Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri
nebojtesa
10. dec 2016
337 

Skúsenosti s výchovou detí s downovým syndrómom

Aké je to, vychovávať dieťa s Downovým syndrómom

Je to otázka s ktorou sa my rodičia detí s Downovým syndrómom často stretávame. Určite každý rodič na túto otázku odpovie ináč, a má iné skúsenosti. Všetci sme však pochopili, že k výchove dieťaťa s Downovým syndrómom je potrebné mať veľa optimizmu, veľa trpezlivosti a veľa lásky.

Vychovávať dieťa s Downovým syndrómom nie je jednoduché, ale prináša so sebou mnoho krásnych chvíľ a okamihov. Aké vlastne deti s Downovým syndrómom sú? Odpoveď je jednoduchá, ako každé iné dieťa: hravé, zvedavé, veselé, neposlušné, vnímavé, citlivé láskavé....Pri výchove detí s Downovým syndrómom je dôležité správať sa k nim ako ku každému inému dieťaťu. Nie je dobré, ak sa im niektoré veci ospravedlňujú, lebo veď oni sú iné. Nie je to pravda. Treba byť k nim rovnako láskavý ako aj rovnako prísny. 

Čo možno dosiahnuť u dieťaťa s Downovým syndrómom (DS)
Asi u žiadnej skupiny ľudí nie je také široké rozpätie od veľmi šikovných po veľmi zaostalých. Prečo ? Čo to ovplyvňuje? Je to dané /geneticky/ alebo je to možné ovplyvniť? 
Vo všeobecnosti možno charakterizovať určité spoločné črty, ktoré sa vyskytujú u ľudí s DS. Zvyčajne sú to ľudia veľmi milí, láskaví, srdeční, vtipní, ktorých mentálny vývoj je závislý od pomoci zvonku. Vhodná stimulácia,, láskavé prostredie, primerané tempo, prijatie, porozumenie, zásadovosť a trpezlivosť dokážu takmer nemožné – človek s DS sa maximálne priblíži svojim sociálnym správaním a aj poznatkami k zdravej populácii. Ľudia s DS majú mimoriadne vyvinutú schopnosť napodobňovania, zmysel pre hudbu a rytmus. Využívajú sa rôzne metódy na rozvíjanie ich sústredenosti, stimuluje sa hrubá a jemná motorika, stimulujú sa svaly tváre a z toho vyplývajúca logopedická starostlivosť.
Základom dobrého napredovania vo vývoji je dobrý zdravotný stav. Už v rannom veku sa operujú pomerné časté poruchy srdca, riešia sa poruchy trávenia – celiakia, alergie, ochorenia mandlí /chrápanie, spánkové apnoe, nedostatočné okysličovanie mozgu/. Kontroluje sa zrak, ktorý je veľmi dôležitý pre očný kontakt a pod.
Tieto „technické veci“ sa dajú pomerne ľahko do poriadku. Najdôležitejšie je však prijatie, láskavé a harmonické prostredie, dostatok trpezlivosti. Od tohto závisí, kam to v živote dotiahnu. To je alfa a omega toho, kam sa vo svojom vývoji dostanú. 

Dieťa s DS sa v rannom veku naučí len to, čo ho naučíme my. Má dobrú pamäť, je rozvinutejšia vizuálna ako sluchová. Čo sa raz naučí, to „nevymažete“. Ak naplníte jeho „program“ prívetivým, slušným správaním, bude sa tak vždy chovať aj ono. 
Hovorí sa, že výchova dieťaťa s DS musí byť prísna. Ja by som povedala, že skôr dôsledná.. Jeho časté otázky na tú istú vec nemajú za cieľ skúšať trpezlivosť rodičov. Je to len snaha pochopiť a uistiť sa, že to tak naozaj je. Vtedy môže rodič vybuchnúť a debatu „uťať“, alebo tvorivo „prehodiť výhybku“ a vysvetliť veci aj z iného konca. Učí nás to trpezlivosti a tvorivosti.
Deti s DS potrebujú veci neustále opakovať, dodáva im to istotu. Ale od istého veku je vhodné pod vedením odborníka dávať dieťaťu postupne vždy ťažšie úlohy a dieťa to vo vývoji vedie dopredu .Často sú prekvapení nielen rodičia, ale aj odborníci, ako rýchlo a dobre dokážu deti s DS napredovať.
Takže čo možno dosiahnuť pri správnej výchove?
Vychovať milého, distingvovaného, spoločenského, slušného samostatného človeka, s výborným rečovým prejavom , rozhľadeného, so zmyslom pre humor, schopného s minimálnym dozorom žiť a pracovať.
V minulosti nebolo toľko poznatkov, ani možností pracovať s takým efektom. Ale dnešná generácia detí s DS má dobré predpoklady. Len to , či a ako budú využité v absolútnej miere závisí od rodičov. Je to pre nich veľká výzva, veľká šanca ale aj veľká zodpovednosť. Je na nás všetkých, aby sme im pomohli.

Čo vyžaduje dieťa s DS od rodičov – a čo im dáva
Každé dieťa, keď sa narodí, je úplne odkázané na rodičov. Postupne sa osamostatňuje a raz opustí rodičovské hniezdo. Za ten čas však napĺňa život svojim rodičom radosťami, starosťami a všetkým, čo prináša život. Prečo majú ľudia deti? Čo im to dáva?
To isté prináša do života rodiny aj dieťa s DS. Ibaže tá stopa je akási hlbšia, intenzívnejšia, s istým časovým posunom, ale rovnaká. Ba dokonca možno výraznejšia .Tieto deti majú akési čaro, fluidum, ktoré v nás prebúdza hodnoty, na ktoré pomaly zabúdame: veľkú lásku, lásku bez podmienok, oddanosť, trpezlivosť, tvorivosť, schopnosť obetovať sa, bojovnosť, pokoru.
Aj dieťa s DS je veľkým darom. Dar, ktorý v sebe skrýva veľký potenciál, ktorý my ale na začiatku nevidíme. Možno ho tušíme, ale sme poznačení neznalosťou, negatívnou skúsenosťou, konzumným spôsobom života, pohodlnosťou a nesprávnou verejnou mienkou. Ak sa hovorí o potratovom zákone a hovorí sa o možných poškodeniach plodu, často sa spomenie Downov syndróm. S týmto názorom nemôžem súhlasiť. Diagnóza Downov syndróm nie je dôvodom na potrat!!!

Najťažší je začiatok. Prijatie dieťaťa s DS nielen do svojej rodiny, ale najmä do svojho najvnútornejšieho vnútra je namáhavý proces. Ale ak rodič túto výzvu vnútorne prijme, stotožní sa s ňou a nechá sa viesť svojim dieťaťom, naplní seba aj svoju rodinu tichým šťastím. 

Vyňaté z člãnku http://www.family-sk.sk/index.php/skola/42-skusenosti-s-vychovou-deti-s-downovym-syndromom