Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri
simka14
23. feb 2017
0 

Na oddelení šestonedelia vo Vsetíne

O mojom pôrode v Česku ste si už pravdepodobne prečítali. Počuť prvýkrát zaplakať a následne uvidieť svoju dcérku bol najkrajší a najsilnejší okamih v mojom živote. Rada som sa o tieto momenty s vami podelila a takisto by som sa chcela podeliť aj o to, čo nasledovalo v ďalších hodinách a dňoch.

Prvýkrát mi Karolínku priložili ešte na sále, avšak len na pár minút. Následne ju odniesli vyšetriť, kde bol prítomný aj otecko. Mňa po dokončení operácie odviezli na JIS-ku.  Keď mi sestričky pripojili na prst ten zázračný prístroj, ktorý mi kontroloval životné funkcie, zostala som tam sama. Po chvíli mi doniesli Karolínku na prisatie, keďže na sále sa nám to príliš nedarilo. Bolo to nádherné. Ten pocit ani neviem slovami vyjadriť, ale každá žena, ktorá porodila dieťa, vie, o čom hovorim. Vlastne niekedy v týchto chvíľach som si začala uvedomovať, že som porodila krásne dievčatko. Aj som si stihla poplakať, dokým sestrička priviedla manžela, ktorý mi priniesol veci. Vtedy už som Karolínku pri sebe nemala. Keďže som bola po cisárskom reze, sestričky mi ju vždy zobrali. Veď vlastne do ďalšieho dňa som ani nevstala z postele. Manžel chvíľu pri mne pobudol, ale keďže sme boli obaja už veľmi unavení, odišiel domov. 

Karolínku mi sestrička doniesla asi po dvoch hodinách, už aj vykupkanú. Opäť iba na kojenie, aby som mohla oddychovať.

Samozrejme, že nebolo možné zaspať, aj keď už bola pokročilá nočná hodina. Mamina mala väčšie starosti - rozposlať správy o narodení princeznička, vyvešať foto na sociálne siete, nech celý svet vie, že som sa práve stala MAMOU. Aby som nezabudla spomenúť, sestričky mali úžasný prístup, celu noc má chodili každú chvíľu kontrolovať a dozerali aj na môj pitný režim. Nie, nehovorili mi, že sa mám napiť. Keďže som ani nevládala chytiť pohár, doniesli mi slamku a vždy mi držali pohár aby som sa napila (keď som ležala na Slovensku so žlčníkom, nemali takéto vymoženosti ani starí a nevládne ľudia). 

Nový deň, nový začiatok

Ráno pred vizitou prišla milá sestrička, ktorá mi pomohla vstať. Kým som ležala, bolo to super, ale ten pocit pri vstávaním. Uf. Bolesť bola poriadna. Pomaličky som cupitala k umývadlu, ktoré bolo na izbe. Sestra mi pomohla s hygienou, ochotne mi pohľadala v taške hrebeň a napokon sa so mnou prešla po chodbe. Vážne, ten prístup ku mne bol ukážkový!