O mesiac to bude rok

Už mám zase o mesiac viac, a tak vám zase píšem, ale nebojte sa, mama povedala, že už len dvakrát vám môžem napísať, a potom až o rok... 

Tento mesiac mi moji rodičia nerobili ani žiadne normálne fotky, len do mobilu si ma fotili, tak sa nemám ani čím pochváliť, takže ak ma chcete vidieť, musíte ma prísť pozrieť (darčeky sú vítané)! 

Leto som zakončil oslavou s tatom, ktorý mal narodky a popri ňom som sa trocha "zviezol" aj ja, veď čo by to bolo za ľudí, keby nedali niečo aj malému dieťaťu, no nie?! 

Začal som chodiť okolo nábytku a púšťať sa. To ste mali vidieť tie vystrašené pohľady rodičov! 😀 Ani nedýchali dakedy. A samozrejme, že k tomu môjmu super pokroku patria aj modriny a krv... Vedel som, že na to idem dobre, ale stále mi nešlo do hlavy, prečo sa mi ostatní vzďaľujú aj vtedy, keď som sa pustil, tak som ich začal sledovať a prišiel som na to, že asi musím robiť nohami zase tie pohyby, ktoré nazývajú dospeláci krokmi. Postavil som sa, pustil som sa, obzrel som sa a s babkiným mobilom v rukách som spravil svoje prvé samostatné kroky! Mama bola na mňa nesmierne hrdá!!! A keďže jej rád robím radosť, tak to opakujem čoraz častejšie. Tak napríklad dnes som si oškrel vďaka tomu nos ☹ 

Skoro celý mesiac som bol na dovolenke. Neboli sme doma. Bývali sme u babky a dedka. Bolo mi tam dobre. Mohol som chodiť po celom veľkom dome, hore schodami (dole to ešte neviem), po dvore, po blate, po ulici... Bol som pozrieť aj susedky 🙂 

A samozrejme... Musím si zapamätať, že v septembri býva u nás jarmooooooooooooook!!! Dostal som balón, ktorý som na druhý deň zničil, ale páčil sa mi aj tak. A bol som sa pozrieť aj na kolotočoch. Aj keď som sa nevozil, páčilo sa mi tam a som presvedčený o tom, že raz ma tam rodičia pustia. A jedol som cukrovú vatu. Bola sladká a modrá. Mama vraví, že bola zo šmolkov, ale ja jej neverím, lebo minule som ich videl v telke, a vyzerali celkom živo, tak to muselo byť niečo iné... 

Keďže poradňu mám až tento týždeň, neviem koľko vážim ani koľko meriam, ale ja sa odhadujem tak na 82cm a 12kg. Dúfam, že môj odhad je správny, lebo inak neviem neviem... 

A ozaj, bol som v Ľubochni. Riadna nuda tam bola. Tri sestričky ma museli držať, aby mi krv zobrali. A záver? Som zdravý a krásny 🙂 

Čo viac dodať? Prajem vám krásny jesenný mesiac a veľa listov do herbára nazbierajte (ja už zbieram, ale vždy ich niekde zabudnem)! Vidíme sa o mesiac! To už budem veľký, budem mať 1 rok! 

Tak dosčítania kamoši!