Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri
sona_matas
14. nov 2020
1005 

Malý kúsok NÁS

Ahojte všetci, 

rozhodla som sa, že Vám predstavím malý kúsok z nás, náš malý svet.

Spoločne s mojim manželom tvoríme pár už niekoľko rokov a nedávno sme oslávili svoje prvé výročie manželstva a ešte stále pod mojím srdcom sa schováva výplod našej lásky. 

Sme pomerne mladí ľudia, ktorí si idú za svojim a nech je situácia akákoľvek, stále sa snažíme si presadiť to svoje. Veľa krát sa nám to v živote osvedčilo. Musím podotknúť, že ani náš malý svet nie je dokonalý a nie vždy nám ide všetko presne podľa predstav. Aj napriek tomu neprestávame veriť, že svet je nádherný.

  • Toto sme MY!  

Ani neviem kde by bolo dobré začať písať náš príbeh. Je toho toľko, čo by som Vám aspoň prostredníctvom týchto článkov chcela povedať. Na prvý pohľad je isto vidieť, že sme mladí a šťastní manželský pár, ktorí ešte ani len netuší, čo ich čaká. 

Ale povedzme si pravdu, život nás naučil veľmi veľa. Nie len život, ale aj ľudia a hlavne choroba nás naučila.

Keď som mala 15 rokov a nastúpila som na strednú školu bolo to pre mňa niečo nové, ako pre každého mladého človeka, ktorý sa už nevie dočkať dospelosti. Vtedy, práve vtedy začínajú aj prvé lásky a prvé priateľstva. Práve vtedy prišiel do života aj môj manžel. Vtedy som si na vzťahoch nezakladala, predsa len som bola zasnená a mala som rúžové okuliare, ktoré netrvali dlho. Ihneď po nástupe na strednú školu, začali aj prvé problémy. Šikana. Dnes sa už o tejto téme rozpráva veľmi veľa. Predsa len, ľudia sú akí sú, ale vtedy som sa bála rozprávať o tom iba sama so sebou. To som však nevedela, že to nebude ten najťažší boj v mojom mladom veku a v mojom živote. Musím však podotknúť, že môj teraz už manžel stal stále pri mne. 

Prišla choroba. Choroba, ktorá mi zobrala všetko. Zobrala mi moje detstvo, moju mladosť, školu, budúcnosť. Ubrala mi zo života, ale aj to nebol dôvod na to, aby som dnes aj napriek všetkému ostala v kúte a dala sa zožrať chorobou. 

....ale opäť podotýkam, nič lepšie ma v živote, ako môj manžel nemohlo stretnúť. 

Len vďaka nemu stojím dnes TU kde stojím. Iba s ním som to dotiahla tuna a takmer po 6 rokoch zisťujem, že ten hore mi možno ubral z radosti tešiť sa novým priateľstvám v škole, tancom na diskotékach, prebdených nocí vonku, ale dal mi ešte oveľa viac. Dal mi milujúceho manžela. Dal mi nádej na život a nádej myslieť inak.

Každý deň robíme tisíce rozhodnutí. Vedomých, ale aj podvedomých. Až čas ukáže, či boli správne alebo nesprávne. 

...ale v konečnom dôsledku všetky sú správne. Dostávajú nás tam, kde máme byť, dávajú nám ponaučenia, ktoré máme pochopiť. 

A tak nám všetkým prajem ten správny deň, plný správnych rozhodnutí, priatelia!

PS: Budem rada, ak mi zanecháte komentár, či Vás tento článok zaujal a či by Vás zaujímalo aj pokračovanie.

ANO určite by som si prečítala pokračovanie rada čítam

14. nov 2020
14. nov 2020

👍

14. nov 2020

Clanok nema ziadnu pointu.

17. nov 2020
17. nov 2020

@gagik ďakujem za názor, ešte sa však len ,,rozpisujem,, a hľadám 🙂

17. nov 2020

@sona_matas tak mozno zverejnuj svoje clanky, az ked budes "rozpisana",ked uz budu mat nejaky ten obsah.

17. nov 2020

@gagik možno je to jedna z možností, ale ako zistím, čo robím zle pri písaní, keď to nezverejním a niekto má nepozorní? Poprípade neporadí kde sa zamerať, načo sa viac zamerať 🙂

17. nov 2020

@sona_matas na príbeh je to dost strohé..kto ta sikanoval??kto a ako ti pomohli dostať sa z toho??
Aká choroba??ako si to prežívala?..😉

17. nov 2020

Rada si prečítam aj pokračovanie 🙂 myslím, že na začiatok super 👍človek sa učí a zdokonaľuje každým dňom, hlavne pokračovať, držím ti prsty!

17. nov 2020

Napísala si to tak, že teraz čakám na pokračovanie 😊 za mňa super, zaujala sa, takže čakáme na rozvinutie Tvojho príbehu 😉 držím palce a nedaj sa odradiť, naopak, pokračuj ak Ťa písanie baví a napĺňa....

17. nov 2020

@sona_matas akoby som o sebe čítala až na to, že ja som pokračovanie mala nie veľmi pekné. Ale každopádne, tebe to prajem, nech Vám to spolu výjde, podstatné je stáť jeden pri druhom a mať spoločný pohľad na svet, spoločné záujmy, venovať jeden druhému čas a aby ti manželík aj pomáhal s drobcom a staral sa o Vás 😊 všetko dobré prajem

17. nov 2020

Tak nechce prezradiť všetko na začiatok. Za mňa pekné. Len teda veľa otáznikov 😀

17. nov 2020

@silviaeli čoskoro pokračovanie ...🙂

17. nov 2020

@monika5481 ďakujem krásne ! 🍀

17. nov 2020

@gabko201 ďakujem krásne za názor 🍀 Už čoskoro pokračovanie 🙂

17. nov 2020

@mirkavic ďakujem krásne, vážim si to 🙂

17. nov 2020

@basska_b ďakujem! 🙂 Každopádne čoskoro pokračovanie 🍀

17. nov 2020

Pekné, určite pokračovanie

17. nov 2020

Ideš na to dobre,dá sa to čítať,dokážeš zaujať článkom .. len namňa to pôsobí ako že chceš dať všetko do jedného a tým vytváraš veľa otázok .. možno lepšie zaujať v jednom článku len jedným otáznikom.. šikana .. potom choroba .. potom ostatok.. budeš mat viac článkov a ľudí viac zaujmeš keď im veci budeš opisovať postupne a detailnejšie a nie takto všetko naraz. Držím prsty,rada si prečítam pokračovanie ☺️ Tiež rada píšem,mám veľa myšlienok ale ešte som sa neodhodlala dať to takto von. Super !❤️

17. nov 2020

aj mna to zaujalo,takze teraz som zvedava,co za choroba to bola,ako si to prekonala...aku ulohu v tom hra tvoj manzel...atd...takze pis 🙂

18. nov 2020

Suhlasim s @gagik ničím ma tento clanok neobohatil, pripada mi to ako začiatok nejakej tuctovej telenovely...vo všeobecnosti nemam rada články typu "nič lepšie ako môj manžel ma v zivote stretnúť nemohlo, moj muz je ten najlepší, najkrajsi,najchapavejsi atď, bez neho by moj zivot nemal zmysel😄"... byť slobodna a nezadana, alebo aj zadana ale s muzom co nie je prave princ na bielom koni, asi by som z toho dostala depku, prinajlepšom len závidela 😄 určite si si v zivote prezila ťažké chvíle (ale úprimne, kto z nás nie)...je pekne že chces svetu niečo odkázať, ale tvojmu písaniu chýba iskra, trosku humoru (niekedy aj cez slzy) by tiez bolo fajn😉tak len píš a aj nabudúce poskytnem spätnú väzbu 😉

18. nov 2020

Ahoj, nakolko chces pisat, dospelost - dospievame asi cely zivot...krok za krokom, vzdy nas nieco prekvapi....vidim, ze asi este nemate deti....prichodom deti sa zmeni uplne vsetko, jedno dieta, druhe (uz zacnete riesit aj konflikty medzi detmi), nie vzdy s manzelom budete mat na deti, ich vychovu a na vsetko jednotny jedinucky nazor....vtedy idealne predstavy o manzelskom zivote idu do uzadia, a riesia sa uplne ine veci...
Ubrala by som trosku o "snivani" do buducna...to, co pises je fajn, no drzat sa pri zemi a toho realneho....
Ako bolo vyssie spomenute, "princ na bielom koni"...troska ubrat tohoto ....zasnivaneho....ziadny muz nie je dokonaly, ani ti nasi muzi, su aki su...
Skor, ako si zacala o sebe, dopis a ukonci aj o sebe...priame detailne prezivanie s postupnostou.
A ak nacnes vsetko naraz, treba ukoncit aspon z kazdeho trochu naraz,....inak nechat vela otaznikov je fakt prilis....z kazdeho di uz mohla 1/3otvorit,....
Pozor na vyrazy "spravny den".... to je trochu matuce, hlupost...vycibrit a rozhodni sa, co pises dalej, prejst si slovne spojenia, kt pouzivas....clovek v navsle slov ma toho na srdci vela....preto po sebe aj skontroluj 😉
Este jedna vec, v manzelstve, najma pri detoch sa ukazuje, ako sme sa realne poucili a vysporiadali - prijali vtedy tazke krute casy,....od detstva az po mladicku dospelost - dospievanie, ci sme to naozaj zvladli....takze nepouzivaj hodnotenia pocas pisania, skor, ked uz recnicke otazky...tie su sem tam zaujimave...🤔😀 alebo pridaj neukoncene zdramatizovanie....a v dalsom.pisani pokracujes....

18. nov 2020

Začni písať komentár...

Odošli