montemotherone
3. feb 2020
1768 

Výlev učiteľky č.2

Občas mám toho dosť.  Jasné že mám.  Únava,  blbé počasie, choroba, menzes... a koniec koncov, aj v tej najlepšej kondičke, skočiť medzi 24 malých ľudí, býva občas jedna pekná žúrka. Niečo, ako keď si buchnete pol šampusu a k tomu sa pustíte obrou húsenkovou dráhou..."Toš' mne je tak blbě, že nemám ani tušku"...

Najhoršie sú neskoro jesenné a zimné rána, či dokonca nástup o šiestej... Deti prichádzajú mrzuté,  ak sú to drobci z najmenšej skupiny, uplakané, niekedy pripravené zdrhnúť v nestráženej chvíli hoc' aj kanálom...

Sú to také ranné boje, keď radšej ani neraňajkujem, lebo vynervovaný žalúdok by to ani nestrávil.

Ráno (a vlastne nikdy) nikoho nezaujímajú moje pocity. Rodič sa ponáhľa do práce a potrebuje dieťa čo najskôr a bez nervov premiestniť dieťa D z bodu A do bodu B v čase t. Takže nasadím profi úsmev číslo 67 (Vitaj v našej škôlke milý kamarát,  už sme sa na teba všetci tešili!), alebo 55 (No ahoj, konečne si tu! Aká si ty dnes krásne vyfintená)- to zaberá vždy 👍, v chlapčenskej verzii č.56 (No teda, akého máš dnes nového spajdrmenaaa!... dinosaura... čokoľvek, hlavne nech to zaberie)🥴

Jednoducho musím hneď a zaraz to dieťa dostať od rodiča a toho zas vypraviť s požehnaním na cestu do práce..."áno, pyžamko vymeníme, pančuchy prezlečieme, dokŕmime...." 😃🙌

Nie vždy to ide tak jednoducho. Boli časy, keď som si s deťmi poplakala. No, citlivka. Dnes som už trochu ostrieľaná, aj keď... Dnes ráno som bola svedkom niečoho,  čo mi vŕta v hlave doteraz.  

Dievčatko prišlo s tatinom. Najskôr v pohode, ale vzápätí ako ma zbadala zmenila názor. Otočka na päte (čakala som takú reakciu, nepatrí do mojej triedy, len som ju preberala, je to drobec, ani nie 3- ročná bambuľka...) všetko sa udialo strašne rýchlo. Boli to asi 2 sekundy, ktoré som si ale nasnímala do krabičky "to čo bolo?!" 😨 a ktoré ma tak trochu zamrazili. Dievčatko sa otočilo za tatinom, rozbehnuté spustiť plač, čo otec v momente vytušil a prudko ju od seba odstrčil... 😥😕🤕 V tom momente v sebe zastavila vzlyk a kráčala do triedy. Tatino do práce.  Vybavené. 

Vzala som ju na kolená,  ticho mi na nich vzlykala. Snažila som sa ju upokojiť.  Upokojila sa.  Asi vie, že jej nič iné neostáva...

Táto scéna má pre mňa dva rôzne aspekty. Nie som zástanca toho, aby dieťa do 3 rokov bolo umiestnené v materskej škole. Vo väčšine zariadení nie sú  podmienky a prostriedky vytvorené pre túto vekovú kategóriu. Dieťa v kolektíve v tomto veku, no... to už je na samostatnú tému a je to veľmi individuálne. Ale nie o tom som chcela... aspoň nie teraz.

Druhý aspekt, nad ktorým uvažujem celé tie roky a stále v tom nemám úplne jasno, je spôsob odlúčenia dieťaťa. Ten moment, keď matka povie ahoj, pobozká dieťa a odchádza. Vždy som sa snažila vyhnúť vytrhávaniu dieťaťa z rúk matky, ktoré sa jej drží ako kliešť. Pomôžem mame, ale nie dieťaťu a už vôbec nie sebe a nášmu vzťahu. Stavať sa do polohy že som tá "zlá bosorka ktorá ma vzala mojej maminke a nechce ma za ňou pustiť!...", to fakt nie je výhra 😕. Novým škôlkarom tak často musím vysvetľovať, že ja som ich od maminy neukradla, ale mamina šla do práce a ja som tá, ktorá sa o neho zatiaľ postará... (niekedy mám pocit, že by som to mala vysvetliť aj maminám 😏

Dlhé lúčenie a mojkanie tiež nie je veľmi šťastné riešenie. To má prebiehať už doma. Dieťa má mať priestor na vyjadrenie svojich pocitov a zmätku, ktorý je v ňom. Plač je normálny. Je to predsa odlúčenie. Mama vie, čo je to škôlka, ja viem, čo je to škôlka... ale pre dieťa je to nová skúsenosť. Dieťa si zvyká pomaly. Tak, ako to jeho telíčko a hlava zvláda najlepšie.  A jediné, čo môžeme ja aj mama/otec urobiť, je pomenovať veci pravým menom. Uznať pocity dieťaťa a prijať ho aj s nimi. Nevyčítať mu plač, citlivosť... (Neviete si predstaviť,  ako zázračne pôsobí, keď si takto v pondelok ráno, tie sú ťažké aj pre nás dospelých 😉 , priviniem dieťa, utriem slzičky a poviem "dnes máš ťažké ráno však, nechcelo sa ti ísť od maminy?" Je to vybavené 😊 

Celý život je vlastne lúčenie. Od narodenia sa nám naše deti vzďaľujú. Je to prirodzený kolobeh. Tempo si ale určujú samy. Vlastne to všetko, čo dostali do výbavy. My ich musíme pri tom odlúčení len sprevádzať a držať im palce, aby ich to čo najmenej zraňovalo... Rovnako tak neprenášať našu vlastnú neschopnosť prijať odlúčenie, na nich 😉

Čo viac potrebujeme v živote, ako uznanie svojej bolesti a prijatie našim okolím aj s našimi slabými chvíľkami? Keď nemusíme nič predstierať a tváriť sa silní, len aby sme neboli zosmiešnení, zhodení, kritizovaní...

Keď sme prijatí, sme silní a zvládneme všetko 😊

    3. feb 2020

    Hneď som si ťa pridala k "obľúbeným".
    Všetko sa mi páči,obsah aj štylistika článku,no predovšetkým klobúk dole pred názormi ❤❤❤

    3. feb 2020

    Krasne napisane...👏 vsetky pocity pri tom citani som zas prezivala 😊

    3. feb 2020

    Krasne napisane...👏 vsetky pocity pri tom citani som zas prezivala 😊

    3. feb 2020

    @bettymacd ďakujem za priazeň 😊... dúfam, že môj pohľad, optika učiteľky, niekoho osloví, pomôže...

    4. feb 2020
    Autor komentár zmazal

    tento clanok je skvelyyy 😌👏🏻. Len tak dalej prosim 😉😘.

    4. feb 2020

    @montemotherone toho oca by som prefackala

    4. feb 2020

    ja by som sa otca v tomto prípade zastala, lebo možno si dobre uvedomoval, že keby len trochu "poľavil", tak by to viedlo k nekonečnej dráme, a nakoniec by možno ani nemohol odísť do práce... a nič by to nevyriešilo v danej chvíli...rodič mus byť zásadový, a keď sa už rozhodne, že dieťa pôjde do škôlky, musí byť aj dostatočne autentický a hodnoverný..každú neistotu totiž dieťa z nás rodičov okamžite vycíti.. a potom povedzme si otvorene, koľko takých drám ráno v škôlke je len pred rodičom, lebo dieťa skúša kde sú hranice, 90 % z tých detí už za dverami prestáva plakať a všetko v pohode....ale je tu jedna vec, v ktorej máš ABSOLÚTNU PRAVDU.. dávať nezrelé dieťa do kolektívu je až trestuhodné podľa mňa z hľadiska jeho vývinu.. a to je určite do 3 rokov ale môže byť aj dlhšie, to je individuálne... to si musí zodpovedať každý rodič, či je jeho dieťa pripravené samostatne fungovať, keď nemá pri sebe rodiča..a úplne Tvoje pocity chápem, prečo ty bi si mala byť tá zlá, keď tu jednoznačne rodič zlyháva... je mi ľúto takých detí.. úprimne...

    4. feb 2020

    Krasny a velmi pravdivy clanok. Sama posobim ako ucitelka v MS a uprimne? Ked som mala vacsie deti, nechapala som mamicky, ktore len tak "hodili" deti do triedy a sup, rychlo prec. Tento rok som mam malinke, prevazne 2-3 rocne deticky a teda na zaciatku roka som si poplakala aj ja. Tolko placu, spotenych triciek, hadzania sa o zem, no ked ma clovek takychto deticiek 20, je naozaj lepsie, ked ten rodic dieta da rychlo do MS a odide, lebo inak spusta retazovu reakciu plakania v celej triede. Poviem uprimne, toto je pohlad pedagoga, neviem si predstavit, co budem robit, ked takto pojde moje dieta. Poviem, ale krasnu skusenost. Na zaciatku roka sme pre tie male deturence ako jezibaby, ktore ich kradnu maminam, no po par dnoch, tyzdnoch, si tie malinke deti k nam vytvaraju neuveritelne puto. Je to neopisatelny pocit, zrazu uz sme my ta ich zachrana pred cudzimi, postiskaju si nas, povedia nam, ze nas lubia, a presne za tieto pocity stoja aj tie preplakane a doslova upotene zaciatky, najma ked vidime, aky obrovsky pokrok dieta urobi nasim vplyvom a posobenim ❤️💙❤️

    4. feb 2020

    @snazilka2513 veru, ja som v začiatkoch robila len s malými, a veru, bola som na úteku zo školstva každú chvíľu. Veľmi zle som to psychicky znášala 😥 Prežívala každé to odlúčenie a plne si zrazu uvedomila aký dôležitý míľnik v živote dieťaťa to je. Dovtedy to bola len teória...
    Vnímam celú problematiku inštitucionálnej výchovy veľmi individuálne a ak je to možné a v rodine je dieťaťu zabezpečený živý kontakt s inými dospelými, deťmi v rôznom veku, podnetné prostredie... som za to, nech radšej ostane v domácom prostredí. Kľudne aj do 6 rokov 😉 Nič lepšie mu materská škola nemôže ponúknuť 😊 (a to som v diplomovej práci dokazovala práve pozitívny vplyv inštitucionálnej predškolskej výchovy na školskú pripravenosť 😂🙈
    Bohužiaľ, dnes vie len málo rodičov zabezpečiť takéto ideálne podmienky, škôlka preto môže v mnohých oblastiach pomôcť... ale rodinu (pevnú, prijímajúcu rodinu) nič nenahradí...
    Nerada preceňujem prostredie škôlky, na druhej strane si často uvedomím, že nejako látame to, čo deti doma nedostanú 😔

    4. feb 2020

    Klobuk dole pred touto pani ucitelkou

    4. feb 2020

    @montemotherone veru je to tak, taketo deticky aj z mojho pohladu, nemaju co v MS robit. Zial, doba je zla a rodicia potrebuju zarabat alebo nezvladaju dve deti, a preto jednoducho daju druhe do MS, zial aj take su pripady, ktore teda ja nepochopim. V kazdom pripade, ked uz ich v MS mame, veru, velakrat sa musime ucit to, co by dieta malo poznat z domaceho prostredia 🤔

    4. feb 2020

    Súhlasím, učím 3oj ročné deti. Tento rok ich je tých , čo nastúpili len ako dvojročni oveľa viac a vidím to. Také deti do ms nepatria nech sa zdajú byť akokoľvek zrelé. Naozaj len veľmi malé percento deti pred 3tim rokom v pohode zvládne MŠ. A trojročné tiež ťažko , no tam už žiaľ kvôli práci nie je o čom.

    4. feb 2020

    @snazilka2513 nie , doba je skvelá. Dakedy bola zlá doba, ľudia nemali jedlo, hygienu, práva ani vzdelanie. Teraz máme všetko a bazime za peniazmi. Matky radšej idú do práce aby splatili nové auto alebo krajšou kuchyňu ako oželeli čo majú a využili tých krásnych 3r na materskej ,ktoré ako jedna z mála krajín na svete máme.

    4. feb 2020

    Krásne napísané. Ďakujem za takýto citlivý pohľad pani učiteľky v MŠ.

    4. feb 2020

    @montemotherone áno, áno, tomu o Tom že dieťa doma v podnetnom prostredí do 3 rokov a kľudne aj do 6tich. Mala dom triedu ,3/4 triedy mala 2,5 roka a aj menej, 23 deti . Každý deň som si ráno hovorila, že už zajtra neprídem. Ten plač bol údesny, hysterické révy, veueskanie až ti krv tuhla. Fakt hrôza, fakt. A celý rok to trvalo. Kým trocha nedozreli. Do tých 3 rokov

    4. feb 2020

    @olivnik bohužiaľ mám pocit, že to niekedy nie je len o peniazoch. Tie sú niekedy len výhovorka, racionálne znejúci dôvod. Model dnešnej rodiny sa veľmi zmenil. Pred 100 rokmi to boli mnohopočetné komunity, niekoľko generácií na jednej kope. Deti vychovávala prakticky celá rodina a niekedy aj dedina. Nespratníkov usmernil aj sused, či tetka, keď ich vyťahala za uši ... 🙂 Dnes je matka väčšinou osamelý vojak v poli a leží na nej celá zodpovednosť za výchovu, domácnosť, stav rodiny... Žijeme viac izolovane, nie komunitne. Máme síce viac súkromie, ale zároveň sme veľmi preťažované.
    Keď sa mi narodila prvá dcérka, mala som pocit, že mi niečo uniká, že môj život skončil... a bohužiaľ som bola sama na svoje pocity, problémy, zmätenosť... Našťastie to bolo v období, kedy jasle neboli v takej dostupnosti ako dnes a do škôlky sa malé deti veľmi neprijímali. Musela som to nejako ustáť, prežiť....
    Život ma naučil, prišli rany v podobe potratov, vzťah s manželom dozrel a ja som si už v zrelšom veku (našťastie) mohla zažiť naplnené materstvo. Do práce som sa už neponáhľala (útek od jedného dieťaťa k 23 pôsobí dosť komicky 😁 ), ale celkom dokážem pochopiť pohnútky niektorých žien. Žijeme v preinformovanej dobe, na mamy sa valí kritika z každej strany, viac ako kedykoľvek predtým... sú často vyčerpané a zmätené. Jasle, práca, útek... im poskytne nadhľad a často ich možno zachová pri zdravom rozume. Som zásadne proti jasliam, ale kritiku si zaslúži celá naša spoločnosť, rodina, partner matky... oni všetci by mali vytvoriť také podmienky, aby bolo o matku a dieťa v tomto dôležitom období postarané po materiálnej, citovej stránke... aby bola táto rola zase SPOLOČENSKY UZNANÁ a nie nejaký pejoratívny výraz "dnešné matky" ... tak, aby sa v pokoji mohla odovzdať tej najdôležitejšej "práci".
    Marek Herman to dokonca celé stavia na šťastí matky, ako základnej podmienke pre šťastie rodiny https://eduworld.sk/cd/eliska-herinkova/3741/ps...
    A ja len súhlasím 🤷‍♀️

    4. feb 2020

    @montemotherone no tak vidím že máme rovnaké názory a čítame rovnakých autorov. Súhlasím

    5. feb 2020

    @montemotherone Herman ale aj pán Svoboda dobre hovoria .. neviem či si bola niekedy na ich workshopoch. Pán Svoboda aj prednáša po SR pre učiteľky .

    5. feb 2020

    @olivnik zatiaľ nie. Hermana zatiaľ len čítam 🙂 Dostala som sa k nemu cez Montessori a jeho knihu Najděte si svého marťana.

    5. feb 2020

    Krásne ,pani kolegyňa 😘 až na srdci hreje,keď tí dorbci prídu a oslovia Vás "mama" 😘 to viete,že ich srdiečka ste si získali a že Vám plne dôverujú ... želám Vám veľa radosti z tejto práce

    5. feb 2020

    @olivnik Svoboda je topka.

    5. feb 2020

    Keď čítam tieto riadky, spomínam na nástup do škôlky mojich drobčekov, ako mi bolo nepríjemné dať dieťatko cudzej osobe, prečo neurobia týždeň s rodičmi, deťmi a učiteľkami v ich novej triede...myslím, že by to veľmi pomohlo...je mi ľúto, že ani v tejto dobe to takto nefunguje...

    5. feb 2020

    '
    @olivnik no je to pravda aj ja mam splatku hypoteka 300 e plus 160 stavebka za co sme byt zariadili a doplatili 10 perc.banke, plus vydavky na byvanie 150 e, len byvanie vyjde do 700 e, plus strava a nieco stoji aj babo, manzelove cestovne do prace, spolu aj s rodicovsku mame do 1200 som rada,ze ked sa podari skoncit na nule. A neraz siahame na rezervu, neviem ale bohuzial si to doba vynutila nebyt na materskej,aj ja som ucitelka a drobca planujem dat v dvoch rokoch do skolky. Nechcem zit z ruky do huby...

    5. feb 2020

    @montemotherone kde uci taka super pani ucitelka?? 🙂

    5. feb 2020

    ❤️

    5. feb 2020

    @marselay mama a mňa už niekedy aj babi 🙈😁

    5. feb 2020

    @monika7000 ten týždeň by nebol zlý na také zoznámenie sa s prostredím... ale plač by bol aj tak 😉 skôr, či neskôr. Ešte som nemala dieťa, ktoré by viac, či menej neplakalo či natrápilo sa keď nie je zrazu s mamou a je v cudzom prostredí 🤷‍♀️ Chce to čas, mesiac až pol roka (Ak je to viac, podľa mňa dieťa nie je pripravené na odlúčenie) kým si dieťa zvykne na nový priestor, ostatné deti, učiteľku, ale aj režim, striedanie aktivít, pravidlá ktoré tam fungujú.
    Je dobré ak sa maminy oboznámia s režimom v škôlke a s deťmi o tom rozprávajú. Dieťa si jednotlivé rituály potrebuje ukotviť, vedieť čo nasleduje. To ho upokojuje. A to všetko chce dlhýýý čas.
    My v škôlke máme veľa aktivít s rodičmi, kedy prechádzajú spolu s deťmi tú magickú hranicu 😁 a trávia s nami v triede čas. Rôzne tvorivé dielničky, karneval, samozrejme besiedky, posedenia... Vtedy vidím, ako sa prelomí nedôvera aj u tých najväčších plačkov a škôlku zrazu začnú vnímať ako svoj priestor a do istej miery aj druhý domov 😉

    5. feb 2020

    @aaao vďaka, ale takých je všade kopec 😉 Len o tom čím žijú nehovoria, nepíšu 😊

    5. feb 2020

    Krásne využité princípy Nevýchovy.... ❤️

    5. feb 2020

    @montemotherone ale milé 😄😘

    5. feb 2020

    Toto som presne nemala rada.. Ani rýchlo rýchlo na dieťa ale ani s nim nestratiť celé doobedie v chodbe pri skrinkách.
    A máš úplnú pravdu, mnohokrát sú to rodičia, ktorí nevedia ako je to najlepšie. Ja som vtedy mama nebola. Nemala som najmenšie tušenie. Kebyže sa vrátim do takého zariadenia, budem vedieť oveľa viac. Ako mama. Aké to je. Ťažké.
    Ja nemám rada prehananie. Moje krédo je zlata stredná cesta.
    Som zvedavá ako to zvládne moje malé.. Juuj

    5. feb 2020

    @katpox vidíš ale možnosť máš.. My sme žili v neprerobenom byte a až po nástupe do práce po materskej sme začali prerábať a riešiť veci. A to som nastúpila na materskú po vysokej škole. Ono na dobu sa ľahko sa vyhovoriť lebo ľudia chcú mať to čo vidia u druhých. Je to ťažké , ale že by som si ukratila ten čas s dieťaťom za pár eur navyše? To ti už nikto nedá.

    5. feb 2020

    Inak ja viem pochopiť týchto rodičov väčšinou. Naozaj robia čo vedia..len veľakrát im nemá kto poradiť alebo si nechcú lebo majú pocit , že zlyhali. Podľa mňa by aj rodičia mali prijať od učiteliek dobre mienené rady. Ja nosím dcérku do inej ms a vždy som rada keď mi moja kolegyňa poradí z inej MŠ ohľadom môjho dietata

    5. feb 2020

    @montemotherone
    Správne správne správne

    5. feb 2020

    Ja som asi divna ale mna nalada ucitelky zaujima..ked idem pre maly,pokecame,ked sa da aj dlhsie
    .aj o jej detoch doma aj o skolke,o kadecom..ved aj ona je len clovek.. a s rannym lucenim nam veeelmi pomohla kniha Flandil v skolke. A fotka maminy prve dni so sebou. Neskutocny rozdiel,o 50% menej placu a ppstupne sme ju nechavali v satni..odporucam. ta kniha je uuuuplne ina ako ostatne,lebo hovori o pocitoch a tom, co dieta v skolke preziva,ked si zvyka a ako to riesit.

    5. feb 2020

    A Herman je top

    5. feb 2020

    @montemotherone všetko by to bolo ideálne, keby v škôlke dieťa zostalo aspoň týždeň zdravé, ale na Slovensku to funguje 3-4dni v škôlke a 3 týždne doma...socializácia detí je potom úplne super...🙂

    5. feb 2020

    @monika7000 a vieš prečo ? Pretože dieťa zažíva v ms stresy z odlúčenia, musí sa socialozovat aj cez bacily a vírusy od iných keďže nežijeme v bubline , deti tejto doby sú väčšinou slabo imunitne vybavené kvôli nedostatku pohybu na vzduchu a výžive (nemyslím strave ako takej) a tiež kvôli tomu, že je v jednej triede nenormálne množstvo detí na tak malý priestor. Stačí že jedno dieťa je v inkubacnej dobe a aj rodič - hoci poctivec to samozrejme nezbada a dá ho do ms a o pár dní už sú nakazené aj iné deti. Tak to býva. Len sú ľudia ktorí ako aj mne nosia deti so zápalom spojiviek a doma liečia mastami a ATB a mne nepovedia nič..Max že je to alergia a všetko je ok

    5. feb 2020

    mám tri deti (21, 16 a 3) a všetky odchádzali do škôlky absolútne pripravené, s radosťou, prvý deň mi zakývali a išli do triedy a tak potom každý deň.. aj naša posledná mala presne 3 roky aj 2 mes. v sept., ale do škôlky sa pýtala už celý posledný rok na rodičovskej..mňa posielala do roboty😅..je pravda, že sme sa aj rok dopredu o škôlke veľmi veľa spolu rozprávali a brala to ako samozrejmosť, že tam pôjde, nastupovala ako samostatná v obliekaní, jedení, navyknutá na režim (poobedňajší odpočinok a pod.), samostatná v riešení sociálnych situácií, interakcií s inými deťmi, s dospelými..no skrátka super..teraz cez prázdniny fungovala len jedna - najstaršia trieda a ona celá šťastná, že zmena, aj učiteľky iné a ona mala super zážitok... tak je prvý rok ťažký z dôvodu častejších ochorení, ale neviem si predstaviť dávať ju tam nasilu..a keď vidím ako deti v jej triede (aj staršie) strašne plačú každé ráno...no nechápem a ani ona, ale našťastie to na ňu nemá vplyv..len konštatuje, to sú malé detičky, oni musia vyrásť..skrátka je to veľmi individuálne, ale pri veľmi úzkostných deťoch som radšej za individuálne opatrovanie, by som radšej platila..

    5. feb 2020

    Aj ja som mala drobčiatka tento rok. Prve mesiace vyčerpali ich, aj nás. Ale tak som sa vždy nasmiala, keď som sa pohla a deti za mnou ako húsatká.

    6. feb 2020

    Musíš byť skvelá pani učiteľka a deti ťa určite majú radi 😊...to nieje povolanie, to je poslanie..a ja obdivujem každú jednu pani učiteľku...

    6. feb 2020

    @montemotherone v mojom vysnivanom svete zijeme cela rodina v komunite. Spolocne s ostatnymi- ci uz stary rodicia, kamarati, surodenci a ich deti. V tom svete poslem svoju starsiu 3rocku von s ostanymi detmi, popripade sa uci varit od babky, ci krmi zvieratka s dedkom. Ja som zatial s malou 3mesackou doma s kamoskou a aj jej dietatom. Deti nam spia v satke a my varime celej rodine obed. Potom sa vsetci spolu najeme a ja som stastna a psychicky oddychnuta na to, aby som bola dobrou mamou obom svojim detom...holt, ale realita je ina. Komunita mi strasne chyba. V realite som cely den sama doma s dvoma detmi, manzel pride o 6tej. Treba varit, upratat, oprat, zehlit, krmit deti,...Davam papat mladsej- starsia sa nudi a zacne skakat po posteli- mladsia sa nenaje- zacne plakat, jest uz nechce. Do toho sa rozplace aj starsia, lebo ona je citliva zabka nasa. V reali sa nestiham ani najest, lebo stale sa treba venovat bud jednej dcerke alebo deuhej. Mladsia ma dojcensky strajk, UM odmieta- cize sa nonstop nosi, spim s nou, aby som jej mohla dat jest ked sa prebudza a zaspava. V reali sa nemam s kym porozpravat, uplne odtrhnuta od sveta. Vlasy som si zase nestihla umyt- uz treti tyzden....no, v tomto svete ide bohuzial dcerka do skolky. Ja jej sama neviem dat tolko podnetov a moznosti byt s inymi detmi.

    6. feb 2020

    Ty tak krásne pises články plne emócii z prežitia určite musis byť dobrý človek čo má rád deti aj ľudí ❤️ inak musím ti napísať čo sa stalo mojej dcérke v škôlke odprevadila som ju do triedy zatvoríme dvere a počujem: ty si ale škaredá - kričal nejaký chlapec !! A učiteľka nič!! mojej dcére sa vysmievajú a nikto nezasiahne ??

    6. feb 2020

    @kotulicek ďakujem, neviem či som tak dobrá, mám svoje muchy a som dosť tvrdohlavá. Ale čo sa týka emócií, som bohužiaľ veľmi vnímavá... bohužiaľ pre mňa.
    To čo popisuješ u tvojej dcérky u mňa neprejde. Takéto kauzy riešim s deťmi aj 20 krát za deň. Sú pre mňa zásadné. Zastavím celú edukáciu, jedlo, prechádzku, čokoľvek, keď zachytím nejaké patologické správanie u detí. Zažila som to u vlastných detí, ale nielen preto som toho názoru, že takéto veci netreba zľahčovať a mávnuť rukou "veď to sú len deti"... Učiteľ je tam na to, aby deti usmernil a naučil ich primerane komunikovať. Socializácia totiž nemá prebiehať tak, že deti sa navzájom na sebe učia ako to vo vzťahoch beží, ale! s pomocou a supervíziou učiteľa sa majú naučiť, ako by to bežať malo. On ich má priviesť k ohľaduplnosti, tolerancii, schopnosti počúvať druhého, dať priestor aj inému a nevidieť len seba... Mne sa vo vrecku nožík otvára, keď počujem niekoho reagovať na podobnú situáciu "veď to sú deti, to by som nič iné nerobila len ich riešila ".... Ja zas hovorím, že ak treba, budem dookola riešiť ich správanie a morálku v triede, radšej ako úchop ceruzky, či to, či vedia napísať svoje meno. To všetko sa totiž naučia a prežijú kľudne aj bez toho. Ale ak si teraz vytvoria nesprávny vzorec správania a budovania dobrých vzťahov, to už sa napráva veľmi ťažko. Dnešné deti sú veľmi šikovné a rýchlo naučiteľné, dostáva sa im ale málo pozornosti v oblasti poznávania vzťahov, komunikácie, ale aj samého seba, svojej hodnoty, pocitov... A to je pritom to najpodstatnejšie čo budú v živote potrebovať. Na tom stojí a padá skutočné šťastie človeka. Náš vzdelávací systém sa ale bohužiaľ uberá iným a stále divným smerom 🤷‍♀️

    6. feb 2020

    @dancura 😕 ver ze nie si sama. Ani s tým vysnívaným svetom, ani s realitou... 🤷‍♀️ dúfam, že aspoň tým ťa poteším, viem presne o čom píšeš. Prajem ti nech narazíš na dobré učiteľky a škôlka sa pre vás stane takým novým komunitným miestom 😊 niekedy sa to podarí 😉

    6. feb 2020

    Veeeelky yy súhlas 👍👍👍
    Napísané perfektne. Keby sa to dalo zdielat aj na FB... Ja som síce "len" radový občan - rodič troch detí,ale presne takto sa lúčim s deťmi. Doma rovnaké pravidlá a režim ako v školke.. Chlapci nemali problém a mala až od septembra.
    A klobúk dolu, ja obdivujem všetky pani učiteľky - to je poslanie, nie práca ❣️

    6. feb 2020

    @montemotherone ach jaj premena je dôležité správanie .... Neviem ako to mám riešiť či mám ísť za tou konkrétnou učiteľkou alebo to nechať tak zas nechcem byť hasteriva .... Ona je tam teraz nová a predtým čo mala bola výborná ju si veľmi chválila že vždy napomenie keď jej ubližujú. Je to veľmi zle že teraz sa na správanie neprihliada ale na vzdelanie pritom to je to najdôležitejšie správať sa slušne..

    7. feb 2020

    @montemotherone moja reč, slušnú socializaciu s veľkou dávkou empatie u mňa aj u detí, s pochopením bolesti druhého, so slušným správaním, s pozdravom, so sucitom medzi sebou , toto všetko uprednostňujem pred edukáciou. Lebo v triede kde sa k sebe slušne správame, kde je kľudné prostredie, tak sa deti krásne učia , aj obyčajným pozorovaním.

    7. feb 2020

Začni písať komentár...

Odošli