• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame:  Mojasvadba.sk Modrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
Príspevky pre registrovaných používateľov sa ti nezobrazujú.
a uvidíš všetky príspevky!
zuzicek88
22. nov 2016 Čítané 1055x

Sedela som v nemocničnej izbe sama,smutná slzy sa mi kotúlali dolu tvárou a nechcelo sa mi veriť,že sa mi to stalo znova.Myslela som si,že teraz sa mi to už nestane.Najskor to bola len malá machuľka na ultrazvuku,neskor už malá hlavičku aj nožicky,prišlo mi to ako sen,áno je tam,po takej dlhej dobe a toľkých  útrapách sa to podarilo.žiaľ nie na dlho a počula som znovu tie slova,že srdiečko nebije,bol to ako zlý sen,niečo čo už som nikdy nechcela zažiť. Sedím na nemocničnej posteli a čakám na lekára,no v tom prišla ona.Pozdravila,vyzliekla sa a len sedela a mlčala a začali jej tiecť slzy dolu tvárou ako mne.Manžel ju poslal na potrat,lebo už majú dve deti a dalšie by asi už nezvládli,no ona stale nevie čo má robit.Sedíme spolu na posteli a objímame sa,ja ju nesúdim,len plačem a ukazujem jej moju fotku drobčeka z ultrazvuku,ako jej dieťa v brušku teraz vyzerá a že už ma hlavičku a nožičky .Aké strášne,že ona ide dať preč nový život,za ktorý by som ja dala všetko na svete.V tom sa oblečie objíme ma a povie,ty si sem musela prísť,aby si mi otvorila oči,aby som pochopila aký som dostala dar,svoje dieťa .Otvorila dvere a odišla,zostala som tam sediet sama s tečúcimi slzami po lícach a zmiešaným pocitom radosti,že v tom všetkom čo sa mi stalo,pomohla som jeden život bábatku zachránit,možno sa to naozaj takto malo stať,možno ten jej drobček v brušku má na tomto svete poslanie,možno môj zachránil jeho,to sa už nikdy nedozviem,hlávne je,že vďaka mne bude žiť

Čítaj celý článok