Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri
matrix87
27. mar 2014

Piaty mesiac života

Ahojte kamošky a kamoši! 

Tak sa hlásim opäť po mesiaci. Mám už 5 mesiacov a keď chcem, viem to ukázať na prštekoch jednej ruky 😀 

Moja mama sa rozhodla, že som už zase veľký, a tak môžem začať jesť aj iné veci vo veľkom, nie len mliečko... Tak mi dala mrkvu, potom zemiak, potom brokolicu. Brokolica mi moc nechutila, ale maľovať nemusia rodičia steny 🙂 A okrem normálnej kaše, skúša na mne mama aj kašu na dobrú noc, ale neplní svoju funkciu, tak s tým možno prestane 😀 Ale chutí mi, tak možno ju ukecám, aby mi ešte takú kašičku kúpila 🙂 

A zase som bol na výlete, presne na svoje 5mesačné výročie. Bol som mame pomôcť v Nitre konzultovať akúsi prácu, ale zabudla ma zobrať k tete do miestnosti, tak som sa rehotal von na chodbe na všetkých okoloidúcich. Mali zo mňa veľkú srandu aj oni, ale neviem prečo, veď sami povedali, že sa mám na nich usmiať... 

A bol som aj oslavovať. Moja prvá a zatiaľ jediná sesternica už má 1 rok! Je staršia len o 7 mesiacov a je to baba, ale bola taká drzá, že mi brala hračky z postieľky. Len neviem, či to nebude tým, že som ležal v jej postieľke 😀 Oslava bola super, veľa ľudí, každý ma chcel vidieť a držať ma, dobre mi tam bolo. Aj som si zdriemol na posteli veľkej. A síce som nemal sviatok ja, ale aj tak som dostal krabicu plienok. Dúfam, že takéto žúrky budú častejšie a zakaždým niečo dostanem 😉 

A viete čo? Moja mama stále vravela, že som nepochopil princíp otáčania sa na bruško, tak som sa proste otočil a pochopil 😀 a teraz už len sa naučiť ten opačný smer a bude to OK. Robím veľké pokroky 🙂 

Som veľký! Ako to viem? Dostal som novú autosedačku 😀 že aby som mal viac miesta. Dobre sa mi tam vozí, spím a spím, a potom vidím mamu v zrkadle. Som spokojný s novou sedačkou 🙂 

A teraz vám napíšem tie moje mesačné pokroky: 

- mám 5 mesiacov (to už vlastne viete z názvu môjho článku)

- mám 71cm a 9750g (čo je vraj veľa, tak sa pani doktorka rozhodla, že mi zase vezmú krv v piatok, aby zistili, či nie som náhodou chorý, ale ja sa im asi nedám, lebo to dosť bolí. Už vám dakedy brali krv? Lebo mne už veľakrát a vždy ma to bolelo a mama ma tam vždy nechala samého, ale teraz ju nepustím)

- viem sa otáčať na bruško (naopak je to zložité stále, lebo to si musím dať ruku akosi inakšie. Aj mi to mamina ukazovala, ale ja to neviem, radšej sa nechám otočiť niekým iným)

- papám zeleninku a ovocie a kašičky

- nezmestím sa už skoro vôbec do kočíka (podľa mojej mamy teda. Povedala, že počká na priaznivú predpoveď počasia a vymení mi vaničku za športiak. Už som ho skúšal, budem ako v F1, teším sa na teplo.)

- stále nie som zaočkovaný. Oco bol chorý, ja mám soplík a už aj kašlem, tak zase z toho nič nebude.

- už mi strihali vlasy! (Nebolí to, nebojte sa!)

- zase spím vo svojej postieľke, ale nie je mi tam dobre, chýba mi mamina, asi ju musím častejšie budiť, aby si ma zobrala späť do postele.

A to je tak asi všetko! Keby niečo, tak to spomeniem zase o mesiac 🙂 Prajem vám peknú jar a priaznivý čas pre časový posun (nezabudnite si hodinky posunúť) a vidíme sa o mesiac! 

A ak neviete ako vyzerám, tak si pozrite moje autoportréty v mojom albume 🙂

#magazin#navrh

Začni písať komentár...

Odošli