Moje pocity po neuspesnom ivf

Obcas sa sama sebe cudujem aka som silna a ako vsetko zvladam...tak velmi mi je smutno a clivo...tak velmi tuzim po dietati...hrnu sa mi slzy do oci..spravila som maximum pre to..manzel dodnes splaca dlh za ivf.. adopcia sa natiahne na x rokov kedze sa ideme stahovat do domu kde treba min 2roky opravovat..na dalsie ivf peniaze niesu..viem ze sa najdu zeny ktore maju raz tolko rokov ako ja viem ze niesom jedina a viem aj to ze zazraky sa deju necakane...vsetko to viem..chcem tak vela od zivota? Jedno dietatko...nic viac...neverim ze niekedy budem maminkou kedze sa 12r snazim  a ani ivf nepomohlo..nedostala som ziadne vysvetlenie preco to nevyslo..stale je nadomnou jeden velky ? . Mozno mozem mat ale nie s mojim manzelom...mozno moze mat aj on ale nie somnou....tak velmi ma to trapi a zoziera vnutorne.. pisanie mi pomaha...a nie...NELUTUJEM SA jednoducho mam slabu chvilku ..