zuzinapipina
10. apr 2019
382 

Prečo?

Môj Bože.

Nikto nikdy nespočíta, koľko krát sa človek za život spýta: PREČO?
Nikdy však toto,, prečo" nie je také nástojčivé a nervózne, ba niekedy až rúhavé, ako keď sa pýta:
Prečo je na svete bolesť?
Prečo musím práve JA takto trpieť?

Tieto slová som prvý krát počula asi tak pred 15-timi rokmi. A dodnes ich mám v hlave. Takto podobne až nie presne znie jedna stať z krížovej cesty, na ktorú som v tomto období chodievala. Už dávno som nebola. No vždy keď padnem, pýtam sa Prečo? Prečo zase ja? Prečo sa toto musí diať mne? Prečo musím takto trpieť? Milión,, prečo,, bez žiadnej odpovede. Vlastne, ako odpoveď mi vždy odznel v hlave tento úryvok. Nechápala som ale prečo.

Už som si začínala myslieť, že sa môj život začína dávať do normálu. Že už stačí doladiť pár drobností a bude všetko také, aké som si vysnívala. Omyl. Padla som. Znova. Tentokrát ale nevládzem vstať. Nemám síl. Ani energiu, chýba mi podpora, čo i len milé slovko. Neskutočná bolesť mi to ukrutne sťažuje. Ale vstávam. Z hlbokého dna, skúsim zase odznova. Musím, nemám na výber. Som predsa mama a mama sa nikdy nevzdáva.

Nikdy nezabudnem na tie pocity, keď som vychádzala z kostola po tejto krížovej ceste. To ticho na duši, tá pokora vo mne, to čarovné šťastie, ten pocit akejsi istoty, že všetko dobre dopadne. Človek odtiaľ odchádzal bez strachu z budúcnosti. Akoby kilové problémy stratili váhu, stali sa bezvýznamné a v podstate vyriešené. Už presne viem, prečo sa mi vždy pri mojom páde v hlave vynorili tieto slová. Odpoveďou boli totiž tie pocity, ktoré som si mala pripomenúť v ťažkých chvíľach.

Nejde ani tak o tú krížovú cestu, ani o kostol, každý predsa verí v niečo iné. Mne išlo o to počuť tie správne slová v správnej chvíli. Dôležité je robiť to, čo v nás tieto pocity vyvoláva. Niekomu stačí pozrieť pekný film, inému počúvať povzbudivú hudbu alebo spraviť dobrý skutok, pomôcť niekomu či zájsť do kostola, čokoľvek. Je milión spôsobov, ako sa stať pokornejším, odvážnejším, šťastnejším, láskavéjším a milujúcejším človekom, práve v tej chvíli, keď to najviac potrebujeme. Nech je to čokoľvek, robte to! Často. Vaša duša to potrebuje ešte viac, ako krtko lopatku 🤗

    Ja odporúčam nepýtať sa "prečo práve ja?" Je to priveľký opušťák a sklzáva buď do sebaobviňovania alebo do obviňovania spoločnosti,zbavovanie sa zodpovednosti za svoje činy.v živote si raz hore a raz zase dole.dôležité je nestagnovať,neopúšťať silu svojho vnútra,poučiť sa,zobrať to ako životnú lekciu a dokázať,že si silná.nepoznám dôvody tvojho "prečo",ale človek je nesmierne bojovná silná nátura a všetka sila začína v pozitívnom myslení.život na zemi končí smrťou,nie zlyhaním,omylom,ublížením...ak chceš byť šťastná,musíš myslieť pozitívne.sila myšlienky je obrovská,žijeme tak ako myslíme.viem ťažko sa usmieva ak ti padajú stále polená pod nohy,ale ber to ako životnú lekciu.pozitívne zážitky nás napĺňajú,povznášajú a ženú vpred,ale tie negatívne nás učia pokore,vďačnosti,smerujú naše ciele.nech sa na čokoľvek pýtaš "prečo",svoju odpoveď nájdeš v sebe a v sile vzoprieť sa nepriaznivým okolnostiam,dokázať si,že ťa to nezlomí ale posilní.❤

    10. apr 2019

    @dr_smajlik ďakujem krásne za krásny komentár.💜 Ano beriem to tak, ze človek prišiel na túto zem rast a len vďaka takýmto skuskam sa môže niekam posúvať. Toto je je taky malý výkrik do tmy z momentu, kedy človek najviac trpí a bolesť mu úplne berie normálne zmýšľanie. 🤷‍♀️

    10. apr 2019

    Zuzka, si úžasná, silná osobnosť. Krásna, ľudská, citlivá empatická. Ideš si svetom, zbieraš zážitky ako kvietky na lúke. A keď znenazdajky príde nejaká facka od života, nedovolíš, aby ťa bolesť zmenila k horšiemu. A to je v mojich očiach to najcennejšie.. Dávaš ľuďom veľa, ani o tom nevieš.. Posielam srdiečka a držím palce, aby zdolávanie ďalšej krížovej cesty malo tiež radostné víťazstvo pre teba aj pre ľudí, ktorých miluješ.

    12. apr 2019

    @ink Ani neviem čo napísať, tak krásne si to napísala. Ďakujem za všetko, čo mi dávaš lebo v mojich očiach si proste 🔝 💜

    12. apr 2019

    podla mna teraz v bliziacom sa predvelkonocnom obdobi tvoja dusa prahne po pocite, ktory ti davala atmosfera kostola. Myslim, ze je cas to napravit. Otazka preco potom strati svoj nastojcivy podton...

    13. apr 2019