Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri
slniecka
7. nov 2017
69 

Trochu nedokonalý, no úžasný cheescake

Popri mnohých fotkách dokonale vyzerajúcich narodeninových tort vyzerá moje nedokonalé umelecké dielo tak lacno, no opak je pravdou. Za týmto obyčajným narodeninovým koláčom sa skrýva celý príbeh. Začal sa pred 35 rokmi, kedy sa narodil môj manžel, aj keď jeho príchod na svet nebol ideálny. Po pár minútach ho lekári oživili a jeho dobrodružstvo na tomto svete sa mohlo naplno začať. Pokračuje už celých 35 rokov, pričom do môjho života sa dostal pred necelými 15 rokmi. Vráťme sa ale k príbehu o mojej nevydarenej torte.

V studené, pondelkové ráno som sadla do auta, aby som stihla rehabilitačné cvičenie chrbtice, ktoré sa neudialo kvôli nezodpovednosti zodpovednej osoby. V potravinách som nakúpila potrebné suroviny na cheescake a drobné večerné pohostenie. Deň pokračoval tak bežne ako si to len viete predstaviť, kde tri z troch detí majú rozličné predstavy, nálady a potreby. Dve z detí boli mrzuté ešte aj kvôli prebiehajúcej viróze. Začalo sa kreslenie darčekov pre ocka a príprava koláča uprostred hry a riešenia súrodeneckých konfliktov. A tak ako plynul čas, som si stihla spomenúť, že torta je v rúre. Pripáliť sa ešte síce nestihla, ale nemala už tú pravú, jemnú, mnou vysnívanú konzistenciu. Hnevala som sa na seba za to iba trochu. Dcéra mala sľúbené, že môže vyzdobiť dielo pomocou čučoriedok, ako len bude chcieť. Opäť som sa musela zdržať, aby som nechcela robiť všetko sama podľa svojich predstáv.

Ani manžel nemal najľahší deň. Ale jedno dôležité vyšetrenie dopadlo celkom dobre, tak sme si vydýchli. Prišiel večer a s ním aj náš ocko domov z práce. Nadšené deti sa nevedeli dočkať narodeninovej oslavy. Boli sme šťastní, že sme spolu. Po večeri prišla na rad torta, ktorá deťom nechutila. Vyjedli z nej len čučoriedky. Za to my s manželom sme si dali aj za nich. Pri teplom krbe sme potom s pohárom vína pozerali na deti, ako si spokojne šantia ... a naťahujú sa. Večer sme strávili tak komicky, ako to poznajú mnohí. Manžel zaspal na gauči od únavy, kým ja som šla „uspávať“ štvorročného beťára.

Do žiadneho listu sa nedá vtesnať toľko pocitov a postojov, ktoré sú v srdci. Len Boh vie, koľko radosti a vďačnosti dokážeme mať napriek tomu, že dni s malými deťmi, zdravotnými výzvami a externým stresom dokážu z človeka vysať šťavu. Som vďačná, že môžem ísť životom s niekým, kto má rovnaké hodnoty ako ja, kto bojuje napriek pádom a nevzdáva sa.

Iz 40,31 “Tí však, čo očakávajú Hospodina, dostávajú novú silu, ako orly stúpajú na krídlach, budú utekať a neustanú, pôjdu a nevyčerpajú sa.”