Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri
matrix87
27. apr 2014

Polročné výročie

Ahojteeeeee všetci! 

Tak si to predstavte, ja už mám polroka!!! Zatiaľ je to najviac, čo som na svete 🙂

Moja mama tento mesiac veľa rozprávala o nejakej nemocnici. A ja som vždy na ňu škaredo pozeral, lebo to vyzeralo ako keby ma tam zase chcela poslať. Ale neposlala 🙂 Hovorila o tom, že už prešiel odvtedy rok (chytila ju táto nostalgia okolo 1.apríla), vraj som tam bol s ňou, ale ja si to nepamätám, neviete prečo? 

No, ale inak majú zo mňa všetci radosť 🙂 Všetkých rozosmievam, vraj som veľmi veselé dieťa. To bude tým pravidelným spánkom a jedlom. Odporúčam, ak máte zlú náladu - skúste sa poriadne vyspať ako ja, a hneď budete veselší! 

Moja mama písala diplomovku, a tak som strávil poldňa s kamoškou Baškou a jej maminou. Som rád, keď ma niekto obsluhuje, takže som sa vôbec nesťažoval, a mamina to dopísala. Som na ňu hrdý! Ocino tiež písal prácu, ale neviem, ako dopadol, on to tak so mnou nezdieľa... 

Tento mesiac som zase bol u tety doktorky, až dvakrát. Najskôr ma očkovali, trocha to bolelo. Už vás dakedy pichali? Je to celkom v pohode, a potom môžte celý deň spať. A druhýkrát som bol u tety doktorky, ktorá ma najskôr pripla k nejakým káblikom, a potom mi behala po tele s niečím divným a počul som pri tom vlastné srdiečko. Povedala, že je všetko v poriadku a uvidím sa s ňou až keď budem mať 1 rok. Dúfam, že to bude ešte dlho trvať. Neviete, aká je to dlhá doba? 

Nastal letný čas, mňa to nijako neovplyvnilo, vstávam stále v rovnakom čase. ALE! Dostal som nový kočík! Teda, vymenili mi vaničku za športiak! Zistil som, že tam nemusím len ležať, čo veľmi rád využívam a revem, až kým ma niekto neposadí... Som šibal, ale majú ma stále radi! Zistil som, že plačom dosiahnem kadečo. Mama už čítala veľa múdrych kníh, kde sa píše, že ma má nechať aj trocha plakať, ale ja plačem tak vážne, že ma nenechá dlho plakať, niekedy nevydrží ani 5 minút. 

A teraz k tomu hlavnému. Takto som zakončil polročné pôsobenie mojej osobnosti na tomto svete: 

- meriam 73cm (takže nosím oblečenie pre 9mesačných kamošov a niekedy aj starších)

- vážim 10 400g (čo je pri mojej výške v pohode, ale som vraj ťažký, mamu bolia zo mňa zase kríže. Len neviem, či to nebude tým, že každý sa jej na to pýta a ona si to teraz namýšľa)

- viem sa točiť stále rýchlejšie (ale na chrbát sa otáčať nechcem, lebo si vždy udriem hlavu, tak ma to nebaví)

- mama má niekedy problém mi dať novú plienku, lebo jej stále zdrhám

- mám za sebou prvú vážnu zapareninu (ale mňa to nebolelo, tak to nemohlo byť také vážne)

- zuby ešte nemám, načo by mi boli? 

- papám všetko, čo nespapá mňa. Mäsko, zemiak, ryžu, mrkvu, brokolicu (ale tú mi musia zamaskovať), jablko, hrušku, slivku, žĺtok, banán..., ale najväčšiu radosť mám z piškótika, lebo to môžem jesť sám bez pomoci a vždy ho všade rozmrvím. Minule, napríklad, mi musela mama dať rýchlu sprchu, lebo som mal piškót až v plienke. Čudoval som sa, čo ma to tam hryzie.... 

- mama mi odmietla mixovať jedlo, tak papám nerozmixované jedlo, ale mne to nevadí, viem ako na to... 

- žirafa Sophie má niekedy upchatú pískačku, nikto nevie prečo, len ja (slintám do nej, ale nikomu to nehovorte)

- stále sa rehocem

- mama ma učí urobiť "pápá" a "ťap-ťap", ale mne je to len smiešne. Keď chcem, tak ťapkám  po všetkom naokolo aj po maminej ruke, ale prečo by som mal ťapkať po svojej druhej ruke, to mi ešte nikto nevysvetlil. Možno na to prídem sám. 

Celkom som sa rozpísal zase, tak na tento mesiac stačí. Idem si dať mlieko a možno spať. Na obed ma čaká super polievočka, tak si musím pred tým poriadne oddýchnuť. 

Tak čaute zase dakedy! 

#magazin#navrh

Začni písať komentár...

Odošli

Odporúčame

Nevesta na úteku
16.9.2020 • 1303 
Týždeň zo života mamičiek
18.9.2020 • 1335