Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri
logo_napady
8. jún 2017
145 

Príprava na čítanie alebo rozvoj fonematického uvedomovania

    Keď dieťa prichádza do prvej triedy základnej školy, prináša si so sebou súbor určitých predpokladov a schopností pre osvojenie čítania a písania. Medzi najdôležitejšie z nich patrí:

  • dobré zrakové vnímanie a pozornosť
  • dobrý jazykový cit
  • schopnosť súvislo rozprávať na určitú tému
  • schopnosť rozmýšľať o jazyku, jeho štruktúre, uvedomovať si hláskovú štruktúru slova (fonematické uvedomovanie).

Ak by niektoré z týchto predpokladov boli slabo vyvinuté, alebo by úplne chýbali, dieťa by čítalo s problémami a pomalšie. Kým v prvom ročníku je čítanie cieľom vyučovania, vo vyšších ročníkoch sa stáva prostriedkom na dosiahnutie a osvojenie iných vedomostí. Zle čítajúce dieťa zlyháva v základnej škole aj v iných predmetoch.

    Na našich školách je rozšírená tzv. analyticko-syntetická metóda čítania, ktorá osvojovanie si čítania deťom so slabšie vyvinutými predpokladmi pre čítanie tento proces neuľahčuje. Existuje k nej však alternatíva, metóda, ktorú vypracoval v 60.rokoch 20.storočia ruský profesor Eľkonin. Na podmienky slovenského jazyka ju upravili M. Mikulajová a O. Dujčíková. 

    Metóda sa skladá z dvoch častí: tréningu fonematického uvedomovania a samotného osvojovania si čítania. Výhoda tohto prístupu spočíva v tom, že sa deti učia počúvať zvukovú štruktúru slov a postupne sa naučia uvedomovať si hláskovú štruktúru slova na základe počutia. Až neskôr, keď deti odhalia zvukový systém jazyka počúvaním, budú priraďovať k hláskam písmená a začnú sa učiť čítať. 

    Samotný tréning je rozdelený do nasledujúcich častí:

  1. slabičná štruktúra slova - deti sa učia o pojmoch slabika, dĺžka slabiky
  2. hlásková štruktúra slova - určujú prvú hlásku, počet hlások v slove
  3. samohlásky a spoluhlásky 
  4. tvrdé a mäkké spoluhlásky.

Na konci tréning sú deti schopné sluchom rozlišovať hlásky v slove, poznajú rozdiel medzi samohláskami a spoluhláskami, vedia, čím sa odlišujú tvrdé a mäkké spoluhlásky, chápu, že zmena jednej hlásky môže zmeniť význam slova. A to všetko prirodzenou a hravou formou. Vďaka tomuto prístupu sa dá predchádzať niektorým ťažkostiam v učení.

    Fonematický tréning má však aj iné prednosti. Rozvíja celú osobnosť dieťaťa, jeho pozornosť, sebakontrolu, kritické myslenie (medzi úlohami sú aj "chytáky"). Ak sa realizuje v skupine, rozvíja aj schopnosť spolupracovať, vyjadriť aj prijímať kritiku. Dieťa sa nikdy neporovnáva s inými deťmi, ale porovnáva sa len jeho individuálny pokrok. Hodnotí sa výsledok, nie dieťa samotné. 

    Tréning fonematického uvedomovania môže vykonávať logopéd alebo učiteľ, ktorý absolvoval príslušný kurz.