Obzvlášť to platí na sociálnych sieťach. Pretože tu máme k dispozícii len písmenká.
Keď mne niekto napíše niečo, čo by ma malo zosmiešniť, alebo ponížiť... nadýchnem sa a vydýchnem. Predstavím si toho človeka. Ako tam sedí, drží mobil v ruke, alebo sedí za noťasom... a s takou radosťou mi to píše. Za prstami mu to len tak sviští, ako pri guľke, keď vystrelí náboj.
Hovorím si, no, nebudem mu brať radosť. Keď je taký šťastný a hrdý na seba, čo napísal 🙂
Mňa sa včera opýtal jeden človek, prečo k ním už nechodím. Len som sa usmiala a povedala, že energiu chce venovať dôležitejším veciam, ako počúvať, kto je aký, prečo načo začo, aj keď to nie je pravda. Nebaví ma obhajovať sa, ani im prikyvovať. Stiahla som sa z bojiska, nech sa medzi sebou žerú a nech si kľudne myslia, že som zlá. Ja mám pre koho žiť.
Dookola detom (aj muzovi 😁) omielam, ze ako sa clovek o druhych vyjadruje, svedci hlavne o nom. Co ma v sebe, aky je, nie o tom druhom... je uzasne mat sebaovladanie, clovek by mal na tom pracovat, prinasa to v zivote vela vyhod 👍