Poznáte tie obdobia, keď vás čosi zastaví a neviete sa pohnúť. Cúvať, ísť doprava, či doľava... Už ani neviete kto vlastne ste. Kým chcete byť pre iných, čo naozaj, ale naozaj v živote chcete. Taká stopka je prirodzená, občas nutná, ale nesmie trvať dlho. Potom vás len oberá o energiu, radosť, chuť... všetko. Zacyklíte sa a trháte so sebou všetko, všetkých. Ako mini tornádo vášho vesmíru. Treba ho v istom momente utnúť, stopnúť. Rozseknúť gordický uzol. Rozhodnúť sa, nechať za sebou všetky slzy aj radosti a odbočiť z cesty. Hoc aj do blata a nepohody. Ale vykročiť konečne.
Život je ako jazda na bicykli. Ak nechceš padnúť, musíš sa hýbať...
Dnes v noci som po dlhom čase spala pokojne...
Začni písať komentár...
Velmi trefne!