Príspevky pre registrovaných používateľov sa ti nezobrazujú.

    Heeej 😂😂😂

    No dajte 🙈😂😂😂

    Pohovor do práce
    Išiel som na pohovor do práce. Bola to veľká obchodná firma a manažér čo skúšal moje obchodne zručnosti mi podal jeho notebook do rúk a hovorí: „ choďte za dvere, zaklopte a skúste mi predať tento notebook .“ „Tak som išiel za dvere, ale už som nezaklopal , vyšiel som na ulicu a zrazu mi zvoní telefón , bol to ten manažér.“ „ Okamžite sa vráť aj s mojim notebookom !“ A ja mu hovorím : „ Za 500 euro je tvoj kamo ! „
    #vtip 😃😃😃😃

    Koncertuje Rytmus pri Krompachoch a kuká, že v bielom BMW jak má aj on sám ide okolo dajaký morgoš. Hovorí mu:
    - Si zabil brácho...
    - Ši nezamknul chu*u...“

    Aj vy? 😀

    To by šlo 😂😂😂

    Oblečte mu kostym ktory po sekunde nebude zo seba trhat. Nech sa paci ani nechcel dat dole 😀
    Zožeriem ho asi 😍 #karneval #skolka

    Nech Ťa láska stále hreje,
    nech Ti nikdy smutno nie je.
    V novom roku nech Ti zdravie slúži,
    nech máš vždy to, po čom túžiš.
    Šťastný Nový rok želáme rodinke a všetkým priateľom aj vam MKčky 😀😘

    Z-zákazník
    V-Vietnamec
    Z: Koľko stojí tá bunda ?
    V: petópadetat
    Z: Ale tu je nejaký flak ?
    V: titópadetat
    Z: A dáte mi paragon ?
    V: dvetópadetat
    Z: A máte vôbec povolenie k pobytu ?
    V:dalcek !!!

    Koktavý
    nastupuje do autobusu, v ktorom sa kupujú lístky a hovorí:
    "PPPrrroosssííímmm ssiiisisisi jejejejejejejejejejejejejejejejejejejejejejejejejeje....bem nnatto, iidemm ppeššo."
    😂

    Vážená vláda,
    mám na dnešnú dobu veľmi dobrý mesačný plat - 500 eur v čistom. Napriek tomu Vás žiadam o pridanie 292 EURO mesačne, aj keď
    podľa Vás je tento plat postačujúci. Môj plat by po zvýšení predstavoval 792 EUR, čo je stále menej ako majú v Grécku.
    Svoju žiadosť odôvodňujem týmto:
    Mám dve deti a ženu, ktorá je s nimi v domácnosti. Bývame v jaskyni, nájom neplatíme. Mydlo a pracie prostriedky nekupujeme a pretože sa umývame v potoku, neplatíme ani za vodu. Za elektrinu a plyn tiež neplatíme, pretože žiadne spotrebiče nevlastníme. Odevy a obuv taktiež nekupujeme, pretože ich zhotovujeme z kožiek lesnej zveri. Do práce chodím pešo, teda peniaze nepotrebujem ani na MHD. Na dovolenku, ani na víkendy nikam nechodíme, do kina a do divadiel už vôbec nie.
    Náš rozpočet vyzerá takto:
    Raňajky: 2 rožky a voda z potoka - 0,20 EURA
    Desiata: 2 rožky a voda z potoka - 0,20 EURA
    Obed: polievka a guláš z bufetu - 3,00 EURÁ
    Olovrant: 2 rožky a voda z potoka - 0,20 EURA
    Večera: polievka a guláš z bufetu - 3,00 EURÁ
    1 osobana deň: 6,60 EUR,
    4 osoby na deň (otec, matka a 2 deti): 4 x 6,60 = 26,40 EUR
    Na 1mesiac: 30 x 26,40 EUR = 792 EUR
    Váš uctivý občan a volič

    ODPOVEĎ VLÁDY:
    Na večeru sa netreba prepchávať, stačia Vám 2 rožky a voda
    z potoka, veď guláš je ťažký na žalúdok. Potom Vás to bude stáť iba 456 EUR a ešte Vám 44 EUR zostane.
    Takže ešte stále máte z čoho platiť zvýšenú daň a poslať Grékom.
    S pozdravom váš parlament!

    Turista ide vzadu v taxíku a chce sa spýtať taxikára na nejaké tipy, kam môže v meste zájsť. Nakloní sa k nemu a poklepe šoféra na rameno. Ten hrozivo vykríkne, strhne volant, odrazí sa od autobusu na chodník a zastaví tesne pred obrovskou presklenou výlohou. Turista, dosť vystrašený, sa začne okamžite ospravedlňovať: "Pardon, pardon, netušil som, že jedno malé poklepania vas môže takto vydesiť..."
    Taxikár sa k nemu otočí a zareve: "NIKDY! Už nikdy mi toto nerobte!!"
    Potom sa rozdýcha a hovorí: "Nie je to úplne vaša vina. Viete, ja som dnes prvý deň v novej práci a predtým som roky jazdil s pohrebákom."

    #vtip

    Riaditeľ istej firmy hľadá nového zamestnanca, na stole mu ležia nejake CVčka... Príde mu do kanclu jeden zamestnanec a všimne si CVčko na vrchu: Jeeej...To je Tono, toho zoberte. S ním to budete mať super. Jeho všetci poznajú, vseličo dokáže vybaviť. Tak riaditeľ si to premysli, zavolá ho na osobný pohovor. Po pohovore ho vyprevádza, ked sa vo firme zastaví Minister zahraničných vecí a hneď: Nazdar Tono, čo ty tu?
    Tak riaditeľ si povie: Kurva asi je fakt známy, ja ho vezmem, veď aspoň bude napomocný.
    Po týždni ho riaditeľ zoberie na obed, keď pri vedľajšom stole sedí český prezident. Ten hneď: Nazdar Tono! No jak se máš, dlouho sem ťe nevidel!
    Riaditeľ len krúti hlavou, nechape...
    O dva tyždne ide riaditeľ na služobku do Vatikánu, tak si povie, že nebude zlé keď zoberie aj Tona. Prišli do Vatikánu, tam plné Námestie sv.Petra. Pápež v okne kýva ľudom. Tono pozerá a vraví riaditeľovi: Počúvajte, počkajte tu. Ja idem za Papežom a zakývam Vám od neho z okna. Riaditeľ sa ho snaží zastaviť, že to asi nebude dobrý nápad, že z toho budú problémy. O chviľu sa však Tono zjaví v okne, Papež ho drží za rameno a spolu kývaju. Po pár minutách sa Tono vráti a tam už sanitka a riaditeľ s kyslikovou maskou. Tono sa pýta: Pán riaditeľ čo sa Vám pre Boha stalo?
    Riaditeľ: No vieš....nechapal som keď si sa tam zjavil vedľa Papeža, ale skoro ma jeblo keď za mnou prišiel Japonec s foťačikom na krku a opýtal sa ma, kto je ten typek v bielom vedľa Tona.

    😅😂👏

    Uteká slimák z lesa. Stretne líšku:
    - Čo je slimák, kam tak utekáš?
    - Ani sa nepýtaj. Je tu daňová kontrola.
    - No a?
    - No vieš, ja mám dom, žena má dom a aj deti majú dom, tak si Vieš
    predstaviť.
    ... ... Zamyslí sa líška a aj ona začne utekať.
    Stretnú bociana a ten sa pýta líšky:
    - Líška, kam tak utekáš?
    - Nepočul si? Je tu daňová kontrola.
    - No a čo má byť?
    - No ja mám drahý kožuch, muž má drahý kožuch a aj deti majú, tak si vieš
    predstaviť.
    Bocian sa veľmi čuduje, začne premýšľať a povie:
    - No chlapci, my nemáme okrem tohto škaredého hniezda nič. Aj to je vždy
    osraté, čiže škaredé, a aj lacné - nestojí vôbec za reč.
    Nato sa slimák ozve:
    - No-no, bocian, pol roka doma, pol roka v zahraničí... Z čohooooo??! 😂

    Muž zomrel a keď si to uvedomil,
    videl ako Boh kráča k nemu s kufrom v ruke.
    " je čas ísť, môj syn," Boh povedal.
    Prekvapený muž odpovedal:
    " teraz? Tak skoro? Mám veľa plánov..."
    " je mi to ľúto, ale je čas ísť."
    " čo nesieš v tom kufri?"
    Boh odpovedal, " všetko čo patrí tebe."
    " máš na mysli moje oblečenie,moje peniaze?"
    " tie nikdy neboli tvoje, patria na zem."
    " takže sú to moje spomienky?" hádal muž ďalej.
    Boh odpovedal:
    " tie nikdy neboli tvoje,v skutočnosti to patrí k času."
    " takže moje schopnosti a skúsenosti?"
    " bol sú len výsledkom okolností,nie tvoje."
    " moja rodina a priatelia?"
    " je mi to ľúto,ale tiež ti nepatria".
    " ani moja žena a syn?"
    " nie, patrili tvojmu srdcu."
    " a čo moje telo?"
    " patrí k prachu."
    " a duša?"
    " tá, patrí mne."
    Ten muž vzal kufor od Boha a otvoril ho.
    Videl, že kufor bol úplne prázdny.
    S slzách sa muž spýtal: " nikdy som nič nemal?"
    Boh mu povedal: "
    všetko, čo si kedy mal, bol tvoj život.
    Každý okamih tvojho života bol len tvoj."
    A z toho dôvodu priatelia žime, kým sme tu.
    To,čo si myslíme,že patrí nám,nepatrí nám nič.
    Žime teraz. Žime svoj život nezabudnime byť šťastní,
    že je to najdôležitejšie zo všetkého majetku
    a všetko ostatné, za čo budeš bojovať,
    zostane tu po tvojej smrti. Nič si nezoberieme.
    Podeľte sa o tieto slová so všetkými
    svojími priateľmi vášho života
    a žite každú sekundu svojho života s Bohom .💗💗💗

    Pridze chlop do sklepu a hutori predavačke:"Chcem meter mľika!!!".. Predavačka vežme meter,položi ho na stul,vežme krabicu z mľikom a vyľeje podľa metra mľiko na stul.Chlop na ňu kuščičko popatri a po čaše jej hutori:"Mňe ňenasereš-zabaľic!!!" 😀 #vtip

    Esemeska od manžela: Drahá, na prechode pre chodcov ma zrazilo auto. Pavla ma odviezla do nemocnice. Doktori ma prezreli, urobili testy a röntgen. Krvi sa pod lebečnej klenbou nahromadilo veľa, ale snáď to nebude mať za následok poškodenie mozgu. K tomu mám ešte dolámané tri rebrá, komplikovanú zlomeninu ľavej nohy a roztrieštený pravý lakeť. Doktori dúfajú, že mi ruku nebudú musieť amputovať.
    Esemeska od manželky: AKÁ PAVLA ???

    No 😂😂😂

    #vtip 😂😂😂😂

    Zbojnicka skala (chata) foto 17:00
    Úžasne nie?

    To bola sladkost s ktorou som sa nemusela delit s braskom 😂

    Pomsta 😂😂😂

    Jeeej 😍

    #pribeh na zamyslenie

    O ROZVODE

    Keď som sa vrátil v tú noc domov, moja žena akurát pripravovala večeru. Chytil som ju za ruku a povedal som jej: „Musím ti niečo povedať.“ Posadila sa a potichu sme jedli. Opäť som videl tú bolesť v jej očiach.
    Zrazu som stratil reč. Nevedel som, čo povedať. Musel som jej však povedať, že uvažujem o rozvode. Začal som pokojne. Nezdalo sa, že ju moje slová nahnevali, namiesto toho sa ma len potichu opýtala: „Prečo?“ Na túto otázku som jej však nevedel dať odpoveď. Vtedy sa nahnevala, začala hádzať vecami a kričala na mňa: „Ty nie si chlap!“

    V tú noc sme sa nerozprávali. Plakala. Vedel som, že chce prísť na to, čo sa stalo s našim manželstvom, no nevedel som jej dať uspokojivú odpoveď. Moje srdce patrilo Janke. Už som svoju ženu nemiloval a len som ju ľutoval.

    S hlbokým pocitom viny som vypísal rozvodové papiere, kde som uviedol, že jej nechávam dom, autá a 30% z mojej firmy. Pozrela sa nemo na papiere a roztrhala ich na kusy. Žena, ktorá so mnou strávila posledných 10 rokov bola pre mňa cudzia. Bolo mi jej ľúto, bolo mi ľúto toho premárneného času, energie, no nemohol som už vziať späť to, čo som jej povedal, pretože som Janku veľmi ľúbil. Nakoniec na mňa žena začala kričať a myšlienka rozvodu bola čoraz jasnejšia.

    Na ďalší deň som sa vrátil domov veľmi neskoro a našiel som svoju ženu sedieť za stolom. Písala niečo na papier. Bol som bez večere a šiel som rovno do postele. Zaspal som veľmi rýchlo, pretože som bol unavený po dni strávenom v Jankinej spoločnosti. Keď som sa prebudil uprostred noci, moja žena bola stále za stolom a písala. Nestaral som sa o to, otočil som sa a šiel som spať.

    Ráno mi moja žena predstavila svoje podmienky rozvodu. Nechcela odo mňa nič, no rozvod chcela až za jeden mesiac. Jeden celý mesiac sme mali žiť normálne, ako sa len dá. Jej dôvod bol jednoduchý. Náš syn mal záverečné skúšky a nechcela jeho štúdium narušiť našimi problémami. S tým som samozrejme súhlasil. No na srdci mala niečo viac. Požiadala ma, aby som jej každý deň pripomenul, ako som ju na svadbu niesol na rukách cez prah. Požiadala ma, aby som ju každý deň po celý mesiac prenášal cez spálňové dvere. Myslel som si, že sa zbláznila. Aby však boli naše posledné dni znesiteľné, pristúpil som na to.

    Janke som povedal o rozvodových podmienkach mojej manželky. Hlasno sa zasmiala a povedala, že je to absurdné. „Bez ohľadu na to, čo sa deje, hrá na nás nejaké hry. Veď rozvodu predsa musí čeliť tak či tak,“ povedala pohŕdavo.

    Ja a moja žena sme nemali posledné mesiace žiadny fyzický kontakt. Preto náš prvý deň, keď som ju prenášal cez prah vyzeral ako groteska. Syn sa na nás díval, tlieskal a kričal na celý dom: „Ale oci, ty držíš našu mamu v náručí.“ Jeho slová mi spôsobovali veľkú bolesť. Zo spálne som moju manželku preniesol až do obývačky a celý čas som ju pevne držal v náručí. Zavrela oči a ticho povedala: „Nehovor nášmu synovi o rozvode.“ Prikývol som a cítil som sa strašne zle. Položil som ju pred dvere a odišla. Šla na zastávku autobusu a do práce. Ja som šiel sám do kancelárie.

    Na druhý deň sa situácia opakovala, no šlo to o trochu ľahšie. Naklonila sa ku mne a oprela sa mi o hruď. Cítil som jej vôňu. Uvedomil som si, že som sa takto starostlivo na svoju ženu už dlho nepozeral. Zrazu som si uvedomil, že už nie je taká mladá. Videl som prvé jemné vrásky na tvári, vo vlasoch mala sem tam šediny. Naše manželstvo si na nej vzalo svoju daň. Na moment som si uvedomil, čo som jej to vlastne spravil.

    Štvrtý deň, keď som ju zdvihol, cítil som, že sa pocit intimity medzi nami dvoma vracia. Toto je žena, ktorá mi venovala svojich desať rokov. Na piaty a šiesty deň som si znovu uvedomil, že intimita medzi nami sa prehlbuje. Janke som o tom nepovedal. Každým dňom sa mi moja žena niesla ľahšie. Možno to bolo tým neustálim posilňovaním.

    Jedného rána si moja žena vyberala, čo si oblečie do práce. Prezrela mnoho šiat, no nemohla sa rozhodnúť. Potom si vzdychla a uvedomila si, že všetky šaty sú jej veľké. Zrazu som si uvedomil, že moja žena výrazne schudla, a že to bol dôvod, prečo sa mi niesla ľahšie. Zrazu mi to došlo. Vo svojom srdci musela pochovať tak veľa bolesti a horkosti. Podvedome som natiahol ruku a pohladkal som ju po hlave.

    V tom okamihu vstúpil do spálne náš syn a zahlásil: „Oci, je čas aby si vyniesol mamku z izby.“ To, že nesiem jeho mamu sa stalo neoddeliteľnou súčasťou každého jeho rána. Moja žena ukázala synovi, nech ide bližšie a pevne ho objala. Musel som odvrátiť pohľad, pretože som sa bál, že by som mohol na poslednú chvíľu zmeniť svoj názor. Potom som ju vzal do náruče, vyniesol som ju zo spálne cez obývačku až do chodby pred dvere. Jej ruka bola okolo môjho krku prirodzene a jemne sa ma dotýkala. Ja som ju pevne držal. Bolo to rovnaké, ako v náš svadobný deň.

    To, že bola oveľa ľahšia ma však rozosmutnilo. V posledný deň, keď som ju držal v náručí som sa zrazu nemohol pohnúť. Náš syn už šiel do školy. Keď som ju tak pevne držal, povedal som jej, že som si ani nevšimol, ako rýchlo a ľahko sa z nášho života vytratila intimita, ktorú sme kedysi mali. Šiel som do kancelárie. Šiel som rýchlo, zaparkoval som a utekal som hore, kým si to nerozmyslím. Janka otvorila dvere a ja som len povedal: „Je mi to ľúto, ale už sa rozvádzať nechcem.“

    Pozrela sa na mňa prekvapene a potom mi priložila ruku na čelo. „Máš horúčku alebo čo?“ Chytil som jej ruku a dal si ju preč z čela. „Je mi to fakt ľúto. Nebudem sa rozvádzať. Moje manželstvo bolo nudné pravdepodobne preto, lebo som si nevážil svoju ženu a to všetko, čo pre mňa robila. Nebolo to preto, že by sme sa už nemilovali. Až teraz si uvedomujem, že keď som ju pred desiatimi rokmi prenášal cez prah, mal som ju držať doteraz, až do smrti“. Janka vyzerala naozaj prekvapene. Dala mi hlasnú facku, zabuchla dvere a rozplakala sa. Šiel som preč. V kvetinárstve po ceste som si objednal veľkú kyticu pre moju manželku. Predavačka ma zaskočila otázkou, čo si želám napísať na kartičku. Usmial som sa a napísal som: „Budem ťa niesť každé jedno ráno, až kým nás smrť nerozdelí.“

    V ten večer som prišiel domov s kyticou v rukách, s úsmevom na tvári a bežal som po schodoch, aby som rýchlo našiel svoju manželku. Našiel ju v posteli- mŕtvu. Moja žena bojovala s rakovinou už niekoľko mesiacov a ja som bol s Jankou taký zaneprázdnený, že som si to vôbec nevšimol. Moja žena vedela, že čoskoro umrie, no chcela ma uchrániť od hnevu nášho syna, pre prípad, že by sme sa skutočne rozviedli. Aspoň v očiach svojho syna som vyzeral ako milujúci manžel..

    Toto sú tie malé detaily v živote a vo vzťahu, na ktorých naozaj záleží. Nie je to o dome, byte, autách, majetku a peniazoch, ktoré máte v banke. Toto všetko len vytvára priaznivé prostredie, no šťastie si nekúpite za žiadne peniaze.

    Nájdite preto vo svojom mužovi najlepšieho priateľa, robte pre seba veľa maličkostí a vybudujte si intimitu. Majte skutočne šťastné manželstvo. Ak nebudete zdieľať tento príbeh, nevadí. Ak áno, možno zachránite nejaké manželstvo, ktoré to momentálne potrebuje.

    Viac 👉 https://www.modrykonik.sk/group/10302/