Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri
slniecka
15. aug 2017
81 

Výlet s malými deťmi

Som rozmaznaná, viem to. Mám očakávanie, že keď už má manžel konečne dovolenku a popri prácach okolo domu si vyhradí čas na rodinný výlet, musí to byť hyper-super. Nech nám je fajn, nech máme rodinné zážitky. A tak sme sa vybrali na výlet do môjho rodného mestečka. Počkať, nebolo to tak jednoduché. Odchodu z domu predchádzalo niekoľko dôležitých detailov.

Drobec ma zobudil o pol šiestej. O ôsmej, kedy zvyšok rodiny raňajkoval chlieb s maslom a s čerstvo natrhanými paradajkami, som už mala 2 a pol hodiny obskakovania, kŕmenia a vychovávania rok a pol ročného dieťaťa za sebou. Oukej, dospeláci si rozdelia úlohy, treba upratať kuchyňu, obliecť deti, seba, zbaliť náhradné oblečenie. Jaj a ešte aj plavky, uteráky a krém pre prípad, že sa nám podarí dostať sa na kúpalisko. Niečo pod zub sa zíde stále, veď dieťa len čo z dverí nohu vykročí, už aj dostane hlad. Fľaše s vodou, kočiar a všetko ostatné natrepať do auta, pripútať pasažierov a rýchlo sa ísť vyčúrať, nech to najmenšie z dlhej chvíle čakania nezačne mrnčať.

Milujem dodržiavanie detského režimu. Deti sú kľudné, po obede všetci traja zaľahnú do postele a ja môžem chvíľu oddychovať alebo pracovať. No výlet všetko mení, opakujem všetko. Kým sa niekam dostaneme, už je aj čas obeda, z parkoviska prejdeme ten kúsok do najbližšej reštiky, kočiar nám netreba. Zistíme, že reštaurácia sa otvára až neskôr a tak putujeme po rozpálenom slnku po námestí hľadajúc vhodnú, otvorenú reštauráciu. Kráčame popri remeselných trhoch, ktoré si veľmi rada prezerám. S dieťaťom v náručí je to istá skúška trpezlivosti, sily a zručnosti zároveň. Radšej sa presúvame na letnú terasu, kde sa spoliehame, že starý, známy detský kútik bude v rámci reštaurácie funkčný. No čo sa nestane. Kútik nie je v prevádzke. Nemáme viac energie hľadať vhodné miesto na obed. Usadíme sa k stolu v tieni, vo vnútri očakávam postupný "rozklad" všetkých troch ratolestí, útočiace a vyrušené pohľady okolo sediacich návštevníkov reštaurácie. Detaily preskočím, najedli sme sa, to je hlavné. Ešte aj na zmrzline sme si pochutnali, okvapkané deti poutierali a vyčerpaní sa presunuli do rodičovského bytu, kde sme si oddýchli.

Neskôr sme sa vybrali na rodinný golf. Na ceste nám dve deti zahlásili, že nechcú ísť na golf, nechcú chodiť, chcú ísť na ihrisko, atď. Vysvetľujeme, vychovávame, rozprávame sa popri tom, ako kráčame a povzbudzujeme k chôdzi. Zvládli sme aj golf. Odchod doprevádzal plač najstaršej dcéry. Sadáme do auta a ideme domov unavení, plní zážitkov aj nepekných emócií.

Na konci dňa sa pýtam, či to stálo za to, či by nebolo jednoduchšie ostať doma. Neviem, ale už teraz sa tešíme na náš ďaľší spoločný výlet.

Foto: ian dooley, Unsplash