Novinky

#cvicenie

premamu
27. nov 2012
Inšpirácie z internetu 470 fotiek
foxylady13 AMBASÁDORKA
20. mar 2018 Čítané 489x

Ako iste viete, ak chcete schudnúť, musíte prestať jesť po 18.00 ho... no dobre, žarty bokom! Každý predsa vie, že je to otázka kalorického príjmu a aktivity. Jedna vec však žart nie je, práve naopak, ide o čistý fakt. Ak sa snažíme chudnúť, strácame tuk. Premýšľali ste však niekedy nad otázkou, kam putuje všetok ten tuk, ktorý stratíme? Či už ste nad tým uvažovali alebo vám to prišlo na myseľ až teraz, prečítajte si zaujímavú štúdiu, ktorá riešila práve to, ako to s tým tukom v skutočnosti je a kam putuje.

Tím UNSW Science in Sydney zistil to, čo sa stane s tukom, keď zhodíme nejaké kilá. Ukázalo sa, že teórie lekárov boli chybné. Nedokážame premeniť stratenú hmotu na teplo alebo energiu, vydýchame ju. Výsledky, ktoré boli zverejnené v British Medical Journalukazujú, že 10 kg tuku sa zmení na 8,4 kg oxidu uhličitého, ktorý vydychujeme, keď dýchame a 1,6 kg vody, ktorú vylučujeme prostredníctvom moču, sĺz, potom a ďalšími telesnými tekutinami. "Správna odpoveď je, že väčšinu hmoty vydychujeme ako oxid uhličitý. Ide to jednoducho do vzduchu," povedal autor výskumu, R. Meerman. 

Ten sa prvýkrát začal zaujímať o biochémiu v rámci chudnutia po tom, keď schudol 15 kg a keď sa pýtal lekárov, kam táto stratená váha putuje, nevedeli mu povedať. Po prieskume u 150 lekárov, diétológov a osobných trénerov zistil, že vyše polovica z nich si myslí, že tuk bol premenený na teplo alebo energiu. 

Ale ako fyzik, Meerman vedel, že by to bolo v rozpore so zákonom zachovania hmoty. Aby zistil, ako to celé presne funguje, spolupracoval s A. Brownom, vedúcimUNSW školy biomolekulárnych vied a s tímom začali počítať biomolekulárne reakcie, ktoré viedli ku chudnutiu. Prebytok sacharidov, bielkovín sú prevedené na triglyceridy (zlúčeniny, vyrobené z uhlíka, vodíka a kyslíka) a potom sú uložené v lipidových kvapkách vnútri tukových buniek. Ak sa chudne, je potrebné rozobrať tieto triglyceridy, aby mali prístup k uhlíku. Výsledky ukázali, že pri úplnom rozložení 10 kg ľudského tuku, potrebujeme inhalovať 29 kg kyslíka. Táto reakcia produkuje 28kg CO2 a 11kg vody. "Naše výpočty ukazujú, že pľúca sú primárnym vylučovacím orgánom pre tuk," tvrdia.

Avšak, nemohli prísť presne na to, čo sa deje s tukovými bunkami v tejto reakcii. Po mesiacoch výskumu objavili vzorec, publikovaný v štúdii z roku 1949, ktorá ich problém vyriešila - zistili, že atómy kyslíka sú zdieľané medzi uhlíkom a vodíkom v tuku v pomere 2:1 (tvoriaci oxid uhličitý a vodu). To im umožnilo prísť s konečným sumárom, že 84 percent z molekúl tuku je vylúčených v podobe oxidu uhličitého a zvyšných 16 percent skončí ako voda.

Bohužiaľ to ale neznamená, že sa niekoľkokrát zhlboka nadýchneme a to nám pomôže schudnúť prebytočné kilogramy. Je potrebné cvičiť, kvôli reakciám uhlíka a rozpadu tukov.

"Počas dňa môžete dýchať určitý počet krát. Počas dňoch keď odpočívame, dýchame približne 12-krát za minútu, takže 17280-krát za deň a každé jedno z nich berie 10 miligramov uhlíka. To znamená, že máte určitý limit, ktorý hovorí o tom, ako veľmi budete strácať hmotnosť počas jedného dňa bez cvičenia," hovorí Meerman.

Srandovná vec na tom všetkom je, že by sme podľa nasledujúceho videa nielen strácali tuk keď dýchame, ale ak by z nás bol uzavretý systém, v skutočnosti by sa z nás stali stromy. I'm Groot. V každom prípade, veľmi zaujímavá téma, s ktorou sme sa s vami chceli podeliť. 

https://m.youtube.com/watch?feature=youtu.be&v=2KZb2_

#ketodiet 

#fit_do_plaviek 

#motivacia 

#cvicenie 

ZDROJ: www.fitclan.sk

Čítaj celý článok
brezovska
10. júl 2017 Čítané 135x

Pri joge ide o správnu metódu dýchania, meditáciu a relaxáciu a správne držanie pozícií. Joga poskytuje deťom telesné a relaxačné vyžitie. Umožňuje psychicky a fyzicky sa uvoľniť. Napriek tomu má svoje miesto viac v rôznych záujmových krúžkoch, než na telesnej výchove. Vyhláškou MŠMT z roku 1990 je povolené zaraďovať do škôl hathajogu, čo je súbor fyzických pozícií, dýchacích a relaxačných techník. Týmito cvičeniami sa dosahuje flexibilita, lepšia kondícia svalov a kĺbov.

Aby deti cvičili a nemeditovali

Deti sa potrebujú hrať, sú dynamické a cvičenie ich musí baviť. Prístup k detskej joge je podobný ako pri každom cvičení s deťmi. Vychádza z toho že deti sú motivované rozprávaním príbehov a kladie sa dôraz na atmosféru pri cvičení. Je to veľmi dôležitý moment, pretože má vplyv kladný prístup k cvičeniu v budúcnosti. V jogovej metodike sa nepoužíva súťaženie.

M. Vargová sa počas prednášok a seminárov na tému detskej jogy stretla s protichodnými názormi. "Ak vychádzame z toho, že joga je vnútorný zážitok založený na pozorovaní dych, pohybu a pocitov, tak o joge pre deti nemôže byť reč. Ak však porovnávame metodiku detskej jogy s metodikou iných pohybových aktivít, tak je namieste hovoriť o jogovej metóde vedenia detí. Táto metodika je rozdielna od metodiky jogy pre dospelých," dodáva

Pri cvičení jogy je dôležitá pokojná atmosfére, pohoda a tolerancia. Lektori sa držia zásady, že každé dieťa má možnosť byť pochválené, či je menej alebo viac pohybovo zdatné. 


Zásady detskej jogy

M. Vargová vysvetľuje, že pri cvičení jogy s deťmi vychádzame teda z ich prirodzenosti. Tzn. nezaraďujeme žiadne dlhé výdrže v ásanách ani zádrže dychu. Deti dýchajú prirodzene bez obmedzovania. Do skončenia puberty nie je vhodné zaraďovať ani obrátené polohy.

Ak aj dieťa necvičí jogu cielene a pravidelne, ako obohatenie pri inom cvičení má zmysel. Joga môže byť prepojením s inými športmi, napr. po namáhavej kolektívnej hre môže pomôcť deťom uvoľniť sa pri relaxačnej polohe.

Telesné cvičenia sú dôležité z hľadiska pohybového aparátu. Zameriavajú sa na dosiahnutie pružnosti, pevnosti a sily chrbtice. Zlepšia koordináciu a kultivujú pohyb. Prepojenie telesných cvičení s jogou je dôležité z hľadiska narastajúcich porúch pohybového systému u detí.

Neoddeliteľnou zložkou jogy sú dychové cvičenia. Majú priamy vplyv na našu psychiku, pretože nám zlepšujú koncentráciu a dokážu nás upokojiť. To platí nielen pre dospelých, ale aj pre deti. Prispievajú k správnemu držaniu tela i odstráneniu niektorých dychových  zlozvykov, ktoré môžu byť začiatkom rôznych chronických ochorení horných dýchacích ciest.

Pre deti sú vhodné relaxačné cvičenia. Dnešné deti zažívajú stres a napätie veľmi často.

"Nastáva nepríjemný svalový spazmus, ktorý je potrebné relaxáciou zrušiť, inak dochádza na týchto miestach, najčastejšie je to v oblasti očí, úst, krku, ramien, srdca, brucha, panvy alebo dolných končatín, k zhoršenej priechodnosti energie. Tento neblahý jav sa klinicky prejavuje už aj u detí určitými fyziologickými zmenami. Napr. zvýšením adrenalínu v krvi, zvýšením srdcových kontrakcií, vyššou svalovou energiou a pod., vysvetľuje M. Vargová.

Cvičenie jogovou metódou je do istej miery vhodné aj pre deti s poruchovou pozornosti. 


V akých oblastiach pomáhajú jogové cvičenia 

  • upokojujú myseľ
  • zlepšujú zdravotný stav
  • podporujú aktivitu a tvorivosť detí
  • rozvíjajú vnútornú slobodu
  • pomáhajú objavovať radosť z pohybu
  • zvyšujú povedomie o vlastnom "ja"
  • pomáhajú dodržiavať správne držanie tela
  • zlepšujú ohybnosť

#joga #cvicenie #zdravie

foto: pixabay.com

Čítaj celý článok
katjanka
26. jún 2017 Čítané 471x vybrali sme

Záťaž na chrbát počas tehotenstva, a to najmä v posledných mesiacoch, je obrovská. Niektoré tehuľky sa s bolesťami chrbtice stretávajú dlhodobo, iné skôr výnimočne. Každopádne ide jeden z najčastejších javov postupujúcej gravidity. Čo ich spôsobuje a ako proti nim bojovať?

Zväčšujúcim sa bruchom sa mení ťažisko vášho tela, číslo na váhe pomaly narastá, zväčšuje sa maternica, dieťatko začína tlačiť na nervové zakončenia a aj vaša chrbtica sa pomaly pripravuje na pôrod. Všetky tieto faktory sa môžu podpísať pod bolestivé stavy, ktoré pominú s najväčšou pravdepodobnosťou až po pôrode.

Niektoré tehuľky priberú viac, iné menej. Aj preto je záťaž na telo u každej iná. Niektoré ženy bolieva iba jedna časť chrbta, iným „vystreľuje“ tupá bolesť skôr do krížov alebo sa rozprestiera po celej ploche zadnej časti tela. Poniektoré sa zas sťažujú skôr na bolesť v lopatkovej oblasti alebo v okolí sedacích svalov.  Nech už je tak či onak, ako si aspoň na chvíľu uľaviť?

Pravidelný pohyb a správne cvičenie

Mnohé budúce mamičky sa sťažujú na bolesti, najmä keď sedia alebo ležia dlhšie v nezmenenej polohe. Ak ešte pracujete a máte sedavé zamestnanie, snažte sa často meniť polohu, striedajte klasickú kancelársku stoličku s fit loptou, seďte s podloženým vankúšikom v dolnej časti chrbtice, pravidelne sa prechádzajte po kancelárii alebo si doprajte krátku prechádzku na čerstvom vzduchu. Nielen doma, ale aj v práci si môžete dožičiť ľahký strečing (predpaženie, zapaženie, kmitanie rukami..).

Ak sa bolesti objavujú v noci počas spánku, spite na boku a medzi kolená si podložte vankúš. To zabezpečí, že vaša hlava a chrbtica sa budú nachádzať v jednej rovine.

Pomáhajú aj pravidelné prechádzky, obľúbená je tehotenská jóga či špeciálne tehotenské cvičenia. Môžete ich absolvovať v skupine pod dohľadom fyzioterapeutky alebo si jednoducho nájsť vhodné cvičenia na internete a praktizovať ich doma. Základom je cvičiť pravidelne a teda preventívne, nielen keď sa už bolesť dostaví.

Všeobecne prospešný je napríklad obľúbený „mačací chrbát“, teda cvik na oboch dlaniach a kolenách, počas ktorého prehýbate chrbticu dole (vytvorí sa „guľatý“ chrbát) a následne ju opäť vystierate s pohľadom upretým hore. Vďaka tomuto cviku si zlepšíte pohyblivosť chrbtice. Následne môžete striedavo naťahovať pravú ruku a ľavú nohu a opačne.

Mnoho budúcich mamičiek obľubuje aj pohyb vo vode. Návšteva bazéna vám môže zabezpečiť mierne uvoľnenie svalov a zároveň si vo vode viete príjemne zacvičiť (plávanie, pohyby nohami, „bicyklovanie“).

Cviky proti bolesti chrbta zvládnete ľahko doma

Relax, masáže a teplo

Okrem pohybu a správnych cvikov pomáha na problémy s bolesťami chrbta počas tehotenstva aj jemná masáž. Poprosiť o ľahké rozmasírovanie svalov môžete svojho partnera alebo vyhľadajte špeciálneho maséra. Ideálne takého, ktorý sa špecializuje aj na masáže pre tehotné.

Na namáhané svaly zaberá aj teplo. Zvoliť môžete teplý kúpeľ či sprchu alebo trebárs prikladať si na bolestivé partie nahriatý termofór. Viaceré mamičky, ktorým už všetky vychytávky prestali zaberať, odporúčajú na zmiernenie bolesti aj použitie vhodných mastí, ideálne tých na prírodnej báze.

Na záver však chceme upozorniť - ak máte akékoľvek pochybnosti, čo sa týka neutíchajúcich bolesti v chrbte alebo ak vám bolesť "vystreľuje" až k hrudníku, určite sa radšej zdôverte svojmu lekárovi.

#tehotenstvo #cvicenie #bolest_chrbta #video
Foto: pixabay, shutterstock

Čítaj celý článok
kasandra_g
21. jún 2017 Čítané 1191x

Nájsť si čas na cvičenie pri bábätku je pre mnohé mamičky mission impossible. Vyrieši to strollering, teda cvičenie s kočíkom. Z obyčajnej prechádzky sa stane aktívny pohyb a vy sa budete vracať domov plná energie. 
Kočíkovať, to nie je len tak... Dá to zabrať, čo poviete?

#strollering #cvicenie #chudnutie #materstvo

Čítaj celý článok
bally
9. máj 2017 Čítané 1815x vybrali sme

Na niektorých ženách nie je už pár dní po pôrode vidieť, že vôbec rodili. Tie, ktoré toľko šťastia nemali, zvyčajne s popôrodnými kilami bojujú ešte niekoľko mesiacov po narodení bábätka. Nie vždy treba ale za ovisnutým a vystúpeným bruškom hľadať tukové vankúšiky. Pokiaľ vaše brucho nevyzerá 2 mesiace po pôrode ako predtým, môže to mať na svedomí diastáza priamych brušných svalov.

Diastáza je rozstup priamych brušných svalov. Počas tehotenstva je v dôsledku rastúceho bruška vyvíjaný na prednú brušnú stenu neprimeraný tlak, ktorý vedie k uvoľneniu väziva medzi pravou a ľavou stranou brušného svalu, čím sa vytvorí medzera. Tá sa môže ťahať cez stred brucha od hrudnej kosti až k pupku.

Ako sa dá diastáza nahmatať

Ľahnite si na chrbát, pokrčte nohy, brucho pritom nesťahujte a pomaly dvihnite hlavu k hrudníku. V tejto polohe skúste nahmatať otvor medzi pravým a ľavým svalom brucha, v oblasti nad a pod pupkom. Závažnosť diastázy priamych brušných svalov sa meria počtom prstov. Ak si nahmatáte rozstup medzi svalmi široký na 2 až 3 prsty, je to normálne. Pokiaľ je to viac, mali by ste to riešiť.

Cvičiť, cvičiť, cvičiť

Neviete si pri bábätku nájsť chvíľku pre seba? Nezúfajte! Dobrou správou je, že diastáza priamych brušných svalov sa dá riešiť kedykoľvek, aj niekoľko rokov po pôrode. Keď sa už ale rozhodnete začať, cvičte správne a pravidelne. Nemusíte robiť všetky cviky, ktoré nájdete na internete. Vyberte si tie, ktoré vám vyhovujú a najmä cvičte opatrne, aby ste si neprivodili pruh. Nie je dôležitá kvantita, ale kvalita prevedených cvikov. Počas cvičenia môžete použiť ako pomôcku sťahujúci pás.

1. Pokladanie päty na zem

Ľahnite si na chrbát, nohy zodvihnite od podložky a pokrčte v kolenách. Stehná s bruchom musia tvoriť pravý uhol, rovnako tak aj kolená. Chrbticu nechajte v prirodzenej polohe, nepritláčajte ju k podložke. Striedavo pokladajte jednu a druhú nohu, pätou sa dotknite podložky. Nohy nechajte stále pokrčené, nevystierajte ich. Pri pokladaní päty na zem vydýchnite a pri dvíhaní sa nadýchnite. Cvičte pomaly a precízne. Opakujte 3 série po niekoľko opakovaní (podľa seba) na obe strany.

2. Obrátené zdvihy

Ľahnite si na chrbát, ruky položte vedľa tela, nohy pokrčte do pravého uhla ako pri predchádzajúcom cvičení. Pri nádychu pokrčené nohy ťahajte smerom ku hrudníku, spevnite stred tela a panvové dno a s výdychom dvíhajte zadok smerom hore a dopredu, akoby ste chceli urobiť sviečku, len kolená zostanú stále pokrčené, nad hlavou. Následne sa vráťte späť a cvik opakujte 10-krát v 3 sériách. Cvik nerobte švihom, ale pomaly a plynule, aby ste zapojili aj spodné brucho.

3. Strieška cez zníženú dosku

Ľahnite si na brucho a dvihnite sa na predlaktia a špičky tak, aby ste boli rovnobežne s podložkou. Telo musí tvoriť rovnú os, vrátane hlavy (pohľad smeruje do podložky, nie dopredu, hlavu nezakláňajte). S výdychom sa cez brušné svaly a panvu vytlačte nahor, pričom sa stále opierajte špičkami aj predlaktím o podložku. Zadok ide hore akoby do strechy. S nádychom sa vráťte do základnej pozície. Cvik je náročnejší, preto môžete začať najskôr klasickou doskou, teda sa opierate o vystreté ruky, nie o predlaktia. Opakujte 10 až 15-krát v 3 sériách.

4.  Ruky za hlavu v ľahu

Nájdite si závažie. Poslúžiť môžu aj dve pollitrové PET fľaše naplnené vodou. Ľahnite si na chrbát, nohy pokrčte do pravého uhla ako pri cvikoch 2 a 3 a ruky predpažte. Chrbticu nechajte v prirodzenej polohe, nepritláčajte ju k podložke. S výdychom a pomalým pohybom posúvajte vystreté ruky smerom vzad až za hlavu, ale nepoložte ich celkom na zem. S nádychom ich vráťte späť do predpaženia. Cvik opakujte 10 až 15-krát v 3 sériách.

5. Obrátená doska

Sadnite si na zem s vystretými nohami a oprite sa o ruky, prsty smerujú dopredu. Sed nie je vzpriamený, ale akoby mierne naklonený dozadu, ruky sú vystreté pod ramenami. S výdychom spevnite telo a zdvihnite sa do obrátenej dosky, s nádychom opäť klesnite do sedu. Cvik opakujte 12 až 15-krát v 3 sériách.

Tuplerova metóda

Táto technika spočíva v nosení sťahujúceho pásu počas celého dňa (odporúča sa i na noc), dodržiavaní správnych návykov pri vstávaní, líhaní či sedení a cvičení v sede a ľahu. Celý program trvá 18 týždňov a v neskorších fázach už môže byť pomerne časovo náročný.

Základné cviky:

Cvik č. 1: Sadnite si na stoličku s rovným operadlom a pritlačte k nemu spodný chrbát. Prípadne si môžete sadnúť do tureckého sedu na zem a pritlačiť spodný chrbát k stene. Jednu ruku položte pod a druhú nad pupok. Nadýchnite sa a pri výdychu vtiahnite brucho k chrbtici, tento cvik treba robiť rýchlo a za jeden deň urobiť 100 opakovaní po 10 sérií.

Cvik č. 2: Základná poloha pre tento cvik je ako pri predchádzajúcom. Nadýchnite sa, vypučte brucho, vydýchnite a vtiahnite brucho k chrbtici. Sťahovanie robte akoby po etapách, pričom 1. je pri úplne vypučenom bruchu a 6. až pri chrbtici. Brucho stiahnite z polohy 1 do polohy 5 a v tejto polohe vydržte, kým nenapočítate do 30 a potom pritiahnite brucho ešte o malý kúsok ďalej ku chrbtici do polohy 6 (maximálne ako to pôjde), uvoľnite a zhlboka sa nadýchnite. Opakujte 5-krát po 5 sérií každý deň.


Cvik č. 3: Základná pozícia pre tento cvik zostáva nezmenená. Položte si ruky nad a pod pupok a vnímajte zapájanie jednotlivých svalov. Brušné svaly stiahnite do polohy 3 a potom do polohy 5. Brucho precvičujte len v týchto dvoch polohách, nenakláňajte sa. Po týždni môžete sťahovať brucho z polohy 4 do polohy 5. Denne by ste mali zvládnuť 100 opakovaní v 5 sériách.


#diastaza #cvicenie #rozostupenie_brusnych_svalov #zdravie

Foto: flickr.com

Čítaj celý článok
tatalin
Správa bola zmenená 30. dec 2016
Cvičíme s bývalou pornoherečkou. dnes POSLEDNÝ workout, ale určite nie posledný krát :D #zena_v_akcii #cvicenie #motivacia #inspiracia #odporucam #cvicenie_doma #cele_telo #cardio
Zobraz celú správu
petkakika
18. dec 2016 Čítané 6223x vybrali sme

Úplne sa mi všetko vracia. Spomienky ako som dúfala, že môj chlapec konečne začne štvornožkovať. Ako som začala intenzívne sledovať všetky články, ako dieťaťu pomôcť a ako sme napokon začali chodiť na rehabilitácie. Bola to dlhá a náročná cesta, ktorá však stála za to. 

Spomienky sa mi začali vracať, keď kamoška začala stresovať ohľadom jej dcérky, ktorá sa už vyše mesiaca plazí, nedvíha sa však na vystreté rúčky a ani sa sama nevie dať na štyri.

U nás to presne takto začalo. Krpec bol šikovný. Rýchlo sa naučil pásť koníky, otáčať aj plaziť. Na tomto to však zastalo a dva mesiace sa nič nedialo. Žiadny pokrok. Ako sme začali chodiť na cvičenie maminiek s bábätkami, tak som zistila, že sme ostali jediní. Všetky ostatné detičky v jeho veku už prešli tento míľnik a lozili. Mnohé sa začali stavať. Moje obavy som tak tlmočila pediatričke, ktorá nás poslala na vyšetrenie do Harmony - rehabilitačného centra v Dúbravke. Diagnóza bola slabé brušné svaly. A tak sa ten kolotoč začal.

Kolotoč cvičení

Na internete som objavila odporúčania na knižku od Evy Kiedroňovej Rozvíjej se děťátko. Hneď som ju kúpila a popri cvičeniam od fyzioterapeuta, nahrievaniu, masáži sme poctivo nasledovali aj ju. 

Cvičili sme špeciálne reflexné cviky podobné Vojtovej metóde, ktoré mali aktivovať brušné svaly. Náročné to bolo kvôli času a fixácii dieťaťa. Aby to malo svoj účinok, cviky sa museli robiť niekoľkokrát denne. Dieťa bolo fixované v špeciálnej polohe - šikmý sed na boku a reflexne hýbalo prstíkmi na nohe. Keď som sa to učila u fyzioterapeuta, neverila som, že to môže pomôcť. Keď sa však moje dieťa prvykrát dalo na štyri po prvom cvičení, uverila som. Okrem cvikov som masírovala bruško s tzv. ježkom. Je možné ho kúpiť v lekárni (malá pevná loptička s pichliačikmi).
Podľa knižky som cvičila cviky na fitlopte. Dieťa som položila bruškom na loptu a jemne vybočovala loptu do strán. Začali sme sa hrávať tak, že som si jeho bruško položila na moju nohu a pokrčila mu nôžky, akoby kľačal. Tak si začal zvykať byť na kolienkach, trošku posiloval iné svaly a zároveň to bolo iná poloha pri hraní, čo sa mu veľmi páčilo. Podávala som mu takto hračky do strán.
Dôležitá je aj poloha, v akej sa dieťatko nosí na rukách a spôsob manipulácie (viac info knižka). Pre staršie dojčiatko, ktoré je už zvedavé, je vhodná poloha, keď je otočené tváričkou od mamy, má podsadený zadoček a cez hrudníček ho mama drží druhou rukou. Vtedy posiluje šiju.

Dôležitá poloha je aj poloha na chrbátiku a zdvíhanie nožičiek do vzduchu. Na to dobre poslúžila hrazdička alebo overball, aj šteklenie bruška. Dieťatko si môžte položiť aj na pevnú podložku (stôl alebo prebalovací pult), tak aby nožičky boli vo vzduchu a dvíhalo ich.

Kúpili sme koberec, keďže všade v byte máme plávajúce podlahy, ktoré sa šmýkajú a môžu dieťa brzdiť v lození. Dva mesiace sme chodili aj na plávanie, ktoré pomáha dieťatku spevňovať svaly.

Netreba sa vzdávať

Cviky ho posúvali dopredu. Z času na čas sa dával sám na štyri a začal sa aj stavať. Pomáhalo aj večerné a ranné vyzlečenie do naha bez plienočky. Až raz nás prekvapil a začal štvornožkovať. Vtedy mal jedenásť mesiacov a ja som bola neskutočne šťastná, že tie dva mesiace intenzívneho cvičenia zabrali. 

Malého sme nikdy neposádzali, nestavali a nevodili ho za ruky. Všetko vždy zvládol sám a o to väčšia radosť to bola pre neho aj pre nás. Lekárka nám vravela, že jeho problémy mohli byť spôsobené jeho veľkosťou, váhou a aj problémami pri pôrode. Vždy bol väčší ako rovesníci a veľmi mu chutilo papať.

Chodiť začal ako štrnásťmesačný. Je to šikovné a vnímavé dieťa a som rada, že sme to všetko úspešne zvládli.

Kamoške som vravela, že majú ešte s malou čas a nemusí stresovať. Nakoniec to možno zvládnu samé a nebudú musieť nikam chodiť. Keď má však obavy, môže sa pre istotu opýtať na najbližšej poradni u lekárky.

Maminky s detičkami, ktoré máte rovnaké problémy so slabým bruškom, nevzdávajte sa. Určite to spolu s drobcami zvládnete. Treba zotrvať a nepolaviť. Aj keď toho budete mať už dosť. A verte, že tých chvíľ bolo veľa, kedy som už nevládala. Robíte to predsa pre svoje dieťa. To stojí za všetku námahu.


#mk_blog_academy #blogujem #lozenie #cvicenie #rehabilitacie #zdravie

Čítaj celý článok
dusanplichta
21. jún 2016
Večer ... ale aj celkovo aj Nedela je super čas na čitanie
Ja dnes moderne paleo a Vnutornu hru tenisu. Co je na programe u vas ?
Uz mam polovicu precitanu a mozem odporucat.
Paleo SK urobili good job ! :slight_smile:
#inspiracia #knihy #motivacia #cvicenie #paleo
Zobraz celú správu
(1 fotka)
nelinkabublinka
3. dec 2015 Čítané 30996x vybrali sme

Žena drží v náručí svoju malú dcérku. Ako sa približujú k stolu, začína sa hniezdiť, otáča sa z boka na bok, nožičkami kope a rúčkami sa drží ako kliešť. Opiera na mamu vystrašené oči, ktorými prosí: „Nie, dnes nie!“

Ukladá ju na penové puzzle na stole, rozopína plienku. Otočí ju na bruško. Začína plakať. Telíčko jej zrovná s krajom stola, ľavú rúčku vystrie pri tele. Hlávku natočí na bok, priľahne ju svojim telom. Pravú rúčku jej zohne a tlačí na lakťové kostičky. Druhým ukazovákom tlačí na bok šľapy a pätu. Koža belie pod tlakom prstov. Plače, kričí, očami prosí, nech prestane. Druhá noha začína nakračovať. Mama nahlas ráta pohyby. Povzbudzuje ju. "Poď, ešte, vydrž miláčik, neplač, šikovná si, ideš!" Ešte trikrát. Povolí. To isté z druhej strany. Ten istý scenár, tie isté slová útechy. Ten istý plač. Ten istý aj pri ďalších cvikoch. Tie isté slová 4-krát denne. Vžd,y keď skončia, pochváli ju, zatlieska, vybozkáva, že je šikulka. Uplakanými očkami pozerá na ňu a už sa smeje. Naučili sa to obe. Smiať sa cez slzy. Aj taká je Vojtova metóda.

Dôvodov prečo ju cvičiť, je veľa. Od vážnych úrazov, postihnutí,  až po drobnejšie odchýlky v psychomotorickom vývine ako je napríklad len obyčajný úklon hlavy k jednému ramienku. A medzi nimi sa našli aj ony - Mama a Bábika. Niekde medzi genetickými vyšetreniami a hrozbami metabolických porúch boli nakoniec radi, že Bábika má len znížené svalové napätie. Nikdy si nevšimla, že to drobučké ružové telíčko je krehkejšie, ako by malo. Ako taká malá handrová bábika. A tak začali cvičiť.

Prvé dni preplakali obe. Druhý týždeň plakala len Bábika. Mama po nociach. Do vankúša. Tiché ťahavé vzlyky, vychádzajúce z hĺbky srdca. Pamätá si na ten pocit, keď sa narodila.

Je noc. Pouličné lampy svietia do okien a pod dvere podlieza dotieravé neónkové svetlo. Niekoho šľapky mľaskajú na nemocničnom linoleu. Leží na nepohodlnej posteli v bavlnenej erárnej košeli, ubolená, ale šťastná. Podvihne sa na lakti a privinie si bližšie to tichúčko pradúce klbko. Vie, že tá láska, ktorú cíti, sa berie niekde inde, ako si myslela, či predstavovala. Je v nej, je z nej a nikdy sa nestratí. Neobjavila sa, nezískala ju. Vyšla zvnútra. V mene tej lásky zajtra ráno opäť vstane, slzy a plač nechá v tom vankúši a budú pokračovať v rozohranej partičke.

Prečo deti pri Vojtovej metóde plačú?

Vojtova metóda vraj nebolí. Tak prečo deti pri nej tak veľmi plačú? Lebo ich nútime robiť pohyby, ktoré sú pre ne cudzie. Ich mozog má v sebe uložené pohybové vzorce a stláčaním určitých bodov nútime reagovať telo tak, ako by reagovať malo. Obrazne povedané, mozog niekde v hĺbke vie, ako by ten ktorý pohyb mal správne vyzerať, ale telo ho nedokáže urobiť. Stimuláciou správnych bodov si telo tie pohyby osvojí a začne ich používať namiesto nesprávnych, ktoré doposiaľ využívalo.

Že to nebolí sa však veľmi ťažko chápe matke, ktorá je už aj tak dosť vykoľajená zo samotného faktu, že jej dieťa nie je v poriadku. Akoby to nebolo už aj tak ťažké, musí vlastnými rukami niekoľkokrát denne „týrať“ svoj malý poklad. Tak si spočiatku Mama pripadala. Akoby svoju Bábiku týrala. Neskôr sa to stalo malým humorným krycím názvom pre ich cvičenie. "Iba odtýram malú a prídeme k vám..." "O hodinku týrame Bábiku, mali by sme sa miláčik poponáhľať..."  Istá dávka sarkazmu a irónie jej pomohla sa s tým všetkým vyrovnať.

Nie je to len cvičenie

„Vojtovka“ nie je len cvičenie. Je to režim, spôsob života, ktorý ovplyvní chod celého dňa a celej rodiny. Dieťa musí byť vyspané, nesmie byť hladné, ani čerstvo najedené. Cvičíte väčšinou štyrikrát denne po štyri cviky. Necvičí sa na čas. Ale počítajú sa „zábery“, koľkokrát dieťa „zabralo“ a urobilo očakávaný pohyb. Čiže môžete stihnúť cvičenie aj za päť minút, no môžete sa trápiť aj pol hodiny. Byť na materskej s dieťatkom, s ktorým cvičíte Vojtovu metódu znamená, že nemôžete ísť len tak von a na výlet na pol dňa. Spočiatku máte pocit, že dieťa len papá, spí a cvičí. Vtesnať medzi to prechádzku chce dobrú logistiku.

Nemôžete ísť na návštevu k priateľom, pretože nemáte podmienky na to, aby ste cvičili. Ak aj áno, tie zhrozené pohľady v lepšom prípade a uplakané tváre v horšom vás nabudúce odradia. Máte dosť čo robiť sama so sebou, nie ešte obhajovať svoje konanie pred druhými a vysvetľovať stále rovnakú vetu - "Ale ju to nebolí. Ona plače len preto, že sa jej to nepáči..."

Každá mama sa teší z pokrokov svojho dieťatka. Keď sa otočí na bruško, posadí sa, postaví nemotorne pri gauči či spraví prvý neistý krok a hodí sa s dôverou do jej náruče. No asi nikto si nedokáže predstaviť tú radosť rodiča, ktorý si každý jeden pokrok spolu s dieťatkom odmakal. Je to pýcha, zadosťučinenie, vyslyšanie najtajnejších modlitieb.

Mama s Bábikou riešili len „kozmetické“ problémy oproti iným osudom, ktoré sú taktiež popretkávané cvičením Vojtovej metódy. Niekedy rodičia vedia, že nech sa budú akokoľvek snažiť, ich dieťa ten prvý krok nespraví. Ale bojujú, pretože vedia, že síce sa možno dieťa nepostaví, ale vďaka cvičeniu sa v mozgu vytvoria nové „prepojenia“ a tým dokážu predchádzať iným ťažkostiam, ktoré by sa pravdepodobne objavili.

Dni nabité emóciami a plačom postupne ustali a obe sa to naučili rešpektovať ako fakt. Miestami si Mama pripadala, akoby trénovala vrcholového športovca. Plač a ľútosť musia ísť bokom. Tu nie je miesto pre slabých. My dve sme silné a zvládneme to.

Po čase však zistila, že citovo otupela. Nie žeby nebola schopná lásky. Ale jej srdce a mozog sa museli obrniť, aby to zvládli. A tak keď Bábike robili vyšetrenia, neodvracala tvár ako iné mamy a neprehĺtala horké slzy. Vždy stojí pri hlave svojmu dievčatku, povzbudzuje ju a obdivuje, aká je silná. Ešte má len pár mesiacov a už je silnejšia ako niektoré dospelé ženy. Je na ňu pyšná.

Keď sa vám narodí dieťa, veríte, dúfate, prosíte Boha, osud, karmu alebo strýčka Náhodu, aby ho ochránil pred všetkým zlým. Bolesťami, chorobami. No ako sa hovorí - nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch. Mamu a Bábiku čakali ďalšie vyšetrenia, ktoré mali pomôcť nájsť príčinu jej problému.

A tak sa ocitli v nemocnici. Bábika oslávila 5 mesiacov. Čakali ju ranné polhodinové odbery krvi do desiatok ampuliek, papierikov, trubičiek... Mama ju položila na studený koženkový stôl v ošetrovni, postavila sa jej za hlavu a držala... Videla svoje malé dievčatko ako plače, upiera na ňu prosebné oči zaplavené slzami. Je už celá spotená od plaču, stráca hlas, skoro sa zachádza,... Mama ju len bozkávala na mokré čielko a prosila miláčik vydrž. Tak, ako už tisíckrát.

Do uška jej začala spievať . Tú ich. A ona stíchla. Len jemnúčko stonala. V tej chvíli sa rozplakala aj Mama. Tá pesnička jej pripomínala vôňu kokosu. Ich rituál, keď jej kokosovým olejom masírovala drobučké telíčko po večernom kúpaní a spievala ich pesničku. Každý večer, znova a znova po náročnom dni. Pri tých tónoch jej rástla pred očami. V tej chvíli vedela, že tá pesnička už nikdy nebude pre ňu to, čo kedysi. Trpkosladká chuť bolesti a lásky z nej spravila symbol puta medzi ňou a jej dcérou. V to ráno plakala prvý krát po veľmi dlhej dobe. Vyplakala prehltnuté a prekusnuté slzy pri všetkých cvičeniach, keď vedela, že nemôže. Lebo ona musela byť tá silná.

V rukách drží papier. Tenký priesvitný papier vytlačený ihličkovou tlačiarňou na traktorovom papieri. Usmiala sa. Doklad starý ako samotná cvičebná metóda. Vyradenie z rehabilitačného programu. Cíti pýchu, akoby jej Bábika práve dostala červený diplom. Privrela oči, za viečkami sa jej premietol ten rok. Rok života jej dcéry, ktorý bol taký krásny a zároveň náročný. A nebanuje ani jednu slzu, ani jednu minútu a ďakuje Bohu, osudu, karme aj Strýčkovi Náhode, že to zvládli, že bol niekedy nejaký pán Vojta. Má to u nej. Navždy.

Ako ste zvládali "vojtovku" vy? Podeľte sa so svojimi skúsenosťami a pocitmi vo WIKI. Stačí kliknúť sem. :slight_smile: 

#vojtovka #vojtova_metoda #cvicenie #zdravie

Čítaj celý článok
Strana
Predošlá Strana
Ďalšia