Od môjho tehotenstva prešiel už viac než rok, ale veľmi dobre si pamätám, ako som sa bála, že prídem o nejaký zub. Veď poznáte, že sa hovorí, že každé dieťa vám vezme jeden zub. Veľmi som si vydýchla, keď som  zistila, že je to mýtus a že to nemusí byť vôbec tak. Treba však pre to urobiť niečo naviac. 

Hovorí sa tiež, že "dieťa mi odčerpalo vápnik zo zubov". Zuby však neslúžia ako rezervoár vápnika na horšie časy a preto ho odtiaľ dieťatko v brušku nemôže odčerpávať. Dokonca aj pri osteoporóze (rednutie a mäknutie kostí) ostávajú zuby pevné. Je však pravdou, že na naše zuby je počas tehotenstva vyvíjaný väčší nápor, keďže jeme častejšie a sklovina tak nerobí nič iné, len sústavne odoláva náporu baktériií hlavne zo striedania sladkých a kyslých jedál a nápojov, až im nakoniec postupne podlieha. 

Ďalšou výzvou pre sklovinu sú ranné nevoľnosti budúcich mamičiek. Všetky, ktoré sme si tým prešli, sa smejeme z toho názvu "ranné", lebo nás neraz zastihli aj poobede či večer. A veru si miesto nevyberajú. Na mňa to prišlo raz aj vo výťahu po ceste z práce. Pri zvracaní sa do úst dostávajú žalúdočné kyseliny, ktoré naleptávajú sklovinu. Uff.

Tehotné ženy majú zvýšenú krvácavosť všeobecne a tak sa to týka aj ďasien. Spôsobujú to hormonálne zmeny, ktoré zvyšujú a spomaľujú prietok krvi. No aj v prípade takzvanej tehotenskej gingivitídy ide v skutočnosti o bežný zápal ďasien, ktorý sa zväčša začal už pred graviditou, ale počas nej sa naň prišlo (prípadne sa zhoršil). A čo také nočné nálety na chladničku? U tehuliek tiež nie sú výnimkou. A tak má sklovina plus-mínus deväť mesiacov čo robiť, aby držala pokope. 

Našťastie dnes máme všetko, čo potrebujeme na udržanie kompletného chrupu, dostupné:

1. Pravidelné čistenie 

Viem, že posledné týždne na materskej už nieje ťažké tu a tam zabudnúť si vyčistiť zuby po poslednom jedle pred spaním. Ale treba si na to dávať pozor a nastaviť si napríklad na každý deň v mobile pripomienku. To večerné čistenie zubov je veľmi dôležité. Cez deň sa totiž zuby čiastočne samočistia tým, že pijeme vodu, riedime koncentrované kyseliny v ústach, čím uľavíme na chviľu sklovine. Taktiež jeme chrumkavé jedlá, ako jablko či mrkvu, ktoré nám mechanicky zotierajú povlak z určitých častí zubov. Oproti dňu však v noci nič z toho nerobíme, navyše sa v noci redukuje tvorba slín na minimum a baktérie si tak nerušene môžu kopať na zuboch zákopy. Čo zákopy, ropné vrty! Najlepšie vyčistí zuby kefka s čo najväčším počtom vláken. Rozdiel je rovnaký, ako keď zametáte s hustou a riedkou metlou. S  tou riedkou sa buď dlhšie namakáte alebo je to jednoducho pozametané menej dôkladne.  

2. Povymetať zákutia 

Osem z desiatich kazov vzniká práve v medzizubných priestoroch. Ak sa spoliehame pri čistení len na zubnú kefku, môžeme drhnúť ako šialené, aj tak sa kazom nevyhneme. Zub má štyri steny. Jednu prednú, tú si kefkou čistíme všetci. Zadné stena sa neraz zanedbáva, ak nečistíme systematicky. Ale aspoň občas ju kefka predsa len pošúcha i keď len náhodou. Čo ale zvyšné dve steny, ktoré sa dotýkajú susedných zubov? Venujeme im dostatočnú pozornosť? Zubná niť pomáha rozrušiť povlak, ak sa používa správne. Čiže ak ňou prechádzame po oboch zuboch tak, že až vŕzga a zájdeme ňou aj mierne pod ďasno, tak to má zmysel. Najlepším vynálezom na medzizubné priestory je však medzizubná kefka, ktorá, ak vyberieme správnu veľkosť, povymetá temné zákutia, kde sa nenápadne usídlil povlak. Medzizubka sa vkladá len do toho trojuholníčka medzi zubami tesne pri ďasne, nenásilným pohybom mierne zhora. Štetinky by mali byť dosť dlhé, aby dosiahli na steny oboch zubov a drôtik by sa nemal dotýkať skloviny, inak si ju ním brúsime. S veľkosťou zubných kefiek najlepšie poradí dentálna hygienička. S nepravidelnosťou zubov, hlavne v miestach, kde sú skrížené alebo je povrch skloviny vlnkovitý, si najlepšie poradí Single kefka.  

3.  Návšteva zubára

Mne sa podarilo dať si poriadne skontrolovať zuby ešte pred tehotenstvom. Dala som si urobiť kompletný RTG snímok a podľa toho mi zubár vedel opraviť jeden malinký kaz, na ktorý by v tehotenstve prišiel už tažko, keďže RTG sa vtedy neodporúča. A popri všetkom novom, čím prvorodička v tehotenstve prechádza, bolo riešiť boľavý zub to posledné, po čom som túžila. Ak sa RTG zubov tehotenstve predsa len nevyhnete, musia byť dodržané nasledovné zásady. Pacientka musí byť chránená olovenou vestou a golierom, RTG prístroj mieri mimo bruška a dávky žiarenia musia byť správne zvolené. 

4. Voda 

Najviac lahodiaci nápoj nášmu telu, či už čakáme bábätko alebo nie, je čistá voda. Tehotné ženy by jej mali piť o to viac, že dieťatko v nich má na vodu zvýšené nároky a nedostatok tekutín u budúcej mamičky má priamy vplyv na množstvo plodovej vody. Sladké vody nie sú len kalórie navyše, najviac po nich trpia zuby. Pravidelný prísun vody riedi kyseliny v ústach, preto je dobré dať si po jedle dúšok a len tak vypláchnuť ústa. Netreba zabúdať na poriadne vypláchnutie úst aj po zvracaní. Obľúbiť si preto čisto vodu je preto nielen zdravé, ale aj praktické. Poďakuje sa nám naše telo a v konečnom dôsledku aj naša peňaženka. 

Skupina Čisté zuby sa nekazia

https://www.curaprox.com/sk-sk/tehotenstvo-je-pre-zuby-vyzvou-no-nenechajte-sa-zbytocne-strasit

Kto by to bol povedal, že zubná sklovina je v ľudskom tele najtvrdším tkanivom? Chráni dentín v oblasti zubnej korunky. Fluorid zohráva dôležitú úlohu v jej ochrane, keďže posilňuje kryštáľovú štruktúru skloviny tak, aby bola odolnejšia proti dekalcifikácii kyselinami. Farba skloviny je však určená jej transparentnosťou. Jej žltkastý fa­rebný tón je najčastejšie daný farbou dentínu. Tam, kde chýba dentín, napríklad v hrotoch hrbčekov alebo v zhryzových hranách, sú zuby sčasti modravo transparentné. 

Farbu dentínu môžu ovplyvňovať určité lieky (tetracyklínové antibiotiká), sivastý povlak na nich zanechávajú cigarety, no existujú aj jedlá a nápoje, ktorých pigmenty sa usádzajú na sklovine a menia ich farbu. Najlepším testom na zuby farbiace nápoje je samotná porcelánová šálka. Na nej najlepšie vidíte usadeniny a tmavé fľaky, ktoré spôsobuje káva, ale v ešte väčšej miere silicové čaje, napríklad čierny alebo zelený. Podobný efekt na zuby má červené víno a silne farbiace čučoriedky. Dokonca aj taká čučoriedková zmrzlina môže na zuboch zanechať farebný film. 

Kto by sa však kvôli zubom vzdal kávy? Povzbudivá informácie pre všetky kávové závisláčky je, že káva môže mať na zuby aj pozitívny vplyv. Podľa MUDr. Bukovského môže nesladená káva okrem farbenia skloviny zubom i prospievať, pretože obsahuje nielen adstringentné látky, ktoré bránia usadzovaniu zubného povlaku, ale aj protizápalové látky, ktoré chránia sliznicu a ďasná. Pozitívny účinok kávy možno podľa neho do veľkej miery pripísať aj jej vplyvu na rast priaznivých baktérií v ústnej dutine.

Rovnaký, ba zdá sa, že ešte väčší efekt, má zelený a biely čaj. Odporúča nesladený, samozrejme, najlepšie vlažný, nie ľadový ani horúci.

Z korenín je najagresívnejším farbivom kurkuma, ktorá sa bohato používa v indickej kuchyni a my gazdinky vieme, ako ťažko sa žlté škvrny odstraňujú z kuchynských utierok či oblečenia. No i odborníci vedia, že všetko, čo zanecháva výrazné škvrny na oblečení, sa podobne podpisuje aj na sklovine. Rovnako je to s korením kari, ktoré je na Slovensku veľmi rozšírené a tiež obsahuje kurkumu. 

Intenzívna farba šťavy z červenej repy či jahôd, ktoré použijete v smoothie či ktorú získate z odšťavovača, taktiež zanechá na zuboch stopy. Vraj pomôže obyčajná slamka, ktorá nasmeruje šťavu tak, aby obišla predné zuby. Menej známou farbičkou skloviny na žltohnedo je balzamiko alebo balzamikový ocot. Pozor si treba dať i na cviklu, Coca-colu, sójovú omáčku, tekvicový olej a niektoré bylinkové tinktúry. 

Okrem farbenia si sklovinu ničíme aj škrípaním zubov. A škrípu aj deti. Tzv. bruxizmus je spôsobený nahromadeným stresom a preto je dobré sa cez deň zamyslieť, či nás niečo netrápiť alebo si nájsť aktivity, ktoré nám pomôžu stres ventilovať inak. 

Príroda nám ponúka širokánsku paletu potravín a nápojov a práve medzi nimi nájdeme aj také, ktoré z belosti zubov neuberajú, naopak, k nej dopomáhajú. Možno ste už postrehli výraz "biela diéta", ktorú majú pacienti držať pár týždňov po bielení zubov u zubára. 

Podľa Americkej Dentálnej Asociácie (ADA) nasledujúce potraviny podporujú zdravie v ústach a biele zuby:

• SYR - zvyšuje pH v ústach a jeho žuvanie podporuje produkciu slín. Navyyše obsahuje bielkoviny, fosfor a vápnik, živiny potrebné na posilnenie zubnej skloviny. 
• JOGURT - rovnako ako syr sa vyznačuje vysokým podielom vápnika a proteínov. Probiotiká zas pôsobia priaznivo na ďasná. V snahe pomáhať zubom však siahnite radšej po tom bez cukru. Podobné účinky možno očakávať aj od mlieka samotného či vajec. Na vstrebanie kalcia ľudské telo potrebuje dávku vitamínu D, ktorú získame trávením piatich až tridsiatich minút na slniečku aspoň dvakrát týždenne.
• LISTOVÁ ZELENINA - je plná vitamínov a minerálov. Taký kel alebo špenát sú bohaté na kalcium a obsahujú kyselinu listovú, ktorej zvýšený príjem najmä u tehotných žien pomáha predchádzať ochoreniam ďasien. Nebudem vám ale odporúčať posypať si brokolicou, kelom a špenátovými listami pizzu, ako som našla v jednom americkom článku. Ja sama radšej nenápadne zamiešam tieto zelené prísady do smoothie.
• MRKVA - podobne ako jablká, sú chrumkavé a plné vlákniny. Podporujú produkciu slín v ústach, čo pomáha znižovať riziko vzniku zubných kazov a sú skvelým zdrojom vitamínu A.
• ZELER - tak ako aj iná tvrdá zelenina a ovocie, jeho žuvaním sa mechanicky zotiera povlak. So zubnou kefkou si ho však nemýľte. Okrem vitamínu A je dobrým zdrojom vitamínu C. Práve tieto dva oxidanty dokážu nakopnúť zdravie ďasien. 
• MANDLE - opäť tá čarovná kombinácia proteínov a kalcia, navyše s nízkym obsahom cukru. 
• MÄSO, RYBY a TOFU - sú štedrým zdrojom fosforu, ktorý posilňuje sklovinu a kosti. 
• BREZOVÝ CUKOR - čiže xylitol, má v porovnaní s bežnými cukrami jednu veľkú výhodu. Nespôsobuje totiž zubné kazy. Baktérie nachádzajúce sa v ústnej dutine ho nie sú schopné metabolizovať, takže v ústach nevzniká kyslé prostredie zodpovedné za narúšanie zubnej skloviny. Práve preto je xylitol často používaný ako sladidlo v rôznych žuvačkách či iných produktoch.

Najlepší nápoj pre naše ústa, ale i zdravé telo, je čistá nesýtená voda. Pomáha rozpúšťať koncentrované kyseliny v ústach. Preto, ak po týchto jedlách nemáte po ruke kefku, pomôže aj poriadne vypláchnuť ústa vodou. Dobrou správou je, že pigmentácia zubov od jedla sa čistí pomerne ľahko zubnou kefkou bez potreby peroxidových bieliacich pást, ktoré narúšajú sklovinu a farbia dentín. Takže to vyzerá, že stačí zdravo jesť a starať sa dôkladne o zuby a farebné fľaky od jedla nám na zuboch nehrozia. 

P.S. úvodný obrázok je z filmu BRIDES MAIDS, kto nevidel a chce sa zasmiať - odporúčam :D

Link na skupinu Čisté zuby sa nekazia: https://www.modrykonik.sk/group/9719/

S mojimi synovcami sme sa túto sobotu zahrali na detektívku. Po výdatnom pohostení, ktorým je už moja sestra Katka povestná, som šibalsky vytiahla z kabelky záhadnú farebnú vodičku "v skúmavke priamo z laboratória" a hon na páchateľa sa mohol začať!

Podozrivým zločincom, ktorý má na svedomí nejeden zubný kaz, je škaredý a slizký Povlak, ktorý sa drzo rozťahuje na zúbkoch - a to nielen na stoličkách - kým ho odtiaľ kefkou nevymetieme preč. Horšie je, že nemá hanby sa po každom jedle vrátiť a robiť to znova. Ak ho necháme vysedávať u nás dlhšie, začne nám rozleptávať sklovinu a tvoriť zubný kaz. A kým my aukáme od bolesti, on sa len rehoce a rozhliada sa po ďalšom zúbku, ktorý by napadol. Najlepšie mu je na nenápadných miestach. Aj po rannej a večernej hygiene neraz zostáva schovaný medzi zubami, učupený v nejakej hlbokej ryhe alebo si to ustelie priamo k ďasnu! 

Tak som svojim synovcom - Miškovi a Jakubkovi, predstavila najnovší detekčný vynález pre pravých detektívov - odhaľovač Povlaku! Nie, nie, už sa len tak neschová dúfajúc, že splynie so zubami. Čakajú ho ťažké časy, lebo my máme PCA ROZTOK!!! Naniesla som obom prvú vrstvu roztoku na zúbky špeciálnym "ultra=sterilným" aplikátorom, aby videli, ako šikovne sa vie Povlak udomácniť v ústach. Vypláchli si ústa a Povlak bol identifikovaný. Bol to šok, bol skrátka všade!

Bez zbytočného čakania sme v sebaobrane zaútočili na páchateľa. Chlapci dostali kefky do rúk, nech mi ukážu, ako vedia zakrútiť s týmto nevítaným návšetvníkom. A tak šúchali a drhli ostošesť. Potom sa na mňa obaja víťazoslávne usmiali, posledný krát výpláchli a na pohľad sa zdalo, že po Povlaku nie je chýru ani slychu. "Ešte sa netešte", varovala som ich. Len náš špeciálny super-aktívny fialový roztok odhalí pravdu. Viete naozaj Povlak vyhnať zo svojich úst?

Nastala chvíľka pravdy a ja obom nanášam fialovú vodičku na zúbky po druhý krát. V napätí obaja vypláchnu vodou a tu sú výsledky: Miško sa pri čistení veľmi snažil a vyzerá, že Povlak tento útok naozaj neprežil. Zišlo by sa však pozrieť sa na zúbky aj z vnútornej strany a na stoličky. Na prvý krát je to ale super výsledok!

Jakubko sa zhrozene díva do zrkadla. Myslel si, že si umyl zuby najlepšie, ako vie a ten drzý Povlak na ňho drzo gáni priamo z predných zubov. Veď pod lampou je najväčšia tma. Tak toto nie, tu už nestačí ani obyčajná kefka. Budeme potrebovať silnejšiu zbraň, takú čo vie zacieliť presnejšie... Máme? Máme, jupí! Jakubko vyťahuje z pohárika single kefku a poctivo krúži po plôškach predných rezákov. Posledná skúška nechtíkom aj jazykom a po Povlaku ani stopy! Sme zachránení!

Chlapci sa nadšene smejú, mamka Katka tlieska. Túto hru sa určite zahrajú aj nabudúce, keďže vodičky sa zvýšilo habadej. Katka mi chichotajúc šepká do ucha, že ho vyskúšajú s manželom aj sami na sebe. Ale až keď odídem. ;)

PCA roztok s dvoma aplikátormi si môžete kúpiť v Smile shopoch CURAPROX alebo v e-shope za 3,65€: https://shop.curaprox.sk/produkty/208-pca-roztok-2ml-tycinka.html 

Link na skupinu Čisté zuby sa nekazia: https://www.modrykonik.sk/group/9719/

Čo by sa stalo, keby ženy prestali vykonávať domáce práce? Ako povedala sociálna demokratka Emmy Freundlich: “Nič, len by sa spoločnosť zrútila.”

K napísaniu tohto príspevku do blogu ma išpiroval jeden pekný článok z Apríl magazínu s názvom "Muži varia, ženy montujú nábytok alebo sa vo všetkom striedajú? Zisťovali sme, ako funguje deľba práce v bežných domácnostiach". Rôzne Slovenky a Slováci tam opisujú, ako si viac či menej netradične podelili práce v domácnosti. Ukazuje sa, že varecha už dávno nepatrí len do rúk žien, naopak. Stále viac mužov sa po spopularizovaní varenia v posledných rokoch púšťa do kuchtenia. Na výmenu odovzdali ženám kladivo a štetec. 

Veľa mužov (no žiaľ aj žien) si však stále myslí, že keď je žena na materskej a chlap chodí do práce, kompletná starostlivosť o domácnosť je len jej zodpovednosť. Pritom taká matka sa okolo dieťaťa namaká neraz viac, ako muž v práci. Je to naozaj muž, ktorý si večer potrebuje oddýchnuť a vyložiť nohy? Tento stereotyp pretrváva od dávnych čias a nepodarilo sa nám ho striasť ani "za socíku". Napriek snahám uľahčit ženám prienik na pracovný trh, socialistická emancipácia neoslobodila ženy od domácich prác, keďže väčšinu povinností súvisiacich s chodom domácnosti plnili naďalej len ony. Pamätáte si ešte z čítanky: „Mama varí, otec číta noviny.“? Ženy sa snažili zvládať obe roly, ale kvôli vyčerpaniu a psychickému vypätiu nedosahovali v práci rovnaké výsledky ako muži. Vydobytá rovnosť ženám priniesla ich dvojité zaťaženie v zamestnaní i domácnosti a nedostatok času na výchovu detí. Takže o rovnosti asi hovoriť nemožno. 

Spoločnosť nás od nepamäti viedla k tomu, že o rodinu sa má postarať chlap. On je hlavou rodiny. No dnes existuje len málo profesií, v ktorých je rozhodujúca veľkosť fyzickej sily. Deľba práce na základe rozdielnej telesnej výbavy je teda nelogická. "Napokon, zástancovia tohto argumentu zrejme netušia, koľko váhy dvíha denne celé hodiny žena v domácnosti s dvoma malými deťmi. Rozhodne viac, než jej ťažko pracujúci manžel, potomok divých a silných lovcov, ktorý celý deň sedí za písacím stolom."* Rozprávať báje o silných mužoch by vedeli partnerky nezamestnaných leňochov (nie každý nezamestnaný človek je leňoch! - poznámka autorky), ktorý každým dňom vysedí hlbšiu dieru v pohovke, alebo tie, od ktorých zdúchol po tom, ako sa dozvedel, že sa im narodí postihnuté dieťa.

Podľa jednej zaujímavej štatistiky sa zistilo, že čím viac žena zarába než jej partner, tým viac sa on zapája do domácich prác. Potvrdzduje sa to aj u nás doma, ale neviem, či to má fakt súvis s plácou. S polovičným úväzkom sa totiž s manželovým platom už nedá predbiehať. Rovnosť v zárobku  a pracovnom vyťažení však určite prispieva k tomu, že si pár uvedomuje potrebu prerozdeliť aj domáce povinnosti medzi oboch partnerov. 

Nedávno sa ma priateľka pýtala, ako je možné, že som na materskej stihla prečítať niekoľko tuctov kníh, založiť malú komunitu pre manažérky v IT, dopísať knihu, začať blogovať na Modrom Koníku, vrátiť sa  do práce a chodiť si každý týždeň na vínko s kamoškou. A to ešte nevie, že som si pozrela kopec filmov z archívu, na ktoré predtým nebol čas. "Ja nič z toho nestíham. Čo robím zle?" Dali sme sa do reči a pár rozdielov vyšlo na povrch. Okrem toho, že naše dieťatko je vďaka Bohu zdravé, od malička dobre spí a má relatívne stabilný režim, má veľký podiel na domácej pohode práve môj nesmierne nápomocný manžel. 

Takto, ono sa to nezačalo pôrodom. Začali sme spolu bývať dva roky pred svadbou, takže som si mohla na vlastnej koži vyskúšať, aké to s ním asi raz bude. A bolo to skvelé. Už vtedy sa nebál vysávača, nehnusil sa záchodovej kefy a v prípade núdze vedel urobiť aj chutné špagety. Odvtedy prešlo 9 rokov a my sme sa za ten čas úžasne zladili. Domáce práce sme si rozdelili tak, aby každý robil to, čo ho baví. V činnostiach, ktoré nás až tak nebavia, sa striedame a ak sme fakt unavení, určité veci proste odignorujeme. Nemám Monkov syndróm a viem kľudne spávať aj s vedomím, že sme večer zabudli dať riad do umývačky, alebo že sme po Amálke neupratali spúšť šiat, ktoré povyťahovala zo špinavého prádla. To všetko počká do rána a prioritou pre nás je sa poriadne vyspať. To, že extra "neriešim", sa vyplatilo aj pri spätnej väzbe, ktorú dávam svojmu šikovnému mužíčkovi. Nevyvesil prádlo tak, ako to robím ja? Z času na čas ho poprosím, aby ho vystrel lepšie, ale inak ho stále vychvaľujem do nebies. Prispieva to k jeho motvácii. Kamarátka, ktorá pobehuje s metličkou a lopatkou za vysávajúcim manželom, lebo on to údajne tak dôkladne nerobí, sa čuduje, prečo jej viac nepomáha. No sama vie, že je to aj preto, lebo s ničím, čo urobí, nie je až taká spokojná, ako keď si to urobí sama. 

Niekedy si vravím, že Palko doma robí viac než ja. Nakladá a vykladá umývačku, vysáva, zmýva, pomáha mi s varením, pomáha mi s dcérkou, mení sáčok v smetnom koši, neraz nakladá a vykladá práčku a aj košele si občas vyžehlí sám. Umývať okná mi nedovolí. Ja mu za odmenu dobre varím, občas žehlím, udržiavam taký ten všeobecný poriadok a čistotu v kuchyni a kúpeľni a popri tom mám na starosti kopec vecí, ktoré síce priamo nesúvisia s chodom našej domácnosti, ale neostávajú neviditeľné a neocenené. Obaja tak máme popri dieťati čas na veci, ktoré nás bavia a napĺňajú. No ne(po)miluj ho!

Je dôležité, aby deti videli vzory otcov, ktorí sa vo výchove, starostlivosti aj domácich prácach angažujú rovnomerne s matkou. Za takého muža vďačím aj (ak nie hlavne) svojej nebohej svokre, ktorá mi vravievala, ako Palka nabádala k pomoci v kuchyni aj pri upratovaní. Napriek tomu, že mal aj sestru, neraz ho zapriahla do šúpania zemiakov či utierania prachu. A keď sa jej zdalo, že pomáha málo, nahlas si povzdychla: "Ach, Paľko, Paľko, čo mi len povie moja nevesta? Že čo som jej vychovala za ženícha, čo jej nič nepomáha..." Prešli roky a jej zrnká padli na úrodnú pôdu. Len už nie je medzi nami a tak nemám príležitosť kúpiť jej veľkú kyticu, pafrém J´Adore, ktorý mala tak rada a objať ju. Aj jej vďačím za tento pokojný a spokojný manželský život. 

Sme to my, kto vychováva ďalšiu generáciu mužov, máme v rukách veľkú zodpovednosť. V novej forme patriarchátu možno bude moderný muž domestikovaný viac ako dnes. Chlapi budúcnosti budú zvyknutí na to, že ich manželky zarábajú viac a budú sa z toho úprimne tešiť. Je dokázané, že muži z rodín, kde matky pracovali, v dospelosti pomáhajú viac. Vychovájme budúcich manželov, ktorí sa rovným dielom budú podielať na domácich prácach a výchove detí. Ktorí miesto kritizovania neporiadku v domácnosti radšej vezmú metlu alebo prachovku a upracú sami. Vychovajme synov, ktorí nečakajú na svoje sestry alebo manželky, aby sa postarali o ich chorých a starých rodičov (a našťastie takých mužov pribúda už dnes). Ak budeme chlapcov viesť k rodovej rovnosti rovnako ako dievčatá, ak budeme naďalej búrať predsudky a nezmyselné tradície, je tu nádej na zmenu.

*Zdroj citátu: Grabrucker, Marianne, and Jana Cviková. Typické Dievča: Denník O Prvých Troch Rokoch života

Čo sa podáva deťom na tíšenie bolesti pri zubnom ošetrení? To bola moja otázka na zubného lekára, kedže je to práve jednou z tých vecí, na ktoré sa ma v správach pýtate a zaujímajú vás. 

Nefarmakologický prístup, teda bez liekov či iných chemických látok predstavuje skôr správny psychologický prístup k dieťaťu. Každý zubár, ktorý pracuje s deťmi by preto mal byť aj psychológ, dokázať rozptýliť dieťa a podnietiť ho, aby spolupracovalo pri vedomí. Mal by mať prívetivý hlas, vyšetrovať bez násilia a zbytočného strašenia. Pekne zariadená, čistá ambulancia a hračky či obrázky v čakárni taktiež pomôžu navodiť "baby friendly" atmosféru. 

Ak nič z toho nezaberá a zákrok je nutný, volí sa farmakologický prístup. Menším deťom sa pri akútnych zákrokoch podáva Midazolam, liek podobný Diazepamu, ale silnejší (na predpis), ktorý spôsobí, že sú deti počas zákroku uvoľnené, kľudné a zväčša si neskôr ošetrenie ani nepamätajú. 

Ak sa vyťahuje zub dieťatku do piatich rokov, niektorí zubári používajú rajský plyn, ktorý spôsobí pocit ako po 3 dcl vína - brnenie nôh a dobrú náladu. Neodporúča sa pri neurologických pacientoch, autistoch ani deťoch, ktoré majú problémy s dýchaním. Lokálne umŕtvenie by malo byť pri bolestivých úkonoch samozrejmosťou.

V prípadoch, kedy už nie je iné riešenie, sa malý pacient uvedie do celkovej anestézy, za ktorú je však už zodpovedný anesteziológ a to priamo v zubnej ambulancii alebo v priestoroch nemocnice či polikliniky. Vtedy pre zubára platí pravidlo, aby v ústach urobil všetku potrebnú prácu naraz. Od množstva potrebných úkonov potom závisí, či sa dieťatko uspí na 15 minút alebo 3 hodiny. 

Veľký vplyv na psychyku dieťaťa pred a počas ošetrenia u zubára majú rodičia. Doktor Adam Mikuš vraví, že niektorí rodičia stresujú viac ako deti. Chodia okolo kresla, chytajú sa s vystrašenými očami za ústa a úzkostlivým hlasom komentujú každý jeho pohyb. Rodičom v takom prípade odporúča si radšej sadnúť a nechať ho pracovať. Chápe však, že aj rodičia niekedy potrebujú láskavú ruku. Nie je ľahké sledovať vlastné dieťa, ktoré sa po Midazolame chová ako zdrogované alebo prestrašene kričí o pomoc a snaží sa vymaniť zo zovretia zubárskeho kresla. Správny zubár (a sestrička) to chápe a citlivo pristupuje k deťom aj rodičom pri náročnejších zákrokoch. 

Zo spomínaných možností tíšenia bolesti má každá ambulancia zaužívané iné. Nie všade je napríklad dostupný rajský plyn a niektorí zubári sa obávajú podávať deťom lieky. Starostlivo preto vyberajte zubára pre dieťa tak, aby ste sa pri komplikovanejších zákrokoch vyhli hororovým situáciám, ktoré by mohli vyvolať v dieťati celoživotný strach zo zubára. Napokon, najlepšie je sa všetkým týmto tortúram vyhnúť a preto je zo všetkého najdôležitejšia každodenná správna starostlivosť o detské zúbky. 

Link na skupinu Čisté zuby sa nekazia 

V Európskej únii patrí Slovensku predposledná priečka v kazivosti chrupu detí v predškolskom veku. Odborníci radia medzi hlavné príčiny nedostatočnú ústnu hygienu a zlé stravovanie. Vďaka projektu Dental Alarm sa od roku 2006 takmer stotisíc slovenských škôlkarov a žiakov základných škôl dozvedelo, čo a na čo vlastne zúbky sú, ako sa o nich majú starať a prečo, čím zúbky kŕmiť a naopak, čo im škodí. A to všetko hravou formou v podaní vyškolených študentov zubného lekárstva, priamo v priestoroch ich škôlky či školy. Bola som zvedavá, ako sa dá udržať pozornosť neposedných deťúreniec a tak som sa do jednej škôlky šla presvedčiť na vlastné oči. 

Celé "školenie" pozostáva zo štyroch návštev v triede škôlkarov, pričom jedna trvá 45 minút a na každú sú pripravené iné témy, aktivity a darčeky. Cieľom je deťom  správne vysvetliť všetko okolo zúbkov a pomôcť im vybudovať správne návyky. Tie neprávne totiž spôsobujú zubné kazy a krvácajúce ďasná, ktoré vedú k bolesti, prebdeným nociam, opuchnutým lícam a často aj k strachu z ošetrenia a k celoživotnej traume z prostredia zubnej ambulancie. 

1. Dentálna hygiena

Školitelia rozdajú deťom dve kefky Curakid - jednú na čistenie zúbkov doma a jednu v škôlke. Deti sa učia správne čistiť svoj chrup, školiteľ pritom demonštruje pohyby na veľkom modeli. Aj učitelia musia dávať pozor, budú totiž v škôlke deťom s dočisťovaním pomáhať. Páčilo sa mi, ako školiteľka vysvetľovala deťom rozdiel medzi dobrou a zlou kefkou čistením "povlaku" (múky) zo stola kefkou s rovnými a cik-cak zastrihnutými štetinkami. Každý si mohol pokus vyskúšať sám, čo decká veľmi bavilo. Každé dieťa sa naučilo, ako si môže množstvo nahromadeného povlaku na zúbkoch skotrolovať samé - vlastným nechtíkom. 

Keď sa deťom vysvetľuje ideálne držanie kefky - ako pero - učia sa veľmi rýchlo. Nemajú totiž vybudovaný ten zlozvyk ako my, držať kefku ako päťročný lyžicu. 

Ako najlepšie utíšiť dav škôlkarov? Dajte im do rúk kefku, nech vám ukážu, ako si čistia zúbky. Zrazu je v triede také ticho...  Školiteľ prechádza od dieťaťa k dieťaťu a názorne im pomáha s čistením vlastnou rúčkou. Praktická inštruktáž! Deti sa nenaučia samy písať ani počítať. Rovnako sa bez pomoci dospelých nenaučia ani správne si čistiť zuby. 

Na záver každé dieťa dostane farebný plastový pohárik, ktorý vyrieši dilemu učiteliek, kam odložiť toľké kefky. 

2. Anatómia 

Deti si konečne môžu sami ohmatať model chrupu, na ktorom sa učia nielen stavbu zubov, ale pochopia i úlohu ďasien, jazyka a pier. Školitelia nechajú deťom kolovať vytrhnutý zub. Výklad je prispôsobený detskému chápaniu, deti sa zapájajú a na ich zvedavé otázky dostávajú odpovede. Sem-tam nejaké dieťa šplechne nejakú srandu alebo "bonzne" niečo na rodiča a ja v tej chvíli závidím všetkým učiteľkám v škôlke ich povolenie. 

3. Patogenita = kazoveda

Hovorí sa o súvislosti medzi zubným povlakom a ochoreniami zúbkov. Deti sa hravou formou učia, ako týmto ochoreniam predchádzať. Dostávajú motivačné materiály, ako omaľovánky a motivačné samolepky s tabuľkou, aby si zvykli na pravidelný rituál čistenia zúbkov. Je vtipné vidieť, ako sa už deti v škôlke vedia naliehavo hlásiť. Síce je to vážna téma, v triede vďaka názorným ukážkam a vtipným školiteľom panuje veľká zábava. Úsmevy mierne opadnú, keď sa začne skloňovať zubný lekár. Pojem dentálny hygienik mnohé počujú po prvý krát. 

4. Výživa 

Školitelia deťom (a aj ich učiteľkám) vysvetľujú správne stravovacie návyky, ktoré  pomáhajú predchádzať problémom so zubami.  Naučia ich, akým potravinám či nápojom sa vyhýbať a mne ostáva dúfať, že sa inšpirujú aj kuchárky v jedálni. 

Deti nevydržia dlho sedieť a ticho počúvať, preto očividne oceňujú každú aktivitu, kedy majú dololené odtrhnúť riťku od stoličky. A práve takými je osvetový program Dental Alarm bohato pretkaný. Školiteľov nezaskočí žiadna otázka - ako študenti zubného lekárstva toho vedia o zuboch veľa. Navyše majú vzťah k deťom a tak je ich prístup nielen profesionálny, ale aj veľmi ľudský a prívetivý. Na záver dostáva každý malý účastník školenia aj pexeso a diplom s omaľovánkou. Naprázdno neodchádzajú ani učiteľky. Okrem balíčka produktov dentálnej hygieny, aby si mohli čistiť zuby spolu s deťmi, dostávajú aj možnosť získať zľavu 50% na dentálnu hygienu vo svojom kraji. Zamávaním školiteľom však téma "zuby" nemá končiť a učitelky by mali začleniť čistenie zúbkov do dennej rutiny detí, napríklad spoločne za obedom. 

Ako sa prihlásiť

Do projektu prihlasuje deti učiteľ na stránke dentalalarm.sk. Prihlásiť sa môžu škôlky a základné školy, no pre žiakov 8. a 9. ročníka, rovnako ako pre stredoškolských študentov, je pripravený osvetový program BRUSHER. Ako rodič však môžete na program upozorniť. Poplatok za všetky štyri školenia vrátane dvoch zubných kefiek, pohárika a motivačných materiálov je 7 eur. To nepokrýva ani cenu produktov, nieto ešte náklady spojené s fungovaním projektu či na školiteľov vrátane ich cestovného, kedže školiť jeden kolektív prichádzajú stále štyri krát. Je to akási forma záväzku aj pre rodičov, pričom príspevok musí učiteľ vyzbierať vopred spolu s podpísaným informovaným súhlasom rodičov. Je fajn, ak má škôlka k dispozícii projektor alebo interaktívnu tabuľu, kde môžu školitelia odprezentovať pripravené materiály veľkoplošne. 

Ak sa chcú rodičia o programe dozvedieť viac, je možné školiteľov pozvať aj na stretnutie rodičovskej rady, kde je priestor na spoločnú diskusiu o možnosti zapojiť deti do programu, prípadne zodpovedať otázky rodičov. Je podstatné, aby rodičia rozumeli, že aj po absolvovaní školenia deti nebudú schopné čistiť si zuby dôkladne sami a tak zodpovednosť za chrup detí naďalej ostáva v ich rukách a to doslova. Rodičia sú na všetkých štyroch školeniach, samozrejme, taktiež vítaní ako diváci. 

Kto je za tým 

Určite sa pýtate, kto si dal toľko námahy a energie vytvoriť niečo také skvelé bez vidiny zisku? Najúspešnejší preventívny program pre deti na Slovensku Dental Alarm vytvorilo občianske združenie Zdravé ďasná s cieľom zlepšiť starostlivosť o detský chrup prepojením spolupráce rodičov, detí a zubných lekárov. Partnerom Dental Alarmu je CURAPROX, no počas školení sa jeho produkty deťom nijako zvlášť nepropagujú. Dostanú ich ako pomôcky na inštruktáž alebo darčeky. 

Ako Dental Alarm uľahčuje úlohu rodiča? "Motivované dieťa, ktoré rozumie problematike ústneho zdravia, spolupracuje s rodičom i zubným lekárom," hovorí MUDr. Pavol Andel, zubný lekár a predseda OZ Zdravé ďasná. 

Sú mamičky, ktoré sa s týmto programom už stretli. Ak k nim nepatríte, opýtajte sa učiteliek u vás v škôlke alebo v škole a najbližšie sa možno o zúbkoch niečo zaujímavé naučí aj vaše dieťa. 

Link na skupinu Čisté zuby sa nekazia: https://www.modrykonik.sk/group/9719/

Raz sme sa rozprávali s mamkou o práci. Mamka popri nás štyroch deťoch celý život pracovala (okrem dvojnásobnej reťazovej materskej). Keď som jej líčila nejakú príhodu od nás z práce, argumentovala mi slovami: "Vieš, ja nie som manažérka ako ty..." V tej chvíli zo mňa akoby automaticky vyhŕklo: "Ty nie si manažérka? Zvládla si vychovať, vypiplať štyri zdravé, úspešné deti a popri tom udržiavať perfektnú domácnosť, byť dobrou manželkou, starať sa o dve ďalšie deti v detskom domove a mať popri tom aj vlastné priateľstvá a záujmy? Ty nie si manažérka? Tak toto si vyprosím!" :D Vybuchli sme smiechom, ale musela uznať, že mám pravdu. Manažérsky titul na vizitke manažéra nerobí. To jeho schopnosť správne organizovať. A tak chcem odkázať všetkým mamám: každá z vás je manažérka! A sakra dobrá!!

Pracovné sebavedomie ide po rokoch na materskej prudko dole. Diera v životopise väčšinou na pohovoroch neohúri. Mnohým mamkám sa na chvíľu zúži svet, ale nedá sa povedať, že by sa zjednodušil. Mamy majú vo zvyku sa sťažovať, že už zabudli normálne rozprávať, už len "losplávajú, plebalujú kaky a vytielaju sopuíky". No pozrime sa na to z iného uhla. Čo všetko taká bežná mama dokáže?

Otehotnieť

Počať dieťa v dnešných turbulentných časoch nie je žiadna sranda. Niekomu sa podarí, že k tomu príde, ako kura k zrnu, ale niekto sa na to fakt "nadrie". Rovnako je to, keď si človek hľadá prácu manažéra. Niekomu to spadne do lona, niekto na to musí proste dospieť. To nie je len tak, sledovať plodné dni, tie šikovnejšie merajú bazálnu teplotu, vyrátať si ten správny deň D. Potom sa nahodiť, tváriť sa, že tá vášen prišla spontánne a potom opierať nohy vyložené o stenu. Napchávať sa poctivo kyselinou listovou, zvažovať každú cigaretku a pohárik. Taký chlap musí len jedno. Na východe máme taký univerzálny návod: "Normálne prídeš a ...", zvyšok jeho časti povinnosti už poznáte. 

Prežiť tehotenstvo 

Taká "nemama" a všetci muži planéty nemajú šajnu, čo to je mať v sebe ďalšieho človeka, ktorý sa navyše nezastaviteľne rozpína. Potrebuje vitamíny, živiny, Tekutiny a ďalšie zvyšné 4T, navyše výbavu. Ako skvelá manažérka už každá budúca matka plánuje všetky varianty pohlavia bábätka - aj keď sú v tomto prípade len dva - a svoje organizačné schopnosti uplatňuje na plánovaní pôrodu, financií, nákupov nábytku, oblečenia, potrieb pre dojčatá, výberu mena, ba dokonca, niektoré s vysoko vyvinutým zmyslom pre plánovanie sa dostanú už v tomto štádiu až k výberu škôlky! Z hľadiska krízového manažmentu zohľadňujú všetky možné riziká a pripravujú tzv. mitigations = opatrenia na zmiernenie dopadu rizika. Napríklad do piateho mesiaca kupujú len neutrálne oblečenie alebo nekupujú vôbec - až do pôrodu. Všetky tieto postupy sú v oblasti manažmentu vysoko cenené.  A popri tom, prosím pekne, sa o seba stále dokážu starať, vyobliekať sa do práce, napchať opuchnuté nohy do aspoň trochu sexi platforiem, urobiť dojem na muža v spodnom prádle, pričom tú jeho spodnú časť zpod bruška ani neviedieť a vykonávať takmer všetky domáce práce ako predtým. Tie odvážnejšie dokonca šoférujú, kým ich to pustí za volant!

Prežiť prechod melóna cez kľúčovú dierku

Na každého manažéra raz príde krst ohňom. Krstom matiek je pôrod. Aj tu úžasne využívajú svoje vycibrené manažérske schopnosti - vybrať nemocnicu, pôrodníka, všetko naplánovať, aby domácnosť počas ich absencie bežala ako hodinky. Zbalia všetko potrebné, poctivo cvičia s ružovým balónom, študujú všetku dostupnú aj nedostupnú literatúru, brázdia po Modrom koníku a iných portáloch v snahe získať čo najviac informácií a pripravujú sa tak čo najlepšie na tzv. "Go Live", ktorí sa niekde trefne nazýva aj "Pass Through". Povaha manažérky sa najviac prejaví v tlakoch - jedni ticho trpia, iné nadávajú ako im ústa narástli, ďalšie ani v tejto stresujúcej chvíli neprestávajú vydávať príkazy. Každý jeden z prístupov však dovedie manažérku do úspešného doručenia projektu. 

Z nuly na sto 

Áno, takto sa dá nazvať prvá fáza doručeného projektu - dieťaťa. Matka totiž za približne jeden rok vypiple z nehybnej gumovej bábiky jednu hovoriacu, chodiacu, samojediacu, samozmýšľajúcu ľudskú bytosť. Jediné, čo ju netreba učiť, je plakať a neposlúchať. To vedia všetky "by default" (automaticky). Popri tom táto matka, ktorá stále neverí, že je manažérka, zvláda zabudnúť na traumu z pôrodu, zahojiť telo i dušu, opäť nabehnúť na prácu v domácnosti, byť parádnou manželkou, mať čas aj na sociálne siete, nakupovať, čítať, pozerať TV, občas zájsť s kamoškou na kávu a hlavne: opäť používať make-up!!! Nie náhodou s dieťaťom na prsníku mnohé strácajú kilá ako odmenu za vynaloženú snahu a prebdené noci. 

Multitasking

Jedna psychologička už vyvrátila, že niečo také je možné. Náš mozog vraj nevie vykonávať viac činností než jednu, ktorá vyžaduje sústredenie. Je tiež matkou, asi vie o čom hovorí. Ale to stále nepopiera fakt, že dokážeme vysávať s dieťaťom na rukách a medzitým si ramenom pridržiavať telefón pri uchu. Spĺňame kritériá - z troch činností len jedna vyžaduje sústredenie, ostatné robíme automaticky. Neuveriteľná efektivita sa dostaví pri druhom, treťom, či štrvtom dieťati. Množstvo aktivít vykonávaných naraz naberá rekordné čísla. A ešte sa vieme popri tom všetkom uhýbať manželovi z výhľadu na televízor, keďže práve bežia hokejové majstrovstvá. V tejto fáze už ovládame všetky detské diagnózy a sme majsterkami v odpovediach na otázky: "A prečo...?" Štát nám síce veľmi nepomáha vytvárať finančnú rezervu na nepredvídané situácie, vlastne ani na tie predvídané. Takže vyžiť z mála je opäť len v našich rukách. Ale dávame to úžasne. A keď najmladšie dieťa pomaly dokáže vydržať bez nás, tak posielame prvé životopisy...

Narážame na realitu

A potom prichádzajú tie negatívne odpovede, ak vôbec. Jeden, dva, tri, štyri roky na materskej súčasný trh berie ako bremeno. A pritom sa z nás stali špičkové manažérky! Svojho času to moja mamka dala aj bez netu, mobilu aj auta. Ak ešte stále neveríš, že si schopná manažérka, choď do kúpeľne k zrkadlu a opakuj si, čo všetko si dokázala. Keď tomu uveríš sama, podarí sa ti o tom presvedčiť aj svojho budúceho zamestnávateľa. Aspoň v to verím. Matky sú úžasne lojálne zamestnankyne. Ale chýba nám sebavedomie.

Po návrate do práce som aj ja dostala nálepku MAMA a neviem sa jej zbaviť. Spomenula som novému kolegovi, že poznám jeho bývalú kolegyňu a tak auomaticky z neho vytrisklo, či z Modrého Koníka. Ja že nie, pracovala som s ňou (vrrrr, lebo vieš, kým ty si ešte chodil do školy, ja už som bola team leaderka).  To v zátvorke samorejme doznieva iba v mojej hlave. A potom môj zlatý, ale neokrôchaný šéf odchádza domov z práce a ako míňa môj stôl, zdraví sa mi: "Ahoj MAMA"! Nemôžem za svoj podrezaný jazyk, preto pohotovo odpovedám: "Ahoj TATI". Tvári sa, že to nepočul. Môj muž, ako čerstvý otec pracujúci v rovnakej firme ako ja, nebol nikdy počastovaný prívlastkom TATA. Ale ja som už MAMA. Tá, ktorá podľa nich nemá v hlave nič len svoje bejby. Ale pravdu poviediac, keď som v práci, mi to, že som mama, nepripomína nič iné, ako ich hlúpe poznámky a smsky od mojich rodičov, ktorí mi posielajú fotky Amálky, aká je s nimi spokojná a happy. Inak na to dočasne zabúdam.

Ak by niekto o tebe ako matke pochyboval, vedz, že si lepšia manažérka, ako ktorýkoľvek kvázi-manažér, rýchlo kvasený riaditeľ či skorumpovaný politik. A výsledok tvojho snaženia, na rozdiel od nich, ti to bude pripomínať celý život. 

Klobúk dole všetkým mamám. Vďaka vám sa točí svet. 

Za posledné roky mi prešlo rukami pár článkov a TED videí na tému, ako zvládať neúspech. Že máme učiť svoje deti brať chyby ako nevyhnutnú súčasť života. Ak sme však my sami neboli vedení príjmať chyby ako jeden z vedľajších produktov učenia sa a neúspechy ako palivo k úspechu, ťažko nám to uveria naše vlastné ratolesti. 

O chvíľu sa opäť otvoria brány škôl a väčšina detí opäť nabehne do nášho štandardného školského systému, kde sú hodnotené známkami. Nie za vedomosti, ako učitelia tvrdia, ale za usilovnosť a schopnosť vyhovieť učiteľovi. A ako to už býva, každý učiteľ túži, aby študenti excelovali práve v tom jeho predmete. Čo známky učia dieťa? Nevieš to povedať, či napísať, tak ako chce učiteľ - budeš potrestaný! Nabudúce si daj dobrý pozor! Pritom akokoľvek deťom vysvetľujeme, ze na vysvedčenia zo základky nie je neskôr v živote nikto zvedavý, na deti majú známky obrovský vplyv. Jednak psychologický, pretože už tu sa formujú tzv. obľúbené a neobľúbené predmety. Učiteľ s nesprávnym prístupom môže spôsobiť, že dieťa má strach alebo uverí, že na daný predmet nemá bunky. A verte alebo nie, ešte v dnešnej dobe sa nájdu exempláre, ktoré sú schopné povedať žiačke, že ako dievča na fyziku nemá mozog! Ten praktický dopad známok sa prejaví na výbere strednej či vysokej školy, ktorý môže byť horším prospechom značne obmedzený. A práve tento výber je mnohokrát kľúčový v ďalšom smerovaní k profesii nášho dieťaťa.  

Mnohé deti čaká doma za zlé známky trest. Naša spoločnosť nás vychováva k tomu, že neúspech berieme ako dôkaz neschopnosti a zlyhania, ktorého sa treba báť. A tak nás niekedy aj čiastočný neúspech odradí od vecí, v ktorých by sme pri troške času a energie mohli vynikať. Napríklad taká matika. Na základnej to ide ešte fajn, ľahké počty, to sa do života zíde každému. Keď si už na druhom stupni nad ňu treba doma aj sadnúť, pochopiť a potrápiť hlavičku, mnohí si radšej povedia, že na ňu nemajú bunky. Obzvlášť, ak je to obľúbená výhovorka rodičov, prečo k matike neinklinujú oni. Niekedy však stačí prejsť za hranicu zóny pohodlia a prestať veriť, že na to, na čo sa musím učiť, nemám talent. A zrazu sa "talent" objaví. 

V škole sa za zlyhania platí. Aspoň doma by však mali naše deti nájsť útočisko. Nie prehnanú ľútosť ani prehnanú chválu. Skôr ukázať deťom, ako sa k neúspechu postaviť, ako sa z neho poučiť. Ako ho možno rozobrať a určiť, čo sa dá nabudúce robiť lepšie. 

Sara Blakely, miliardárka a zakladateľka spoločnosti na výrobu a predaj spodného prádla Spanx tvrdí, že neúspech je dobré znamenie toho, že sa človek o niečo pokúša. Ak sa vám všetko darí, pravdepodobne ste stále zahrabané hlboko vo svojej komfortnej zóne. Jej otec sa jej pri večeri zvykol pýtať, čo sa jej dnes nepodarilo a bol sklamaný, ak mu nemala čo povedať. Naučil ju, že nedostatok zlyhania je dôkazom, že sa dostatočne nesnažíme.

Poznáte to, keď niečo strašne chcete dosiahnuť? Ale tak strašne, až vás z toho bolia všetky svaly? Lebo tomu veríte telom i dušou a ste ochotní priniesť nevyhnutné obete? Nejde vám to z hlavy von ani v noci, práve naopak. Vtedy akoby sa mozog začal krútiť na plné obrátky a vaše nápady vám nedajú spať. A každé ráno narážate na sklenený strop reality, ktorý vás jednoducho nepustí vyššie. Je to bolestivý pocit frustrácie. Ale tí, ktorí vo svoj sen veria a majú dostatočne tvrdú hlavu, ten strop dokážu rozbíjať.

Pre mňa je inšpiráciou Elon Musk. Jeden z najbohatších a podľa mňa najgeniálnejších ľudí sveta je doslova majster v zlyhávaní. Neviem, odkiaľ berie tú vnútornú vieru a silu, ale zakaždým sa dokáže postaviť a premeniť neúspech na ešte väčší úspech. Elon sa narodil v Južnej Afrike. Ako desaťročný introvertný chlapček prejavil hlboký záujem o počítače (jeho otec bol technický inžinier). Ale v škole nebol obľúbený, čelil neustálej šikane. Raz ho dokonca spolužiaci zhodili zo schodov a ubili do bezvedomia. Vyštudoval ekonómiu a fyziku a dva dni potom, čo ho prijali na štúdium PhD na Standford, zo školy odišiel, aby sa vrhol do práce na svojej firme. Chcel vyskúšať šťastie so svojou myšlienkou online platieb PayPal, no z tejto úspešnej firmy ho ako spoluzakladateľa nakoniec vykopli. V tom čase začal čítať knihy o tom, ako sa stavajú vesmírne rakety (!!). Počas svojho výletu do Ruska, kde zamýšľal kúpiť raketu, aby ju poslal na Mars, si uvedomil, že rakety sú umelo predražené, tak sa rozhodol založiť firmu SpaceX, kde by vyrábal vlastné rakety za vlastné peniaze. Medzitým stihol založiť spoločnosť na výrobu elektrických áut Tesla. Do týchto vložil všetky svoje doterajšie úspory aj odstupné z PayPal, takže mu neostalo ani na nájomné. Musel si požičať. A teraz príde tá zaujímavá časť. Jeho prvé tri rakety explodovali už pri štarte, čo mu spôsobilo miliónové straty. Obom jeho firmám dochádzal cashflow. Projekty tak blízke jeho srdcu sa len ledva vyhli bankrotu. Nevzdal to a tak sa štvrtý štart rakety konečne podaril. Taktiež Tesla získala v ťažkých časoch potrebnú investíciu. Elon pokračuje v uskutočňovaní svojich snov, vďaka ktorým už niektorí Američania vymenili strechu svojho domu za solárnu a svojimi autami pomáhajú vytesňovať z trhu tie na naftu. Elon Musk ma učí, ako premieňať neúspech na poleno, ktoré miesto toho, aby ma zrazilo na kolená, slúži ako schodík, z ktorého sa dostanem ešte vyššie. 

Ešte jeden príbeh je mi útechou v týchto dňoch a mnohé z vás ho istotne už poznajú. Príbeh ženy, ktorá bola ako 17-ročná vylúčená zo školy. Svoju chorú mamu pochovala v 25-tich. O rok na to nešťastne potratila. Vydala sa ako 27-ročná, no za tyrana. Narodila sa im dcérka, no manželstvo nevydržalo a ako 28-ročná mala v rukách podpísané rozvodové papiere a diagnózu ťažkej depresie. Žila ako slobodná matka závislá od sociálnych dávok. V tridsiatke si siahla na život, našťastie neúspešne. Rozhodla sa upriamiť svoju pozornosť na niečo, čo vedela robiť lepšie, ako ostatní - písanie. Keď mala 31 rokov, podarilo sa jej publikovať svoju prvú knihu. V 35-ke mala v obehu už štyri svoje tituly a bola vyhlásená za autorku roka. Pustila sa do písania netradičného žánru a síce bola presvedčená, že jej rukopis je predurčený na úspech, z vydavateľstiev dostávala košom. Odmietnutie za odmietnutím bolo občas doplnené radami, aby rukopis skrátila, absolvovala kurz písania alebo sa naučila správne koncipovať ponuku vydavateľstvu. Aby uspela, uviedla sa ako autorka pod úplne novým menom. Vo veku 42 rokov predala 11 miliónov kópií svojej knihy hneď v prvý deň jej vydania. Jej meno je J.K.Rowling a knihy Harry Potter pozná dnes celý svet.

Sama momentálne prechádzam obdobím, kedy jeden z mojich súkromných projektov, na ktorom som pracovala vyše jeden a pol roka naráža na múr neúspechu. Pár týždňov predtým, než som otehotnela, som začala sama písať knihu. Žiadne memoáre ani beletriu, ale knihu pre ženy, ktorá je akousi príručkou na ceste do sveta IT. Pomáhať ženám v IT a do IT som si totiž už dávno vzala za svoje poslanie. Ale nie len to. Pointa mojej knihy, ktorá je v súčasnosti v štádiu nevydaného rukopisu je, že každá žena by mala mať právo robiť to, čo ju baví a v tomto duchu by sme mali vychovávať aj naše dcéry. Chlapci a muži to totiž z historického hľadiska mali a majú o čosi ľahšie. Knihu som postavila hlavne na faktoch, ktoré som zozbierala z vyše 60 knižných zdrojov (sama neverím, že som ich toľko v tomto období prečítala!) a asi dvojnásobného množstva internetových zdrojov. Vďaka pomoci pracovníka zo štatistického úradu sa mi podarilo odhaliť veľkú platovú nerovnosť medzi mužmi a ženami na Slovensku. Knihu som doplnila vlastnými zážitkami z kancelárskeho prostredia plného introvertných programátorov, v ktorom pracujem vyše 10 rokov a názormi žien z IT, ktoré osobne poznám a vážim si ich. Rukopis som dopísala, keď mala Amálka 9 mesiacov a rozoslala som ho do všetkých možných vydavateľstiev. Polovica z nich ani neodpovedala. Prišlo zopár odpovedí so záujmom, ale nakoniec sa rozhodli ju nevydať. Veľké nádeje som vkladala do feministického vydavateľstva, keďže moja kniha je bojom za práva žien a okrem iného ľudskou, nie akademickou rečou opisuje historický vývoj neľahkej cesty dievčat k vzdelaniu a žien k platenej práci. Riaditeľka vydavateľstva však vôbec nepochopila pointu knihy, čo som zistila, keď vyzdvihovala akési mobilné apky, ktoré tam spomínam len okrajovo. Nádej prišla v lete, keď sa mi ozvali dve z najväčších vydavateľstiev na Slovensku. V jednom môj rukopis nadchol dlhoročnú editorku, ktorá ma pochválila aj za štýl písania, vraj na tom nebude ani veľa práce. Jej šéf však otvoril knihu na troch miestach, prečítal pár strán a zmietol ju zo stola s tým, že je to príručka pre personalistov. Z druhého veľkého vydavateľstva sa mi ozvala šéfredaktorka, že o vydanie knihy majú predbežný záujem. O mesiac na to mi oznámila, že kniha prešla aj odborným posudkom a už musí získať LEN schválenie manažmentu. Na druhú deň som dostala email, ktorý sa začínal slovom "žiaľ, " a ako dôvod uviedli, že kniha podľa manažmentu nemá dostatočný obchodný potenciál. Áno, možno majú pravdu. Keď sa pozriem na police kníhkupectiev, ktoré sa prehýbajú pod ťarchou farebných návodov na makrónky a po knihe CukyLuky sa len tak zaprášilo, aj ja sa pýtam, či by sa niekto zaujímal o túto tému. Možno sme ešte nedospeli do štádia, kedy ženy riešia, či ich práca baví. Možno sme ešte len vo fáze, kedy sú zaujímavejšie kauzy dovozu kurčiat z Poľska. 

Každý máme svoje boje. Aj ja, aj ty, aj tí druhí. Teóriu poznáme. Vieme veľmi dobre, čo máme v tejto chvíli robiť, aby som to nevzdali. Chce to ale neskutočné sebazaprenie a "drive". Pamätajme však, že oči našich detí sú uprené na nás. Mne vtedy veľmi pomáha prečítať si príbeh niekoho iného, kto si prešiel oveľa ťažšími skúškami života, než ja. Kto nie je v pozícií, kedy nemá čo stratiť. A vtedy si hovorím: "Nevzdám to a idem ďalej!" Tento postoj je ako nové ráno a ja opäť vidím miesto prekážok cestu. 

Prešiel len týždeň, odkedy Amálka sfúkla svoju prvú narodeninovú sviečku a už sedíme v čakárni u zubára. Nie preto, že máme kaz, ale práve preto, aby sme ho ani nemali. Keďže Amálke pravidelne a dôkladne čistíme zúbky, plánujeme chodiť k zubárke len na kontrolu. Žiadne vŕtanie.

Nedávno som sa o strachu zo zubárov rozprávala s kolegyňou. Jej zubár ju dlhodobo pri každej návšteve "pucoval" za to, aký má povlak, poctivo meral a zapisoval citlivosť  jej zubov, ale ani raz jej neukázal, ako sa to robí správne. Znie to ako utópia, ale ak by sme navštevovali zubného lekára hlavne ako inštruktora, nie len ako opravára zubov, mali by sme v živote o veľký kus bolesti menej. 

O tom, že deti majú ísť na prvú zubnú prehliadku v takom útlom veku som sa nedozvedela na víkende s CURAPROX v apríli, ale už oveľa skôr od svojej sestry aj kamarátiek.

Pri hľadaní zubnej ambulancie som si stanovila prioritu, aby bol zubný lekár špecializovaný na malé deti alebo aspoň akceptoval bábätká, aby bol - v našom prípade bola - milá a mala vzťah k deťom, vedela ich zabaviť a nevystrašiť ich hneď na prvý krát. Veľmi rýchlo som sa tak dopracovala k našej známej pani zubárke, Janke Ohlasovej, ktorá je sama mamkou. To, že poznám osobne jej milý prístup a pozitívny vzťah k deťom, ma len uvtrdilo v tom, že je tá pravá. A keď som sa dozvedela, že do jej ambulancie takmer dovidím z okna, bol to už len bonus. 

Boli sme objednané na 9.45 hod a do ambulancie nás vzali načas. Nepočuli sme žiadne nervy-drásajúce vŕtanie ani výkriky, naopak. Amálka sa zoznámila s útulnou čakárňou, kde sme v hojdacej kačičke objavili kopec zaujímavých hračiek. Podľa mňa je veľmi dôležité, aký dojem spraví na človeka, hlavne dieťa, čakáreň u lekára či u zubára. Viem, že si to Amálka pamätať nebude, ale ešte len začíname a ja chcem, aby sa jej zubárka spájala s pozitívnymi pocitmi. Ak ste sledovali program O 10 rokov mladší, tak si určite pamätáte, že väčšina ľudí so zanedbaným chrupom spomínala neuveriteľný strach zo zubára. A ten musel niekde začať. 

Keď sme vošli dnu, odovzdala som vyplnený zdravotný dotazník a pani doktorka nás požiadala, aby sme si obe sadli do kresla. Pre názornú inštruktáž nám darovala jednu kefku Curakid. Kým sme ju otvárali, namiesto balónika nafúkla tým nástrojom, ktorým zubári sušia zuby gumenú rukavicu, takže Amálka si asi myslí, že všetky tie záhadné pomôcky, vŕtačky a zrkadielka sú určené na výrobu zábavných predmetov. 

Medzitým sa Amálka už poctivo zakusla do hlavičky kefky, tento predmet pozná veľmi dobre z domu, a to z každej strany. 

Pani zubárka Janka nám vysvetlila potrebu čistenia zúbkov už od toho prvého, ktorý vykukne a ako môžeme predchádzať tvoreniu kazov. Pre nás to nebolo síce nič nové, ale opakovanie je matka múdrosti, tak sme si pripomenuli, že ideálne okrem materského mlieka je ponúkať Amálke nápoje ako čistá voda, detský čaj a vyhýbať sa sladeniu. Trefne poznamenala, že o tomto treba informovať hlavne starých rodičov, ktorí podľahnú oveľa skôr než rodičia, keď vnúča pýta "niečo sladké". A niekedy mu dajú sladké len tak preventívne, aby sa  u nich dobre cítilo. Najväčším nebezpečenstvom pre mliečne zúbky sú práve nápoje s vysokým obsahom cukru, ktoré dieťa pije z fľašky. Takto sú počas kŕmenia zúbky vystavené cukru aj desiatky minút, výsledkom čoho je demineralizácia zubov, ktorá sa prejaví ako biele škvrny. Tie následne sčernajú a neskôr dochádza k olamovaniu zúbkov. Našťastie to nie je náš prípad. 

Pôvabná a veľmi milá zubárka Janka sa Amálke milo prihovárala a požičala si od nej kefku tak, že si to ani nevšimla. Prišiel čas na inštruktáž, ktorú Janka spojila s kontrolou zúbkov. Ďeťom ako Amáločka stačí umývať zuby raz denne, ideálne večer. Neprekáža, že ju v noci alebo nad ránom ešte dojčím. Pusinku Amálke šikovne otvorila za pomoci kefky a potom nám ešte šikovnejšie ukázala tie správne pohyby v jej ústočkách s kefkou. Palko všetko dokumentoval a zároveň pozorne počúval, lebo keď mu to čas a povinnosti dovolia, večerné čistenie dcérkinych zúbkov je jeho doména. 

Amálke sa to po chvíli prestalo páčiť a áno, spustila plač - viď foto nižšie. Janka nám však vysvetlila, že je potrebné pretrpieť plač z nevôle 20 sekúnd (toľko jej zhruba trvalo, kým na 6 zuboch z každej strany rozrušila povlak), než plač od bolesti, keď vrieskajúcemu dieťaťu drží sestrička hlavu a zubárka vŕta bolestivé kazy. 

A po pár sekundách, keď bola kefka z úst von, sa zubárka Janka Amálke zase páčila a napriek čisteniu zábkov proti jej vôli si vyslúžila úsmev a pohladenie. Tak asi to až také zlé nebolo. 

Onedlho už bola zase kamáratka aj s kefkou, ale iba keď ju drží ona sama. Zubárka Janka nám ešte pripomenula, aby sme sa pri čistení zúbkov neobmedzovali iba na kúpelňu, ale skúsili to napríklad, keď s nami občas leží v posteli. My jej zúbky kefkujeme väčšinou v obývačke, kým ešte po večeri sedí v detskej stoličke, ale tá posteľ je tiež dobrý nápad. Takže predsa len sme sa dozvedeli aj niečo nové. 

Nakoniec sa Amálke kefka nezhnusila a vyzerá to tak, že ani z pani doktorky ani z ambulancie traumu nemá. Veď to netrvalo viac než 15 minút. Ďalšia návšteva nás čaká o pol roka a dovtedy je na nás rodičoch, či bude spojená s bolesťou alebo nie. 

Link na skupinu Čisté zuby sa nekazia:  https://www.modrykonik.sk/group/9719/ 

O cumlíkoch Curaprox sa veľa nepíše a pritom majú oproti tým ostatným viaceré výhody. Rozdhodla som sa teda napísať ešte jednu recenziu na tento cumlík pre tie mamičky, ktoré ho ešte nepoznajú. Tú staršiu si môžete prečítať tu. 

Počas tehotenstva som si neplánovala, že Amálka musí vyrastať bez cumlíka, aj keď viem, že je to zdravšie. Vo výbave som mala už dva kúsky pripravené. Pri prvom dieťati som sa nechcela hrať na odborníčku, povedala som si, že uvidím, či ich budeme musieť použiť. Keď sa Amálka narodila, v pôrodnici som so sebou mala priesvitný Avent a veru som veľmi rýchlo zistila, že keď už na jej plač nič nezaberá, sanie "dudy" ju unaví a ukľudní. Musím priznať, že som si nerobila o cumlíkoch veľký prieskum, ale nejako podvedome som žila v tom, že Avent sú najlepšie. 

Ani neviem, ako to zbehlo a Amálka minulý víkend oslávila jeden rok. Počas tohto obdobia som neodolala zopár dizajnovým kúskom a kúpila jej ich skôr ako módny doplnok, než by ich reálne potrebovala. Ako rástla, cumlíček som jej dávala menej a menej, boli dni, kedy si naň ani nespomenula. Občas ho nájde v kope hračiek, ochutná, poctivo pocmúľa aj so zvukovými efektami (hmhmhmhm) a potom ho zahodí. Odúčanie od dudlíka sme teda, ani neviem ako, preskočili. No mám kamarátku, ktorej dva a pol ročný synček cumlík potrebuje, hlavne na spanie. Obe ešte dojčíme, ale keď dieťa plače, nemôžeme stále "ponúknuť prsník". Inak neznášam toto slovné spojenie asi odvtedy, ako mi ešte pred pôrodom v dobrej vôli radil môj kolega: "Cumlík dávať netreba, treba ponúknuť prsník!" Áno, táto veta zaznela z úst chlapa bez "prsníkov", a to priamo v pivárni na mojej rozlúčke s tímom pred rokom. A neuviedla na chvíľu do pomykova len mňa, ale aj zopár introvertných programátorov. Keď si na to spomeniem, pretáčam oči. 

Každá mamka aj dieťa je iné, preto si moja kamarátka so synčekom budú musieť prejsť svoju vlastnú cestu odúčania a nebudú prví ani poslední. No je dobré vedieť, že nesprávny cumlík môže viesť k potrebe zubného strojčeka či k dýchaniu ústami. U približne dvoch tretín všetkých detí, ktoré používali cumlík, sa vyvinul skrížený alebo otvorený zhryz v dôsledku nesprávneho cumlíka. Teraz už vieme, že nejde iba o estetickú záležitosť – je to predovšetkým zdravotný problém. Deti zasiahnuté abnormalitami čeľuste často vykazujú silnú tendenciu dýchať ústami. Mozog bábätka tak nedostáva dostatočný prísun kyslíka, čo môže mať za následok poruchy pozornosti i nepokojný spánok. Hoci sa mu nie vždy prikladá dostatočná dôležitosť, správne dýchanie má na správanie, nálady a vývin bábätka veľký dopad. Dýchanie ústami vedie k nedostatočnému prísunu kyslíka do mozgu, čo sa môže odraziť na nepokojnom spánku i poruchách koncentrácie. V najhorších prípadoch vedie až k poruchám mentálneho vývinu. Dýchanie ústami je často spôsobené anatomickými nedokonalosťami zubov a ústnej dutiny ako skrížený zhryz či neprirodzene vysoké podnebie. Aj zlé držanie tela je v odbornej literatúre považované za možný následok dýchania ústami, spolu s poruchami reči a koncentrácie, hyperaktivitou a dokonca aj problémami so srdcom.

Práve tomu predchádza mäkký a anatomicky tvarovaný cumlík Curaprox, o ktorom som predtým nepočula ani ja. Až na víkende s Curaproxom v apríli, kde sme si spolu so skupinkou desiatich žien, ktoré vybrali prostredníctvom súťaže z Modrého Koníka, vypočuli a na vlastných deťoch vyskúšali, aké výhody má na prvý pohľad nenápadný cumlík CURAPROX oproti ostatným. Spĺňa podmienky tzv. biofunkcionality, čo znamená, že neovplyvňuje, nespomaľuje ani nenarúša vývoj detského chrupu. Tento cumlík vyvinul rakúsky ortodontista Herbert Pick, ktorý aj tak tvrdí, že najlepší cumlík je žiadny cumlík. Táto téma zasiahla doktora Picka najmä vtedy, keď sa skrížený zhryz vyvinul u jeho vlastného syna. „Bral som to ako určitú výzvu. Nielen ako otec, ale aj ako ortodontista. Chcel som vedieť, prečo vzniká skrížený zhryz a ako mu možno predísť.“ No sám priznáva, že niekedy to bez cumlíka jednoducho nejde, preto sa podieľal na vývoji takého, ktorý nenapácha žiadne škody. 

Deťom, ktoré nosia cumlíky pričasto, či pridlho, sa saním podnebie formuje do vysokej klenby, čo spôsobuje, že sa čeľusť vpredu zúži a zúbky nasmerujú dopredu. Vďaka krídelkám cumlík CURAPROX tlačí na čeľuste, čím si zubný oblúk zachováva pekný oblý tvar.

Jemná silikónová membrána s drobnými výčnelkami sa pri saní pohybuje dopredu a dozadu, čím podporuje prirodzené prehĺtanie. A plochý tvar poskytuje dostatok miesta na správne dýchanie.

Cumlíky CURAPROX BABY sa predávajú v troch farbách a troch veľkostiach. Najmenší, veľkosť 0, je určený pre bábatká od 0-7 mesiacov alebo 3-7 kilogramov a nemá postranné krídelká, ale plochší tvar. Veľkosť 1 je pre deti od 7 - 18 mesiacov alebo od 7 - 10 kíl. Ďeťom starším ako 18 mesiacov s váhou nad 10 kíl je určená veľkosť 2 a ani tento cumlík by sa nemal nosiť dlhšie, než do veku troch rokov. 

Dostať ho v krásnom balení za 19,90eur. V balení sú dva cumlíky a hygienická krabička. Tá slúži okrem odkladania cumlíka aj ako ministerilizátor! Stačí do nej naliať 25ml vody, teda po ryzku vyznačenú na krabičke, vložiť do nej cumlík a nechať ohrievať v mikrovlnke na 750 - 1000W po dobu 3-5 minút. Pri vyberaní treba dávať pozor, lebo je horúci, ale úplne sterilný. Odporúča sa počkať pár minút, kým vychladne.

K cumlíku sa dá dokúpiť aj držiačik, ktorý má síce výbornú klipsňu, ale druhý koniec drží cumlík len na lepáčiku, ktorý žiaľ neodoláva Amálkinmu ťahaniu a kusaniu. 

Tvorcovia cumlíka získali v roku 2016 jedno z najdôležitejších Európskych dizajnových ocenení Reddot Award za vysoko vyvynitý zmysel pre dizajn a zaradili sa tak medzi najlepších v odbore. 

Dnes už dávam Amálke cumlík iba občas, keď mi pred spaním príliš ožije. A keďže si môžem vybrať, dávam jej len anatomický cumlík. Pravdou je, že do piatich minút väčšinou aj tak záhadne vyletí z postieľky... 

Link na skupinu Čisté zuby sa nekazia https://www.modrykonik.sk/group/9719/ 

Nadviažem na svoj predošlý článok o recyklácii Kde skončí vaša kefka?, v ktorom píšem, ako sa CURAPROX rozhodol zbierať od zákazníkov (nie len svoje vlastné) kefky. Tie sa v rámci programu Ekovír - Kolokefka recyklujú a vyrábajú sa z nich smetné koše na triedenie odpadu pre slovenské školy.

Keď som tu pred dvoma týždňami začínala ambasádorovať pre CURAPROX, navštívila som ich "základňu" v Bratislave, ktorá ma očarila nie len krásnym minimalistickým dizajnom a skvelou atmosférou, ale aj ich snahou produkovať čo najmenej odpadu. Ako reakciu na obetu zákazníkov priniesť použité kefky na recykláciu sa rozhodli vykročiť z vlastnej zóny pohodlia a stanovili si dosť odvážny cieľ - do konca roka 2017 zredukovať svoj kancelársky odpad až o 90%. Aby vedeli, koľko to vlastne je, museli si svoje mesačné smetie najprv sami roztriediť a odvážiť, pričom zistili, že produkovali viac ako 100 litrov stlačených plastov a kovov, 10 kg papiera, 10 kg zmesového odpadu (áno, desať kíl) a približne 10 kg skla. Do konca roka chcú produkovať iba desatinu z toho s tým, že bioodpad poctivo skompostujú!

Zvyk je železná košeľa a ak chceli, aby vír vtiahol všetkých zamestnancov, chcelo to vizuálne pripomienky. A tak som na mydle na záchode našla nápisy "Čapujeme" a "Obal nevyhoď!". Čapujú si aj saponát na umývanie riadu a na chladničke sa vyníma krikľavý nápis "Neplytváme". Obedy z domu alebo z donášky si nosia vo vlastných nádobách. Očakávať podobnú iniciatívu od slovenskej firmy je také... neslovenské! :D

Z rozložiteľného odpadu si vyrábajú kompost na hnojenie záhradky. Do štýlového "scandi" kompostéra teda putujú všetky šupky z ovocia a zeleniny, škrupiny z vajec, rolky toaletného papiera, servítky, halúzky, orezy a piliny, tráva, lístie zo stromov, slama, káva, čajové vrecúška, orechové škrupiny a drevený popol. Tento jednoduchý vynález premení odpad rastlinného pôvodu na výživné hnojivo v ich záhrade, kde okrem kvetov pestujú aj šťavnaté jahody. Navyše, ušetrí náklady a emisie, ktoré by vznikli pri zvoze do mestskej kompostárne. Kancelárske dážďovky teda konvertujú odpad na bioodpad. 

Nepoužívajú igelitové, iba papierové alebo látkové tašky. Plastové minismotany do kávy vystriedala smotana v skle. A nie z kravičky, ale mandľová vlastnej výroby. 

Priznám sa, vďaka tomu, čo som videla a tiež čítaniu veľmi pútavého blogu týždeň po týždni, som vtiahnutá do Ekovíru aj ja a už vymýšľam, čo by sa dalo u nás doma zlepšiť. Ešte predtým, než ma bude kritizovať ďalšia "triedička odpadu už od narodenia", verejne priznávam: áno, osvietilo ma až v 33 rokoch! Mám však stále šancu niečo zmeniť a hlavne preniesť toto zmýšľanie na svoju dcéru, na svoje okolie a neskôr aj na svoje ďalšie deti. A aby som nezabudla, možno inšpirujem aj vás. 

Žiarovky sme už dávno vymenili za úsporné LEDkové. Pivá už kupujeme len v sklenenej fľaši miesto plechovky (aj vína, ale to dúfam žiadna z vás nekupuje v tetrapaku!). Nikde si už neberiem igelitku, používam vlastné látkové tašky. Do každej kabelky, aj tej obrovskej prebaľovacej tašky, som preventívne pribalila jednu. Obedy si balíme do vlastných misiek. Do práce chodíme obaja peši - aj kam sa to len dá. Amálke kupujem aj vďaka Modrému Koníku vecičky po vašich deťoch, nemusíte ich vyhadzovať. Tento týždeň sme s Palkom a Amálkou odniesli obnosené šaty na recykláciu do HMka. Je to stále málo a dá sa robiť veľa ďalších vecí. Ale je to stále viac, ako sme robili pred mesiacom, rokom, či desiatimi. Nikdy som nebola prírodná žienka, ktorá sa nemaľuje, chodí v kožených kristuskách, nosí len odevy z bioblavlny v naturálnych farbách, verí v prirodzenosť, namiesto tampónov nosí menštruačný pohárik a dieťa učí bezplienkovým metódam. V mnohých prípadoch u mňa ešte stále vyhráva márnivosť a pohodlnosť nad uvedomelosťou. Ale verím, že aj vďaka osvete to bude už len lepšie. A že EKO bude (nie len pre hipsterov) konečne cool! 

Zdroje:

https://ekovir.sk/#/tyzden/aktualny/kancel-bez-kosa

https://www.facebook.com/groups/130425160842122/

Pamätám sa, ako mi pred pár rokmi kolegyňa položila na stôl modrý KeepCup ekopohár s viečkom na kávu, pretože sa už nemohla pozerať na to, ako deň čo deň naklušem do officu s plastovým kelímkom bezkofeínového latte od Starbucksu. Pekne som sa poďakovala, urobila si doň kávičku v práci, ale nabehnúť s ním do coffeeshopu a nechať si urobiť latte doňho mi pripadalo trápne. Až keď mi Debs ukázala fotky plastov na hladine oceánu, ktoré spolu s ďalšími dobrovoľníkmi lovili v čase svojej súkromnej dovolenky, pochopila som, čo mi chce povedať. Každý kus plastu, ktorý používame, musí niekde skončiť. A keďže sa plast výborne osvedčil hlavne na jednorázové účely, odpadu zatiaľ len pribúda. A najlepšie sa ho zbaviť tam, kde ho nikto nevidí, napríklad do mora...

Naša generácia nebola vychovávaná v duchu potreby recyklovať kvôli životnému prostrediu. Za socíku sme recyklovali, lebo nebolo na výber. Na nákup sme nosili

skladaciu sieťku (doteraz nechápem, ako sa celý nákup vošiel do tej sieťky), Salvatorku sme kupovali zásadne v sklenenej fľaši, papierové sáčky boli samozrejmosť. Nosila som šaty aj peračník po sestre - aj to je istá forma recyklácie, v tom čase veeeľmi neželanej. Do sáčku od mlieka mi mamka ešte pár krát zabalila desiatu, všetko sa využilo. Nikdy nás netrápilo, kde odpad skončí, zdalo sa, že spaľovne stíhajú páliť a kontajnery neboli nikdy tak preplnené ako teraz. Dnes pripadá 329 kíl odpadu na priemerného Slováka ročne, z čoho väčšina končí na skládkach. To nás zaraďuje na chvost Európskej únie. 

My ľudia nie sme zákerní ničitelia Zeme, mnohých z nás totiž ani nenapadne sa zamýšľať nad tým, kde skončí napríklad taká zubná kefka, keď ju vyhodíme do koša. Určite by sme na odpad, jeho dopad na životné prostredie a jeho recykláciu hľadeli inak, ak by sa tomu venoval dostatočný priestor v škole, ale hlavne, ak by nám to vysvetlili rodičia. Jedna vec je vysvetliť a druhá tak žiť. Ak rodičia neseparujú odpad, lebo veď "našich pár odpadkov predsa životné prostredie aj tak nezachráni", ťažko čakať, že si tento zvyk osvoja deti, keď vyrastú. Navyše vyhodiť takú kefku do žltého kontajnera nestačí. Napríklad kefka Curaprox je z polypropylénu (značka PP), vlákna z iného plastu – polyesteru. To je kombinácia, ktorú u nás nikto kvalitne nevyseparuje na jednotlivé plasty, a preto sa nerecykluje. Vedeli ste o tom? Ja nie. Na zhodnocovanie plastov nám chýbajú kapacity. Vo väčšine miest sa z kopy vyseparovaných plastov vytiahnu tie najhodnotnejšie a zvyšok sa podrví. V minulosti putovala skoro všetka drť do cementární, no dnes tie naše spaľujú zväčša rakúsky odpad, pretože Rakúšania zaň dobre platia! Náš plastový odpad, vlastne surovinu na energetické využitie, berú len vtedy, keď im chýba. Inak ide na skládky.V Rakúsku sú totiž skládky zakázané alebo veľmi drahé. 

Ľudia sú často nepoučiteľní, ale ak by začali ekologicky vyrábať firmy, uvedomujúc si, že ľudia nikdy nebudú dôkladne recyklovať, situácia by sa mohla zmeniť rapídnejšie. Našťastie aj na Slovensku pribúdajú malé aj väčšie spoločnosti, ktoré zmýšľajú enviromentálne a neváhajú investovať do ekologickejších produktov. Jednou z takých je aj značka Curaprox, ktorá tento rok prišla s programom Ekovír. Ten je snahou strhnúť čo najviac ľudí a firiem na cestu minimalizovania odpadu. Ekovír pozostáva z troch projektov; Kolokefka na recykláciu kefiek, Kancel bez koša, ktorý som si všimla na návšteve Curadenu v Bratislave a Curaprox Goes Green, čo je pokus o navrhnutie čo najekologickejšej kefky, na ktorom sa podieľajú svetoví vedci a inovátori. Kým sa im to podarí, projekt Kolokefka premení ťažko zrecyklovateľné plastové kefky na užitožné veci. Sympatické je, že iniciatíva prišla zo Slovenska a ich úlohou je dostať Švajčiarsko na svoju stranu, hoci to nebude lacné ani ľahké. A určite budú potrebovať aj našu pomoc. 

Neviem, či ste to vedeli, ale od júna 2017  urobíte veľmi dobre, ak použitú kefku Curaprox nezahodíte do koša, ale ju (vrátane detských kefiek a hlavíc na sonickú kefku) prinesiete do Smile Shopu. Tých je v Bratislave sedem, v Košiciach dva a po jednom v Banskej Bystrici, Piešťanoch, Trenčíne, Trnave, Nitre, Prešove, Poprade, Žiline, Michalovciach a v Prievidzi. Vsuňte kefku do Kefkovničky a gilotína jej odsekne zatiaľ nerecyklovateľnú hlavičku 🙂 Aj vaša kefka tak skončí ako materiál na výrobu jedného z košov na triedenie odpadu, ktoré darujú slovenským školám spolu s osvetou o potrebe recyklovať. Za vašu snahu pripojiť sa k boju za čistú planétu dostanete symbolickú zľavu 5 centov na ďalší nákup. Hlavnou motiváciou by však malo byť podporiť spoločnosť, ktorá vynakladá veľké úsilie, aby zmenila svet k lepšiemu a to tak, že začína sama od seba. 

Skupina na Modrom Koníku: Čisté zuby sa nekazia

Zdroje: 

http://aprilmagazin.sk/nepotrebne-menia-na-uzitocnu-krasu-toto-je-5-prikladov-kreativneho-vyuzitia-odpadu/ 

https://ekovir.sk/#/ekovir