Dva roky s týmto malým chlapčiskom, čo je v skutočnosti, vraj, dievka 😅

Nie je ani stred nášho vesmíru, ani zmysel nášho života, hoci toto často o deťoch hovoria ich rodičia.

Ona prišla a náš život dokonale doplnila, stala sa jeho súčasťou, zapadla k nám a je to super. Dobre vieme, že ju máme iba "požičanú" a raz sa vyberie svojou vlastnou cestou. Želáme si snáď iba to, aby sme si ten čas, kým je iba naša, užili do sýtosti ❤️ Aj keď to znamená, že občas večer odpadneme, lebo má energie za troch. Aj keď už teraz trpí selektívnou hluchotou a počuje iba to, čo sa jej hodí. Aj keď neposlúcha a je to malá nezbednica 😉 Raz sa radšej zavrie v izbe a bude vytrvalo ignorovať naše pokusy o spoločné trávenie času. A tak si užívame uslintané pusy a neobratné objatia. Hodiny denne ju hojdáme na hojdačke, tisíckrát opisujeme každý obrázok v obľúbenej knižke, odpovedáme na tú istú otázku a ďakujeme za každú burinu, ktorú nám z lásky venuje. Lebo taká malá a taká naša už nebude nikdy ❤️